Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoPr/11/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcov: 1/ O. a 2/ K. proti žalovanému K. do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného I. o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. mája 2015, č.k. 7Cpr/2/2012-412, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze D., ktorý sa stal dňa 10.06.2010 v čase o 9:16 hod. v K., na B., vo výrobne hale spoločnosti K. v plnom rozsahu. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. c/, § 43, § 88 ods. 1, § 94 ods. 1, § 101 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., § 7 ods. 1 O.s.p., § 192 ods. 1, 2, § 196 ods. 1, 2, 3, 4, § 197 Zákonníka práce, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2 zák. č. 124/2006 Z.z. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorú podal právny predchodca žalobcov 1/, 2/, ktorý v priebehu konania dňa 08.04.2014 zomrel. Žalobu podal s odôvodnením, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony celkom, a to rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5Ps/7/2011-58 zo dňa 23.01.2012. Za opatrovníčku bola určená jeho manželka O.. Zamestnaný bol u žalovaného na lisoch. Dňa 10.06.2010 utrpel pracovný úraz tak, že pracoval na excentrickom lise typ Q., rok výroby XXXX., pričom na lise došlo k utrhnutiu skrutiek, následkom čoho srdce listu pod tlakom vyletelo z lisu a zasiahlo ho do hlavy, čím mu spôsobil ťažký úraz mozgu. ORPZ Nové Mesto nad Váhom pod č. ČVS: V. uznesením zo dňa 03.10.2011 trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že sa nepreukázalo cudzie zavinenie a nedošlo k porušeniu žiadnych povinností a nikto zo zodpovedných zamestnancov žalovaného nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 TZ. Na lise predtým pracoval C. ktorý práce neukončil, pretože na lise musela byť nejaká porucha a na lise nechal odkaz, že treba volať technológa. Majster A., ktorý odkaz našiel, to však neurobil a prikázal právnemu predchodcovi žalobcov, aby na lise pracoval. Právny predchodca žalobcov namietal, že nástroj nevymieňal. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že jeho povinnosťou bolo určiť rozsah zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz a vysloviť, či v zmysle § 192 a nasl. Zákonníka práce zamestnávateľ právneho predchodcu žalobcov, t.j. žalovaný účastník zodpovedá za pracovný úraz v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenia Zákonníka práce vychádzajú z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa, keď jej predpokladom nie je zavinenie a v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Uviedol, že dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa môže byť len preukázané zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné

predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, že ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, ktorý bol s týmito predpismi riadne a preukázateľne oboznámený, pričom ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval a uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody, čo však v konaní za preukázané súd prvej inštancie nemal. Uviedol, že nepotvrdila sa príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným porušením predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany právneho predchodcu žalobcov. Pokiaľ žalovaný namieta pracovný postup právneho predchodcu žalobcov dňa 09.06.2010, uviedol, že takýto mechanizmus vzniku úrazového deja za preukázaný súd prvej inštancie nemal. Dôvodil, že v zásade zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu prípadne spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene, čo mal za preukázané, teda vznik škody na strane zamestnanca - právneho predchodcu žalobcov, porušenie právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnancom konajúcim v mene zamestnávateľa a - príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnych povinností, ktorého sa v rámci plnenia úloh zamestnávateľa dopustil zamestnanec konajúci v jeho mene. Uviedol, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu sa spája s konaním osôb, ktoré konajú v jeho mene, a to bez zreteľa na ich zavinenie. Za úkony zamestnávateľa sa považujú aj úkony vedúcich zamestnancov poverených vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, ktorí sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyjadroval k jednotlivým dôkazom, pričom primárne poukazoval na nepriame dôkazy, ktoré v súvislosti so skutkovým stavom vyvodili jednoznačný záver. Za potrebné považoval uviesť, že primárnym faktorom pri určení miery zodpovednosti zamestnávateľa je kľúčová výpoveď svedka, S. C. v trestnom konaní. Argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že tento svedok má „zlú pamäť“, považoval pri smrteľnom pracovnom úraze až za zarážajúcu. Poukázal na to, že svedok S. C. dňa 19.8.2010, teda zhruba 2 mesiace po úraze, vypovedal, že je pravdou, že v ich spoločnosti je tlačené konateľmi podávať najvyššie výkony čas a niektoré úkony pri výrobe sa nedajú urýchliť. Prácu skončil na uvedenom lise večer asi o 22.30 hod. Po ukončení pracovnej doby tak ako stále nijako neobvykle ukončil prácu. Lis vypol a urobil poriadok na pracovisku. Navrhovateľ nastupoval na druhý deň na prácu na tom lise ako skončil svedok. Následne popísal, že vymenil dosku o rozmeroch 40x40 a namiesto nej tam dal dosku o rozmeroch 4x12. Nebolo potrebné nasúvať elektromotor, nakoľko lis bol nastavený na výrobu tohto výrobku svedkom z predošlej zmeny. Pri výsluchu dňa 17.5.2011, teda skoro rok po pracovnom úraze, svedok uviedol, že dňa 9.6.2010 sa pokúsil nastaviť lis na vykonanie operácie, ktorá sa mala vykonávať ráno na druhý deň. Keďže sa mu to nepodarilo nastaviť na požadované parametre, tak nepokračoval a napísal lístok, aby sa prizval k lisu technológ, aby sa vyjadril, ako sa má daná operácia vykonať. Je možné, že robil inú zákazku na inom lise. Nechal odkaz pre technológa, že lis je treba pred ďalšou operáciou prehliadnuť technológom, aby sa vyjadril k ďalšiemu postupu. Tento odkaz nechal napísaný na liste a položený na lise č. 2. Bol neprehliadnuteľný. Dňa 17.06.2011 svedok na otázku vyšetrovateľa, aby sa vyjadril, prečo vo svojej výpovedi zo dňa 19.08.2010 uviedol: „predmetný lis bol nastavený na výrobu tohto výrobku svedkom“ a dňa 17.05.2011 uviedol: „dňa 9.6.2010 sa pokúšal nastaviť lis na vykonanie operácie, ktorá sa mala vykonať ráno na druhý deň a keďže sa mu to nepodarilo nastaviť na požadované parametre, tak v tom nepokračoval a napísal na lístok, aby sa prizval technológ, aby sa tento vyjadril, ako sa má daná operácia vykonať“, čo je teda pravdou vypovedal, že pravdou je to, čo uviedol pred mesiacom. Opätovne bol svedok vypočutý dňa 22.08.2011, aby sa vyjadril k rozporným tvrdeniam pri predošlých výpovediach, pričom uviedol, že dňa 9.6.2010 sa pokúšal nastaviť lis na vykonanie operácie a keďže sa mu to nepodarilo, tak v tom nepokračoval a napísal na lístok, aby sa prizval technológ, aby sa vyjadril, ako sa má daná operácia vykonať. V konkrétnom prípade lis bolo potrebné doladiť iba o detaily. Túto operáciu by zvládol každý lisár a bol k tomu aj zaškolený, avšak bolo potrebné sa s lisom pohrať a on na to nemal čas. Toto by bol schopný urobiť aj lisár, avšak, ak by bol výrobok nekvalitný a vedel o tom aj technológ, zaplatil by za nekvalitu technológ. Je zrejmé, že tento predmetný odkaz tak závažného charakteru, sa po pracovnom úraze nenašiel, keď sa s lisom nehýbalo a bol zabezpečený pre vyšetrovacie úkony. Z týchto rozporných tvrdení súdu prvej inštancie nemal za ozrejmené, či bol lis deň pred úrazom v poriadku, resp. bolo potrebné volať technológa, či lis len doladiť. Svedok S. C. pracoval po úraze u odporcu ešte niekoľko mesiacov, pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. Na nariadenom pojednávaní svedok odmietol vypovedať z dôvodu, že u žalovaného je zamestnaný jeho syn, z ktorého dôvodu mal súd prvej inštancie pochybnosti o vierohodnosti tohto svedka ako i skutočnosť, že tento svedok ako jediný vedel a vie, ako to v skutočnosti bolo, avšak z dôvodu obáv účelovo menil niekoľkokrát výpovede, v trestnom konaní bol naviac vypočutý až 4-krát. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že znalec a rovnako

