Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.02.2018, v trestnej veci proti obvinenému C. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 7/18 zo dňa 07.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného p r o k u r á t o r a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 79 ods. 1 Tr. por. obvineného C. G., nar. XX.XX.XXXX prepustil z väzby na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o výsluchu obvineného, okresný prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že podľa jeho názoru dôvody väzby u obvineného trvajú, pretože obvinený nemá zabezpečené bývanie mimo trvalého bydliska a spory s bratom pretrvávajú dlhodobo, stupňujú sa, pričom už došlo aj k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví a taktiež aj k napadnutiu so zbraňou.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne zistil, že okresný prokurátor podal na obvineného C. G. dňa 18.01.2018 obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase okolo 17.15 hod. v hospodárskej budove nachádzajúcej sa za rodinným domom v obci L. č. XX, okres E. prišiel k svojmu bratovi C. G., ktorý kŕmil hospodárske zvieratá a udrel ho pravdepodobne rukou do oblasti dolnej pery, kde následne vyšli na dvor pri rodinnom dome, tam poškodený C. G. vylial na obvineného C. G. obsah plastového vedra, ktoré mal v rukách a do očí mu vypľul krv, ktorú mal na perách a keď poškodený C. G. odchádzal s vedrom do domu, tak obvinený C. G. išiel za ním a udrel ho po chrbte dreveným kolom, ktorý zobral spoza plota, následne spolu vzájomne zápasili, v dôsledku čoho spadli na zem a váľali sa po zemi, až kým ich od seba neodtiahla ich matka K. G. a keď obvinený C. G. sa v dome umyl, vyšiel von a pred dverami čakal na svojho brata C. G. s kusom gumovej hadice, tak súčasne sa vyhrážal C. G. slovami „že nebude spať v dome, zabije ho, pôjde prvý na cintorín za blonďákom“, čím svojím konaním spôsobil C. G. tržnozhmoždenú ranu dolnej

pery vľavo a tržnozhmoždenú ranu sliznice dolnej pery vľavo s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 dní a vzbudil u C. G. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky zabitím aj uskutoční.

Trestné stíhanie je voči obvinenému C. G. vedené väzobne, pretože uznesením súdu prvého stupňa sp. zn. 21Tp 68/17 zo dňa 15.10.2017 bol obvinený podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vzatý do väzby s tým, že väzba u obvineného začala plynúť dňa 12.10.2017.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 1T 7/18 zo dňa 07.02.2018 prejednávanú trestnú vec postúpil príslušnému orgánu, pretože výsledky vyšetrovania, podľa jeho názoru, preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. S týmto uznesením sa strany v konaní v rámci konania o rozhodnutí o ponechaní obvineného vo väzbe oboznámili, pričom okresný prokurátor proti nemu zahlásil sťažnosť.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. môže byť totiž obvinený vzatý do väzby (alebo vo väzbe ponechaný) len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Obvineného je teda možné vziať do väzby (alebo vo väzbe ponechať), a to bez ohľadu na existenciu, či neexistenciu väzobných dôvodov, len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú tu dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

Podľa § 79 ods. 2, prvej časti poslednej vety, Tr. por. ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici.

Podľa § 79 ods. 2, prvej vety, Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.

Obmedzenie osobnej slobody doposiaľ nevinnej osoby (každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu - § 2 ods. 4 Tr. por., čl. 50 ods. 2 Ústavy SR) väzbou predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd obvineného, a preto je väzba na mieste len vtedy, pokiaľ je proporcionálna, teda pokiaľ záujem štátu na väzobnom stíhaní obvineného je natoľko intenzívny (vo veci existujú natoľko intenzívne dôvody pre väzobné stíhanie obvineného), že jeho význam zodpovedá významu zásahu do základného práva obvineného na osobnú slobodu.

Potreba skúmania proporcionality nevyhnutnosti väzby vo vzťahu k zásahu do osobnej slobody obvineného je vyjadrená aj vo vyššie citovanom ust. § 79 ods. 2 Tr. por., keďže z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak súd rozhodne o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora, a to aj za situácie, že okresný prokurátor zahlási voči takémuto rozhodnutiu sťažnosť, predseda senátu bez meškania príkazom, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný, prepustí obžalovaného z väzby. Pokiaľ totiž súd prvého stupňa vyhlási oslobodzujúci rozsudok, znamená to, že má dôvodne a závažné pochybnosti o vine obžalovaného, čím dochádza k výraznému oslabeniu dôvodnosti jeho trestného stíhania ako jedného z materiálnych podmienok rozhodovania o väzbe. Za takejto situácie potom, keď súd, a to bez ohľadu na to, že na poklade odvolania prokurátora v konečnom dôsledku po zrušení veci odvolacím súdom ešte môže dôjsť aj k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného, aj keď len v prvom stupni, má tak závažné pochybnosti o vine obžalovaného, že vyhlási oslobodzujúci rozsudok, väzba obžalovaného sa stáva neproporcionálnou, pretože záujem štátu na väzobnom stíhaní obžalovaného už nemôže vyvážiť zásah do práva na osobnú slobodu obžalovaného, u ktorého sú vážne pochybnosti o dôvodnosti jeho trestného stíhania.

Obdobne, podľa názoru krajského súdu, je potrebné postupovať aj za situácie, keď súd prvého stupňa dospeje k záveru, že prejednávaný skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom, a preto

prejednávanú vec uznesením, aj keď nie právoplatným, pretože proti nemu prokurátor podal sťažnosť, postúpil inému orgánu na prejednanie, pretože skutok by mohol byť priestupkom.

