Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31S-103-2017.pdf
PDF · 116.68 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/103/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členove senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Dolný Kubín, so sídlom Radlinského 1713/36, 026 26 Dolný Kubín, proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, so sídlom mestského úradu Hviezdoslavovo námestie č. 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dolný Kubín č. 1/2017 o používaní pyrotechnických výrobkov určených na zábavné účely zo dňa 23.02.2017 so zákonom, takto jednomyseľne
rozhodol:
správny súd žalobu zamieta.
Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.07.2017 sa žalobca domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dolný Kubín č. 1/2017 o používaní pyrotechnických výrobkov určených na zábavné a oslavné účely, prijatého Mestským zastupiteľstvom Dolný Kubín dňa 23. 02. 2017, v článku 1, ods. 1 a 2 VZN s § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 53 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícií a o zmene a doplnené niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s § 2 písm. a) a b) a § 4 ods. 2 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky z 18. marca 2015 č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu. Zároveň sa domáhal, aby súd vyslovil, že Mesto Dolný Kubín je povinné do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia uviesť VZN do súladu s citovanými zákonnými ustanoveniami, inak po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu VZN Mesta Dolný Kubín č. 1/2017 stráca platnosť. Žalobca vymedzil žalobu skutkovo a právne nasledovne: Mestské zastupiteľstvo Mesta Dolný Kubín uznesením pod č. 221/2017 na rokovaní konanom dňa 23.02.2017 schválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2017 o používaní pyrotechnických výrobkov určených na zábavné účely (ďalej len „VZN“). Okresná prokuratúra Dolný Kubín na základe podnetu preskúmala predmetné VZN, pričom konštatovala, že v článku 1 VZN bol porušený zákon, a to s poukazom na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení a ust. § 53 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu proti VZN Mesta Dolný Kubín č. 1/2017 bol podaný protest prokurátora sp. zn. Pd 59/17/5503 zo dňa 04.04.2017. Mesto Dolný Kubín na zasadnutí mestského zastupiteľstvo dňa 27.04.2017, uznesením číslo 236/2017 protestu prokurátora nevyhovelo, o čom bol žalobca vyrozumený listom číslo 5519/20699/2017-JK zo dňa 05.05.2017. Žalobca citujúc § 6 ods. ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 53, § 67 zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách výbušných predmetoch a munícii v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. a), b), c) nariadenia vlády SR z 18. marca 2015 č. 70/2015 Z.z. uviedol, že úprava zaobchádzania s výbušninami a výbušnými predmetmi patrí do oblasti štátnej správy, pričom pôsobnosť orgánov štátnej správy na tomto úseku je upravená v tretej časti zákona č. 58/2014 Z.z.
o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii. Citovaný zákon s účinnosťou od 02.12.2015 v ust. § 53 ods. 2 zároveň splnomocňuje obce všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov kategórie F2, F3, P1 a T1 na území obce alebo v jej častiach. Do nadobudnutia účinnosti označeného ustanovenia obce (mestá) k nariadeniu zákazu používania pyrotechnických výrobkov neboli oprávnené, a to ani v zmysle § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb., nakoľko v tomto prípade sa nejednalo o výkon územnej samosprávy, ale o prenesený výkon štátnej správy, kedy obce na prijatie VZN potrebujú splnomocnenie zákona. Podľa platnej právnej úpravy sú obce (mestá) na svojom území oprávnené, vo forme všeobecne záväzného nariadenia, obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov, konkrétne kategórie F2, F3 (zábavná pyrotechnika), P1 (iné pyrotechnické