zhodne svedok S. C. vypovedal (ide o prvú výpoveď tohto svedka), že dňa 09.06.2010 lis bol nastavený na výrobu výrobku a teda právny predchodca žalobcov len pokračoval v práci. Znalec uviedol, že keby osoba, ktorá manipulovala s prestavením lisu pred haváriou a dodržala by postup pri výmene nástroja na lise, k havárii by nedošlo, teda jednoznačne potvrdil porušenie ust. §192 ods. 2 a § 196 ods. 4 Zákonníka práce, pričom nejde o osobu D., právneho predchodcu žalobcov. Konštatoval, že znalec Z. v posudku uvádza nasledovné: „Ak svedkovia skladby nástroja našli tesne po havárii namiesto platne s rozmermi 40x40 cm, platňu s rozmermi 4x12 cm a svedok p. C. potvrdil, že večer v deň pred haváriou tam zanechal vrchnú platňu 40x40 cm, musel výmenu vykonať navrhovateľ“. Takéto tvrdenie považoval za vierohodné s tým, že súd prvej inštancie už vyššie niekoľkokrát namietal účelovosť a zavádzajúce, časovo menené výpovede svedka, keď sám znalec uvádza: ak svedkovia havárie našli a svedok výmenu nevykonal? Znalec rovnako vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 06.05.2015 na otázku, či by došlo k havárii, ak by síce bol použitý nevhodný nástroj- vrchná platňa o rozmeroch 4x12 cm, ale navrhovateľ by riadne dodržal pracovný postup pri nastavovaní lisu znalec odpovedal: „Nedošlo, keby osoba, ktorá manipulovala s prestavením lisu pred haváriou, dodržala postup pri výmene nástroja na lise. Rovnako znalec spochybňuje funkciu elektromotora, keď uvádza, že nie je dôkaz o tom, že právny predchodca navrhovateľov na lis namontoval elektromotor, lebo nie je evidencia o tom, že by elektromotor bol skutočne použitý, aj keď sa elektromotor používa iba na to, aby sa skrutka v ojnici pootočila o potrebný počet otáčok a nastavila dolnú úvrať barana. V priebehu konania však vypočutí svedkovia jednoznačne uviedli, že elektromotor namontoval právny predchodca žalobcov. Znalec X.. C. V. vo svojom posudku č. XX/XX zo dňa 10.10.2010 uviedol, že počas bežnej údržby nebolo možné zistiť poškodenie excentrického lisu typ Q., konkrétne jeho časti, ktorá sa odtrhla, resp. uvoľnila z lisu, lebo uvedené poškodenie vzniklo náhle. Súd prvej inštancie mal za to, že svedkovia (A., C., P.) sa zhodli na presnom postupe, ktorý mal vykonať právny predchodca žalobcov, presne popísali, čo spravil a ako. A hlavne, všetci zhodne trvali na nasunutí elektromotora, ako hlavného dôkazu, ktorý následne vyvrátil znalec, keď na pojednávaní konanom dňa 06.05.2015 vypovedal, že nie je dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcov lis nastavoval, keď naň namontoval elektromotor. Konštatoval, že evidencia o tom, že elektromotor bol skutočne použitý, nie je. Tvrdenie znalca Z., ktorý v posudku uvádza: „Ak svedkovia skladby nástroja našli tesne po havárii namiesto platne s rozmermi 40x40 cm, platňu s rozmermi 4x12 cm a svedok p. C. potvrdil, že večer v deň pred haváriou tam zanechal vrchnú platňu 40x40 cm, musel výmenu vykonať navrhovateľ“, považoval súd prvej inštancie za vierohodné, s poukazom na to, že už vyššie niekoľkokrát namietal účelovosť a zavádzajúce, časovo menené výpovede svedka, keď sám znalec uvádza: ak svedkovia havárie našli a svedok výmenu nevykonal? Znalec rovnako vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 06.05.2015 na otázku, či by došlo k havárii, ak by síce bol použitý nevhodný nástroj - vrchná platňa o rozmeroch 4x12 cm, ale právny predchodca žalobcov by riadne dodržal pracovný postup pri nastavovaní lisu, znalec odpovedal: „Nedošlo, keby osoba, ktorá manipulovala s prestavením lisu pred haváriou, dodržala postup pri výmene nástroja na lise. Rovnako znalec spochybňuje funkciu elektromotora, keď uvádza, že nie je dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcov na lis namontoval elektromotor, lebo nie je evidencia o tom, že by elektromotor bol skutočne použitý, aj keď sa elektromotor používa iba na to, aby sa skrutka v ojnici pootočila o potrebný počet otáčok a nastavila dolnú úvrať barana. V priebehu konania však vypočutí svedkovia jednoznačne uviedli, že elektromotor namontoval právny predchodca žalobcov. Tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného, že manželka žalobcu zmenila výpoveď, pričom pri prvom výsluchu závažné skutočnosti neuviedla, súd prvej inštancie považoval za účelové a zavádzajúce. Je zrejmé, že manželka pôvodného žalobcu

