Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-38-2017.pdf
PDF · 131.14 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Comdet s.r.o., Strojárenská 1B/8800, Trnava, IČO: 36 280 402, zastúpeného spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103975053/2016 zo dňa 23.09.2016 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 103975053/2016 zo dňa 23.09.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 103315455/2016 zo dňa 14.06.2016 o vyrubení rozdielu dane v sume 23 432,25 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 na základe neuznania práva na zníženie základu dane uplatneného v súvislosti s dodávkami prác dodávateľa U. H., U.-C. vyfaktúrovanými faktúrami č. 19/2011, 20/2011, 21/2011 a 22/2011 a s dodávkami reklamných služieb dodávateľa G & C service s.r.o. v celkovej vyfaktúrovanej sume 85 393,90 eur, v súvislosti s neoprávneným zúčtovaním do daňových výdavkov : výdavkov na nákup pohonných hmôt vo výške 1731,42 eur, opravných položiek vo výške 2172,05 eur k pohľadávkam z rokov 2006 a 2007, odpisov a zostatkovej hodnoty 3 ks počítačov vo výške 3933,39 eur, zľavy za odobratý tovar vo výške 4291,42 eur, výdavkov na školenia BOZP vykonané pre cudzích zamestnancov vo výške 1700 eur a nákladov na ubytovanie externých pracovníkov vo výške 1750 eur.
2.
Namietal, že žalovaný a správca dane sa v konaní neriadili zásadou materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a porušili ustanovenie § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, okrem iného nevykonaním opätovného výsluchu svedka I. D., ktorý ako vtedajší konateľ spoločnosti G&C service s.r.o. podľa žalovaného vypovedal inak ako neskôr vypočutý svedok I. I.. Doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedka D. s prihliadnutím na nové informácie poskytnuté svedkom I. považoval žalobca za potrebné, logické a účelné a vzhľadom na súčinnosť svedka aj bez komplikácií realizovateľné, pričom táto výpoveď podľa neho mohla zvrátiť negatívny postoj správcu dane k posudzovanému obchodnému vzťahu. Žalovaný tým, že nenapravil uvedené pochybenie daňového úradu, zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Správne orgány súčasne nesprávne vyhodnotili výpoveď svedka I. v kontexte unesenia dôkazného bremena žalobcu v súvislosti s preukázaním reálnosti obchodných vzťahov so spoločnosťou G&C service s.r.o., keď konštatovali, že z jeho výpovede nevyplynuli nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv
na závery správcu dane, nakoľko výpoveďou sa nepreukázalo uskutočnenie dodania reklamného spotu spoločnosťou G&C tak, ako to deklarujú predložené faktúry. Podľa žalobcu naopak z výpovede svedka vyplynulo, že u spoločnosti G&C objednaný reklamný spot bol reálne vyrobený a vytvoril ho svedok I., ktorý správcovi dane predložil dôkaz na záznamovom médiu (CD) a potvrdil, že reklamný spot prebiehal na veľkoplošnej obrazovke zaradenej v obchodnom majetku spoločnosti NUTRI-EXACT SK, s.r.o., ktorej konateľom bol svedok a ktorá prenajala spoločnosti G&C 1.296.000 sekúnd vysielacieho času mesačne. K týmto skutočnostiam sa žalovaný opomenul vyjadriť, čím svoje rozhodnutie zaťažil čiastočnou nepreskúmateľnosťou, správne orgány si zo zistených skutočností vybrali iba tie, ktoré svedčali v neprospech žalobcu a tento nevidí ani žiaden rozpor medzi obsahom rámcovej zmluvy o zabezpečení reklamy a výpoveďou svedka I., ktorý konštatoval žalovaný v odôvodnení rozhodnutia. Vychádzajúc z výpovede svedka I. má žalobca za to, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal reálnosť obchodu, nielen formálnu, ale aj materiálnu realizáciu služieb a plnení medzi ním a spoločnosťou G&C service s.r.o. Žalovaný nezohľadnil všetky okolnosti daňového konania tak, aby objektívne a spoľahlivo zistil skutkový stav napriek zrejmej snahe žalobcu preukázať všetky podstatné skutočnosti a jeho súčinnosti so správcom dane - správne orgány z dôkazov selektívne vyberali tie, ktoré sa im javili ako vyhovujúce pre vydanie negatívnych rozhodnutí, porušili zásadu zákonnosti a rovnosti, na žalobcu uplatnili tendenčný a negatívny prístup, nezohľadnili iné okolnosti hodné osobitného zreteľa - že žalobca reálne podniká dlhé roky, čo preukázal obchodmi s mnohými tretími subjektmi. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/1/2001, podľa ktorých ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-324/11, v zmysle ktorého ak sú splnené formálne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (faktúry obsahujú všetky náležitosti stanovené v Šiestej smernici o DPH), právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté len v prípade, ak existuje objektívny dôkaz, že daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách, ktoré sú súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, čo v predmetnej veci naplnené nebolo.
