Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci navrhovateľa I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX/XX, K., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o. so sídlom Prievidza, M. Hodžu č. 10/3 proti osobe oprávnenej na výživné Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, zastúpeného opatrovníkom matkou F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XX, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. septembra 2017, č.k. 15Pc/10/2017-74, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľa ako osoby povinnej k výžive na zrušenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ ako osoba k výžive povinná písomným návrhom zo dňa 9.6.2017 navrhoval zrušiť vyživovaciu povinnosť voči osobe oprávnenej na výživné Y. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „oprávnený“), alebo túto vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 9.6.2017 znížiť na sumu 30,- eur mesačne, nakoľko došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného, ktorý dovŕšil plnoletosť a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 199,60 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému bola naposledy upravovaná rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 4P/27/2011 zo dňa 18.10.2011 tak, že navrhovateľ ako otec bol zaviazaný platiť na výživu oprávneného

- syna Y. sumou 105,- eur počnúc 1.8.2011, zároveň bola zvýšená aj vyživovacia povinnosť voči synovi R. na sumu 75,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2012 v spojitosti s rozsudkom KS Trenčín č. 4CoP 3/2012 zo dňa 2.2.2012. V tej dobe oprávnený navštevoval 6. ročník základnej školy, pretrvávali u neho zdravotné problémy, mal výdavky na prepravu do školy, ŠKD, školské pomôcky. Matka s ním chodila na lekárske kontroly a mala výdavky na lieky. Otec dieťaťa mal príjem 518,60 eur, mal výdavky na bývanie, na auto, investičné životné poistenie a splácal úver. V súčasnej dobe navrhovateľ pracuje u toho istého zamestnávateľa, priemerný čistý príjem je 718,07 eur, platí výživné na oboch synov v doteraz určenej výške. Žije sám v rodinnom dome, náklady na bývanie má 86,- eur, má výdavky na zakupovanie dreva. Súd prvej inštancie ďalej vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2, § 78 ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, a preto ho zamietol. Schopnosť plnoletého dieťaťa samo sa živiť nie je možné posudzovať len so zreteľom na dosiahnutý vek a stupeň jeho telesnej a duševnej vyspelosti, ale aj vzhľadom na ostatné okolnosti na jeho strane. Oprávnený je plnoletý, je obmedzený na spôsobilosti na právne úkony tak, že časť úkonov musí za neho robiť súdom ustanovený opatrovník, teda jeho matka. Oprávnený dlhodobo trpí duševnou zaostalosťou ľahkého

stupňa s poruchami správania sa vyžadujúcimi liečbu. Súd prvej inštancie uviedol, že celá starostlivosť o oprávneného bola a je na jeho matke, teda opatrovníčke. Oprávnený síce navštevuje tretí ročník strednej školy, ktorá ho v určitých úkonoch pripravuje do života a k čiastočnej samostatnosti, i keď je zrejmé, že sa do pracovného procesu nebude môcť zaradiť. Vždy však bude potreba sa osobne o neho starať, dozerať na neho, pretože si to jeho zdravotný stav vyžaduje, aj podľa vyjadrenia matky je ľahko ovplyvniteľný okolím a ľuďmi. Okrem toho matka oprávneného s ním pravidelne navštevuje odborných lekárov, čo je taktiež plnenie si vyživovacej povinnosti. Za tohto stavu podľa názoru súdu prvej inštancie trvá naďalej vyživovacia povinnosť zo strany oboch rodičov, pretože len samotné priznanie invalidného dôchodku nezbavuje navrhovateľa plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť. Oprávnený má naďalej výdavky na školské potreby, na cestovanie do školy, na stravu, ošatenie, obuv a pokiaľ napríklad navrhovateľ uvádza výdavky na stravu 200,- eur mesačne, musí aj navrhovateľ predpokladať, že výdavky na stravu na syna vo veku 19 rokov budú v porovnateľnej výške. Okrem toho oprávnený si dopláca aj za lieky. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o oprávneného, dozorom nad ním, uspokojovaním jeho potrieb. Nemožno od matky požadovať, aby prevzala celú výživu na seba i popri poberaní opatrovateľského príspevku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že u oprávneného nie je daná schopnosť sám sa živiť, pretože dennou formou navštevuje strednú školu, nemá riadny príjem, ktorým by pokrýval svoje potreby, nie je schopný sám sa zapojiť do pracovného pomeru, preto návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Tento stav si pritom oprávnený neprivodil sám, ide o objektívne skutočnosti, ktoré nemôžu ísť na ťarchu plnoletého dieťaťa. V súvislosti so svojim rozhodnutím súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie I.