výrobky) a T1 (scénická pyrotechnika). Definíciu pojmov „pyrotechnický výrobok“ a zaradenie pyrotechnických výrobkov do jednotlivých kategórií upravuje nariadenie vlády č. 70/2015 Z.z. v § 2 a 4. Pokiaľ obce (mestá) pristúpia na takúto úpravu, všeobecne záväzné nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (§ 6 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb.). Žalovaný vo VZN č. 1/2017 zakázal na svojom území používanie pyrotechnických výrobkov kategórie F2 a F3, s výnimkami uvedenými v nariadení. V článku 1 (úvodné ustanovenia) VZN, ods. 1 a 2 vymedzil pojmy „pyrotechnický výrobok“ a „zábavná pyrotechnika“, s odkazom v poznámke pod čiarou na ustanovenia nariadenia vlády SR č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu, a to konkrétne § 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. a) bod 2. a 3. Žalovaný však neprebral do všeobecne záväzného nariadenia doslovné vymedzenie týchto pojmov v súlade s nariadením vlády č. 70/2015 Z. z., ale neprípustným spôsobom a v rozpore so zákonným splnomocnením uvedené pojmy modifikoval. Pyrotechnickými výrobkami, v zmysle čl. 1 ods. 1 VZN sa rozumejú výrobky zábavnej pyrotechniky bežne dostupné na trhu obsahujúce výbušné látky alebo zmes výbušných látok, ktorý je navrhnutý na vyprodukovanie tepla, svetla, zvuku, plynu alebo dymu na kombinácie týchto efektov prostredníctvom jednotlivých exotermických chemických reakcií a ich použitie nie je určené len odborne spôsobilým osobám, čo je v rozpore s § 2 písm. a) nariadenia vlády č. 70/2015 Z. z, podľa ktorého je pyrotechnickým výrobkom akýkoľvek výrobok obsahujúci výbušné látky alebo zmes výbušných látok, ktorý je navrhnutý na vyprodukovanie tepla, svetla, zvuku, plynu alebo dymu alebo na kombinácie týchto efektov prostredníctvom jednotlivých exotermických a chemických reakcií. Zábavnou pyrotechnikou sa v zmysle čl. 1 ods. 2 VZN rozumejú pyrotechnické výrobky určené na zábavné účely kategórie F2 a kategórie F3. Takáto úprava vo VZN je rovnako v rozpore s § 2 písm. b) nariadenia vlády č. 70/2015 Z.z., v zmysle ktorého zábavnou pyrotechnikou sa rozumie pyrotechnický výrobok určený na zábavné účely a v zmysle § 4 ods. 2 tohto nariadenia vlády sa zábavná pyrotechnika zaraďuje do kategórie F1 až F4. Úprava v článku 1 (úvodné ustanovenia) VZN je tak nielen nadbytočná, ale aj odporujúca právnej úprave obsiahnutej v nariadení vlády č. 70/2015 Z.z. Uvedenou úpravou žalovaný v rozpore s § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990Zb. prekročil medze zákonného splnomocnenia vyjadreného v § 53 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii v znení neskorších zmien.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.10.2017 uviedol, že účelom schváleného VZN č. 1/2017 o používaní pyrotechnických výrobkov kategórie F2 a F3 na území Mesta Dolný Kubín je používanie pyrotechnických výrobkov kategórie F2 a F3 na území Mesta Dolný Kubín, stanoviť pravidlá a vymedziť časové obdobie pre používanie pyrotechnických výrobkov na území mesta a zabezpečiť verejný poriadok a ochranu zdravých podmienok občanov pred ich možným narušením spôsobeným hlukom z používania zábavnej pyrotechnicky. Predmetné VZN nadobudlo účinnosť dňa 01.04.2017. Žalovaný namietal, že žalobca nesprávne vyhodnotil, že ide o VZN v oblasti preneseného výkonu štátnej správy na mesto v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, kedy je mesto oprávnené vydávať VZN len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Zastával názor, že v konkrétnom prípade ide o VZN prijaté pri výkone samosprávnej pôsobnosti mesta v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V takomto prípade je mesto oprávnené prijímať VZN, pri ktorých postačuje, aby „len“ neboli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo vyplýva predovšetkým z § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého, ak zákon pri úprave pôsobnosti mesta neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti mesta. Argumentáciu žalovaného o samosprávnej pôsobnosti podporuje aj § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého je výkonom samosprávy zabezpečovanie verejného poriadku v meste,