3.
V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 13.02.2018 žalobca uvádzal, že v daňovom konaní vyčerpávajúco preukázal formálne aj faktické dodanie plnenia - reklamného spotu, vrátane jeho premietania na veľkoplošnej obrazovke, nakoľko zmluvný vzťah s dodávateľom bol formalizovaný písomnou zmluvou, ktorú predložil, dodávateľ za plnenie riadne vystavil a zaslal žalobcovi príslušné faktúry, ktoré žalobca uhradil, pričom nedošlo ani k porušeniu daňovej parity (rovnováhy), nakoľko dodávateľ DPH uplatňovanú žalobcom riadne odviedol (žalobca nemá vedomosť o tom, že by to bolo inak) a faktické plnenie bolo preukázané výsluchom svedka M. D. a vyplýva aj z existencie reálneho videa reklamy s nahrávkou, z ktorej je zrejmé, že reklama bola na veľkoplošnej obrazovke premietaná. Za nepatričný považuje žalobca postoj daňových orgánom k výpovedi svedka, ktorý vzhľadom na časový odstup a nemožnosť oprieť sa o účtovné doklady nevedel presne určiť výšku peňažného plnenia za prenájom reklamného času a nepamätal si presne názov žalobcu. Za nerelevantné žalobca považuje aj výhrady žalovaného k drobným odchylkám reklamného spotu predloženého svedkom a jeho verziou, ktorú už správca dane mal k dispozícii, nakoľko svedok I. uviedol, že vyrábal viacero variant reklamných spotov. Daňové orgány na existenciu spotu neprihliadali a ich postoj k tomu, že si svedok vzhľadom na odstup času nevedel spomenúť na detaily plnenia, bol nepatričný. Súčasne namietal nevykonanie opakovaného výsluchu svedka D. a vo vzťahu k dôkaznému bremenu vo veci poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžf/41/2013 a 3 Sžf1/2010.
4.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho názoru správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so základnými zásadami pri správe daní uvedenými v § 3 daňového poriadku v nadväznosti na § 24, postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, hodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Všetky dôkazy, ktoré správca dane použil pri výkone daňovej kontroly, vrátane výsluchov svedkov boli získané zákonným spôsobom. K svojim záverom dospel správca dane na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania, pričom z protokolu, ako aj z napadnutého rozhodnutia je nepochybné, ako dospel k vyčísleniu rozdielu dane a na základe akých dokladov, ktoré vyhodnotil podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku jednotlivo a potom všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prioritou bola
ich pravdivosť a preukázna hodnota, v dôsledku čoho zabezpečil objektívne a úplné zistenie skutkového stavu veci. Uvádzal, že svedok I. I. nepotvrdil údaje uvedené na sporných dodávateľských faktúrach ohľadne dĺžky vysielacieho času reklamných spotov, ohľadne VIP programov a dokonca neidentifikoval ani firmu, ktorá si objednala samotný reklamný spot, ktorej ho predložil. Jeho tvrdenie, že reklamný spot si objednal I. D., bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti, ešte neznamená, že reklama bola reálne uskutočnená. Na inom mieste spísanej zápisnice (3,4) uviedol, že spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o., ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom v čase fakturovaných služieb dodávateľskou spoločnosťou G&C service s.r.o. nebola v obchodnom vzťahu so žalobcom. Ku vzniku obchodnej transakcie s odberateľom G&C service s.r.o. došlo tak, že oslovil konateľa p. I. D. za účelom prenajatia reklamného priestoru na LED obrazovke, ktorú mala spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o. na leasing od spoločnosti Tatra leasing od roku 2009 na päť rokov. Predmetom fakturácie pre spoločnosť G&C service s.r.o. bola jednorazová výroba reklamného spotu a mesačne fakturoval prenájom reklamného priestoru, kedy a koľko, uviesť nevedel.
5.
Ako vyplýva zo zistení správcu dane, svedok I. I. bol konateľ tejto spoločnosti do mája 2012 a svoj podiel predal spoločnosti mr75, s.r.o., Košice, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Taktiež nevedel uviesť dátum vysielania reklamného spotu, hoci podľa jeho vyjadrení, on jediný mal prístup na chod reklamného spotu. Podľa svedka kamerový záznam na CD nosiči zo samotnej reklamy je z novembra 2011, ktorý vtedy predložil firme (bez bližšej identifikácie), ktorá ho objednala a samotný reklamný spot bol vyrobený v marci 2011.
6.
Pri výsluchu svedok nepredložil žiadne zmluvy, dôkazy o tom, že dodávateľskej spoločnosti prenajal reklamný čas v objeme 1.296.000 sekúnd, prípadne fotografie do reklamného spotu a informácie o žalobcovi, ktoré mu mal podľa žalobcovho tvrdenia, predložiť práve svedok I. D.. O tom, že svedok nepredložil žiadne dôkazy pri výsluchu sa mohol presvedčiť aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný pri výsluchu svedka I. I.. Ak má byť podľa žalobcu dostatočné pre zistenie skutkového stavu rozhodujúca svedecká výpoveď I. I., bolo na samotnom žalobcovi, aby si zabezpečil pre účely daňovej kontroly dôkazy tak, aby nevznikli pochybnosti o hodnovernosti predkladaných dokladov a uskutočnení obchodných transakcií. Svedok I. D. sa pri výsluchu nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti, nevedel popísať spôsob realizácie obchodného vzťahu, nevedel si spomenúť na zhotoviteľa reklamy, jeho adresu, ani to, koľko platil za prenájom reklamného času, a to aj napriek tomu, že podľa rámcovej zmluvy o zabezpečení reklamy zo dňa 24.04.2011 uzatvorenej so žalobcom sa ako obstarávateľ zaviazal zabezpečiť reklamu, formu a spôsob grafického prevedenia a umiestniť ju na veľkoplošnú obrazovku po prechádzajúcom odsúhlasení objednávateľom, t.j. žalobcom (Čl. I, bod 1,2).
7.
Na základe uvedeného neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že sa mu podarilo fakticky preukázať vysielanie reklamného spotu na príslušnej veľkoplošnej obrazovke, ktorá bola potvrdená svedkom p. I. a že z jeho výpovede vyplynuli podstatné skutočnosti, a síce, že reklamný spot, ktorý si žalobca objednal u uvedenej spoločnosti bol reálne vyrobený, pričom reklamný spot fakticky vytvoril svedok p. I., ako tvorca reklamného spotu predložil správcovi dane aj dôkaz na záznamovom médiu (CD), že reklamný spot reálne prebiehal na veľkoplošnej obrazovke, ktorú mala v obchodnom majetku zaradenú spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase p. I., a ktorá prenajala spoločnosti G&C service s.r.o. 1.296.000 sekúnd vysielacieho času mesačne.
8.
V danom prípade žalobca nepreukázal faktické plnenie medzi ním a dodávateľskou spoločnosťou, teda vzťahu, ktorý bol rozhodujúci pre vznik daňového výdavku. Spôsob, akým žalobca podával vysvetlenia počas daňovej kontroly v súvislosti s uvedeným dodávateľom (nepamätal si na základe akej reklamy došlo k spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou, uvažoval o vstupe na trh v Bratislave, cena sa mu zdala byť výhodná, pretože dodávateľ mu ponúkol zľavu z ceny za hotovostnú platbu, ktorú odovzdal buď priamo konateľovi dodávateľskej spoločnosti p. D. alebo ním poverenej osobe na základe telefonickej komunikácie buď v Trnave, v Piešťanoch alebo na inom dohodnutom mieste, pričom svoje tvrdenia o odovzdaní hotovosti ani jeden z nich nepreukázal), nie sú pre daňové účely postačujúce. Žalobca nevedel preukázať, kto bol zhotoviteľom reklamy, pričom tvrdil, že za dodávateľa konal konateľ p. I. D., dĺžka, termíny a dáta vysielania spotov boli dohodnuté
objednávkou, ktorá vychádzala z uzatvorenej zmluvy a miestom vysielania bol Lamač, Hodonínska cesta, budova firmy Motoršport, Bratislava, k čomu ako dôkaz predložil videozáznam reklamy, ktorej realizáciu si fyzicky overoval priamo na mieste. Ním predložený videozáznam obsahoval len obchodné meno žalobcu, čo nijako nepreukazuje reklamu podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorou malo byť podľa tvrdenia konateľa dodávateľskej spoločnosti p. D. zatepľovanie blokov, rodinných domov, rekonštrukcia jadier.
9.
Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 5 Sžf/97/2009 poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená, že pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené.
10.
V súvislosti s výpoveďou svedka p. I. D. dáva žalovaný do pozornosti, že o jeho vypočutí bol žalobca upovedomený, avšak výsluchu sa zúčastnil, čím nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Zo spísanej zápisnice so svedkom p. I. D. vyplýva, že výsluch zo strany správcu dane bol vedený v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a otázky kladené správcom dane sa jednoznačne týkali obchodných vzťahov so žalobcom so zameraním k meritu veci, t.j. k predmetu reklamy, k spôsobu zabezpečenia reklamných spotov a k úhrade dodávateľských faktúr. Tvrdenie žalobcu, že „nepamätanie“ si p. D. na zhotoviteľa reklamných služieb ešte neznamená, že by si „nespomenul“ na dôležité skutočnosti v prípade poskytnutia bližších informácií na základe doplňujúcich otázok položených zo strany správcu dane, resp. žalobcu, keďže sa mal vyjadrovať k obchodnej transakcii v celkovej výške 85.000,00 eur a že jeho opätovný výsluch mohol zvrátiť negatívny postoj správcu dane k predmetnému obchodnému vzťahu, žalovaný považuje na základe svedeckých výpovedí svedka p. D. a svedka p. I. za neopodstatnené. Jeho opätovné vypočutie, ktoré pri ústnom pojednávaní navrhol žalobca v záujme odstránenia rozporov vo výpovediach svedkov, a ktoré správca dane nevykonal, by nemohlo spôsobiť, že by správca dane dospel k opačným právnym záverom, keďže bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti p. I. D. nedisponuje účtovníctvom, svoj obchodný podiel predal bulharskému občanovi a spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, t.j. nevykonáva reálne svoju ekonomickú a hospodársku činnosť.
11.
Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, vypočul žalovaného, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
12.
Podľa obsahu spisového materiálu v konaní preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane v sume 23 432,25 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011. Správca dane podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 14.06.2016 pri konštatovaní, že daňový subjekt nepreukázal bez pochybností prijatie deklarovaných služieb od dodávateľa U. H., vychádzal zo skutočnosti, že dodávateľ Ľ. H. vykonanie prác pre žalobcu, vystavenie faktúr aj prijatie peňažných plnení priamo poprel, s tým, že jeho pečiatkou disponoval C. C., ktorý mu faktúry a pokladničné doklady predkladal.
13.
V súvislosti so záverom o nepreukázaní dodávok služieb deklarovaného dodávateľa G&C service s.r.o. správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že svedok I. D., ktorý už nie je konateľom ani spoločníkom tejto spoločnosti nakoľko v r. 2014 svoj obchodný podiel odpredal občanovi Bulharska, dožiadanému daňovému úradu Košice uviedol, že obchodoval s viacerými obchodnými partnermi a obchodné meno firmy, ktorá vystupovala ako poddodávateľ a zhotoviteľ reklamy si nepamätá, vie iba, že to bola košická firma, ale nepamätal si adresu sídla tejto firmy, ani koľko platil za prenájom reklamného
času. Potvrdil, že vystavil faktúry pre spoločnosť Comdet s.r.o. Trnava, a že predmetom reklamy bolo zatepľovanie blokov, rodinných domov, rekonštrukcia bytových jadier. Platby faktúr za reklamné spoty prebiehali hotovostne. Zo zistení správcu dane vyplýva, že práve v čase vybavovania predmetného dožiadania Daňovým úradom Košice, svedok I. D. odpredal obchodný podiel spoločnosti G&C service s.r.o., Košice bulharskému občanovi, údajne na základe inzerátu v časopise Korzár.