- žalobkyňa 1/ bola riadne vypočutá až dňa 04.04.2011, kedy bola právoplatným rozhodnutím súdu ustanovená za opatrovníčku svojmu manželovi. Pokiaľ bolo vytýkané, že pri prvom výsluchu tak závažné skutočnosti neuviedla, súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcov utrpel smrteľný úraz a je len prirodzené, že najbližší príbuzný nemôže a ani nevie adekvátne reagovať, keď ide fatálne zdravotné následky a procesne manželka žalobcu ani vypovedať nemohla. Manželka pôvodného žalobcu bola v stave, keď je len prirodzené, že sa bojí o život a zdravie manžela a každý deň očakáva zlepšenie zdravotného stavu, čo sa však žiaľ nestalo. Súd prvej inštancie uviedol, že si nad rámec predmetného konania pozrel video (reportáž o zdravotnom stave právneho predchodcu žalobcov) a uviedol, že každý človek po jeho vzhliadnutí určite nezávidí stav, rodinné pomery a následky žalobkyne. Ako účelovú zo strany žalovaného hodnotil darovaciu zmluvu, bez uvedenia dátumu uzatvorenia, kde darca - žalovaný mal úmysel darovať obdarovanej, peňažný dar vo výške 3.000,- eur. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného namietala, že predmetná darovacia zmluva bola žalobkyni 1/ predložená až po tom, čo boli zrejmé závery IP T., súd prvej inštancie uviedol, že predložená darovacia zmluva je bez uvedenia dátumu uzatvorenia. Žalovaný sa chcel zbaviť zodpovednosti, keď v predmetnej zmluve žiadal od žalobkyne 1/ prehlásenie, že zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti za pracovný