pričom nariadením môže mesto ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. Žalovaný nevykonáva (prenesenú) štátnu správu na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície podľa zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože to neustanovuje tento ani iný zákon. Zároveň má plnú kompetenciu z dôvodu ochrany verejného poriadku podľa § 53 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z.z. všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov kategórie F2. F3. P1 a T1 na svojom území alebo v jeho častiach, pričom uvedenú kompetenciu mesto zabezpečuje výslovne ako samosprávnu pôsobnosť. Žalovaný argumentoval, že pokiaľ VZN nie je výslovne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, je v súlade s právnymi predpismi. Nemusí byť vydané na základe výslovného splnomocnenia zákona (aj keď v konkrétnom prípade také existuje v § 53 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z.z.) ani v jeho medziach (aj keď v konkrétnom prípade podľa nižšie uvedeného nevybočuje a nepresahuje medze splnomocnenia zákona č. 58/2014 Z.z.). Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a medzinárodných zmlúv, s ktorými by bolo VZN v rozpore. Ohľadom preberania ustanovení právnych predpisov žalovaný uviedol, že právna teória pri tvorbe všeobecne záväzných nariadení kvituje odôvodnené výnimky, kedy je možné akceptovať prebratie ustanovení iných právnych predpisov do samotného textu nariadenia. Ide najmä o situácie, keď sa „technike prepisovania“ nedá vyhnúť z dôvodov kvality právneho jazyka, jednoznačnosti výkladu, systematickosti textu a ucelenej logickosti tohto podzákonného právneho predpisu. Všeobecne záväzné nariadenie ako právny predpis nižšej právnej sily upravujúci základné právne vzťahy v oblasti, ktoré rieši, musí byť jasné, zrozumiteľné, terminologicky presné a jednotné. Musí spĺňať základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí presné a zrozumiteľné vyjadrenie jeho obsahu tak, aby umožnilo fyzickým osobám a právnickým osobám prispôsobiť svoje správanie v rámci jeho medzí. Poukázal najmä na čl. 4 ods. 2 a3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov č. 19/1997 Z.z., v zmysle ktorých musí byť zákon zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný, pri jeho tvorbe sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu. Účelom normotvorby obce pri príprave a schvaľovaní VZN je pripraviť ich znenie a štruktúru tak, aby boli pre ich adresátov (bežné fyzické osoby a právnické osoby) adresné, jednoznačné, ľahko pochopiteľné a zrozumiteľné. Žalovaný pri príprave a následnom schválení dotknutého VZN postupoval tak, aby VZN spĺňalo všetky atribúty vyžadované zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v neposlednom rade aj Legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov č. 19/1997 Z.z. Úpravu prokurátorom napadnutých ustanovení VZN uskutočnil žalovaný s cieľom zrozumiteľného vyjadrenia pre fyzické a právnické osoby, ktoré sú adresátmi VZN na území mesta. Práve z týchto dôvodov žalovaný pri tvorbe VZN zámerne upravil ustanovenia VZN tak, aby tieto obsahovo korešpondovali s definíciami uvedenými v § 2 písm. b) a § 4 ods. 2 a 3 nariadenia vlády SR č. 70/2015 Z.z. Žalovaný pri úprave pojmov „pyrotechnický výrobok“ a „zábavná pyrotechnika“ uviedol odkaz na príslušné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, avšak pri vymedzení uvedených pojmov len pre účely VZN sa pohyboval v medziach právnych predpisov, a teda nešiel nad rámec právnych predpisov (nariadenia vlády), práve naopak tieto pojmy špecifikoval len pre účely VZN užšie, teda obmedzil používanie len špecifickej a konkrétne a jednoznačne identifikovateľnej časti