14.
Žalobca na výzvu správcu dane týkajúcu sa podrobnejšieho ozrejmenia obchodného kontaktu so spoločnosťou G&C service s.r.o. oznámil, že do kontaktu s dodávateľom G&C service s.r.o., Košice sa dostal na základe ním zverejnenej reklamy, spôsob si už presne nepamätá, kontrakt uzatvoril z dôvodu uvažovaného vstupu na trh v Bratislave. K spôsobu reklamy, jej cene a predpokladanej účinnosti sa vyjadril, že sa mu javili ako výhodné pre jeho zámer. Ďalej oznámil, že za spoločnosť G&C service s.r.o. Košice konal konateľ I. D., dĺžka, termíny a dáta vysielania spotov boli dohodnuté objednávkou, ktorá vychádzala z uzatvorenej zmluvy a miestom vysielania reklamy bol Lamač, Hodonínska cesta, budova firmy Motoršport v Bratislave. Kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že mu nie je známe, kto bol zhotoviteľom reklamy. Daňový subjekt ako dôkaz dodania reklamných služieb predložil videozáznam reklamy. Podľa správcu dane daňovým subjektom predložený videozáznam preukazuje len obchodné meno Comdet s.r.o. Trnava, pričom svedok I. D. uvádza, že: „predmetom reklamy bolo zatepľovanie blokov, rodinných domov, rekonštrukcia bytových jadier.“ Svedok bližšie informácie neuviedol, nespomenul si ani na existenciu obrazového záznamu. Daňový subjekt Comdet s.r.o. ďalej uvádza, že realizáciu reklamy si fyzicky overoval priamo na mieste, cenová ponuka sa mu javila ako primeraná, dodávateľ mu ponúkol zľavu z ceny za hotovostnú platbu. Kontrolovaný daňový subjekt sa vyjadril, že odovzdal hotovosť buď priamo konateľovi spoločnosti G&C service s.r.o. Košice, I. D., alebo ním poverenej osobe, na základe telefonickej komunikácie, miestom odovzdania hotovosti bola buď Trnava, Piešťany alebo ďalšie dohodnuté miesta.
15.
Vo svojom tvrdení o uskutočnení reklamných služieb, daňový subjekt Comdet s.r.o. nekonkretizoval bližšie, na základe akej zverejnenej reklamy sa dostal do kontaktu s dodávateľom G&C service s.r.o., Košice, nepreukázal hodnoverne spôsob kontraktu s dodávateľom, nepreukázal na základe akých kontaktov, kritérií, špecifikácií, skúseností, porovnaní sa rozhodol pre túto spoločnosť. Tvrdenia daňového subjektu sa nepodarilo overiť správcovi dane v účtovníctve dodávateľa G&C service s.r.o., Košice pre jeho nespoluprácu. Výpoveďou svedka I. D. sa nepodarilo overiť tvrdenie spoločnosti Comdet s.r.o., že spoločnosť G&C service s.r.o., Košice dodala reklamné služby, keďže jeho výpoveď bola všeobecná, nekonkrétna, nevedel popísať spôsob realizácie kontraktu, nevedel si spomenúť a oznámiť dodávateľa a zhotoviteľa reklamy, nevedel bližšie konkretizovať spôsob realizácie služby. Vyjadrenie svedka o tom, že predmetom reklamy bolo zatepľovanie blokov, rodinných domov, rekonštrukcia bytových jadier je v rozpore s obrazovým videozáznamom, ktorý preukazuje iba obchodné meno spoločnosti Comdet s.r.o. Trnava.
16.