úraz zamestnanca celkom, nakoľko v súlade s § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce preukázal, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Súčasne sa mala zaviazať, že po podpise tejto zmluvy si voči darcovi ani jeho zamestnancom alebo osobám vykonávajúcim funkciu štatutárneho orgánu darcu nebude z dôvodu pracovného úrazu zamestnanca uplatňovať akékoľvek peňažné alebo nepeňažné nároky, ani nebude v tejto veci dávať žiadne podnety na príslušné úrady, ani iným spôsobom vyvodzovať voči uvedeným osobám za pracovný úraz zamestnanca zodpovednosť. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ si bol žalovaný istý, že k pracovnému úrazu právneho predchodcu žalobcov došlo jednoznačne jeho konaním, obmedzenia a prehlásenia by v zmluve neuvádzal a poskytol by žalobkyni 1/ finančnú sumu. Tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného, že predmetná zmluva bola žalobkyni 1/ predložená až po správe IP T. súd prvej inštancie nebral do úvahy s odôvodnením, že na zmluve nie je uvedený dátum a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy bola táto predložená žalobkyni 1/. Z protokolu Inšpektorátu práce v T. č. X. zo dňa 8.9.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcov neobsluhoval pracovný prostriedok v súlade s poznatkami, čo je porušením § 12 ods. 2 písm. a/ z.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ neurčil bezpečný postup, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. i/ z.č. 124/2006 Z.z. Zamestnávateľ v pracovnom postupe pre výrobu súčiastky D. 22Dx560 neurčil v operácii č. 30- prehnúť, rovnať, náradie, ktorým s má výrobná operácia vykonať. Zamestnávateľ sústavne nekontroloval nevyžadoval dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce a bezpečných postupov, čo j porušením § 9 ods. 1 písm. i/ z.č. 124/2006 Z.z. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ postihnutého poskytol nevhodný pracovný prostriedok- horné ohýbacie náradie a nepreukázal kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany práce a zásad bezpečnej práce na lisoch. Z obsahu spisu IP T., z popisu stroja - excentrického lisu Q., bodu 3.2., pokyny pre správne zaobchádzanie so strojom, bod2- zoradenie stroja vyplýva, zverte len pracovníkom dokonale ovládajúcim funkciu stroja. V závere je uvedené, že k získaniu prehľadu o stave stroja odporúčajú vedenie kontrolnej knihy o stroji. Tam by mali byť zapisované prevádzané kontroly, výsledky týchto pravidelných kontrol, záznamy o vyskytnutých závadách, ich príčinách a spôsobe odstránenia. Súd prvej inštancie nemal rovnako v konaní za preukázané, že žalovaný takúto knihu viedol, vykonával kontroly, čo mu bolo vytýkané i inšpektorátom práce. Z protokolu ako i z obsahu spisu inšpektorátu práce T. súd prvej inštancie zistil, okrem už vytýkaných nedostatkov, že právny predchodca žalobcov dňa 05.05.2009 absolvoval školenia v rozsahu 14,15 hodín za deň. K uvedenému súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka T., ktorý uviedol, že dá podpísať prezenčné listiny v 1. deň, keď zamestnanci nastupujú, preto je tam aj rovnaký dátum a školenie trvá 2 dni, počas ktorých sa venujú školeniu. Pred inšpektormi boli vypočutí i svedkovia. Svedok N. A. vypovedal, že zamestnávateľ má pre to, aby sa takýto pracovný úraz už neopakoval, značiť čísla nástrojov do technologických postupov. Tvrdil, že išlo o nepozornosť pracovníka. Svedok T. vypovedal, že o overení praktických znalostí p.K. na lise XXXC nie je vyhotovený písomný záznam, len výstupný list o ukončení adaptačného procesu. Na otázku inšpektora, či bol právny predchodca žalobcov školený z postupov pri výmene nástrojov na lise LE XXXC svedok uviedol, že ho školil z univerzálnych postupov pri výmene nástrojov na všetkých lisoch. Na ďalšiu otázku, prečo postihnutý vykonával prácu na lise LE XXXC, keď technologický postup resp. pracovný plán určuje vykonávať operáciu č. 30- prehnutie a rovnanie na univerzálnom lise LE XXXt, svedok odpovedal, že v pláne sa udáva minimálna sila lisu a vtedy bol LE XXXC jediný voľný. Dodržiavanie technologickej disciplíny na dielni pri práci na lisoch kontroluje majster N. A., pričom svedok sa nepreukázal písomným záznamom o vykonaných kontrolách technologickej disciplíny na dielni. Pre určenie, aby sa takýto úraz neopakoval svedok uviedol, že je potrebné spracovať presný technologický postup a určiť ľudí, ktorí sa budú venovať len nastavovaniu lisov. Právny predchodca navrhovateľov nebol oboznámený s návodom na obsluhu lisu LE XXXC, nakoľko svedok T. uviedol, že školí z obsluhy všeobecne, pri zaškoľovaní na pracovisku je oboznámený so strojom a jeho obsluhou, ale o tom nie je záznam. Svedok X. J. vypovedal, že právny predchodca navrhovateľov nebol zaškolený s návodom na obsluhu lisu LE XXXC. Na otázku, čo môže urobiť zamestnávateľ preto, aby sa taký úraz neopakoval, odpovedal, že prehodnotiť organizáciu výdaja a kontroly náradia, ktoré používajú zamestnanci na tvárniacich strojoch. Na ďalšiu otázku, aké opatrenia by navrhol svedok, aby sa predišlo tomu, že zamestnanci, ktorí sú dostatočne zaškolení a zacvičení na prácu na lise a sú hodnotení ako svedomití a zodpovední, nedodržali postup pri spustení lisov, odpovedal, že častejšie ich kontrolovať zo strany zamestnávateľa. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo spisu Inšpektorátu práce T. zistil tieto skutočnosti: 1. Z popisu stroja- excentrického lisu LE XXXC - zoradenie