Preto, podľa názoru krajského súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, keď obvineného z väzby podľa § 79 ods. 1 Tr. por. prepustil, pretože vyjadrením svojho názoru, že v prejednávanej veci nejde o trestný čin, ale o priestupok, a to rozhodnutím vo veci samej, došlo k oslabeniu väzobných dôvodov, teda konkrétne materiálnej podmienky väzobného stíhania obvineného spočívajúcej v dôvodnosti jeho trestného stíhania do takej miery, že jeho obmedzenie na osobnej slobode väzbou sa stalo neproporcionálnym, pretože záujem štátu na jeho väzobnom stíhaní pri tak závažných pochybnostiach (vyvolaných rozhodnutím aj keď neprávoplatným súdu, že v prejednávanej veci nejde o trestný čin) o tom, že trestného činu sa dopustil už nemôže vyvážiť zásah do jeho osobnej slobody.

Navyše, aj podľa názoru krajského súdu, sú úvahy prvostupňového súdu, o postúpení veci príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupku, namieste.

Z doposiaľ zhromaždeného dôkazového materiálu, aj podľa názoru krajského súdu, vyplýva, že v prejednávanej veci sú pochybnosti o tvrdeniach tak obvineného C. G., ale aj poškodeného C. G..

Obvinený C. G. totiž tvrdil, že zranenie ruky mu mal spôsobiť poškodený C. G. tým, že ho mal opakovane po ruke udierať, avšak zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia vyplýva, že poranenie obvineného v oblasti zápästia vpravo vzniklo na základe nepriameho mechanizmu, teda nie úderom po tejto ruke, ale počas pádu na dlaň pravej ruky. To ale na veci nič nemení, že obvinený pri konflikte s poškodeným, okrem zlomeniny ruky, utrpel aj ranu v oblasti záhlavia s dobou liečenia cca 6 dní, ktorá mala vzniknúť, podľa vyjadrenia obvineného, úderom plastovým vedrom po hlave, čo znalec považoval za pravdepodobný mechanizmus vzniku zranenia.

Poškodený C. G. ale tvrdil, že obvinenému žiadne zranenia nespôsobil a vo svojich výpovediach ani nepripustil vzájomné zápasenie s obvineným, hoci túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa K. G., matka tak obvineného, ako aj poškodeného, ktorej práve z tohto dôvodu, že ide o matku oboch aktérov spornej udalosti, niet dôvodu neveriť. Poškodený C. G. vo svojej výpovedi naznačoval, že obvinený ho mal udrieť neznámym predmetom do oblasti tváre, čo ale opätovne znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia vylúčil, pričom podľa názoru znalca toto poranenie vzniklo síce zavinením inej osoby, úder ale predmetom do oblasti dolnej pery poškodeného označil za nepravdepodobný. Taktiež aj znalec z odboru psychológia vyjadril pochybnosti o hodnovernosti poškodeného.

Z výpovede svedkyne K. G., ktorej, ako to už bolo uvedené, ani krajský súd nemal dôvod neveriť, vyplýva, že konflikt mal vyvolať obvinený C., ktorý bol opitý, mal provokovať poškodeného slovne, na to mal C. hodiť po C. vedro a potom obaja po sebe sa váľali po dvore a vzájomne si nadávali, následne potom obvinený mal poškodenému povedať, že pôjde poza blonďáka, čím myslel muža z dediny, ktorý zomrel deň predtým a mal mu aj povedať, že ho aj dobije ako psa.

Uvedené, aj podľa názoru krajského súdu, naznačuje, že ku konfliktu medzi obvineným a poškodeným došlo, obvinený a poškodený sa vzájomne mali pobiť, vzájomne si mali nadávať. Vyhrážky zo strany obvineného na adresu poškodeného zrejme mali odznieť, avšak aj krajský súd má pochybnosti o tom, že takéto konanie dosiahlo intenzitu trestného činu za situácie, že mohlo ísť len o situačné vyjadrenie hnevu pri vzájomnom napádaní sa s poškodeným a hlavne má krajský súd pochybnosti o tom, že poškodený sa týchto vyhrážok bál a že obvinený si mohol byť vedomý toho, že s ohľadom na okolností za akých ich predniesol a komu ich predniesol, ide o vyhrážky, ktoré sú spôsobilé objektívne obavu z ich uskutočnenia vyvolať, a to i s ohľadom na skutočnosť, že zatiaľ čo poškodený utrpel drobné poranenie tváre, obvinený utrpel tržnozhmoždenú ranu hlavy a zlomeninu pravej ruky, podľa vyjadrenia znalca z odboru psychológie poškodený sa obvineného nebojí, nebojí sa mu fyzicky postaviť, bojí sa len jeho reakcií, ak niektoré nemôže predpokladať, keď je obvinený pod vplyvom alkoholu a vychádzajúc z odpisov registra trestov a pripojených rozhodnutí tak obvineného, ako aj poškodeného, zatiaľ čo obvinený sa poškodenému v minulosti vyhrážal sekerou, poškodený spôsobil obvinenému ťažkú ujmu na zdraví, a to zlomeninu nohy. Bez významu neostáva ani skutočnosť, že poškodený C. G. sa pri svojom výsluchu dňa XX.XX.XXXX podľa § 139 ods. 3 Tr. por. vzdal svojho práva vyplývajúceho z ust. § 139 ods. 1, ods. 2 Tr. por., teda práva, aby bol informovaný o tom, že obvinený bol prepustený z väzby na slobodu, čo o jeho strachu z obvineného nesvedčí.

Preto, podľa názoru krajského súdu, ako to už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa postupoval správne, keď obvineného podľa § 79 ods. 1 Tr. por. z väzby prepustil z dôvodu nenaplnenia materiálneho predpokladu väzobného stíhania obvineného spočívajúceho v dôvodnosti jeho trestného stíhania.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.