pyrotechnických výrobkov („výrobky zábavnej pyrotechniky bežne dostupné na trhu, ktoré nie sú určené len odborne spôsobilým osobám“) a pritom z tejto zúženej časti tiež len konkrétnych a jednoznačne identifikovateľných kategórií zábavnej pyrotechniky „kategórie F2 a F3“), to všetko za účelom lepšej aplikovateľnosti a vykonateľnosti VZN na svojom území, čo podľa názoru žalovaného nie je možné v žiadnom prípade považovať, za ustanovenie v rozpore so zákonom. Pojmy „pyrotechnický výrobok“ a „zábavná pyrotechnika“ obsiahnuté vo VZN nie sú definované nad rámec zákona, sú pre účely VZN definované užšie a v jeho medziach, tak ako to dokonca vyžaduje aj prísnejšie ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení, ktoré sa týka VZN pri prenesenom výkone štátnej správy, a teda nie je daný právny dôvod, aby boli tieto ustanovenia VZN zrušené alebo zmenené. Záverom žalovaný zdôraznil, že žalobca vo svojom proteste nevyslovil nezákonnosť predmetného VZN ako celku, ani nepoprel význam a účel jeho prijatia, t. j. utvárať a chrániť zdravé podmienky na život obyvateľov mesta, súčasne chrániť životné prostredie na území mesta a najmä verejný poriadok. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prijatím VZN č. 1/2017 si žalovaný vytvoril vlastné, od štátnej moci nezávislé, paralelné právo, najmä ho nijak neporušil. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že VZN je v rozpore s nariadením vlády č. 70/2015 Z.z., ide o podzákonný predpis, s ktorým VZN v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. nemôže byť v rozpore.
3. Žalobca v replike zo dňa 23.10.2017 uviedol, že námietky žalovaného možno považovať za tendenčné, bez riadnej právnej argumentácie. Ústava Slovenskej republiky je síce zákon najvyššej právnej sily, avšak práve za účelom zavedenia jej princípov do právnej praxe sú prijímané právne predpisy (zákony) týkajúce sa konkrétnej sféry života a medziľudských vzťahov, tak tomu bolo aj v prípade prijatia zákona č. 58/2014 Z.z. K ustanoveniam zákona č. 369/1990 Zb. je potrebné zdôrazniť, že ust. § 4 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti obecnej samosprávy. Toto ustanovenie (a nasledujúce, t.j. § 4 až § 9 zákona o obecnom zriadení) však neupravuje výlučne len inštitúty samosprávy obce. Zákonodarca tu okrem formulovania samosprávnych inštitútov vymedzuje predovšetkým aj vzájomný vzťah a ovplyvňovanie samosprávnej a prenesenej pôsobnosti obce, určuje hranice oboch právnych postavení obce, teda tak pri plnení vlastných samosprávnych úloh (tzv. originárnej kompetencie), ako aj pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy (tzv. odvodenej kompetencie). Takouto všeobecnou úpravou, popri špeciálnej úprave obsiahnutej v osobitných predpisoch, zákonodarca dáva odpoveď na otázku, kedy obec vystupuje ako samosprávny subjekt a kedy ako vykonávateľ štátnej správy. Keďže vzhľadom na zložitosť slovenskej verejnej správy nemôže byť zákonodarca vo všeobecnom predpise, akým je zákon o obecnom zriadení, úplný, musí byť vo väčšine prípadov diverzifikácia pôsobnosti obce ponechaná na osobitnú právnu úpravu. Vo veciach územnej samosprávy je obec síce tzv. privilegovanou právnickou osobou, ale zároveň ako jednotka územnej samosprávy napriek tomu musí akceptovať všeobecnú právnu úpravu v tých veciach, ktoré podľa Ústavy SR a zákonov nepatria do jej pôsobnosti. Zjednodušene potom možno povedať, že aj keď obec vykonáva a zabezpečuje riešenie odlišných úloh od štátu, ich realizácia sa deje pod dozorom štátu. Ani v rámci výkonu samosprávnej činnosti obce, ani v rámci výkonu prenesenej štátnej správy, nie je obci umožnené (v zmysle platnej právnej úpravy a prezentovanej právnej praxe) odlišne upravovať zákonom stanovené pojmy, ako tomu bolo v tejto veci. Záverom opätovne upriamil pozornosť na ust. § 6 ods. 1, 2 zákona o obecnom zriadení a účel sledovaný zákonodarcom (VZN nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami).