ÚS 2306/12 ÚS ČR, ktorý v obdobnej veci zaujal názor, že objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúca až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča. Príjmové možnosti navrhovateľa dovoľujú platiť výživné na oprávneného v doterajšej výške, preto súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že zmena pomerov, ktorá nastala na strane oprávneného od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa je podstatná. Oprávnený ukončil povinnú školskú dochádzku a začal navštevovať praktickú školu neprofesného typu, ktorá nie je prípravou na konkrétne povolanie, poskytuje vzdelávanie prípravu na výkon jednotlivých pracovných činností v odboroch domáce práce a údržba domácnosti a pomocné práce v kuchyni bez získania výučného listu. Po dovŕšení plnoletosti oprávneného a priznaní invalidného dôchodku nastal stav, za ktorého ma oprávnený príležitosť sám sa živiť, pretože jeho schopnosť už absolvovanie praktickej školy neovplyvní. Navrhovateľ nepopiera, že oprávnený má zdravotné problémy vyplývajúce z jeho psychického stavu, to je však už zohľadnené priznaním invalidného dôchodku. Navrhovateľ popiera však tvrdenia o absolútnej nesamostatnosti oprávneného. Navrhovateľ sám vypovedal v rámci psychiatrického vyšetrenia znalkyňou v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tak, že mama ho vystrojí len na autobusovú zástavku, pričom on sám už ďalej prestupuje aj na MHD. Navrhovateľ poukázal na to, že oprávnený bol prvýkrát psychologicky vyšetrený už v 1 triede ZŠ, pričom rovnaký diagnostický záver vyplýva aj z hospitalizácie na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice v Martine v auguste 2016. Nie je teda pravdivé tvrdenie matky, že psychické problémy nastali v dobe keď mal oprávnený 12-17 rokov. Od predchádzajúcej úpravy výživného sa zlepšil zdravotný stav oprávneného v súvislosti s v vrodenou srdcovou vadou, nakoľko už nechodí na kontroly, nijako sa však nezmenila jeho psychiatrická diagnóza, zmenili sa len prejavy správania sa oprávneného. Z odborného posudku o invalidite vyplýva pracovná rekomandácia na trhu práce. Aj zo znaleckého posudku vyplýva záver, že pracovný potenciál oprávneného je limitovaný, nie je však úplne stratený. Navrhovateľ sa domnieva, že vzhľadom na diagnózu oprávneného by vykonávanie akejkoľvek manuálnej práce mohlo jeho odbrzdené správanie výrazne zmeniť. Prípadná neschopnosť oprávneného uplatniť sa na trhu práce je kompenzovaná priznaním invalidného dôchodku. Matka nezdokladovala žiadne výdavky týkajúce sa oprávneného a nedoložila ani doklady o nákladoch na bývanie. Z výdavkov, ktoré tvrdila na pojednávaní sú náklady na oprávneného aj s vreckovým 75 eur mesačne, náklady na bývanie 6 člennej rodiny 116 eur mesačne, úver 200 eur. Ako príjem matka uvádza len peňažný príspevok na opatrovanie oprávneného v sume 250 eur mesačne. Z dostupných evidencií je zrejmé, že matka prerušila živnostenské podnikanie v roku 2008 pred narodením 3. dieťaťa a v roku 2013 podnikateľskú činnosť ukončila, až do priznania príspevku na opatrovanie nevykázala žiadny príjem. V čase, keď nepoberala rodičovský príspevok bola v evidencií úradu práce. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa platiť oprávnenému výživné v sume 30 Eur mesačne. 3. Oprávnený sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď nebolo treba nariadiť pojednávanie, v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že u oprávneného trvá naďalej vyživovacia povinnosť zo strany oboch rodičov, nakoľko oprávnený je síce plnoletý, ale je obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, trpí duševnou zaostalosťou ľahkého stupňa s poruchami správania sa vyžadujúcimi liečbu, dennou formou navštevuje strednú školu, nemá riadny príjem, ktorým by pokrýval svoje potreby a len samotné priznanie invalidného dôchodku nezbavuje navrhovateľa plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť. 6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné: 7. Zákon o rodine v ustanovení § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako ich zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky svoje potreby (hmotné, kultúrne, a pod.).Zo zákona tiež vyplýva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 8. Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov tak na strane osoby povinnej ako aj osoby oprávnenej na výživné, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné možno zmeniť v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia. 9. V predmetnej veci je nesporné, že zmenu pomerov pre rozhodnutie o prípadnej zmene vyživovacej povinnosti navrhovateľa vyplýva zo zmeny pomerov ku ktorej malo dôjsť na strane oprávneného. Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že takáto zmena pomerov na strane oprávneného má podstatný charakter, pričom táto spočíva najmä v tom, že oprávnený ukončil povinnú školskú dochádzku a bol mu priznaný invalidný dôchodok. 10. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že skutočnosti ako dovŕšenie plnoletosti, ukončenie povinnej školskej dochádzky a priznanie invalidného dôchodku, nespôsobujú zánik alebo zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Zákon o rodine neviaže zánik alebo zníženie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu na skutočnosť, že dieťa nadobudne plnoletosť, ale na schopnosť sa živiť samostatne. Je pritom zrejmé, že táto schopnosť u oprávneného je výrazne limitovaná jeho zdravotným stavom, ktoré viedlo až k tomu, že oprávnený je čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony, čím je tiež vždy odkázaný na starostlivosť inej osoby, a jeho samostatnosť je tiež výrazne obmedzená. 11. Navrhovateľ síce poukazuje na možnosť, že oprávnený môže byť v budúcnosti začlenený do pracovného procesu, najmä manuálnych prác, ktoré by mohli zlepšiť jeho duševný stav, a to aj po prípadnom absolvovaní školy, ktorú v súčasnosti navštevuje. Vzhľadom však k zneniu ustanovenia §217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pri rozhodnutí o vyživovacej povinnosti sa musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase a nie v čase, ktorý môže nastať až v budúcnosti, tak ako to uvádza navrhovateľ. 12. Rovnako pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti nie je rozhodujúca tá skutočnosť, či oprávnený ukončil povinnú školskú dochádzku a začal navštevovať praktickú školu neprofesného typu, ktorá nie je prípravou na konkrétne povolanie, ako naznačuje navrhovateľ, nakoľko okamih prípadného zániku vyživovacej povinnosti nie je viazaný na definíciu nezaopatreného dieťaťa, ktoré sa štúdiom sústavne pripravuje na povolanie. V zásade platí, že schopnosť živiť sa samostatne nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. jeho zdravotný stav. 13. Samotné priznanie invalidného dôchodku, prípadne iných sociálnych dávok ešte neznamená, že dieťa nadobúda schopnosť živiť sa samostatne. Rovnako táto skutočnosť nie je výlučne viazaná ani na prípadný vznik zárobkovej činnosti u dieťaťa v prípade, ak príjem z takejto činnosti nie je dostatočný

ani na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, V opačnom prípade, by mohol nastať stav, kedy by akákoľvek zárobková činnosť dieťaťa, napr. v podobe brigádnických prác mohla viesť k zániku resp. k zníženiu vyživovacej povinnosti rodičov. Invalidný dôchodok vyplácaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobu vo výške na úrovni životného minima u oprávneného nie je príjmom, ktorý by umožňoval oprávnenému živiť sa samostatne, a to aj vzhľadom na zvýšené výdavky na lekársku starostlivosť, školské potreby a cestovanie do školy. 14. V predmetnej veci navrhovateľ ďalej namietal príjmy a výdavky na strane matky oprávneného. Je zrejmé, že finančné pomery matky sú pre oprávneného z hľadiska jeho životnej úrovne podstatné, no nie sú relevantné pre rozhodnutie o prípadnej schopnosti oprávneného ako plnoletej osoby živiť sa samostatne. Príjem matky a prípadne jej výdavky na starostlivosť o oprávneného sú zložkou jej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k oprávnenému formou osobnej starostlivosti o neho, vzhľadom na jeho zdravotný stav. 15. Keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a vzhľadom na príjem navrhovateľa a príjem matky je odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že aktuálne určený rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa na oprávneného je primeraný schopnostiam a povinnostiam na strane navrhovateľa a odôvodneným potrebám na strane oprávneného. Na strane oprávneného tak nedošlo k takým významným zmenám, ktoré by prípadne odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom, a preto ani odvolací súd nevidí priestor na prípadnú zmenu takéhoto rozhodnutia. 16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie preto potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .