Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9P-166-2017.pdf
PDF · 83.73 KB
No categories available
9P/166/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou vo veci starostlivosti o maloletú: S. A., D.. X.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: R. A., D.. XX.XX.XXXX, N.: Z. A., Z. XXX/XX V. Š. A., D.. XX.X.XXXX, N.: O. Č.. XX, v konaní zastúpená advokátom JUDr. Zoltán Dékaňom, so sídlom Komárno, Jókaiho 26, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletú S. A., D.. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Rodičovské práva a povinnosti p a t r i a obom rodičom. Matka je p o v i n n á prispievať na jej výživu mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc od 27.7.2017 vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa. Zaostalé výživné za obdobie od 27.7.2017 do 31.1.2018 v sume 168,32 € je matka p o v i n n á zaplatiť do 31.8.2018 k rukám otca maloletej. Týmto sa z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 12P/221/2014-35 zo dňa 28.10.2014 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.7.2017 domáhal zverenia mal. S. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že výživné zo strany matky žiadal určiť v minimálnom rozsahu od podania návrhu 27.7.2017. Čo sa týka mal. M. o tejto nežiadal rozhodovať, nakoľko táto je zverená do starostlivosti matky s tým, že v tejto starostlivosti aj zostáva. Svoj návrh na zverenie mal. S. odôvodnil tým, že maloletá v čase rozvodu manželstva bola síce zverená do starostlivosti matky, avšak nikdy v jej starostlivosti nebola, pretože zostala žiť s ním a výlučne on sa o ňu stará. S matkou sa S. stretávala raz za 2 alebo 3 týždne. Obe sestry boli jeden víkend u matky v O., druhý víkend u neho v jeho starostlivosti. Tento návrh v podstate iniciovala mal. S., preto si tento návrh podal, aby zosúladil skutočný stav s právnym. Od podania návrhu sa vzťah mal. S. s matkou čiastočne narušil. Matka dcéru v telefóne zablokovala. Uviedol, že od roku 1999 je nepretržite zamestnaný u M. Z. A., má príjem okolo 400 €. Iný príjem nemá. Spolu s matkou mal. vlastnia v BSM jeden rodinný dom, v ktorom momentálne nikto nebýva. Motorové vozidlo nevlastní. Uviedol, že momentálne žije s mal. S. u jeho družky W. C. v jej rodinnom dome, pričom tam býva aj syn jeho družky mal. H. C.. Jeho družka je na rodičovskej dovolenke a dostáva okolo 400 € rodičovský príspevok. Preto žiadal súd, aby jeho návrhu vyhovel, pričom od matky nežiadal vyššie výživné len minimálne, na ktoré je aj on zaviazaný platiť na mal. M..
2. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že s návrhom otca na zverenie mal. S. do jeho starostlivosti nesúhlasí, nakoľko s maloletou mala veľmi dobrý vzťah, chodili spolu do kina, na kávu, ale odkedy
otec podal tento návrh, maloletá sa na ňu hnevá, že ona s tým nesúhlasí, pretože sa nechce vzdať starostlivosti o ňu. Uviedla, že žili v jednej domácnosti až do júla 2017 v spoločnom rodinnom dome, i keď s bývalým manželom spolunažívanie ako muž a žena neobnovili, žili oddelene. V čase, keď otec podal tento návrh na súd, sa zo spoločnej domácnosti s dcérou M. odsťahovala. Uviedla, že si je vedomá toho, že S. už bude mať tento rok 18 rokov a má svoj názor, ale napriek tomu nesúhlasila s tým, aby bola zverená do starostlivosti otca, nechce sa vzdať svojich rodičovských práv. Mal. S. podľa jej názoru preto zostala s otcom, lebo nechcela odísť zo Z. A.. Uviedla, že nechce, aby sa dcéra ku nej vrátila, nútiť ju nebude, ale nechce sa vzdať ani starostlivosti o ňu.
3. V konaní bola vypočutá mal. S., ktorá uviedla, že má 17 rokov, je žiačkou 2. ročníka B. C.. Z. Z. S. v Komárne. Uviedla, že po rozvode rodičov zostala žiť so svojim otcom, pričom matka spolu s M. sa asi 2x odsťahovali a znova prisťahovali a znova odsťahovali do O. k babke. Presne si nepamätá, ale minimálne celý rok 2017 už nebývala matka s M. v dome vo Z. A.. Uviedla, že chce byť zverená do starostlivosti svojho otca, nakoľko od rozvodu manželstva rodičov je stále v jeho starostlivosti. Otec sa o ňu vo všetkom stará. Predmetný návrh sama iniciovala. Do podania návrhu sa s matkou aj stretávala a to alebo v Komárne, alebo sa striedali s M. cez víkend u matky v O. alebo M. prišla do ich domácnosti vo Z. A.. V súčasnosti od podania návrhu sa jej vzťah s matkou čiastočne narušil, matku však má rada, chcela by, aby sa vzťah urovnal. Pri stretnutiach matka stále rozpráva o tomto súdnom spore, vyčíta jej, že ona nemá čo do tohto hovoriť, že s kým chce alebo nechce žiť. Uviedla, že naopak ona si myslí, že ona má právo sa vyjadriť s kým chce žiť, pričom v domácnosti otca sa cíti dobre a má dobrý vzťah aj s otcovou partnerkou W. a jej synom.
4. Kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa uviedla, že doporučuje návrhu otca v plnom rozsahu vyhovieť, pričom poukázala na vykonané šetrenie, vykonaný pohovor s maloletou a matku navrhla zaviazať na platenie výživného v minimálnom rozsahu.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolíznej opatrovníčky, oboznámením sa s rodným listom maloletej, potvrdeniami o príjmoch rodičov, o správou zo šetrenia pomerov zo dňa 26.10.2017, ako aj so správou z pohovoru s maloletou zo dňa 8.2.2018, pripojeným spisom tunajšieho súdu 12P/221/2014 najmä rozsudkom zo dňa 28.10.2014, ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
6. Rozsudkom tunajšieho súdu 12P/221/2014-35 zo dňa 28.10.2014 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa mal. S. a mal. M. zverili do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na každé dieťa sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 25 ods. 1,2 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
14. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v podstate od rozvodu manželstva v roku 2014 je mal. S. vo výlučnej starostlivosti otca. Toto v podstate nenamietala ani matka i keď ona tvrdila, že spolu s mal. M. bývali v spoločnom rodinnom dome vo Z. A. až do leta 2017. Túto jej výpoveď namietal navrhovateľ, že to nie je pravdou a potvrdila to aj mal. S., ktorá uviedla, že matka spolu s M. sa aj 2x prisťahovali aj odsťahovali od rozvodu manželstva do domu vo Z. A., čo bolo väčšinou po hádkach v rodine. Potvrdila však výpoveď otca, že minimálne od roku 2017 až doposiaľ matka s M. žijú v O.. V konaní maloletá S. jednoznačne vyjadrila svoj názor, že chce zostať v osobnej starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti sa v skutočnosti nachádza od rozvodu manželstva rodičov. Túto skutočnosť matka nepopierala, sama sa vyjadrila, že nechce S. nútiť, aby sa k nej vrátila, avšak nesúhlasila s tým, aby bola zverená do starostlivosti otca. Vzhľadom na to, že maloletá už dlhodobo je v starostlivosti svojho otca, jednoznačne sa mal. vyjadrila, že s ním chce žiť aj naďalej, súd nevidel žiaden dôvod, prečo by nebolo možné návrhu otca vyhovieť. Skutočnosti, ktoré namietal právny zástupca matky, že otec doposiaľ neplatil výživné ani na jedno z detí, a preto nie je po morálnej stránke schopný sa o maloletú riadne starať, súd považoval v predmetnej veci za irelevantné, nakoľko z výpovedí účastníkov vyplynulo, že výživné sa neplatilo najmä z dôvodu, že jedno dieťa bolo v starostlivosti matky a druhé v starostlivosti otca. Otec má vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú. V domácnosti otca má maloletú svoju izbu, kde má vytvorené podmienky na štúdium, má písací stôl, skriňu na ošatenie, avšak prespáva v obývacej izbe. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrhu otca vyhovel a maloletú zveril do jeho starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti rodičom zostali zachované. O vyživovacej povinnosti matky na maloletú S. súd rozhodol tak, že ju zaviazal na platenie výživného v minimálnom rozsahu, nakoľko otec výživné vo vyššej výške nežiadal, pričom súd vychádzal z príjmu otca 369,95 € a z príjmu matky 365 €. Vzhľadom na to, že každý z rodičov má vo svojej starostlivosti jedno z detí a otec má prispievať na výživu mal. M. minimálnym výživným, súd považoval za spravodlivé, aby aj matka v minimálnom rozsahu si plnila vyživovaciu povinnosť, keď príjmy oboch rodičov sú približne rovnaké. Preto súd zaviazal matku na platenie výživného v minimálnom rozsahu od podania návrhu.
15. Súd rozhodol o zaostalom výživnom od podania návrhu 27.7.2017 do 31.1.2018 v celkovej sume 168,32 €. Túto sumu súd vypočítal tak, že alikvotná časť výživného za 5 dní v mesiaci júl 2017 ( 27,32 € /31 = 0,08 * 5 = 4,40 €) v sume 4,40 € a 6 mesiacov * 27,32 = 163,92 € + 4,40 € = 168,32 €. Túto sumu súd matke povolil zaplatiť do 31.8.2018 vzhľadom na jej nízke príjmy, ako i vzhľadom na skutočnosť, že dlhšiu splatnosť súd nechcel stanoviť, nakoľko S. už v decembri bude plnoletá.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.