4. Žalovaný v duplike zo dňa 08.12.2017 uviedol, že žalobca neuviedol žiadne významné skutočnosti, ani nevyvrátil tvrdenia uvádzané žalovaným s poukazom na relevantné ustanovenia príslušných právnych predpisov.
5. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
6. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
7. Podľa § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.
8. Podľa § 4 ods. 4) zákona č. 369/1990 Zb. ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
9. Podľa § 67 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 58/2014 Z.z.“), štátnu správu na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície podľa tohto zákona vykonáva a) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), b) Hlavný banský úrad, c) obvodný banský úrad, d) ministerstvo vnútra, e) ministerstvo obrany.
10. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z. z. v znení účinnom od 02.12.2015 obec môže z dôvodu ochrany verejného poriadku všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov kategórie F2, F3, P1 a T1 na území obce alebo v jej častiach.
11. Podľa § 2 písm. a), b) nariadenia vlády Slovenskej republiky z 18. marca 2015 č. 70/2015 Z.z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu (ďalej len „nariadenie vlády č. 70/2015 Z. z.“), na účely tohto nariadenia vlády je a) pyrotechnickým výrobkom akýkoľvek výrobok obsahujúci výbušné látky alebo zmes výbušných látok, ktorý je navrhnutý na vyprodukovanie tepla, svetla, zvuku, plynu alebo dymu alebo na kombinácie týchto efektov prostredníctvom jednotlivých exotermických chemických reakcií, b) zábavnou pyrotechnikou pyrotechnický výrobok určený na zábavné účely, c) scénickou pyrotechnikou pyrotechnický výrobok určený na použitie na javisku v interiéri alebo v exteriéri, pri filmovej produkcii alebo pri televíznej produkcii alebo na iné podobné použitie, d) pyrotechnickým výrobkom určeným na použitie v motorových vozidlách prvok bezpečnostných zariadení v motorových vozidlách, ktorý obsahuje pyrotechnické zloženie používané na iniciáciu týchto zariadení alebo iných zariadení, e) odborne spôsobilou osobou fyzická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu1 zaobchádzať so zábavnou pyrotechnikou kategórie F4, so scénickou pyrotechnikou kategórie T2 alebo s inými pyrotechnickými výrobkami kategórie P2 podľa § 3 alebo ich používať.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) nariadenia vlády č. 70/2015 Z. z., pyrotechnické výrobky sa zaraďujú do týchto kategórií: a) zábavná pyrotechnika kategórie F1 je zábavná pyrotechnika, ktorá predstavuje veľmi nízke nebezpečenstvo a má zanedbateľnú hladinu hluku a ktorú možno používať v obmedzených priestoroch vrátane zábavnej pyrotechniky, ktorú možno používať vo vnútri obytných budov, kategórie F2 je zábavná pyrotechnika, ktorá predstavuje nízke nebezpečenstvo a má nízku hladinu hluku a ktorú možno používať vonku v obmedzených priestoroch, kategórie F3 je zábavná pyrotechnika, ktorá predstavuje stredne veľké nebezpečenstvo, ktorá je určená na používanie vonku na veľkých otvorených priestranstvách a ktorej hladina hluku nie je škodlivá pre ľudské zdravie, kategórie F4 je zábavná pyrotechnika, ktorá predstavuje vysoké nebezpečenstvo, ktorú môžu používať len odborne spôsobilé osoby a ktorej hladina hluku nie je škodlivá pre ľudské zdravie, b) scénická pyrotechnika kategórie T1 je pyrotechnický výrobok určený na používanie na javisku, ktorý predstavuje nízke nebezpečenstvo, kategórie T2 je pyrotechnický výrobok určený na používanie na javisku, ktorý môžu používať len odborne spôsobilé osoby, c) iné pyrotechnické výrobky kategórie P1 sú pyrotechnické výrobky iné ako zábavná pyrotechnika a scénická pyrotechnika, ktoré predstavujú nízke nebezpečenstvo, kategórie P2 sú pyrotechnické výrobky iné ako zábavná pyrotechnika a scénická pyrotechnika, ktoré sú určené na zaobchádzanie alebo na používanie len odborne spôsobilými osobami.
13. Podľa čl. 1 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dolný Kubín č. 1/2017 o používaní pyrotechnických výrobkov určených na zábavné účely (ďalej len „VZN“) pyrotechnickým výrobkom sa na účely tohto všeobecne záväzného nariadenia rozumejú výrobky zábavnej pyrotechniky bežne dostupné na trhu obsahujúce výbušné látky alebo zmes výbušných látok, ktorý je navrhnutý na vyprodukovanie tepla, svetla, zvuku, plynu alebo dymu na kombinácie týchto efektov prostredníctvom jednotlivých exotermických chemických reakcií a ich použitie nie je určené len odborne spôsobilým osobám.
14. Podľa čl. 1 ods. 2 VZN zábavnou pyrotechnikou sa na účely VZN rozumejú pyrotechnické výrobky určené na zábavné účely kategórie F2, ktorá predstavuje nízke nebezpečenstvo a má nízku hladinu hluku a ktorú možno používať vonku v obmedzených priestoroch a kategórie F3, ktorá predstavuje stredne veľké nebezpečenstvo a je určená na používanie vonku na veľkých otvorených priestoroch a ktorej hladina hluku nie je škodlivá pre ľudské zdravie.
15. Všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov, alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území a to tak na úseku prenesenej štátnej správy, ako i územnej samosprávy. Konanie podľa 4. časti (osobitné konania), 4. hlavy (konania vo veciach územnej samosprávy), 5. dielu (konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy) SSP (ďalej „len konanie o súlade VZN“), ak je začaté na základe žaloby prokurátora, je prípustnosť žaloby v tomto prípade podmienená neúspešnosťou jeho protestu (§ 22 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).
16. Vo veciach územnej samosprávy je predmetom konania o súlade VZN len posúdenie jeho súladu so zákonom; v prípade plnenia úloh štátnej správy je súd oprávnený skúmať aj súlad VZN s nariadením vlády a všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. V obidvoch prípadoch je navrhovateľom prokurátor po tom, ako sa domáhal zrušenia, či zmeny VZN protestom prokurátora a obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj jeho protestu nevyhoveli. Podanie návrhu na súd je kontinuálnym pokračovaním vykonávania dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (§ 4 ods. 1 písm. d/ zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre).
17. V danom prípade zo spisu vyplýva, že Okresná prokuratúra Dolný Kubín dňa 04.04.2017 pod sp. zn. Pd 59/17/5503-5 podľa § 23 ods. 1 a § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podala protest prokurátora proti VZN Dolný Kubín č. 1/2017 o používaní pyrotechnických výrobkov určených na zábavné a oslavné účely, prijatého Mestským zastupiteľstvom Dolný Kubín dňa 23.02.2017. Mestské zastupiteľstvo Mesta Dolný Kubín protest prokurátora prerokovalo na zasadnutí dňa 27.04.2017 a uznesením č. 236/2017 protestu prokurátora nevyhovelo. Procesné podmienky podania žaloby v súdenej veci sú nesporné splnené.
18. Kľúčovou otázkou pre posúdenie zákonnosti žalobcom namietaného čl. 1 VZN so zákonom, prípadne podzákonným normami je, či VZN bolo prijaté žalovaným v rámci samosprávnej alebo prenesenej pôsobnosti. Žalobca vyhádzal z toho, že VZN bolo vydané v rámci prenesenej pôsobnosti, keďže úprava zaobchádzania s výbušninami patrí do oblasti štátnej správy. Vychádzajúc zo základnej zásady v ust. § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, krajský súd dospel k záveru, že keďže zákon č. 58/2014 Z.z. explicitne prenesenú pôsobnosť neustanovuje, pričom práve naopak, z ust. § 67 zákona č. 58/2014 a contrario vyplýva, že žalovaný nevykonáva (prenesenú) štátnu správu na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície, jedná sa o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. V zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejný poriadok v obci, pričom nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. Ust. § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. len príkladom vymenúva samosprávne funkcie obce, ktoré sú ďalej konkretizované predovšetkým v právnych predpisoch správneho práva.
19. Podľa krajského súdu práve ust. § 53 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z.z., ako ustanovenie osobitného predpisu deklaruje právomoc obce vydávať nariadenie z dôvodu ochrany verejného poriadku, ktorým sa obmedzuje používanie pyrotechnických výrobkov tam určenej kategórie. Uvedené ust. bolo zavedené novelou zákona č. 58/2014 Z.z., zákonom č. 331/2015 Z.z. na základe požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska a vyhodnotenia poznatkov z doterajšej aplikačnej praxe k zákonu č. 58/2014. Z.z. Dňa 01.06.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola zrušená tretia časť zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe týkajúca sa právnej úpravy zaobchádzania s výbušninami a pyrotechnickými výrobkami. V dôsledku tejto legislatívnej zmeny došlo zároveň aj k zrušeniu ustanovenia § 36g ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb., na základe ktorého boli obce a mestá splnomocnené všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov určených na zábavné a oslavné účely na svojom území. Keďže podľa právnej úpravy účinnej do novelizácie zákonom č. 331/2015 Z.z., chýbalo ustanovenie, ktoré by oprávňovalo obce a mestá regulovať používanie takýchto výrobkov na svojom území, boli podávané protesty prokurátorov proti VZN upravujúcim používanie takýchto výrobkov. Novelizáciou ust. § 53 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z.z. v súlade s požiadavkami ZMOS bola obciam daná možnosť regulovať používanie pyrotechnických
výrobkov kategórie F2, F3, P1 a T1 v územnom obvode obce alebo v určitých jeho častiach. Jedná sa o územnú resp. priestorovú reguláciu ich použitia, ktorou sa môžu vymedziť územia, kde je bez ohľadu na čas obmedzené alebo zakázané používať uvedené pyrotechnické výrobky, môže ísť napríklad o frekventované koridory pohybu chodcov (napr. námestia, vlakové autobusové stanice, oddychové zóny, záhradkárske osady, oblasti slúžiace predovšetkým na bývanie obyvateľov - sídliská, prípadne možný zákaz používania pyrotechniky na celom území). Aplikačná prax ukázala, že nie každý používateľ pyrotechnického výrobku si vie obstarať súhlas všetkých vlastníkov (resp. spoluvlastníkov) všetkých chránených objektov, v ktorých ochrannom pásme hodlá použiť výrobky kategórie F2, F3, P1 a T1, na miestach a v čase miestne obvyklom, tak ako bolo vymedzené v doterajšej úprave. Zároveň sa vytvoril priestor pre organizátorov osláv a spoločensko-kultúrnych podujatí, ktoré tradične obsahujú aj použitie pyrotechnických výrobkov kategórie F2, F3, P1 a T1, riešiť priebeh týchto osláv a uvedených podujatí všeobecne záväzným nariadením, teda nebude potrebné obstarávať množstvo súhlasov od dotknutých vlastníkov. Vlastníci zároveň majú priestor zaujať svoj postoj v procese prípravy a schvaľovania všeobecne záväzných nariadení miest a obcí. Aj z vyššie uvedeného účelu prijatia novelizácie obsiahnutého v dôvodovej správe k zákonu č. 331/2015 Z.z. vyplýva, že obec pri vydávaní VZN, ktorým upravuje používanie pyrotechnických výrobkov určenej kategórie na území obce alebo jej časti, vykonáva samosprávnu pôsobnosť, keďže reguluje súhrn miestnych záležitosti na úseku verejného poriadku a bezpečnosti, ktorých bezprostredné zabezpečovanie je predpokladom chodu obcí a miest. Vzhľadom na to, je súd oprávnený skúmať len súlad VZN so zákonom ( resp. Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom) .
20. Základným argumentom žalobcu bolo, že ani v rámci výkonu samosprávnej činnosti obce, ani v rámci výkon prenesenej štátnej správy nie je obcou umožnené odlišne upravovať zákonom stanovené pojmy, ako tomu bolo v predmetnej veci. Krajský súd sa stotožnil s týmto argumentom, predovšetkým z toho dôvodu, že v prípade duplicitnej úpravy vzniká nebezpečenstvo prípadného budúceho rozporu VZN v prípade zmeny právnej úpravy v tejto oblasti a jej nezapracovania do VZN. Zmyslom VZN nie je reprodukcia právnych predpisov, ani upravovať otázky, ktoré sú vyhradené výlučne zákonnej úprave alebo tie, ktoré sú už upravené predpismi verejného práva.
21. Vychádzajúc z úvodného ustanovenia nariadenia vlády č. 70/2017 Z.z. jedná sa o nariadenie vydané na základe oprávnenia podľa § 2 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 19/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky je oprávnená vydávať aproximačné nariadenia podľa Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie niektorých medzinárodných zmlúv v oblasti ochrany spotrebiteľa (písm. g/), a technických predpisov a noriem (písm. h/), teda nariadenie č. 70/2017 Z.z. je svojím obsahom, minimálne v rozsahu preskúmavanej veci (definícia pyrotechnických výrobkov a ich kategorizácia) technickým predpisom.
22. Krajský súd sa však stotožnil aj s názorom žalovaného, že v určitom prípade je možné akceptovať prebratie ustanovení iných právnych predpisov do textu VZN. Ide najmä o situácie, keď sa „technike prepisovania“ nedá vyhnúť z dôvodov kvality právneho jazyka, jednoznačnosti, výkladu, systematickosti textu a ucelenej logickosti VZN. Všeobecne záväzné nariadenie ako podzákonná právna norma upravujúca základné právne vzťahy v oblasti, ktoré rieši, musí byť jasné, zrozumiteľné, terminologicky presné, jednotné. Musí spĺňať základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí presné a zrozumiteľné vyjadrenie jeho obsahu tak, aby umožnilo fyzickým osobám a právnickým osobám prispôsobiť svoje správanie.
23. Podľa krajského súdu žalovaný pri tvorbe nariadenia nepoužil legislatívnu techniku „prepisovania“, ale koncipoval ustanovenia VZN tak, aby obsahovo korešpondovali s definíciami uvedenými v § 2 písm. b) a § 4 ods. 2. a 3. nariadenia č. 70/2015 Z.z. z dôvodov, aby VZN bolo pre adresátov zrozumiteľné a pochopiteľné, a to najmä v prípade úpravy právnych vzťahov na poklade technických noriem, ktoré by mali byť zrozumiteľné aj laickej verejnosti. Zároveň krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pojmy „pyrotechnický výrobok“ a „zábavná pyrotechnika“ obsiahnuté vo VZN nie sú definované nad rámec zákona, sú pre účely VZN definované užšie a v jeho medziach.
24. Krajský súd žalobu podľa § 366 SSP zamietol, keďže žaloba nebola dôvodná.
25. náhrade trov konania bol rozhodnuté aplikáciou ust. § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému rovnako súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.
26. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.