Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/95/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. XXX a manžela navrhovateľky: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., zastúpený konateľom JUDr. Ing. Martinom Chlapíkom so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov M. C., rodenej I., nar. XX.XX.XXXX a O. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Žilina, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloletého Y. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.

Obidvaja rodičia b u d ú maloletého Y. zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 160,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Y. každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod.

Otec maloletého Y. p r e v e z m e od matky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia o d o v z d á matke v mieste bydliska maloletého.

Matka je p o v i n n á maloletého Y. na stretnutie riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 24.03.2016 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo a upravil práva a povinnosti k maloletému Y. na čas po rozvode tak, že maloletého Y. zverí do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže prispievať maloletému výživným vo výške 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým na základe schválenej rodičovskej dohody. Svoj návrh odôvodnila tým, že po svadbe začali bývať v byte v Žiline u jej rodičov a už tu sa prejavila agresívna povaha manžela. Ani nie po roku od uzavretia manželstva ju prvýkrát udrel do tváre. Časom sa presťahovali do V. O., do domu jeho rodičov. Tým sa jej postavenie v manželstve ešte výraznejšie zhoršilo. Nemohla si povedať svoj názor. Manžel preferoval

a počúval len svoju rodinu. Stalo sa, že jej nadával vulgárne nielen manžel, ale aj svokrovci. Manžel jej počas celého trvania manželstva hrubo a vulgárne nadával a s fyzickým týraním prestal len pred nejakými 4 - 5 rokmi. V manželstve zotrvala len kvôli synovi Y., ktorý v apríli dovŕši 15 rokov a je rozhodnutá starať sa o neho aj naďalej. Je presvedčená, že ju nemôže nikto nútiť, aby naďalej žila v manželstve s mužom, ktorého predstavy o manželstve, rodine a domácnosti sú diametrálne odlišné od jej predstáv. Od mája 2015 nežijú spolu ani intímne. Manželstvo je úplne a trvalo rozvrátené. Nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod je aj v záujme maloletého syna, s ktorým by chcela žiť a vychovávať ho v pokojnom prostredí.

2. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom Okresnému súdu v Žiline dňa 16.08.2016 uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod, avšak nesúhlasí s dôvodmi návrhu, ktoré uvádza navrhovateľka. Dôvody rozvratu, ako ich uvádza navrhovateľka, nie sú pravdivé a nemajú ani žiadnu logiku. Pokiaľ by sa mal správať k navrhovateľke tak, ako to popisuje, malo by ísť dokonca o domáce násilie, nie je zrejmé prečo takýto stav nikdy neriešila dostupnými právnymi prostriedkami na svoju ochranu. Podľa navrhovateľky s týmto fyzickým týraním mal prestať pred 4 - 5 rokmi. Nie je teda zrejmé, prečo sa z týchto dôvodov nechcela rozvádzať už v tom čase, ale podáva návrh na rozvod až teraz, paradoxne v čase, kedy sa po dobu 4 - 5 rokov takéhoto konania už nemal dopúšťať. Dôvodom rozvratu manželstva a skutočný dôvod pre podanie tohto návrhu na rozvod zo strany navrhovateľky je jej známosť s iným mužom. Navrhovateľka opustila domácnosť niekedy v mesiaci marec tohto roku, teda v čase, keď podala návrh na rozvod. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s týmto mužom a to v jednej obci, asi 700 metrov od ich pôvodného spoločného bydliska, v ktorom zostal bývať so synom Y.. Keďže manželstvo je podľa jeho názoru vážne narušené, trvalo rozvrátené, je už len formálnym zväzkom, neplní žiadnu zo svojich funkcií, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia, súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Nesúhlasí však so zverením Y. do starostlivosti navrhovateľky s tým, že by mal prispievať 100,- eur mesačne. Navrhol, aby bol maloletý zverený do jeho starostlivosti. Y. zostal bývať s ním po tom čo navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a vo veku 15 rokov Y. sa už vie rozhodnúť s kým chce naďalej bývať a žiť. Je toho názoru, že v takomto veku je mu ťažko prikazovať, aby s niekým žil alebo nežil v spoločnej domácnosti. Je zrejmé, že Y. chce bývať v rodičovskom dome, kde vyrastal od svojho narodenia.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.

4. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 08.01.2018 súd zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva, na skutočnostiach, ktoré uvádza vo svojom písomnom návrhu. Nemá už záujem o obnovenie manželského spolužitia. V súčasnej dobe býva v rodinnom dome so svojím priateľom a s Y. ktorý s ňou býva od decembra 2016. V rodinnom dome platí polovicu poplatku za elektrinu, poplatok je 24,50,- eur. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Y. je žiakom 2. ročníka Strednej strojárskej školy v C. G. M.. Cestovné predstavuje 55,- eur, výdavky má na začiatku školského roka, kedy sa platia školské poplatky, zakupujú sa školské pomôcky, ďalej poplatky na výlety, exkurzie, oblečenie na prax, pracovná obuv, montérky. Navrhovateľka je spoluvlastníčkou rodinného domu spolu s manželom. Do vlastníctva nadobudli 3 autá za trvania manželstva. Navrhla zveriť Y. do jej starostlivosti a určiť výživné 250,- eur mesačne.

5. Z výsluchu manžela navrhovateľky na pojednávaní dňa 08.01.2018 súd zistil, že v máji 2016 odpredal obchodný podiel v spoločnosti AWS Car Service, s.r.o., pretože mal inú prácu. Bol zamestnaný v spoločnosti Impa Žilina s.r.o. a živnosť začal vykonávať od 01.01.2017. Býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s navrhovateľkou, kde býva so svojou mamou, ktorá je na dôchodku. Okrem rodinného domu je vlastníkom chalupy v horách v Dlhom Poli. Za trvania manželstva nadobudli do vlastníctva 3 osobné autá, on užíva dve. Y. platí mobil od 30 do 50,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 14.02.2018 uviedol, že poplatky s bývaním predstavujú poplatok za elektrinu, plyn a spláca úver. V roku 2018 bol jeho hrubý príjem okolo 1 000,- eur. Platí odvody do zdravotnej poisťovne 64,- eur mesačne a za naftu 50,- eur mesačne. Uviedol, že súhlasí so zverením Y. do starostlivosti matky. Navrhol určiť výživné 100,- eur mesačne a uviedol, že by sa chcel so synom stretávať aspoň každý druhý týždeň.

6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 14.02.2018 súd zistil, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matky. Podľa jeho názoru výživné vo výške 100,- eur je nepostačujúce vzhľadom k veku Y. a čo sa týka úpravy styku, vzhľadom na vek Y. nie je potrebná úprava styku, je však v záujme maloletého, aby sa so svojím otcom stretával.

7. Z výplatných lístkov zamestnávateľa navrhovateľky ZŠ a MŠ V. O. za obdobie 7/2017 - 12/2017 súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem navrhovateľky predstavoval 670,- eur.

8. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby manžela navrhovateľky za rok 2016 súd zistil, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov predstavoval 7 902,17 eur, úhrn povinného poistného 1 058,75 eur, základ dane 6 843,42 eur.

9. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby manžela navrhovateľky za rok 2017 súd zistil, že príjmy zo živnosti predstavovali 6 094,04 eur, výdavky 4 118,- eur, príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou, 634,- eur, spolu teda príjmy 6 728,04 eur, základ dane 2 610,04 eur.

10. Zo správy Základnej školy s materskou školou Dlhé Pole súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem matky za obdobie 7/2016 - 6/2017 predstavoval sumu 634,- eur.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 07.08.2017 súd zistil, že šetrením bolo zistené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2016, kedy sa matka odsťahovala k svojmu priateľovi. Syn Y. zostal bývať u otca v prostredí, v ktorom vyrastal. Od novembra 2016 Y. trvalo býva s matkou a s jej priateľom. V čase šetrenia bol prítomný aj maloletý Y., ktorý uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti matke. Matka uviedla, že otec sa o syna zaujíma, kontaktuje ho telefonicky, Y. ku otcovi chodieva podľa možností a školských povinností.

12. Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 02.08.2016 súd zistil, že bol vykonaný pohovor s maloletým Y., ktorý uviedol, že chcel by byť zverený do starostlivosti matke. Má rád oboch rodičov, ale k mame má bližší citový vzťah, lepšie si rozumejú. Uviedol, že otec nie je rád, keď ide za matkou k jej priateľovi. Nevie o jeho prianí bývať s matkou. Bojí sa, že otec bude sklamaný. V novej domácnosti matky má už zariadenú svoju samostatnú izbu. S priateľom matky majú kamarátsky vzťah.

13. Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Žiline, je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Žilina, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.

14. Z rodného listu súd zistil, že účastníkom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn Y. C..

15. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky a manžela navrhovateľky dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Navrhovateľka trvala na svojom návrhu na rozvod manželstva, nemienila obnoviť manželské spolužitie a v súčasnej dobe býva s priateľom v spoločnej domácnosti. Uvádzala, že dôvodom rozvratu manželstva bola tá skutočnosť, že manžel sa k nej hrubo správal, vulgárne jej nadával počas manželstva a vzhľadom k tomu stratila voči manželovi citový vzťah a dôveru. Manžel navrhovateľky uvádzal, že dôvodom rozvratu v manželstve bola tá skutočnosť, že manželka si našla priateľa. Uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, keďže manželstvo je rozvrátené a už nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, obidvaja spolužitie odmietajú, boli splnené podmienky v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletého, keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin maloletého Y. a v súčasnej dobe účastníci už ani nežijú v spoločnej domácnosti.

17. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza maloletý syn Y..

18. V starostlivosti o maloletého Y. zo strany matky, ktorá v súčasnej dobe starostlivosť o neho zabezpečuje, neboli zistené žiadne nedostatky. Otec v priebehu konania súhlasil s tým, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Taktiež Y. sa vyjadril pred kolíznym opatrovníkom a rovnako na pojednávaní, že chce zostať v starostlivosti matky. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd maloletého Y. zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloletého Y. zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže obidvaja sú zákonnými zástupcami maloletého Y., v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine.

19. Pri rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého Y..

20. Matka býva v rodinnom dome so svojím priateľom a maloletým Y.. Platí polovicu poplatku za elektrinu, ktorá predstavuje 24,50,- eur. Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Je zamestnaná. Jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 670,- eur. S manželom sú spoluvlastníkmi rodinného domu, kde býva manžel a za trvania manželstva nadobudli do vlastníctva 3 autá, matka užíva jedno osobné motorové vozidlo. Maloletý Y. je žiakom 2. ročníka Strednej strojárskej školy v Kysuckom Novom Meste. Cestovné do školy predstavuje 55,- eur mesačne. Výdavky má so stravou, ošatením, so školou, na začiatku školského roka sa platia školské poplatky, výdavky sú s nákupom školských pomôcok, s exkurziami, výletmi, taktiež zakupuje oblečenie na prax, pracovnú obuv, montérky. Otec býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s matkou, kde býva aj so svojou mamou, ktorá je na dôchodku. Okrem rodinného domu je vlastníkom chalupy v horách v V. O.. Za trvania manželstva nadobudli do vlastníctva 3 autá, otec užíva 2 motorové vozidlá. Platí mesačne za elektrinu 59,50 eur, za plyn 63,- eur, splátka hypotekárneho úveru, ktorý bol braný na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý má v spoluvlastníctve s manželkou, predstavuje 299,- eur, úrazovú životnú poistku platí 34,80 eur mesačne, poplatky TV, internet 30,- eur mesačne, synovi platí telefón okolo 40,- eur. Vykonáva živnosť, za rok 2017 jeho príjmy zo živnosti predstavovali 6 094,04 eur, príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou 634,- eur, spolu teda príjmy 6 728,04 eur, výdavky 4 118,- eur, základ dane 2 610,- eur. Uviedol, že od roku 2018 sa jeho príjmy zvýšili. V hrubom jeho príjem predstavuje okolo 1 000,- eur, pričom výdavky s podnikaním predstavujú pohonné hmoty, na ktoré vynakladá 50,- eur mesačne a platí odvody do zdravotnej poisťovne 64,- eur mesačne. Súd určil výživné na Y. vo výške 160,- eur mesačne, keďže podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého Y. vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, vzhľadom na jeho príjem, ktorý v roku 2018 dosahuje, podľa jeho vyjadrenia, vo výške 1 000,- eur v hrubom a na nevyhnutné výdavky. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj uspokojovaním bytových potrieb maloletého Y.. Súd poukazuje na to, že otec platí Y. telefón 40,- eur mesačne, matka 20,- eur mesačne, čo nie je nevyhnutné vzhľadom na ďalšie odôvodnené potreby maloletého Y.. Časť

odôvodnených potrieb maloletého matka uhrádza aj z rodinného prídavku, ktorý je maloletému Y. vyplácaný vo výške 23,68 eur.

21. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Súd má v zmysle ust.§ 25 ods.2 Zákona o rodine povinnosť, pokiaľ sa rodičia nedohodnú alebo nežiadajú obidvaja úpravu styku, upraviť styk maloletého s rodičom, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti. Súd upravil stretávanie otca s maloletým Y. každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Súd vykonal pohovor s maloletým Y. na pojednávaní, ktorý uviedol, že sa nechce s otcom stretávať, neuviedol však, podľa názoru súdu, žiadne závažné dôvody. Uvádzal, že nemá vybudovaný žiadny vzťah k otcovi, necíti sa s ním dobre, nemajú sa o čom rozprávať, nemajú spoločné záujmy, otec je prísny, má voči Y. výčitky, často Y. nadával. Súd poukazuje na šetrenia kolízneho opatrovníka, z jeho správy zo dňa 02.08.2016 vyplýva, že vykonal pohovor s maloletým Y., ktorý uviedol, že chcel by byť zverený do starostlivosti matke, má rád oboch rodičov, ale k mame má bližší citový vzťah, lepšie si rozumejú a zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 7.8.2017 súd zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2016, kedy sa matka odsťahovala k svojmu priateľovi a syn Y. zostal bývať u otca v prostredí, v ktorom vyrastal. Od novembra 2016 Y. trvalo býva s matkou a s jej priateľom. V čase šetrenia bol prítomný aj maloletý Y., ktorý uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti matke. Matka uviedla, že otec sa o syna zaujíma, kontaktuje ho telefonicky, Y. ku otcovi chodieva podľa možností a školských povinností. Y. neuvádzal žiadne dôvody, pre ktoré by sa nechcel stretávať s otcom. Y. aj vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 26.7.2016 uviedol, že obidvoch rodičov má rád. Prihliadnuc na vek maloletého Y. (nar.30.4.2001)súd upravil stretávanie s otcom 1-krát v párnom týždni v sobotu, keďže je toho názoru, že Y.y mal naďalej udržiavať vzťah so svojím otcom. Treba uviesť, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie. Maloletý Y. odmieta stretnutie s otcom, keďže uviedol, že nemá s ním vytvorený žiadny vzťah, otec je prísny, avšak predtým uvádzal, že otca má rád, aj po odchode k matke, podľa vyjadrenia matky, sa sním stretával. Súd, venujúc názoru maloletého zvýšenú pozornosť poznamenáva, že jeho názor je potrebné korigovať, keďže súd je povinný sledovať jeho najlepší záujem. Záujem maloletého Y. na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom a v potrebe spolupôsobenia rodiča, otca, na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa ja najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného osobného styku s obidvoma rodičmi. Nebolo preukázané, že by otec maloletého fyzicky napádal, súd nezistil také okolnosti v správaní otca, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností. Súd musí urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi otcom a Y. obnovil. Treba uviesť, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným

z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovaní citových vzťahov, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s mal. dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomu rodičovi. V článku 18, ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Výchova detí zo strany rodiča, ktorý má umožnené s dieťaťom sa stretávať neznamená, že tento rodič bude počas stretnutia ľahostajný, nevyjadrí svoj názor aj taký, ktorý sa dieťaťu nepáči. Tento rodič nestráca právo rozhodovať o dieťati. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Dieťa v takomto veku môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj. Prípadne, ak nebude možné takéto stretávanie, bude zrejme potrebná aj pomoc zo strany odborníka. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom.

23. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.