Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XX, zast. JUDr. Martinou Kmeťovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 1918/6A, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11. mája 2021, č.k. -142, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalobcovi uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 20.000 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Tie sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný však porušil zmluvu riadnym nesplácaním splátok, a tak postupca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 20.000 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 13.991,27 eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 6.008,73 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1.309,39 eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil.

3. Súd prvej inštancie po dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

4. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú. Prioritne súd prvej inštancie skúmal, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní, a to i s ohľadom na splnenie podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dospel pritom ku kladnému záveru. Preto pristúpil i k meritórnemu prieskumu veci.

5. Medzi stranami sporu podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere dňa 05.08.2013. V nej sa dohodli na poskytnutí úveru predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 16.800 eur, a to na účet uvedený v zmluve. Sporná však medzi stranami zostala skutočná výška poskytnutého úveru.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa žaluje dlžníka o vrátenie úveru, dokazuje vznik nároku, t.j. uzavretie zmluvy a poskytnutie peňazí. Žalobca o vzniku zmluvy o úvere na sumu 16.800 eur predložil dôkaz písomný, právny úkon zo dňa 05.08.2013, avšak

nepreukázal, že žalovanému podľa tejto zmluvy aj úver poskytol. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli, že úver vo výške 16.800 eur mu bude poskytnutý bezhotovostne na číslo účtu uvedené priamo v zmluve, pričom zo zhodných tvrdení strán mal súd prvej inštancie za preukázané, že z tejto sumy žalovanému boli na tento účet poskytnuté finančné prostriedky však len v sume 553,09 eur a žalovaný tieto finančné prostriedky i celom rozsahu vrátil, keďže ako tvrdil žalobca, žalovaný celkom právnemu predchodcovi žalovaný uhradil sumu 9.916,93 eur.

7. Podľa splnením dlh zanikne a vzhľadom na toto žalovaným nepopreté tvrdenia žalobcu už dňa 03.02.2014 žalovaný preukázateľne uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 759,28 eur, t.j. jeho dlh spočívajúci v poskytnutí úveru vo výške 553,09 eur i s príslušenstvom zanikol splnením, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol a v ďalšom sa už ani nezaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaného proti nároku žalobcu uplatneného titulom nevráteného dlhu zo zmluvy o úvere.

8. Žalobca v rámci rozhodných skutočností uviedol že žalovanému boli skutočne poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 16.800 eur, a to okrem sumy 553,09 eur aj v sume 15.048,91 eur a v sume 1.198 eur, avšak podľa súdu prvej inštancie z tvrdení žalobcu je zrejmé, že v obidvoch prípadoch tieto boli poskytnuté na iné číslo účtu, ako je uvedené v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 05.08.2013.

9. Súd prvej inštancie následne uviedol, že žalobca tvrdil, že úver bol čerpaný za účelom vyplatenia starých pohľadávok žalovaného, avšak žiadny dôkaz o tom, že sa zmluvné strany zmluvy o splátkovom úvere takto dohodli, nepredložil. Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená písomne, kedy sa strany dohodli na poskytnutí úveru na účet uvedený v zmluve a súd prvej inštancie nemal preukázané, že došlo k zmene (a to postupom podľa ) takto dohodnutých podmienok.

10. Žalovaný poskytnutie finančných prostriedkov až vo výške 16.800 eur poprel a súd prvej inštancie mal preukázané len poskytnutie úveru vo výške 553,09 eur. O tom, že úver mal byť poskytnutý z dôvodu tak, ako tvrdí žalobca (na vyplatenie iných úverov žalovaného), zo žiadnych listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, a to ani z listiny Štandardné európske informácie k zmluve o splátkovom úvere zo dňa 5.8.2013. Ak by aj žalobca, resp. jeho predchodca plnil finančné prostriedky za žalovaného tak, ako tvrdí na vyplatenie iných úverov žalovaného (a toto svoje tvrdenia aj preukázal), mohol by medzi predchodcom žalobcom a žalovaným vzniknúť záväzkový vzťah, avšak z iného dôvodu ( ) a plnenia, z ktorého by sa mohol predchodca žalobca, resp. i jeho nástupca za dodržania procesných podmienok upravených v domáhať i v tomto spore. Avšak ak by to za splnenia procesných podmienok upravených v (zmena žaloby a ďalšie) bolo v tomto spore, súd by pri prejednaní veci prihliadal aj na existujúci prostriedok obrany žalovaného - vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného.

11. Súd prvej inštancie, keďže žalobu žalobcu zamietol, žalovanému ako úspešnej strane v spore nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

12. V zákonnej lehote sa proti tomuto rozsudku odvolal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

13. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadol na jeho vyjadrenie zo dňa 04.11.2020, ktorého prílohou bola aj platobná história, z ktorej nepochybne vyplýva, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej výške 16.800 eur.

14. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že súd prvej inštancie neprihliadol na tento dôkaz žiadnym spôsobom, aj keď možno omylom, z dôvodu, že k žalobe pripojil platobnú históriu duplicitne, pričom v jednom z jej vyhotovení absentoval údaj o čerpaní úveru (z dôvodu ľudského pochybenia, kedy bolo čerpanie vyňaté z takto urobeného výpisu). Túto chybu však počas konania zhojil a na túto skutočnosť výslovne poukázal. Podľa názoru žalobcu sa o kľúčový dôkaz, pričom na tomto základe nemožno prijať právny záver o tom, že by nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov v dohodnutej výške jeho právnym predchodcom na účet žalovaného.

15. Žalobca následne upozornil na všeobecné obchodné podmienky, z ktorých plynie, že jeho právny predchodca bol oprávnený započítať pohľadávku žalovaného na jeho iné pohľadávky. Podľa žalobcu

aj v prípade, ak sa dohoda zmluvných strán o splatení predchádzajúcich záväzkov dlžníka voči banke výslovne neuvedie do úverovej zmluvy, nemôže tento formálny nedostatok spôsobiť neplatnosť takéhoto dojednania. Je v praktickom živote úplne bežnou súčasťou obchodných vzťahov s bankou, že predchádzajúce úvery dlžníci refinancujú prostredníctvom vyplatenia predchádzajúcich podlžností novou úverovou zmluvou, zväčša za výhodnejších podmienok, ako doterajšie úvery. Celkom logicky banka a žalovaný viedli rokovania o tejto otázke, s ktorou žalovaný bez akýchkoľvek rozumných pochybností súhlasil. Popieranie tejto skutočnosti v konaní, kedy má dôjsť k splneniu jeho povinnosti vyplývajúcich mu z dohodnutej úverovej zmluvy, nemožno vnímať inak ako účelové.

16. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré uvádzajú, že poskytnutie tzv. re-úveru neodporuje konsenzuálnemu charakteru tohto zmluvného typu, čo bolo vyslovené aj Najvyšším súdom SR.

17. Na tomto základe žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca žiadal i priznanie náhrady trov konania.

18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Tvrdil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne čerpanie - poskytnutie úveru a k tomuto záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, keď uviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovanému podľa zmluvy aj úver poskytol. Podľa žalovaného súd prvej inštancie procesne žiadnym spôsobom nepochybil. Súd prvej inštancie vec správne posúdil. Preto žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku a o priznanie náhrady trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. V replike žalobca argumentačne odkázal na svoje odvolanie.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a 380 ods. 1 (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle v spojení s zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Medzi odvolacie dôvody ( ) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

23. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

24. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil so súdom prvej inštancie, že by žalovanému bolo jeho právnym predchodcom vyplatených titulom úveru len 553,09 eur. Žalobca tvrdil, rovnako ako pred súdom prvej inštancie, že ostatná časť úveru bola použitá na splatenie iných pohľadávok žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu (a preto na účet žalovaného bolo titulom úveru poskytnutých len 553,09 eur).

25. Táto argumentácia žalobcu je dôvodná.

26. Vo všeobecných obchodných podmienkach je možnosť započítania pohľadávok banky (právneho predchodcu žalobcu) vo vzťahu ku klientovi (žalovanému) výslovne dojednaná, ako na to vhodne upozornil žalobca v odvolaní. Z platobnej histórie, predloženej žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie pre úver č. 5045405397 (č.l. 117 spisu) vyplýva čerpanie úveru žalovaným v sume 15.048,91 eur dňa 05.08.2013, v sume 1.198 eur dňa 05.08.2013 a v sume 553,09 eur dňa 05.08.2019.

27. Aj z prehľadu splátok je nepochybné, že žalovaný si bol svojej povinnosti splatiť poskytnutý úver vo výške, v akej bola dojednaná v úverovej zmluve, vedomý, keďže splatil titulom úveru sumu 9.916,93 eur (a nielen 553,09 eur). Je potom nepresvedčivé, ak sa za tejto situácie žalovaný bránil, že mu bola na účet titulom úveru poskytnutá len suma 553,09 eur. Niet pochýb o tom, že dlžník, ak by mu nebol poskytnutý úver v dojednanej výške, tento by pravidelnými mesačnými splátkami neuhrádzal nad sumu, ktorá mu bola skutočne poskytnutá (pričom buď by neposkytnutie úveru v dojednanej výške reklamoval, alebo by nad poskytnutú výšku úveru neplnil mesačné splátky úveru).

28. Napokon vedomosti o povinnosti vrátiť poskytnutý úver v dojednanej výške v zmluve dosvedčuje aj správanie žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aj vecne vyrovnal) a vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, teda i spôsob obrany žalovaného v konaní nenasvedčuje v korelácii s plnením úveru vo výške 9.916,93 eur tomu, že úver by mu bol poskytnutý len vo výške 553,09 eur. Vo svetle uvedeného tak konanie žalovaného preukazuje, že skutočne mu bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver vo výške deklarovanej v úverovej zmluve.

29. Tieto závery tak ústia do potreby zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie podľa v spojení s .

30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vec prejedná popri rešpektovaní právnych záverov odvolacieho súdu s ohľadom na už prezentované a prípadne novo uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany sporových strán.

31. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).