stroja zverte len pracovníkom dokonale ovládajúcim funkciu stroja. 2. K získaniu prehľadu o stave stroja odporúčajú vedenie kontrolnej knihy o stroji. Tam by mali byť zapisované prevádzané kontroly, výsledky týchto pravidelných kontrol, záznamy o vyskytnutých závadách, ich príčinách a spôsobe odstránenia. 3. Právny predchodca navrhovateľov dňa 05.05.2009 absolvoval školenia v rozsahu 14,15 hodín za deň! Na túto skutočnosť svedok T. uviedol, že im dá podpísať prezenčné listiny v 1. deň, keď nastupujú, preto je tam aj rovnaký dátum a školenie trvá 2 dni, počas ktorých sa venujú školeniu. 4. Svedok N. A. vypovedal, že aby sa takýto pracovný úraz už neopakoval, značiť čísla nástrojov do technologických postupov. 5. Svedok T. vypovedal, že o overení praktických znalostí p.K. na lise XXXC nie je vyhotovený písomný záznam, len výstupný list o ukončení adaptačného procesu. V pláne sa udáva minimálna sila lisu a vtedy bol LE XXXC jediný voľný. 6. Nebol preukázaný písomný záznam o vykonaných kontrolách technologickej disciplíny na dielni. 7. Je potrebné spracovať presný technologický postup a určiť ľudí, ktorí sa budú venovať len nastavovaniu lisov. 8. Právny predchodca navrhovateľov nebol oboznámený s návodom na obsluhu lisu LE XXXC, bol školený všeobecne, pričom o tom nie je záznam. 9. Je potrebné prehodnotiť organizáciu výdaja a kontroly náradia, ktoré používajú zamestnanci na tvárniacich strojoch a častejšie ich kontrolovať zo strany zamestnávateľa. Súd prvej inštancie poukázal i na osobu právneho predchodcu žalobcov s tým, že išlo o veľmi zodpovedného a svedomitého pracovníka. Uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci porušenie pracovnej disciplíny, resp. udelenie postihu a pod. Len svedok C. môže odpovedať na otázku, čo sa v skutočnosti stalo. Dôvodil, že lekársku správu o zdravotnom stave právneho predchodcu žalobcov na preukázanie tvrdení, ktoré mal uviesť manželke po úraze, že on nástroj nevymieňal, si nevyžiadal z dôvodu, že s poukazom na závažné poranenie hlavy súd prvej inštancie by mal pochybnosti o vierohodnosti týchto tvrdení. Ak by tieto skutočnosti boli uvedené pred vierohodným svedkom /bez priameho príbuzenského vzťahu, resp. obdobného/ súd by tento dôkaz vykonal. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal zavinené konanie zamestnanca /právneho predchodcu žalobcov/, ani príčinnú súvislosť so vznikom škody, pričom dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti bolo na strane zamestnávateľa / žalovaného/. I keď žalovaný produkoval množstvo dôkazov, tieto súd prvej inštancie považoval za irelevantné, účelové, nesúvisiace s predmetom konania. Konštatoval, že havária na predmetnom lise bola spôsobená nesprávnym vzájomným zoradením stroja a nástroja, pričom jednoznačne v konaní nebolo preukázané, že toto nesprávne zoradenie vykonal právny predchodca žalobcov. Žalovaný porušil ust. §6 ods. 1 písm. d/ z.č. 124/2006, keď nezabezpečil bezpečný pracovný postup, ust. § 9 ods. 1 z.č. 124/2006, keď sústavne nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečné správanie na pracovisku, neviedol kontrolnú knihu o stroji, školenia zo dňa 5.5.2009 neabsolvoval v rozpätí 14,15 hod., čo potvrdil svedeckou výpoveďou svedok T., i keď uviedol, že školenia trvali 2 dni, pričom je tam rovnaký dátum. Súd prvej inštancie vyslovil pochybnosti, či bol právny predchodca žalobcov riadne preškolený, poučený, preskúšaný. Uviedol, že svedok A. vypovedal, že aby sa takýto pracovný úraz neopakoval, je potrebné značiť čísla nástrojov do technologických postupov. Nie je žiaden písomný záznam o overení praktických znalostí právneho predchodcu žalobcov na lise XXXC. Svedok A. nepreukázal inšpektorátu práce písomné záznamy o vykonaných kontrolách technologickej disciplíny na dielni s tým, že je potrebné spracovať presný technologický postup a určiť ľudí, ktorí sa budú venovať len nastavovaniu lisov. Rovnako nie je záznam, že bol právny predchodca žalobcov oboznámený s návodom na obsluhu lisu LE XXXC. V ostatnom súd prvej inštancie odkázal na protokol Inšpektorátu práce T., podľa ktorého žalovaný neurčil bezpečný postup, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. i/ z.č. 124/2006 Z.z., v pracovnom postupe pre výrobu súčiastky D. 22Dx560 neurčil v operácii č. 30- prehnúť, rovnať, náradie, ktorým sa má výrobná operácia vykonať, sústavne nekontroloval nevyžadoval dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce a bezpečných postupov, čo je porušením § 9 ods. 1 písm. i/ z.č. 124/2006 Z.z.. Žalovaný poskytol právnemu predchodcovi žalobcov nevhodný pracovný prostriedok- horné ohýbacie náradie a nepreukázal kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany práce a zásad bezpečnej práce na lisoch. Znalec A..X.. Z., P.. vo svojom posudku poukazuje na skutočnosť, že na stroji tohto typu treba dôsledne, pravidelne kontrolovať utiahnutie všetkých skrutiek na stroji. Súčasne poukázal na skutočnosť, že nemôže potvrdiť, že či bol stroj pred poškodením v poriadku, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z výsledkov vyšetrovania a aplikácie stupňa dôvery výpovede osoby, ktorá stroj obsluhovala v nočnej zmene dňa 9.6.2010, čo však preukázané nebolo a súd túto okolnosť vyššie špecifikoval a odôvodnil. Znalec X.. C. V. vo svojom posudku uviedol, že sa jednalo o náhle poškodenie excentrického lisu typ LE XXX C v.č. XXXXXXX a z technického hľadiska bolo možné ho predvídať a zabrániť mu. Počas bežnej údržby nebolo možné zistiť poškodenie excentrického lisu typ LE XXX C v.č. XXXXXXX, konkrétne jeho časti, ktorá sa odtrhla, resp. uvoľnila z lisu, lebo

