Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/40/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. C. F., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. ul. XXXXX/X, XXX XX G., 2/ RNDr. N. R., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. W. D. XX, XXX XX H., zastúpení advokátom: Mgr. Kristína Babiaková, so sídlom Holubyho 37, 902 01 Pezinok, IČO: 41 066 120, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/042028/Rep zo dňa 30.11.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.02.2016 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2015/042028/Rep zo dňa 30.11.2015 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 209/303/2015- Hu zo dňa 15.10.2015, ktorým žalobcom nebolo priznané postavenie účastníkov konania v územnom konaní o umiestnení stavby Blatnica - Sebeslavce, obytno-rekreačná zóna, časť VN NN distribučné vedenia, prekládka optického telekomunikačného zemného káblového vedenia, vodovod a splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia. Žalobca v žalobe uviedol, že v priebehu prvého územného konania vedeného prvostupňovým orgánom - Stavebným úradom obce Blatnica - stavebný úrad v tomto konaní umiestnenie identickej stavby vôbec nemal pochybnosť o tom, že žalobcovia sú účastníkmi daného územného konania, konal s nimi ako účastníkmi konania, ich námietky zahrnul do obsahu odôvodnenia. Prvostupňové rozhodnutie im ako účastníkom konania aj doručil. Nie je preto vôbec jasné a zrejmé, prečo v druhom územnom konaní o umiestnení identickej stavby už postupoval inak. Rozhodol o tom, že žalobcom postavenie účastníka konania nepriznáva. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia o vylúčení účastníkov konania sa k tejto skutočnosti vôbec nevyjadruje, nezmenili sa ani skutkové a právne okolnosti, a preto nie je jasná zásadná zmena v jeho postoji, ktorá navyše podstatným spôsobom zasiahla do práv žalobcov, ako účastníkov daného územného konania. Ide o druhé rozhodnutie tej istej veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Vo veci už rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. 18100/2015/B625-SV/44264/ Pek zo dňa 30.07.2015 tak, že rozhodnutie o nepriznaní účastníctva žalobcom vydané žalovaným v konaní o umiestnení stavby zrušilo. Žalovaný ani prvostupňový orgán tak nemali v zmysle právnej zásady ne bis in idem vo veci opätovne konať, resp. ak z vlastného podnetu vedené konanie začali, mali ho v zmysle citovaného ustanovenia Správneho poriadku zastaviť, akonáhle sa dozvedeli, že vo veci bolo už právoplatne rozhodnuté. Nič nemení ani skutočnosť, že ide v poradí o druhé územné rozhodnutie, keďže navrhovateľov pôvodný návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol vzatý späť (bezprostredne po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o účasti v konaní žalobcov v ich prospech), aby bol následne dňa 17.08.2015 opätovne podaný návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení tej istej stavby. Keďže ide o územné konanie o umiestnení identickej stavby, okruh účastníkov územného konania už bol stanovený v predchádzajúcom územnom konaní, a preto nebolo potrebné túto otázku posudzovať znova. Skutkové ani právne okolnosti podstatné pre stanovenie okruhu účastníkov konania sa v porovnaní s prvým územným konaním nijako nezmenili. Keďže však táto otázka bola opätovne posúdená a to dokonca v rozpore s právoplatným rozhodnutím, ktoré v tej veci bolo vydané, ide o zjavný rozpor s citovaným ustanovením § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, ako aj s právnou zásadou ne bis in idem. Z uvedeného dôvodu považujú žalobcovia napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového orgánu za nezákonné. Žalobcovia uviedli, že ako vyplýva z ust. § 59 ods. 3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie, najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, a správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Je nepochybné, že žalovaný sa uvedeným ustanovením neriadil a nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR). Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že žalovaný v druhom územnom konaní aj prvostupňový orgán rozhodli o nepriznaní postavenia účastníkov konania žalobcom, pretože podľa jeho názoru neexistoval žiadny zákonný dôvod na to, aby im postavenie účastníkov konania bolo priznané. Poukazovali na ust. § 34 ods. 1 staveného zákona v spojení s ust. § 24a a § 24b zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len zákon EIA). Podľa týchto ustanovení účastníkom územného konania podľa stavebného zákona je aj ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom v poznámke pod čiarou sú uvedené ustanovenia § 24 až § 27 zákona EIA. Poukazovali pritom na to, že v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie k navrhovanému zámeru výstavby obytno- rekreačnej zóny Blatnica - Sebeslavce, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím zo zisťovacieho konania podľa § 29 zákona EIA o tom, že predmetný zámer sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. V zisťovacom konaní podala (podľa ich názoru) stanovisko k zámeru podľa § 24b zákona EIA aj Univerzita Komenského, Botanická záhrada, ktorej z tohto titulu prislúchalo aj postavenie účastníka konania v nasledovných povoľovacích konaniach, okrem iného aj v územnom konaní na vydanie rozhodnutia o umiestnení danej stavby. Žalobcovia ako fyzické osoby svoje stanoviská podľa názoru žalovaných orgánov nepodali. Podľa názoru žalobcov je uvedený postup žalovaného, ako prvostupňového orgánu nesprávny, príliš formalistický a v rozpore s cieľom a účelom zákonnej úpravy účasti verejnosti v konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Žalobcovia podali stanovisko zo dňa 30.09.2013 v rámci zisťovacieho konania pre zámer obytno-rekreačná zóna Blatnica - Sebeslavce na základe ust. § 24a ods. 1 zákona EIA. Stanovisko bolo podané a napísané žalobcami ako fyzickými osobami. V úvode stanoviska je uvedené, že ho vybavuje žalobca v 1/ rade a podpísané je aj žalobkyňou v 2/ rade. Obaja žalobcovia sú samostatnými vedeckými pracovníkmi Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobiacimi na jej pracovisku v obci Blatnica. Vzhľadom na to a na podporu vážnosti svojich tvrdení vyjadrili túto skutočnosť aj v tomto stanovisku formou neoficiálneho hlavičkového papiera. Na konanie za právnickú osobu - Botanickú záhradu Univerzity Komenského však nemali žiadne splnomocnenie od príslušných orgánov univerzity, čo vyplýva aj z listu riaditeľa Botanickej záhrady Univerzity Komenského zo dňa 14.07.2014. Nemohli tak teda konať v mene Botanickej záhrady Univerzity Komenského ako právnickej osoby a ich stanovisko vydané v rámci uvedeného zisťovacieho konania, tak nijakým spôsobom nemohlo byť považované za stanovisko právnickej osoby podané v zmysle ust. § 24b zákona EIA. To, že žalobcovia uvedením neoficiálnej hlavičky Botanickej záhrade Univerzity Komenského mohli uviesť vo veci konajúce úrady do omylu, v ďalšom konaní napravili. V celom územnom konaní už túto hlavičku v úradnej komunikácií s príslušnými orgánmi štátnej správy nepoužívali. Žalobcovia v žalobe zdôraznili, že v danom prípade vystupovali vždy ako fyzické osoby a to jednak v uvedenom zisťovacom konaní podľa zákona EIA ako aj v následnom územnom konaní a ich postavenie účastníka konania sa malo odvíjať od ust. § 24a zákona EIA v platnom znení a účinnom v čase vydania rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Takto ich postup vyhodnotil aj nadriadený orgán - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Aj v prípade, ak by súd zamietol vyššie uvedené žalobné dôvody, bolo potrebné priznať žalobcom postavenie účastníkov konania, pretože táto povinnosť vyplýva z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Žalobcovia v žalobe poukázali na ust. § 34 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že účastník územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. (1g). Poznámka pod čiarkou k 1g odkazuje na ust. § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z.. Je nepochybné, že poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter a je predovšetkým interpretačným nástrojom, vyplýva to jednak z legislatívnych pravidiel vlády, bod 22 legislatívno-technických pokynov: poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu, preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu. Aj keď poznámka pod čiarou, hoci je súčasťou právneho predpisu nemá normatívny charakter, v prípade opodstatnenosti sa z nej vychádza. Takáto interpretácia však znamená, že osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ust. § 34 ods. 1 stavebného zákona, môže byť akýkoľvek iný právny predpis, ktorý definuje alebo inak upravuje účastníctvo fyzických a právnických osôb v správnom konaní. Osobitným predpisom nemôže byť aj zákon č. 67/1971 Zb. o správnom konaní, ako všeobecný procesný predpis upravujúci správne konanie aj podľa stavebného zákona, ako vyplýva z jeho ustanovenia § 140. Žalobcovia v žalobe poukázali na povinnosť štátnych orgánov interpretovať právne predpisy tak, aby výklad neodporoval právnym predpisom EÚ a medzinárodnému dohovoru, ust. § 34 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 1 správneho poriadku týkajúci sa vymedzenia účastníka konania musí byť teda bezpodmienečne interpretovaný tak, aby environmentálna mimovládna organizácia mala garantovaný prístup k súdu za účelom podania žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia poukázali aj na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo dňa 12.04.2011, sp. zn.3Sžp/18/2012. V závere žaloby žalobcovia uviedli, že z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v prípade uplatňovania práv dotknutej verejnosti vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru sa na základe aplikácie ust. § 14 Správneho poriadku prizná dotknutej verejnosti právo účasti v správnom konaní za účelom k prístupu podľa § 9 ods. 3 Aarhuského dovoru. Žiadajú rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2015/042028/Rep zo dňa 30.11.2015, ako aj rozhodnutie Stavebného úradu obce Blatnica č. 209/303/2015-Hu zo dňa 15.10.2015 zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.07.2016. Vo vyjadrení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30.01.2013, podľa ktorého rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní je rozhodnutím procesnej povahy. Súdna prax po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z 08.03.2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu, kladie však požiadavku, že musí správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní účastníka správneho konania žalobcovi trvá. Vzhľadom na uvedené poukazuje na skutočnosť, že správne konanie, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté procesné rozhodnutie už bolo právoplatne skončené. Pretože rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu už nemôže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov tohto správneho konania, navrhuje, aby súd konanie zastavil. Rovnakým spôsobom rozhodol s poukázaním na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30.01.2013, ani Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 20S/119/2015-46 zo dňa 06.10.2015. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že v ust. § 14 ustanovuje všeobecné spoločné podmienky pri identifikácii účastníka konania, t. j. okruh osôb, ktoré by pri rozhodovaní správneho orgánu prichádzali do úvahy v rámci jednotlivých druhov konania. Osobitné predpisy však ďalej môžu ustanoviť výnimku z tohto všeobecného pravidla. Posledná novela Správneho poriadku výslovne zakotvila tzv. subsidiárny charakter Správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom, ktoré upravujú rozhodovania správnych orgánov, to znamená, že ak osobitný zákon dáva podrobnejšiu úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, správny orgán je povinný prednostne postupovať podľa tohto osobitného predpisu. Stavebný zákon, ako osobitný zákon, okruh účastníkov územného konania vymedzil podrobne v ust. § 34. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, účastníkmi konania v územnom konaní sú aj právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, alebo aj susedným pozemkom a stavbám, vrátane týchto môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že stavebný úrad rozhodnutím č. 209/303/2015-Hu zo dňa 15.10.2015 žalobcov z konania vylúčil s odôvodnením, že týmto osobám neprislúcha postavenie účastníkov územného konania podľa príslušných ustanovení stavebného zákona. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán, ktorý preskúmaval toto rozhodnutie sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a jeho postupom v danej veci stotožnil, pretože týmto osobám neprislúchalo postavenie účastníkov konania v predmetnom územnom konaní podľa § 34 ods. 1, ani podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, čo stavebný úrad a takisto aj odvolací orgán podrobne vo svojich rozhodnutiach odôvodnili. Žalobcovia trvali na tom, že majú postavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, teda ako osoby, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a to zo zákona č. 24/2006 Z. z.. Postavenie účastníka tohto územného konania v zmysle tohto predpisu podľa názoru žalovaného v danom územnom konaní však prináležalo Univerzite Komenského Bratislava, ako právnickej osobe, pretože táto osoba vystupovala v zisťovacom konaní vedenom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. ako zainteresovaná verejnosť podľa § 24b zákona č. 24/2006 Z. z. s námietkami, ktorými sa príslušný správny orgán zaoberal. Žalobcovia ako samostatní vedeckí pracovníci v Botanickej záhrade Univerzity Komenského, Blatnica, teda ako zamestnanci UK mohli vystupovať a konať v mene Univerzity Komenského v Bratislave v rámci správneho konania, museli by správnemu orgánu predložiť poverenie na zastupovanie v správnom konaní vydaní štatutárnym orgánom tejto právnickej osoby, t. j. poverenie vydané rektorom. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcov v žalobe, že v zisťovacom konaní vystupovali ako fyzické osoby je účelové. Aj v rámci predchádzajúceho územného konania, na ktoré poukazujú žalobcovia v žalobe, a ktoré bolo z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené, aj v tomto konaní opakovane menili svoje vyjadrenia v tejto súvislosti tak, ako im to momentálne vyhovovalo. Vo svojich podaniach na stavebnom úrade za svoje meno uvádzali svoje funkčné postavenie resp. pracovné zaradenie v rámci ÚK. Odvolací orgán mal za to, že zastupujú ÚK v Bratislave, pretože v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-MT-OSZP-2014/00107-EIA-VI. zo dňa 17.01.2014 v zisťovacom konaní ako zainteresovaná verejnosť vystupovala UK Bratislava. V odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 25.05.2015, ktorým im nebolo priznané postavenie účastníkov v (predchádzajúcom) územnom konaní zas tvrdili, že zastupujú UK, že im toto oprávnenie vyplýva z interných predpisov. Tento spôsob komunikácie sa v rámci oboch konaní (v prvom zastavenom a aj v druhom konaní, v ktorých boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia I. aj II. stupňa) viackrát opakoval. Rovnako postupujú aj vo veci podania žaloby, keď tvrdia, že v zisťovacom konaní vystupovali ako fyzické osoby. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že čo sa týka rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja č. 1800/2015/B625-SV/44264/Pek zo dňa 30.07.2015, týmto rozhodnutím ministerstvo zrušilo rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.05.2015, ktoré bolo vydané v rámci predchádzajúceho územného konania (skončené zastavením na základe späťvzatia návrhu) začatého na základe návrhu navrhovateľa SEBESLAVCE s.r.o., Blatnica č. 363 predloženého obci dňa 10.11.2014. Uvedené procesné rozhodnutie o nepriznaní účastníkov konania vydal žalovaný v odvolacom konaní začatom takisto na základe odvolania žalobcov, samostatných vedeckých pracovníkov Botanickej záhrady Univerzity Komenského, podaného proti rozhodnutiu obce Blatnica č. 343/426/2014-Hu zo dňa 20.01.2015, ktorým rozhodla o umiestnení líniovej stavby Blatnica-Sebeslavce, obytno-rekreačná zóna, časť VN NN distribučné vedenia, prekládka optického telekomunikačného zemného káblového vedenia, vodovod a kanalizácia na pozemkoch k. ú. R. pre navrhovateľa SEBESLAVCE s.r.o., Blatnica. Pri preskúmavaní tohto rozhodnutia žalovaný ako odvolací orgán zistil pochybenie stavebného úradu spočívajúce v tom, že konal s osobami, ktorým postavenie účastníka v danom konaní zo zákona neprislúchalo. Konanie s osobou, ktorá nie je účastníkom konania v zmysle § 14 správneho poriadku resp. osobitného predpisu považuje žalovaný za rovnakú nezákonnosť, ako keď dôjde k opomenutiu účastníka konania. Žalovaný dospel k tomuto záveru aj na základe súdnej judikatúry resp. súdnych rozhodnutí, ktorými boli v rámci iných konaní zrušené rozhodnutia žalovaného len z dôvodu, že správny orgán nevymedzil riadne okruh účastníkov konania a konal s osobami, ktorým takéto postavenie zo zákona neprislúchalo. V súvislosti s rozhodnutím ministerstva č. 1800/2015/B625-SV/44264/Pek zo dňa 30.07.2015 vydaním v predchádzajúcom územnom konaní žalovaný ďalej uviedol, že správne konanie začaté na základe navrhovateľa SEBESLAVCE s.r.o., Blatnica predloženého obci dňa 10.11.2014 bolo z dôvodu späťvzatia návrhu rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/014276/6/Rep zo dňa 18.08.2015 v štádiu odvolacieho konania ukončené. Žalovaný po uplatnení dispozičného práva navrhovateľa vziať svoj návrh späť nebol oprávnený v konaní pokračovať o odvolaní odvolateľov. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že po podaní nového a upraveného návrhu navrhovateľa SEBESLAVCE s.r.o., Blatnica bol stavebný úrad povinný začať nové správne konanie, vymedziť okruh účastníkov konania a o novom návrhu v súlade so zákonom rozhodnúť. Žalovaný konštatuje, že stavebný úrad v rámci tohto konania v súvislosti s vymedzením okruhu účastníkov konania postupoval zákonným spôsobom, na rozdiel od tvrdenia žalobcov aj v súlade s právnym názorm Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vysloveného v rozhodnutí č. 1800/2015/B625-SV/44264/5 zo dňa 30.07.2015. Ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia poukázalo na pochybenie stavebného úradu spočívajúce v tom, že nevymedzil jednoznačne okruh účastníkov konania, pretože v oznámení o začatí konania doručovanú verejnou vyhláškou bližšie nešpecifikoval jednotlivé druhy účastníkov konania, ktorým bola verejná vyhláška v danom prípade adresovaná. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že ministerstvo v zrušujúcom rozhodnutí nevyslovilo, že by žalobcom prislúchalo v zmysle zákona postavenie účastníkov konania v danom správnom konaní. Stavebný úrad preto nebol povinný im v rámci tohto správneho konania začatého na základe nového návrhu navrhovateľa SEBESLAVCE s.r.o. Blatnica zo dňa 17.08.2015 takéto postavenie priznať, naopak pochybenie, ktorého sa stavebný úrad dopustil a na ktoré ho upozornil nadriadený správny orgán bol v následných konaniach povinný odstrániť. V rámci tohto územného plánovania stavebný úrad v zmysle právneho názoru ministerstva v oznámení o začatí územného konania riadne špecifikoval jednotlivé druhy účastníkov konania a takisto účastníkov konania upozornil, že musia preukázať skutočnosť, na základe ktorej sa im účasť v konaní prizná. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje rozhodnutie za zákonné, t. j. vydané v súlade so stavebným zákonom a ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi, na základe riadne zisteného skutkového stavu.

3. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

4. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

5. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písm. c) a d).

6. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovia sa domáhali priznania postavenia účastníka konania v konaní o umiestnení stavby Blatnica - Sebeslavne, obytno-rekreačná zóna, časť VN NN distribučné vedenia, prekládka optického telekomunikačného zemného káblového vedenia, vodovod a splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia a o tom rozhodoval Stavebný úrad - obec Blatnica. Stavebný úrad - obec Blatnica rozhodnutím č. j. 209/303/2015-Hu zo dňa 21.12.2015, konanie právoplatne ukončila dňa 27.01.2016. Je zrejmé, že správne konanie v rámci ktorého bolo vydané napadnuté procesné rozhodnutie už bolo právoplatne ukončené. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30.01.2013, podľa ktorého rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní je rozhodnutím procesnej povahy, súdna prax po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z 08.03.2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky) súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci, totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania a rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu konečného rozhodnutia, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, osoba domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Z dôvodu, že správne konanie je právoplatne skončené, rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu nemôže reálnym spôsobom ovplyvniť byť účastníkom správneho konania. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd pri aplikácii § 99 písm. g) SSP konanie zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu, ak konanie bolo zastavené.

8. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.