Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, práv. zast.: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanej: H.G. T. O., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Č. XX, W., o zaplatenie 105,09 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.01.2017 doručenou súdu dňa 31.01.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia zostatku trov mediačného konania vo výške 105,09 eur, poplatku za upomienky vo výške 20,00 eur, úroku vo výške 32% ročne zo súm uvedených v žalobe a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo súm uvedených v žalobe.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.02.2012 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 500,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi spolu s príslušným poplatkom v sume 484,00 eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 12 mesačných splátkach po 82,00 eur počnúc dňom 13.03.2013. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila zmluvu a stratila výhodu splátok. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. Žalovaná sa v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, zaviazala zaplatiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 20,00 eur. Žalovaná sa zaviazala aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,00 eur v prípade porušenia svojich zmluvných povinností. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 1.238,00 eur. Žalobca a žalovaná sa zaviazali pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov, pričom sa dohodli využiť na odstránenie ich sporu vzniknutého zo vzájomného právneho vzťahu mediáciu. Žalobca a žalovaná sa v Zmluve o úvere zároveň dohodli, že žalovaná ako dlžník je povinná uhradiť žalobcovi ako veriteľovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. V zmysle predpisov mediačného konania žalovaná mediáciu zmarila, o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci vedenej pred Mediačným centrom pod spisovou značkou. Mediačné konanie bolo vedené pred Mediačným centrom zriadenom spoločnosťou Slovenská Rozhodcovská a.s. K urovnaniu sporu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou mediačným konaním

nedošlo. Žalobca však vynaložil sumu vo výške 201,97 eur (dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a poplatok za mediačné konanie v sume 59,75 eur).

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere zo dňa 05.02.2013 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadrila.

5. Keďže sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 01.02.2018, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 05.02.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 500,00 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 484,00 eur, celkovo zaplatiť čiastku 984,00 eur v jednej splátke po 984,00 eur. Celkový poplatok žalovaného spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 195,75 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 288,25 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 984,00 eur do 13.02.2014. RPMN bolo dohodnuté na 96,80 % pri priemernej hodnote RPMN vo výške 40,60 %. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.238,00 eur.

7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

17. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere zo dňa 05.02.2013 uzavretou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá nepomenovaná zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere tak, ako bola uzavretá spĺňa všetky atribúty zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keď žalobca na základe nej poskytol žalovanej finančné prostriedky a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky. Na základe predmetnej zmluvy o úvere žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 500,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s ročným úrokom vo výške 39,15 % (predstavujúci sumu 195,75 eur) a uhradiť aj administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 288,25 eur, spolu sa teda žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi sumu 984,00 eur. RPMN bolo stanovené vo výške 96,80 % , priemerná hodnota RPMN bola 40,60 %. Uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaná bola spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a právny predchodca je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Zároveň ide i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je teda potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch a v neupravených otázkach Občiansky zákonník.

20. V zmysle sa zmluvné strany dohodli na ročnej úrokovej sadzbe vo výške 39,15 %. Súd považuje takúto dohodu o ročnej úrokovej sadzbe za absolútne neplatnú, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne dojednaným právam neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Dojednaná výška ročnej úrokovej sadzby viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytnuté bankami v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko táto bola vo výške 13,00 % ročne. Úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve účastníkov konania je vyše trojnásobok priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu že úvery poskytujú aj menej solventným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, vyše trojnásobné navýšenie úrokov hraničí úžerou a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá úroková sadzba je zároveň v rozpore s ustanovením § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (prvá veta). Keďže podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, súd považoval dohodu o odplate za úver pre jej rozpor jednak s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a jednak pre jej rozpor

s dobrými mravmi za neplatnú. Vzhľadom na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch, tieto sú teda neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Navyše za poskytnutie úveru bola žalovaná povinná zaplatiť aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzatvára, čo je jeho základným cieľom. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenia žalovaný žalobcovi poskytne. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Táto neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže súd vyhodnotil, že zmluva o úvere je v časti dojednania o úrokoch neplatná, žalobu v časti uplatňovaného úroku vo výške 32 % ročne zo súm uvedených v žalobe zamietol.

21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

22. Žalobca si voči žalovanej ďalej uplatnil nárok na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 20,00 eur. Súd tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, keďže dojednanie o povinnosti žalovanej platiť za upomienky súd považuje za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že upomínanie nie je služba poskytovaná žalovanej na jej požiadanie, ale služba poskytovaná pôvodným veriteľom v snahe získať úhradu záväzku jednoduchším, dobrovoľným spôsobom. Žalovaná vzhľadom na formulárový charakter úverových zmluvných podmienok nemohla toto dojednanie, vrátane výšky poplatku, ovplyvniť. Navyše žalobca ani nepreukázal vyhotovenie a doručenie predmetných upomienok žalovanej, preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

23. V prejednávanej veci žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno v časti uplatneného nároku na trovy mediačného konania vo výške 105,09 eur. Žalobca žiadny dôkaz o vzniku týchto trov a ani o tom, že bolo vedené mediačné konanie, nepredložil. Z tohto dôvodu súd nemal za preukázané, že by žalobca v skutočnosti vynaložil nejakú sumu na mediáciu. Preto žalobu aj v tejto časti zamietol. K zmluvnej podmienke zakladajúcej nárok žalobcu na tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky (bod. 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) súd dodáva, že žalobca nepreukázal, že obsah tohto bodu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol so žalovanou individuálne dojednaný, že ho mala možnosť ovplyvniť, či zmeniť, nakoľko je obsiahnutý vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pripravených žalobcom vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Takéto dojednanie v zmluve súd považuje za neprijateľné a ako neprijateľné je neplatné.

24. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % zo súd uvedených v žalobe. Keďže žalovaná na úvere zaplatila 1.238,00 eur, pričom pri závere o neplatnosti zmluvného dojednania o úrokoch a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy bola povinná vrátiť len skutočne čerpanú sumu, t.j. sumu 500,00 eur. Žalovaná vrátila žalobcovi o 738,00 eur viac než mala, plne teda uspokojila pohľadávku žalobcu na úrok z omeškania, preto ani tento nárok nie je opodstatnený.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní

úspešná v celom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti s interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania v rámci konečného rozhodnutia vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, takýto zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok konania a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).