Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52C-8-2018.pdf
PDF · 76.12 KB
No categories available
52C/8/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcov: 1. U. U., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. E. XX, V., X. U. U., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. E. XX, V., obom zastúpeným Y. U., Z. V. O. XX/A, V., proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava I, so sídlom Palackého 24, Bratislava, IČO: 00 169 226, o zaplatenie 40.081,65 € a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XXXX zo dňa 26. 01. 2018 rozhodol tak, že vylúčil na samostatné konanie vzájomnú žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX, na základe ktorej sa žalobcovia domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 40.081,65 € titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 01. 2018 podali žalobcovia v 1. a 2. rade súdu návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 2 CSP zriadením záložného práva na nebytový priestor č. X - O. X F., vchod T. XX, zapísaním do LV č. XXXX Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava, v spoluvlastníckom podiele X/X k podielu vlastníctva XX XXX/ XXX XXX na spoločných priestoroch, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu pozemku k pozemku vo vlastníctve F. V. Y. V. C., P. XX voči stavebnému zariadeniu Š. R. X. Č. F. T. XX, ktoré žalobca získal na základe podanej žiadosti o jej zápis zo dňa XX. XX. XXXX. Zároveň sa žalobcovia v 1. a 2. rade v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhali zabezpečenia základného imania žalovaného v čiastke 2.665,60 € na vyrovnanie dlhu.
3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra zo dňa 26. 12. 2017 disponuje správca svojim základným imaním spoločnosti F. V. Y. V. C. len v čiastke 2.665,60 €, čo je iba 7,5 % vzájomnou žalobou uplatnenej výšky dlhu 40.081,65 €, na základe čoho je možné konštatovať, že základne imanie nedosahuje ani zďaleka úroveň žalovanej sumy. Zriadenie vyššie uvedeného záložného práva žalobcovia žiadajú z dôvodu zabránenia, aby sa majetok družstva, ktorý je previazaný s majetkom členov družstva objektu T. XX nescudzil, nepredal, nezamenil, či nezaťažoval záložným právom alebo inými vecnými bremenami, nezriaďoval k ním práva na oddelené uspokojenie, či vkladať tieto peňažné prostriedky ako nepeňažný vklad do inej právnickej osoby alebo predaja časti podniku predškolského zariadenia.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
10. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.
14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcami navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musia však žalobcovia osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
15. Žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhajú zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko majú za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená.
16. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobcovia neosvedčili predpoklady na vydanie nimi navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
17. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že základné imanie žalovaného predstavuje len sumu 2.665,60 €, ktorá nepostačuje na pokrytie žalovanej sumy 40.081,65 €, podľa názoru súdu to bez ďalšieho nevedie k záveru, že by samotná výška zapisovaného základného imania žalovaného ako družstva viedla k ohrozeniu prípadnej exekúcie.
18. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd za to, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by sa chcel žalovaný zbavovať predmetu záložného práva alebo ho inak scudzovať, predávať, darovať, zamieňať, či zaťažovať záložným právom alebo inými vecnými bremenami.
19. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobcovia nepreukázali existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že žalovaný nedisponuje dostatočným majetkom na to, aby mohol uspokojiť pohľadávku žalobcov v prípade, že tak bude súdom rozhodnuté v konaní o žalobe vo veci samej. Pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd na základe uvedeného dospel k názoru, že obava žalobcov, že výkon exekúcie bude ohrozený alebo zmarený nebola riadne osvedčená.
20. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.