uvedené poškodenie vzniklo náhle. Po dôslednom vyhodnotení svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov, spisu Inšpektorátu práce T., darovacej zmluvy, osoby právneho predchodcu žalobcov a tvrdenia znalca považoval za potrebné uviesť, že k havárii by nedošlo, keby osoba, ktorá manipulovala s prestavením lisu pred haváriou dodržala by postup pri výmene nástroja. S poukazom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a rozsiahle dokazovanie, súd prvej inštancie určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze D., ktorý sa stal dňa 10.06.2010 v čase o 9.16 hod. v K., na B. J., vo výrobne hale spoločnosti K., v plnom rozsahu. O trovách konania si vyhradil právo súd prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. V prípade, ak dospeje k záveru, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. s odôvodnením, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/, b/ a d/ O.s.p. Vyjadril presvedčenie, že rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie jednoznačne preukázalo, že za pracovný úraz žalobcu žalovaný ako zamestnávateľ nezodpovedá, nakoľko sa žalovanému podarilo preukázať existenciu všetkých skutočností, ktoré ho v zmysle § 196 ods. 1 Zákonníka práce zodpovednosti zbavujú. Zdôrazňoval, že ťažiskom dokazovania bolo zodpovedanie otázky, či postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom žalovaný nemá pochybnosť o tom, že táto skutočnosť v konaní preukázaná bola. Pokiaľ súdu prvej inštancie vytýkal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k celkom nepredvídateľnému, neočakávanému rozsudku, poukazoval na tú skutočnosť, že počas celého konania vnímal, že súd prvej inštancie porušuje základnú zásadu rovnosti strán. Uviedol, že predsedníčka súdu (majúc na mysli zákonnú sudkyňu, ktorá vo veci konala a rozhodovala) sa vyjadrila, že si pozrela odvysielanú reportáž o prípade právneho predchodcu žalobcov, v ktorej bolo vidieť, aké ťažké zdravotné následky pracovný úraz na právnom predchodcovi žalobcov zanechal. Podľa názoru žalovaného tragické okolnosti prípadu a osobitne vzhliadnutie uvedenej reportáže sudkyňu zásadne v rozhodovaní veci ovplyvnili. Preto mal vzhľadom na jej pomer k veci pochybnosti o jej nezaujatosti, a teda mala byť z prejednania a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. vylúčená a mala postupovať podľa § 15 ods. 1 O.s.p. Dôvodil, že celé konanie súdu, vrátane rozhodnutia vo veci, bolo viditeľne poznačené snahou vykompenzovať právnemu predchodcovi žalobcov a jeho rodine v maximálnej možnej miere tragické následky predmetného pracovného úrazu. Žalovaný trval na tom, že akokoľvek je tento postoj sudcu z ľudského hľadiska pochopiteľný, povinnosťou súdu je rozhodovať spravodlivo a nestranne, pričom treba prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Uviedol, že nemožno akceptovať, aby rozhodovanie súdu bolo tak silne ovplyvnené súcitom a sympatiami prejavovanými k jednému z účastníkov konania, pretože takéto rozhodnutie je vo výsledku subjektívne a nespravodlivé. Uviedol, že súd musí byť v každom prípade nestranný a objektívny a musí byť schopný rozhodovať vecne bez emócií, v súlade s platnými právnymi predpismi. Inak poškodzuje druhého účastníka konania, čo sa stalo v danej veci. Vyjadril ľútosť nad tým, že došlo k tragédii a vníma jej závažný sociálny dopad na rodinu D., avšak trvá na tom, aby aj s ohľadom na ostatných zainteresovaných zamestnancov bol skutkový stav náležite objasnený a aby bola vec prejednaná a rozhodnutá objektívne a spravodlivo. Pokiaľ mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, poukazoval na skutočnosť, že otázka zavinenia pracovného úrazu bola vyriešená Inšpektorátom práce T. ako príslušným štátnym orgánom v rámci jeho právomoci vyšetriť príčiny pracovného úrazu, čo vyplýva z Protokolu Inšpektorátu práce T. č.: X. zo dňa 08.09.2009. Uviedol, že inšpektorát práce dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca ako zamestnanec žalovaného neobsluhoval pracovný prostriedok v súlade s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a znalostí v rámci získanej odbornej vedomosti, čo je porušením § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že ani v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 7Cpr/2/2012 nebol preukázaný opak vyššie uvedeného záveru, ku ktorému dospel príslušný inšpektorát práce. V súvislosti s odvolacím dôvodom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dôvodil, že rozhodnutie súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadnil výsledky dokazovania svedčiace v prospech žalovaného, resp. v neprospech žalobcov. Okrem toho súd prvej inštancie svoj právny záver riadne neodôvodnil, keď sa nevyjadril k relevantným dôkazom svedčiacim v prospech žalovaného, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný. Súdu prvej inštancie vytýkal, že

sa so závažnými dôkazmi žalovaného (ktoré v niektorých prípadoch od žalovaného sám vyžiadal) nebol schopný vyporiadať nijak inak, než tým, že ich všeobecne označil za irelevantné, účelové, nesúvisiace s predmetom konania. Vytýkal mu, že sa pri svojom rozhodnutí opieral len o niektoré nepriame dôkazy, a to také, u ktorých bol priestor na to, aby ich mohol dezinterpretovať jednostranne v prospech žalobcov. Na ostatné, v mnohých prípadoch zásadné dôkazy, súd prvej inštancie neprihliadal. Žalovaný uviedol, že nemožno akceptovať, že za kľúčový dôkaz súd prvej inštancie považoval výpoveď svedka p. C., ktorá je v kontexte ostatných vykonaných dôkazov s ohľadom na zisťovanie objektívnych príčin pracovného úrazu irelevantná. Z hľadiska príčin pracovného úrazu považoval za bezpredmetné, čo sa dialo na predchádzajúcej zmene, keďže mal za nepochybné, že dňa 10.06.2010 právny predchodca žalobcov na predmetný lis namontoval nový vrchný lisovací nástroj, lis nastavoval, pričom však nespustil baran lisu do spodnej úvrate a následne lis pustil, pričom lis bol v poriadku, nebola na ňom žiadna porucha. Za zavádzajúci považuje žalovaný aj rozsudok súdu v bode 2 jeho odôvodnenia, v ktorom vyvoláva dojem, že znalec vyslovil názor, že došlo k porušeniu ust. § 192 ods. 2 a § 196 ods. 4 Zákonníka práce a že D. nebol tým, kto s prestavením lisu pred haváriou manipuloval. Zdôrazňoval, že nejde o vyjadrenie znalca, ale o ničím nepodložený názor súdu. Mal za to, že súd prvej inštancie účelovo dezinterpretuje výroky súdneho znalca a s ostatnými relevantnými dôkazmi, ktoré svedčia o tom, že D. lis nastavoval sa vôbec nevyporiadal. Trval na tom, že znalec nikdy a ničím nespochybnil, že právny predchodca žalobcov na list elektromotor namontoval. V kontexte s ostatnými dôkazmi považuje túto skutočnosť za nepochybne preukázanú. Ďalej uviedol, že X.. C. V. potvrdzuje, že poškodenie stroja vzniklo náhle, teda, že stroj bol v tomto smere pred haváriou v poriadku a že v rámci bežnej údržby a prehliadok nebolo možné poškodeniu listu zabrániť, lebo k nemu došlo až momentom chybného nastavenia dolnej úvrate barana lisu a následného spustenia lisu. Súdu prvej inštancie vytýkal, že skutočnosti, o ktorých zhodne vypovedali viacerí svedkovia, spochybňuje, pričom pre skúsených lisiarov sa jedná o skutočnosti, ktoré pre nich boli na prvý pohľad viditeľné pri prezretí miesta havárie, resp. fotodokumentácie, kedy je skúsený lisiar schopný odhadnúť pravdepodobnú príčinu havárie. Zastával názor, že súd prvej inštancie dezinterpretoval výsledky znaleckého dokazovania, keď uviedol, že znalec na pojednávaní nasunutie elektromotora ako hlavného dôkazu vyvrátil. Zo znaleckého posudku vypracovaného A.. X.. Z., P.. a z jeho výpovede na pojednávaní dňa 06.05.2015 mal za nepochybné, že znalec len potvrdil, že na nič iné nemohol byť elektromotor použitý, ako na nastavovanie lisu a že niet iného racionálneho dôvodu, pre ktorý by D. elektromotor na lis namontoval, než na účel nastavovania lisu. Namontovanie elektromotora odmietol znalec označiť za jednoznačný dôkaz o nastavovaní lisu len preto, že pripustil možnosť, že D. mohol konať iracionálne. Navyše namontovanie elektromotora je len jedným z viacerých dôkazov svedčiacich o tom, že D. tesne pred úrazom lis nastavoval a súd by mal takéto dôkazy hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný vníma ako porušenie zásady rovnosti postup prvoinštančného súdu, pri ktorom svojvoľne vysvetľuje pohnútky a zdôvodňuje rozpory v svedeckých výpovediach namiesto svedka, resp. účastníka konania v jeho prospech, v neprospech druhého účastníka konania, keď zdôvodňuje protichodné vyjadrenia p. K. pri výpovediach na polícii dňa 20.09.2010 a dňa 04.04.2011. K bodu odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie ohľadne návrhu darovacej zmluvy uviedol, že táto nebola nikdy sfinalizovaná, doplnená o zásadné údaje a nebola nikdy účastníkmi podpísaná, preto ju nemožno hodnotiť inak, ako účelový dôkaz žalobcov, ktorý nedokazuje absolútne nič a i napriek tomu ho prvoinštančný súd nepochopiteľne berie do úvahy a vyhodnocuje v neprospech žalovaného. Žalovaný vyjadril svoj súhlas so závermi protokolu IP, v zmysle ktorého D. neobsluhoval pracovný prostriedok v súlade s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a znalostí v rámci získanej odbornej vedomosti, čo je porušením § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. Žalovaný trval na tom, že k exsentrickému lisu Q. bola vedená riadna evidencia preventívnych prehliadok a opráv. Okrem toho v pravidelných intervaloch zabezpečoval žalovaný odborné prehliadky a odborné skúšky predmetného lisu. Lis bol pravidelne kontrolovaný a overovaný a v čase úrazu bol celkom v poriadku. Žalovaný zastával názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal zavinené konanie zamestnanca, ani príčinnú súvislosť so vznikom škody, pričom uviedol, že jednoznačná havária na predmetnom lise bola spôsobená nesprávnym vzájomným zoradením stroja a nástroja, pričom jednoznačne nebolo v konaní preukázané, že toto nesprávne zoradenie vykonal právny predchodca žalobcov D.. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že nesprávne zoradenie stroja a nástroja, ktoré spôsobilo haváriu a pracovný úraz D. vykonal právny predchodca žalobcov D.. Vyjadril presvedčenie, že skutočnosť, že D. vykonával zoradenie stroja, t.j. nastavoval lis, bola v rozsiahlom dokazovaní jednoznačne preukázaná. V tejto súvislosti považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcov sa pri lise v čase úrazu nachádzal, pracoval na ňom, pán C. na predchádzajúcej pracovnej zmene pracoval na predmetnom lise na zákazke F., pričom prvú operáciu „rovnanie“ ukončil - vyrobil

všetkých 28 kusov, právny predchodca žalobcov mal vykonávať na predmetnom lise novú operáciu, a to operáciu „prehnutie“ zákazky F., operáciu „prehnutie“ nemožno urobiť bez riadneho prestavenia predmetného lisu, právny predchodca žalobcov dal dolu kryt z predmetného lisu, namontoval na lis elektromotor. Mal za nesporné, že elektromotor neslúži na nič iné, než na nastavovanie lisu. Právny predchodca žalobcov vymenil vrchné náradie na lise za platňu o rozmeroch 4x12 cm, pri výmene vrchného náradia na lise musel prestaviť aj lis. Medzi základné povinnosti zamestnanca pri nastavovaní listu patrí povinnosť dať baran lisu do spodnej úvrate. Právny predchodca žalobcov list nastavoval, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami ani nikdy sporná. Trval na tom, že je nesporné, že príčinou havárie bola skutočnosť, že pri nastavovaní lisu nedal právny predchodca žalobcov baran lisu do spodnej úvrate. V závere svojho odvolania, pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na nedostatky vytknuté žalovanému v protokole IP, uviedol, že to, že nebol určený nástroj na danú operáciu, nie je porušením bezpečnosti a už vôbec to nezapríčinilo pracovný úraz. Trval na tom, že v konaní preukázal, že znalosť a dodržiavanie predpisov a pokynov neustále vyžadoval a kontroloval.

