Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-11-2016.pdf
PDF · 107.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajsky súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom F., L. XXXX/XX, právne zastúpeného: Bardač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 47 243 252, proti žalovaným: l/ Obec Lubina, so sídlom Lubina 56, IČO: 00 311 731, 2/ MBL, spol. s r.o., so sídlom Chorvátsky Grob, Pezinská 901/05, IČO: 00 681 903, obaja žalovaní v konaní zastúpení R.. A. I., advokátkou v W. Y. nad U., U. XX, v spore o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 9Cb/140/2014-98, zo dňa 23. septembra 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odvolací súd žalovanému 1/ a 2/ proti žalobcovi p r i z n á va nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a žalovaným l/ a 2/ priznal náhrada trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, aby súd určil, že Nájomná zmluva uzatvorená 04.01.2010 medzi žalovaným l/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom je neplatná. Uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a/ lyžiarskeho vleku a príslušenstva typu H-XXX, rok výroby XXXX, b/ značky M., typ S, rok výroby XXXX, dolný, c/ časti vleku značky M., typ S, rok výroby XXXX, horný, a súvisiacich budov a zariadení (ďalej len „vlek“), ktorý sa nachádza na pozemku- parcely registra C- parc. č. XXXXX/X o celkovej výmere 99225 m2, parc. č.XXXXX/X o celkovej výmere 816 m2, parc. č. XXXXX/X o celkovej výmere 12.685 m2. Žalobca nadobudol vlek na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2009, stavba vleku bola povolená stavebným povolením ONV Trenčín zo dňa 17.12.1980 a skolaudovaná bola kolaudačným rozhodnutím ONV zo dňa 20.02.1984. Pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného l/. Ten uzatvoril podľa zákona č. 504/2003 Z.z. dňa 04.01.2010 nájomnú zmluvu so žalovaným 2/, na základe ktorej žalovaný 1/ ako prenajímateľ odplatne prenajal žalovanému 2/ ako nájomcovi pozemky vo vlastníctve žalovaného 1/, ktoré sa nachádzajú v obci N., a to na dobu určitú od 01.01.2010 do 31.12.2020. Žalobca uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný 2/ má nárok užívať nehnuteľnosti, z ktorých sa viaceré nachádzajú pod vlekom, ktorého vlastníkom je navrhovateľ. Žalobca potrebuje mať vyriešenú otázku, kto je v danom momente oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza jeho vlek, t.j. či ich oprávnene užíva žalovaný 2/ alebo tieto užívacie práva patria stále žalovanému 1/, nakoľko tieto užívacie práve aktuálne a bezprostredne kolidujú s vlastníckymi a užívacími právami žalobcu, ktoré vyplývajú z vlastníctva vlekov. Neplatnosť nájomnej zmluvy vidí žalobca v tom, že táto bola v mene žalovaného 2/ podpísaná len jedným z konateľov žalovaného 2/, napriek tomu, že podľa výpisu z obchodného registra majú konatelia konať
vždy spoločne dvaja. Druhým dôvodom neplatnosti je skutočnosť, že zmluva je neurčitá a z tohto dôvodu absolútne neplatná, keďže „predmetom zmluvy je nájom pozemkov na poľnohospodárske účely, ktorých výlučných vlastníkom je prenajímateľ, a to v celkovej výmere 94,8793 hektára“. Nájomná zmluva nešpecifikuje, aké nehnuteľnosti sú predmetom nájmu, uvedenie rozlohy nemožno považovať za dostatočné identifikovanie nehnuteľností. Uvedená špecifikácia nie je ani v texte nájomnej zmluvy a ani ako súčasť jej prílohy. Nie je tak možné posúdiť, či sú v rámci nájomného vzťahu dodržané všetky povinnosti zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 30.11.2009 kúpnu zmluvu v pozícii kupujúceho s Lyžiarskym klubom Z. ako predávajúcim, na základe ktorej sa mal stať vlastníkom lyžiarskych vlekov a príslušenstva uvádzaných v návrhu. K tejto kúpnej zmluve bol uzatvorený dňa 25.11.2013 Dodatok č. 1, na základe ktorého bola upravená platba za vleky a bolo dojednané, že žalobca sa stáva majiteľom predmetu kúpy. Na základe tejto predloženej zmluvy vrátane dodatku žalobca preukázal, že je vlastníkom lyžiarskych vlekov a príslušenstva tak, ako to uvádza v návrhu. Predmetné vleky sa majú podľa vyjadrenia žalobcu nachádzať na pozemkoch, ktorých vlastníkom je žalovaný 1/. Toto žalobca preukazuje listom vlastníctva č. 1 pre k.ú. N.. Medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom bola dňa 04.01.2010 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej mal byť nájom pozemkov na poľnohospodárske účely, ktorých výlučných vlastníkom je žalovaný 1/, a to v celkovej výmere 94,8793 hektára. Súčasťou tejto nájomnej zmluvy majú byť doklady o vlastníctve. Ako vyplýva z dokladov predložených žalovanými, súčasťou tejto zmluvy bol výpis pôdy pre vlastníka s uvedením parcelných čísiel, s uvedením typu pôdy, výmery, ceny pôdy, sadzby zo dňa 04.01.2010. Za použitia ust. § 80 O.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že nájomná zmluva zo dňa 04.01.2010 uzatvorená medzi žalovanými je neplatná, teda ide o návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p., t.j. ide o tzv. určovaciu žalobu. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu, alebo koho právnej sféry sa sporný právny vzťah týka. Naliehavý právny záujem potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má poskytnúť súdnym rozhodnutím tomu, kto má vecnú legitimáciu. Nedostatok či už vecnej legitimácie alebo naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu žaloby. Naliehavý právny záujem, ako vyplýva z obsahu tohto pojmu, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo práva žalobcu ohrozené, alebo tam, kde by sa bez takéhoto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. A k tomu v danom prípade nedošlo. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy by mohol byť daný iba vtedy, ak by určenie neplatnosti bolo spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Sám žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že svoje vleky od roku 2009 reálne prevádzkuje, užíva, nikto mu v užívaní nebránil. Svoj záujem na určení neplatnosti vidí v tom, že momentálne nevie, ako si plánovať investície. Dochádza podľa neho ku kolízii jeho užívateľských práv a užívateľských práv žalovaného 2/, ktoré nemôžu prebiehať súčasne. Vie, že nemá nárok na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným 1/, avšak má záujem si predmetné pozemky prenajať. Svoje užívacie právo má tak v kontraste s užívacím právom žalovaného 2/, jeho užívacie právo vychádza zo stavebného povolenia. Ak by došlo k určeniu neplatnosti nájomnej zmluvy, bola by situácia rozdielna v tom, že užívacie právo by opäť patrilo vlastníkovi pozemkov, ktorý by na pozemkoch nevykonával rovnakú činnosť ako žalovaný 2/, keďže žalovaný 1/ má okruh svojich činností definovaný zákonom, zatiaľ čo žalovaný 2/ na pozemkoch vykonáva podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie uzavrel, že na určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými žalobca naliehavý právny záujem nemá a žiadnym spôsobom ho ani nepreukázal. Samotná skutočnosť, že žalobca vlastní nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch žalovaného l/, ktoré tento prenajíma žalovanému 2/, síce môže preukazovať záujem žalobcu na tom, kto nehnuteľnosti reálne užíva, avšak nie naliehavý právny záujem. V prípade, že by došlo k určeniu neplatnosti nájomnej zmluvy by sa situácia žalobcu žiadnym spôsobom nezmenila. Opäť by právo užívať pozemky pod vlekmi patrilo žalovanému l/ a nie žalobcovi, resp., ak žalobca tvrdí, že právo užívať pozemky mu vyplýva zo stavebného povolenia na vleky, nastala by opäť situácia, že by užívacie právo patrilo tak žalobcovi ako aj žalovanému l/. V súčasnosti je situácia obdobná, právo užívať pozemky patrí žalovanému 2/. Právne postavenie žalobcu by sa tak určením neplatnosti nájomnej zmluvy nezmenilo, nebolo by istejšie. Určovacia žaloba má mať predovšetkým preventívnu ochranu, teda poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu jeho práva. K tomu tu však rovnako nedochádza. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca nielenže neosvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ale ani svoj reálny záujem. Žalobcovi až doposiaľ nikto
v užívaní pozemkov nebránil, reálne ich aj užíval. Pozemky sú trávnatými pozemkami, sú kosené žalovaným 2/, pričom je možné i spoločné využívanie týchto pozemkov v jednotlivých ročných obdobiach. Určením neplatnosti tak právne postavenie žalobcu nebude ani iné a ani istejšie. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy neosvedčil, žalobu zamietol a neskúmal, či samotná nájomná zmluva je alebo nie je platná. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov konania v celosti. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 7 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie za platnosti a účinnosti O.s.p. žalobca a odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a nezákonný pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým ziseniam. Zdôraznil, že na pozemkoch, ktoré može užívať žalovaný 2/ na základe nájomnej zmluvy, konkrétne na pozemku s p.č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu lyžiarsky vlek s príslušenstvom, ktorý žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy a jej dodatku. Táto stavba bola povolená stavebným povolením a skolaudovaná. Naliehavý právny záujem žalobca zdôvodňoval tým, že určenie neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy by odstránilo neistotu, pretože uvedené nehnuteľnosti by mohol užívať ich vlastník, žalovaný 1/. Súd prvej inštancie uzavrel, že v súčasnej dobe tieto nehnuteľnosti môže užívať výlučne žalovaný 2/ v čom žalobca videl stav objektívnej neistoty na jeho strane. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie pristúpil k výkladu ust. § 80 písm. c/ O.s.p. neprimerane formalisticky a prísne, čím jeho výklad zbavil praktického významu. Prvoinštančný súd mal dospieť k záveru o existencii žalobcovho naliehavého právneho záujmu a k záveru, že uvedená nájomná zmluva je neplatná z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom jej neplatnosti je jej rozpor so zákonom a to ust. § 9a ods. 1, 2, 3, 5, 7 a 9 z.č. 138/1991 Z.z. Nájomná zmluva nebola schválená obecným zastupiteľstvom žalovaného 1/, ktoré ju vzalo len na vedomie a to mesiac po jej uzatvorení. Žalovaný 1/ mohol nájomnú zmluvu uzatvoriť len dvoma spôsobmi a to po vykonaní verejnej súťaže, alebo priamym nájmom za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu, čo však nebolo dodržané. Druhým dôvodom je skutočnosť, že za žalovaného 2/ nebola zmluva o nájme podpísaná spôsobom súladným so zápisom v obchodnom registri, teda oboma konateľmi žalovaného 2/ ale len jedným. Tretím dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy jej neurčitosť, pretože v nej nie sú presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu. Tieto súd špecifikované len výmerou a ich špecifikácia má byť v prílohe zmluvy, ktorá však nie je podľa žalobcu jej prílohou, nie je zmluvnými stranami podpísaná.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní a odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za správne a zákonné. Mali za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení predmetnej neplatnosti predmetnej zmluvy, pretože jej vyslovením by sa jeho právne postavenie nezmenilo. Nájomnú zmluvu považujú žalovaní za platnú a túto dodržujú.
4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na
plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).
8. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol, žalovanému 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
11. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach.
12. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
13. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základnú a podstatnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej zotrval na svojich tvrdeniach, že má na určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a 2/ naliehavý právny záujem. Túto odvolaciu námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú. Ako už odvolací súd uviedol, plne sa stotožňuje s právnym záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Len na zdôraznenie
správnosti odvolací súd uvádza nasledovné. Žalobca uzatvoril dňa 30.11.2009 podľa ust.§ 409 a nasl. Obch.zák. kúpnu zmluvu s Lyžiarskym Klubom Z., predmetom ktorej bol lyžiarsky vlek s príslušenstvom špecifikovaným v čl I. tejto zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov na ktorých vlek stojí, ani k nemu priľahlých pozemkov, ani k nim nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že uvedená nájomná zmluva medzi žalovaným 1/ a 2/ bola uzatvorená na nájom pozemkov v omnoho väčšej výmere než pozemky, ktoré sa týkali lyžiarskeho vleku. Zároveň nebolo sporné že od roku 2010 až do vynesenia napadnutého rozsudku v roku 2015 žalobcovi nik nebránil vo využívaní predmetných nehnuteľností. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že uplatnená žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vdanej veci nie je spôsobilá eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnych vzťahoch strán sporu, nakoľko žiadna neistota medzi stranami sporu neexistuje. Skutočnosť, že žalobca sa cíti byť v práve, ešte neznamená, že jeho všetkým návrhom musí súd vyhovieť - vidˇ nález ÚS sp.zn. I. ÚS 50/04 z 3. marca 2004, v zmysle ktorého, právo na spravodlivý súdny process, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. právnymi názormi.
14. Žalobca podal v danej veci určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa návrh, smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka úspešnosti návrhu o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve určovacím návrhom. Ak návrh na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žaloba inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný. V niektorých prípadoch však možno návrh na určenie požadovať za procesne prípustný aj napriek existencii možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi iným ide o prípady, v ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v iných veciach. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie.
15. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde je pomocou nej možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náhrade nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Súd prvej inštancie sa otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti nájomnej zmluvy, t. z. otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby zaoberal a dospel k správnemu záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci nie je daný. Žalobu zamietol nie z vecných dôvodov, ale z dôvodov procesných, pre absenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý bol pri žalobách na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ust. § 80 O.s.p. vyžadovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá ustálenej súdnej praxi. Z týchto dôvodov sa preto správne súd prvej inštancie nezaoberal hmotnoprávnymi námietkami žalobcu voči uvedenej nájomnej zmluve a z rovnakých dôvodov sa preto nimi nezaoberal ani odvolací súd v rámci odvolacích dôvodov. Ak totiž súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 3 Cdon 1338/96 (citované podľa časopisu Soudní judikatura č. 3/1997).
16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase jeho rozhodovania.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na ich právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
18. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
19. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému 1 / a 2/ proti žalobcovi, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaní 1/ a 2 / boli v konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov konania v plnej výške.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).