Daňovým subjektom uvádzané tvrdenie, že si realizáciu reklamy overoval fyzicky priamo na miesto, nie je hodnoverné aj s ohľadom na predložený videozáznam. Podľa dĺžky spotu šlo o 10 sekundový spot (pozn. správcu dane: deklarovaná dĺžka spotu na faktúre č. 201126 zo dňa 20.11.2011 je reklamný spot v trvaní 15 sek. + Program č. 1, pri ďalšej faktúre č. 201115 zo dňa 31.08.2011 priložená objednávka z 21.07.2011 deklaruje uvedenie spotu na veľkoplošnej obrazovke v sume 17.000.00 eur bez DPH, s označením spotov č. 1 a č. 6). Daňový subjekt nepreukázal, nevysvetlil rozdiely v dĺžke reklamných spotov, na faktúrach uvádzaný odkaz na cenník v prílohe nie je dostatočný, nie je známe, na základe akej cenovej kalkulácie došlo k tvorbe ceny tzv. „VIP programu.“
17.
Daňový subjekt nepreukázal existenciu realizácie VIP programu, dátum a miesto realizácie VIP programu, špecifikáciu programu, dĺžku programu, prípadne iné dôkazy. Daňový subjekt nepreukázal rozdiely v obsahu jednotlivých faktúr za rok 2011 od dodávateľa G&C service s.r.o., Košice, pretože všetky predložené faktúry s číslom dodávateľa: č. 201113 zo dňa 30.06.2011, č. 201115 zo dňa
31.08.2011, č. 201121 zo dňa 31.10.2011, č. 20133 zo dňa 22.12.2011 uvádzajú odkaz na „VIP program podľa cenníka v prílohe“, s výnimkou faktúry č. 201126 zo dňa 20.11.2011. Po vyhodnotení zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt Comdet s.r.o., Trnava dostatočne nepreukázal na základe predložených zúčtovaných dodávateľských faktúr a na základe svojich vyjadrení skutočné vykonanie reklamných služieb.
18.
Žalobca za účelom lepšieho zdokumentovania a obhájenia nákladov na reklamu navrhoval vypočuť ako svedka pána I. I., bývalého konateľa spoločnosti NUTRI-EXACT SK, s.r.o., Košice, vlastníka LED obrazovky v Bratislave - Lamači, ktorý by mal mať kópiu zmluvy o predaji reklamného priestoru spoločnosti G&C service s.r.o., Košice, a ktorý údajne sám vyrábal reklamný spot prezentujúci činnosť zatepľovania spoločnosti Comdet, s.r.o. Trnava.
19.
Správca dane po niekoľkých neúspešných predvolaniach na ústne pojednávanie napokon dňa 21.04.2016 vypočul svedka I. I. a spísal s ním zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102984786/2016. Svedok pán I. I. v rámci svojej svedeckej výpovede nepredložil správcovi dane žiadne písomnosti, zmluvy, dôkazy, s výnimkou reklamnej nahrávky na CD nosiči. Po prehratí videozáznamu však správca dane zistil, že video, predložené pánom I. nie je totožné s obsahom videozáznamu, ktorý v procese výkonu kontroly daňový subjekt poskytol ako dôkazný materiál správcovi dane. Svedok, prítomný na ústnom pojednávaní sa pred správcom dane vyjadril, že ním vyrobený reklamný spot si objednal jeho známy pán I. D. - konateľ spoločnosti G&C service s.r.o., Košice, ktorý mu doručil fotografie potrebné pre výrobu reklamného spotu a informácie o spoločnosti Comdet, s.r.o. Trnava. Podľa svedeckej výpovede pána I. sa vyrábalo viac variant reklamných spotov, ale zákazník si vybral len jeden vyhovujúci reklamný spot, ktorý sa vysielal. Technickú realizáciu vysielania spotu zabezpečoval svedok, pán I..
20.
Predvolaný svedok si nepamätal dátum vysielania reklamného spotu, nevedel v akej frekvencii sa spot opakoval. Na otázku správcu dane „na základe akého zmluvného vzťahu sa uskutočnila obchodná transakcia s odberateľom G&C service s.r.o., Košice“ svedok vypovedal do zápisnice, že on sa osobne poznal s konateľom spoločnosti I. D., ktorého oslovil vo veci prenájmu reklamného priestoru. Firma G&C service s.r.o., Košice si údajne prenajala 1.296.000 sekúnd vysielacieho času mesačne. Bývalý konateľ spoločnosti G&C service, s.r.o. Košice sa počas ústneho pojednávania konaného na Daňovom úrade v Košiciach na základe dožiadania zamestnancov kontroly Daňového úradu Trnava vyjadril, že si nepamätá, kto bol zhotoviteľom a poddodávateľom reklamných služieb, vedel iba, že to bola košická firma, nepamätal si adresu ani sídlo tejto firmy. Svedok vo vyrubovacom konaní, I. I. vypovedal do zápisnice, že vysielací čas ním vyrobeného spotu pre spoločnosť G&C service, propagujúci činnosť odberateľa Comdet s.r.o. Trnava trval 10 sekúnd, avšak na otázku správcu dane „či spoločnosť NUTTRI-EXACT SK, s.r.o. Košice zhotovovala a dodávala aj tzv. VIP nahrávky“ odpovedal svedok pán I. v tom zmysle, že sa vyrábali aj osobitné programy pre zákazníka - VIP nahrávky, ktoré sa odlišovali od bežných nahrávok dĺžkou vysielacieho času, t.j. trvali asi 30 sekúnd. Dodávateľské faktúry kontrolovaného daňového subjektu Comdet, s.r.o. Trnava (podľa textu, ktorý je uvedený na faktúrach) boli vystavené dodávateľom G&C service s.r.o. Košice za realizáciu a odvysielanie VIP programu, na základe čoho dodávateľ stanovil aj výšku ceny reklamných spotov, pričom ale spot s nahrávkou reklamy predložený správcovi dane počas výkonu kontroly daňovým subjektom Comdet, s.r.o. Trnava trvá len 10 sekúnd, rovnako ako spot zapožičaný na CD nosiči od svedka I. I.. Z uvedeného vyplýva, že svedok I. D. a I. I. nevypovedali zhodne a jednoznačne.
21.
Vo vyrubovacom konaní sa požadované nejasnosti uvedeného prípadu vôbec neobjasnili, skôr naopak, potvrdili sa závery správcu dane: · nepreukázala sa existencia hodnoverných reklamných spotov (reklamné spoty predložené daňovým subjektom a svedkom sa odlišovali) · nepreukázala sa opodstatnenosť údajov uvádzaných na dodávateľských faktúrach od G&C service s.r.o., Košice (realizácia VIP nahrávok, špecifikácia programu, termíny vysielania reklamných nahrávok, dĺžka trvania spotu a nadväzne od toho stanovená cena, deklarovaná na faktúrach)
· v čase výkonu daňovej kontroly konateľ dodávateľskej spoločnosti G&C service s.r.o, Košice, I. D. si pri ústnom pojednávaní nevedel spomenúť na poddodávateľa a zhotoviteľa reklamného spotu, naopak, svedok I. I. sa do zápisnice vyjadril, že s I. D. sa osobne poznali, preto ho za účelom prenájmu vysielacieho času oslovil · svedok I. I. pri ústnom pojednávaní vypovedal do zápisnice, že sa vyrábal iba jeden reklamný spot v dĺžke trvania vysielacieho času 10 sekúnd, ktorý si vybral zákazník. Tento výrok svedka je v rozpore s údajmi uvedenými na dodávateľských faktúrach a ich prílohách, kde sa uvádza dĺžka spotu 15 sekúnd, fakturované sú viaceré druhy VIP programov (program č. 1, č. 6) · svedok I. I. sa vyjadril, že on jediný zabezpečoval technickú realizáciu reklamného spotu, čo je v rozpore s rámcovou zmluvou o zabezpečení reklamy spoločnosťou G&C service, s.r.o. Košice, v ktorej sa uvádza, že formu a spôsob grafického prevedenia reklamy zabezpečí a na veľkoplošnú obrazovku umiestni obstarávateľ po predchádzajúcom odsúhlasení s objednávateľom · vo vyrubovacom konaní nebola preukázaná ani úhrada značných súm za vyfakturované reklamné služby, úhrada faktúr sa realizovala v hotovosti, pričom nebolo označené ani miesto odovzdania peňažnej hotovosti, ani osoba, ktorá bola prítomná pri preberaní finančnej hotovosti.
22.
Po vyhodnotení zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt Comdet s.r.o., Trnava dostatočne nepreukázal na základe predložených zúčtovaných dodávateľských faktúr a na základe svojich vyjadrení skutočné vykonanie reklamných služieb. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti o tom, či sa dodanie služby reklamy uskutočnilo, riadne nepreukázal pravdivosť údajov na predložených dokladoch, čo je v rozpore s ustanovením § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
23.
Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
24.
V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho uskutočnenia plnenia zakladajúceho takýto nárok deklarovaným spôsobom v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje
aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu.
25.
V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonné rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.
26.
V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu je potrebné konštatovať, že svedok I. D. v konaní vypočutý bol, pričom jeho výpovede sa žalobca nezúčastnil napriek tomu, že išlo o konateľa dodávateľskej spoločnosti G&C service s.r.o., a že o vykonaní tohto úkonu bol včas a riadne upovedomený - v tomto smere žalobca žiadne pochybenie daňových orgánov nenamietal. Svedok síce potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu v roku 2011, ale na mená obchodných partnerov z tohto roku si inak nepamätá, ani na to, od koho a za akú cenu mal prenajatý reklamný priestor, pričom účtovné doklady nemá k dispozícii nakoľko svoj obchodný podiel v spoločnosti previedol na občana Bulharska, ktorému účtovnú agendu odovzdal. Aké iné, z hľadiska rozhodnutia správcu dane relevantné, informácie by mal byť svedok schopný poskytnúť pri opakovanej výpovedi na základe skutočností vyplývajúcich z výpovede M. I. žalobca nekonkretizoval. Výpoveď svedka M. I. ako bývalého konateľa spoločnosti NUTRI-EXACT SK, s.r.o., ktorá so žalobcom v obchodnom vzťahu nebola, hodnotil správca dane ako nepreukaznú vo vzťahu k opodstatnenosti údajov uvádzaných na dodávateľských faktúrach spoločnosti G&C service, s.r.o. na základe zjavných nezrovnalostí ako vo vzťahu k výpovedi M. D., tak aj k samotnému predmetu plnenia - v tomto smere sa týkali napr. dĺžky reklamného spotu, ktorý mal svedok vyrobiť a faktúrovaného spotu a rozdielnosti obrazových záznamov spotov predložených žalobcom a svedkom. Samotná existencia spotu ( jeho dodanie nebolo predmetom fakturácie neuznanej správcom dane) a doklad o jeho zobrazení na veľkoplošnej obrazovke tretieho subjektu neposkytuje informáciu o tom, kedy a v akom rozsahu bola reklama vysielaná, preto nepreukazuje ani realizáciu plnenia deklarovaným spôsobom ( v deklarovanom čase a rozsahu).
27.
Výsledky dokazovania preto aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok reklamných služieb žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok pre zníženie základu dane.
28.
Dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia dodávateľa G&C service, s.r.o., v čase vykonávania kontroly taktiež nekontaktnej spoločnosti, vyplývajú, ako už bolo vyššie uvedené ( a ako to súd konštatoval aj vo svojich rozhodnutiach vo veci preskúmania zákonností rozhodnutí daňových orgánov o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty, napr. 20S/33/2017, 20S/36/2017), z nejednoznačnosti a rozpornosti výpovedí svedkov, rozdielnosti predloženého obrazového materiálu, či neschopnosti žalobcu ozrejmiť zrozumiteľne spôsob stanovenia ceny plnenia. Žalobcom uvádzaný dodávateľ U. H. vykonanie faktúrovaných prác priamo poprel, faktúry č.20/2011, 21/2011, 22/2011 podľa jeho tvrdenia nevystavil, a od žalobcu peňažné plnenie za prácu neprevzal, pričom z tejto skutočnosti logicky vyplývajúce a vo vzťahu k zníženiu základu dane negatívne závery správcu dane žalobca obsahom svojho podania ani nespochybňoval, rovnako ako jeho závery týkajúce sa neuznania výdavkov na nákup pohonných hmôt, školenia BOZP a ubytovanie externých zamestnancov, či neoprávnené zaúčtovanie opravných položiek, odpisov a zostatkovej hodnoty počítačov a zľavy z odobratého tovaru.
29.
Závery prijaté správcom dane vychádzajúce nielen z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej
požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý pri primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. Opomenúť v tejto súvislosti nemožno ani to, že sa tvrdeným vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného účtu, resp. potvrdením peňažného ústavu.
30.
Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
31.
Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol.
32.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že sa v tomto konaní úspešný žalovaný práva na ich náhradu vzdal.
33.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.