3. Vedľajší účastník (do 30.06.2016) na strane žalobcov v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nie je kompetentný posúdiť otázku zodpovednosti za pracovný úraz, nakoľko podľa § 14 Zákonníka práce „Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejedávajú a rozhodujú súdy“. Uviedol, že úlohou I. vo veciach úrazového poistenia je kompenzovať poškodenému, prípadne pozostalým nepriaznivé následky pracovného úrazu. I.a bude postupovať až v intenciách právoplatného súdneho rozhodnutia.

4. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalovaného došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 uviedol, že zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalovaným, nakoľko toto bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ .

10. Vychádzajúc z obsahu odvolania sa odvolací súd zaoberal najskôr dôvodnosťou odvolacej námietky spočívajúcej v tvrdených skutočnostiach indikujúcich v prospech uplatnenia námietky, že rozhodovala zaujatá sudkyňa, čím odvolateľ uplatnil dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 205 ods. 1 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. (teraz v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ , naplnenie ktorého videl žalovaný v tom, že vec prejednávajúca sudkyňa posúdila skutkový stav veci neobjektívne, keď mal za to, že celé konanie, vrátanie rozhodnutia vo veci, bolo poznačené snahou sudkyne vykompenzovať právnemu predchodcovi žalobcov a jeho rodine v maximálnej možnej miere tragické následky predmetného pracovného úrazu. Vyvodil to okrem iného z tej skutočnosti, že mal za to, že tragické okolnosti prípadu a osobitne vzhliadnutie reportáže sudkyňu zásadne v rozhodnutí veci ovplyvnili.

11. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

12. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania na súde prvej inštancie zabezpečuje povinným "samonamietaním" sudcu, ak si je vedomý vylúčenia, alebo kvalifikovanou námietkou zaujatosti sudcu vznesenou stranou sporu, ak sa o vylúčení sudcu strana dozvie. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzovalo v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ust. § 14 ods. 1 OSP ( teraz § 49 ods. 1 a 2 . Napriek existencii týchto mechanizmov nemožno vylúčiť, že vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca. Pre naplnenie ústavného práva na nezávislý a nestranný súd, zákon umožňuje túto vadu konania odstrániť aj po vydaní meritórneho rozhodnutia prostredníctvom uplatnenia tohto odvolacieho dôvodu a to bez ohľadu na to, či bola táto otázka predmetom posudzovania v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

13. Podľa § 14 ods. 1 OSP (účinného do 30.06.2016) sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

14. Podľa § 14 ods. 3 OSP (účinného do 30.06.2016) dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

15. Z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného zákonného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež k predchádzaniu možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému citovaným ustanovením, zodpovedá aj právna úprava, ktorá sa z hľadiska vylúčenia sudcu, považuje za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1) k veci, v rámci ktorej by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia veci a rozhodovania vo veci, 2) k účastníkom konania, ktorý by mohol byť založený na príbuzenskom vzťahu alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3 ) k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere, vykazujúcom znaky uvedené pod bodom 2).

16. Rozhodnutie o vylúčení sudcov podľa § 14 ods. 1 O.s.p predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom k tomu, sudcov možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať.

17. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že sú splnené predpoklady na vylúčenie zákonnej sudkyne. Nebolo zistené, že by zákonná sudkyňa K.. I. K. mala k veci samej alebo stranám sporu taký vzťah, v dôsledku ktorého by mala byť ovplyvnená pri nezávislom a nestrannom konaní a rozhodovaní veci.

18. Odvolací súd poznamenáva, že sudca ako reprezentant verejnej moci plní si svoje sudcovské povinnosti, pri ktorých sa predpokladá a vyžaduje vyšší stupeň tolerancie a nadhľadu, než je tomu u jednotlivých občanov. V prípade, že strana sporu vznáša námietku zaujatosti táto musí byť podložená

a opodstatnená a dôvody, pre ktoré zákon umožňuje sudcu z konania a prejednávania veci vylúčiť musia byť aj náležite preukázané. Nemôže preto ísť iba o subjektívne pocity strany sporu, že sudca je vo veci zaujatý, ale musí ísť o objektívnu úvahu, či s ohľadom na okolnosti prípadu možno mať za to, že by sudca mohol byť zaujatý.

19. Po zhodnotení okolností danej veci dospel odvolací súd k záveru, že vzťah zákonnej sudkyne k prejednávanej veci a stranám sporu nebol preukázaný. Rovnako ani úvahy žalovaného o postupoch zákonnej sudkyne v konaní nezakladajú dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.

20. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, akým spôsobom sa súd vysporiadal s prostriedkami procesného útoku, či procesnej obrany uplatňovanými stranami, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

21. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

22. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. 23. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani žiadna tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

24. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. účinného do 30.06.2016 (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ .

25. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v

hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

26. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.

27. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené dispozíciou právnej normy). Aj túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

28. Preskúmaním veci tak odvolací súd dospel k záveru, že ani jedna odvolacia námietka žalovaného nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkovo totožné námietky ako v odvolacom konaní produkoval žalovaný už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento v celom rozsahu správne a dostatočne vysporiadal.

29. Odvolací súd v danom spore zastáva so súdom prvej inštancie zhodný názor, že zamestnávateľ sa svojej zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcov pri pracovnom úraze, nezbavil. Z rozsiahleho dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že taxatívne vymedzené dôvody, pre ktoré sa zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz v zmysle ust. § 196 ods. 1, 2 Zák. práce, neboli naplnené a zamestnávateľom preukázané. Tak ako odvolací súd už uviedol, stotožňuje sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

30. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne podstatné, rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

31. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalobcovia 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .