Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu FARMAKOL s.r.o., so sídlom Ku Ihrisku 4, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 677 860, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Čurillom, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanému NUUK, s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 906, zastúpenému advokátkou JUDr. Lýdiou Farbakyovou, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, v konaní o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy prevyšujúcej 1.059,87 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.6.2011 do zaplatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/150/2011-278 zo dňa 20.7.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.625,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.6.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre všeobecný predpoklad vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú: a) vznik majetkového prospechu vyjadriteľného v peniazoch na strane obohateného, b) majetkový prospech na strane obohateného, vzniknutý má povahu bezdôvodného obohatenia, c) vznik majetkovej ujmy na strane subjektu, na úkor ktorého obohatený majetkový prospech získal. Všeobecné predpoklady vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného boli splnené, nakoľko uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý nájomný vzťah, predmetom ktorého boli nebytové priestory podľa zmluvy uzavretej s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, t.j. po 31.1.2010 užíval žalovaný predmetné priestory bez právneho dôvodu. Tento stav užívania trval aj ku dňu, keď sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľností, v ktorých sa nachádzali nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu, t.j. k 3.11.2010. Užívací stav trval do konca obdobia, za ktoré žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia. Výšku bezdôvodného obohatenia, zaplatenie ktorej uložil súd žalovanému, kvantifikoval vychádzajúc z obvyklého nájomného v danom období a na danom mieste. Týmto obvyklým nájomným bola suma 39,83 eura za 1 m2, vychádzajúc zo zmluvy o nájme. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia za výmeru 110,11 m2 už v skoršom rozhodnutí súd priznal tento nárok žalobcovi. Išlo o výmeru za zrekonštruovaný priestor, v ktorom sa nachádzala lekáreň. Žalobca však žiadal vydať bezdôvodného obohatenia za celkovú výmeru prenajatej plochy v zmysle nájomnej zmluvy a to v rozsahu 590,70 m2, to znamená, že predmetom tohto konania bola výmera 480,59 m2. Výška ročného nájmu bola v sume 19.141,90 eura, za jeden mesiac v sume 1.595,16 eura. Za mesiac november 2010 priznal nárok za 27 dní, za december 2010 a január 2011 za plný celý mesiac. Vydal tak bezdôvodné obohatenie, k čomu priznal aj úrok z omeškania. Nedoplnil

znalecké dokazovanie navrhovaným opakovaným výsluchom svedkov: W. W., A.. O. D., K. B., Z.. A. D., a to ku skutočnostiam týkajúcim sa pravdivosti ich výpovede pred súdom vo veci užívania priestorov nad výmeru 110 m2 ani výsluch U.. W. S. k týmto skutočnostiam. Návrh bol zamietnutý z tých dôvodov, že títo svedkovia boli už vypočutí, došlo k ďalšiemu časovému odstupu od skutočností, na ktoré sa mali vyjadrovať a je predpoklad, že iné nové skutočnosti by neuvádzali. Čo sa týka výsluchu U.. W. S., mal žalovaný dostatok priestoru na to, že konateľ sa k veci vyjadril a ďalšieho svedka kde už prebiehalo konane dlhodobo bolo možné navrhnúť a vykonať toto dokazovanie v predošlých konaniach. Preto tieto návrhy zamietol rovnako aj zamietol návrh na doplnenie dokazovania o výsluch štatutárnych zástupcov fakultnej nemocnice, ktorí boli v tom rozhodnom období vo vedení nemocnice, keďže nemocnica podala písomné komplexné vyjadrenie k veci a nepovažoval za potrebné ich osobitne vypočúvať. 3. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Tento v odvolaní uviedol, že je presvedčený o tom, že rozhodol súd prvej inštancie tendenčne v prospech žalobcu napriek svedeckým výpovediam vypočutých svedkov, ktorí uviedli, že neužívali priestor vo väčšom rozsahu ako 110 m2. Žalovaný považoval za tendenčné aj rozhodnutie odvolacieho súdu s tým, že ostatné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie ale bol už daný pokyn na vyhovenie žaloby. Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia na podporu svojho tvrdenia v zmysle príslušných zákonných ustanovení predložiť aj dôkazy. Žalobca tvrdil, že žalovaný užíval priestory aj po skončení trvania nájomnej zmluvy nad rozsah výmery 110,11 m2, pričom však Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana jednoznačne nepotvrdila užívanie nebytových priestorov nad rozsah užívania samotnej lekárne žalovaným po prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z pôvodného vlastníka na žalobcu. Na to žiaden dôkaz predložený nebol. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu ako vlastníkom od 1.2.2010 bola uzavretá nájomná zmluva, čo skonštatoval aj odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí, žalovaný by sa bol býval obohatil na úkor žalobcu len v tom prípade, ak by bolo jednoznačne v konaní preukázané, že predmetné priestory bývalej práčovne nemocnice, teda priestor mimo lekárne žalovaný v období neexistencie zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom v mesiacoch november, december 2010 a január 2011 skutočne na svoju činnosť využíval. V tomto smere nebol predložený dôkaz. Nebol v konaní žalobcu predložený dôkaz o tom, že by disponoval kľúčmi od tejto časti objektu a žeby tieto boli žalovanému zo strany ešte aj predošlého prenajímateľa odovzdané, a preto nie je zrejmé, akým spôsobom bolo vôbec v konaní zo strany žalobcu preukázané skuotčné užívanie časti objektu, ktorá bola v minulosti práčovňa. Citoval z výsluchu svedkov Z.. P. X., A.. O. D., citoval tiež zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove a z týchto všetkých dôkazov skutočnosť o užívaní priestoru nad rámec lekárne nevyplynul. Bolo povinnosťou Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti vysporiadať si vzájomné vzťahy s novým vlastníkom po uzavretí kúpnej zmluvy ako celku. Žalovaný ešte namietal, že odvolací súd sa chcel odchýliť vo svojom rozhodnutí a zrušujúcom uznesení zo 7.12.2015 od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal zopakovať dokazovanie a len takýto postup v súlade so zásadou priamosti a ústnosti je správny. Z týchto dôvodov došlo k porušeniu princípov uvedených už teraz v Civilnom sporovom poriadku v čl. I, kde je stanovené, že spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak takáto právomoc nie je stanovená zákonom inému orgánu. Z týchto dôvodov navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a teda žalobu zamietnuť. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol ,že žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Súd prvej inštancie odôvodnil vyhodnotením skutkového stavu a poukazom na príslušné dôkazy, či už výsluchom svedkov alebo listinných dôkazov. Bolo to ustálené v rozhodnutí, ktoré napadol žalovaný odvolaním. Poukázal na § 383 Civilného sporového poriadku, zdôraznil, že od posledného zrušujúceho rozhodnutia neboli vykonané žiadne dôkazy a na základe výsledkov vykonaného dokazovania bol viazaný súd vyššej inštancie s týmito závermi. S vykonanými dôkazmi sa vo vzťahu k existujúcemu skutkovému stavu už vyporiadal odvolací súd v rozhodnutí zo 7.1.2015. samotné dôkazy a dôvody odvolania považuje za špekulatívne. Preto žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Prešov je ako vlastník nehnuteľností, pozemkov p. č. KN-C č. XXXX/ XX o výmere 639 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby lekárne s. č. XXXXX na pozemku s týmto

parcelným číslom postavenej, zapísaný žalobca. Titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností je kúpna zmluva, vklad ktorej pod č. V XXXX/XXXX bol povolený dňa 3.11.2010, žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od predávajúceho Slovenskej republiky - Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. Z článku 1 tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že stavba s. č. XXXXX, postavená na parcele č. XXXX/XX bola vytvorená reálnym rozdelením stavby s. č. XXXXX označenej ako práčovňa postavenej na parcele č. XXXX/X na dve samostatné stavby. 8. Medzi predávajúcim z kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom, Slovenskou republikou - Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana Prešov ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola pod č. XXX/XXXX uzavretá dňa 31.1.2005 zmluva o nájme nebytových priestorov v budove s. č. XXXXX postavenej na parcele č. XXXX/X. Predmetom nájomnej zmluvy boli aj priestory budovy s. č. XXXX, na parcele č. XXXX/X v k. ú. Z.. Zo zmluvy vyplýva, že ide o priestory práčovne a šijárne v areáli na ulici G. a priestory práčovne a šijárne na ulici S. v Prešove. Nájomca má podľa zmluvy prenajaté priestory využívať na účely prevádzkovania činnosti práčovne a šijárne. Celková výmera nebytových priestorov bola vo výške 853,62 m2. Nájomné bolo stanovené na 1 200,- Sk za 1 m2 ročne. Dodatkami k tejto zmluve podpísanými 1.12.2005 a 31.12.2005 bolo dohodnuté, že predmetom nájmu budú len nebytové priestory v budove s. č. XXXXX na parcele č. XXXX/X vo výmere 590,70 m2, ktoré budú žalovaným užívané na účely prevádzkovania činnosti práčovne a šijárne a na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.1.2010. 9. Po ukončení času dohodnutého nájmu Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov žalovaného vyzvala na vrátenie prenajatých nebytových priestorov. Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov z 31.1.2012 vyplýva, že žalovaný Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov nebytové priestory po skončení nájomného vzťahu nevypratal a neodovzdal napriek opakovaným výzvam a ich odovzdanie novému vlastníkovi, spoločnosti Farmakol s. r. o. Ľubotice, sa neuskutočnilo prostredníctvom Fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov. Kľúče od prenajatých nebytových priestorov mal len žalovaný, Fakultná nemocnica s poliklinikou Prešov kľúčmi nedisponovala. 10. K vyprataniu nebytových priestorov žalovaného vyzvala aj spoločnosť Vagaz s. r. o. Trebišov listom zo 6.12.2010, s ktorou žalobca po tom ako sa stal vlastníkom nehnuteľností, v ktorej sa nebytové priestory nachádzali, uzavrel dňa 30.11.2010 zmluvu o nájme; spoločnosť Vagaz s. r. o. od tejto zmluvy odstúpila z dôvodu, že priestory neboli jej odovzdané, vypratané a schopné užívania na dohodnutý účel nájmu. D. tejto spoločnosti Vladimír Guzy v písomnosti z XX.X.XXXX čestne prehlásil, že sa dňa XX.XX.XXXX osobne zúčastnil pokusu o vypratanie nehnuteľnosti č. C-KN 4886/32 a na nej stojacej lekárne č. s. 13607 na LV č. 8247 k. ú. Prešov, priestory boli sprístupnené v prednej, obchodnej časti lekárne, zadná časť tvorená príručným skladom a priestormi bývalej práčovne boli uzamknuté, neboli sprístupnené s tým, že sú tam uskladnené lieky a životu nebezpečné látky. XX. Žalovaný pred súdom potvrdil, že nájomné prenajímateľovi uhrádzal vo výške ako bolo zmluvou dohodnuté, t. j. za X mX sumu, ktorá bola v zmluve uvedená ako X XXX,- Sk za mX a to za výmeru XXX,XX mX s odôvodnením, že pôvodne bolo jeho záujmom v priestoroch, ktoré nevyužíval, zriadiť ambulancie, k tomu však nedošlo. Čo sa týka času kedy priestory vypratal uviedol, že mohlo k tomu dôjsť tak ako je tvrdené v žalobe, dôvodom bolo to, že v priestoroch bol uskladnený materiál vyžadujúci osobitnú manipuláciu, lieky, čo si vyžiadalo dlhší čas súvisiaci s vyprataním. XX. Podľa § 489 F. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. XX. Podľa § 45X ods. 1 a X F. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. I. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. XX. Podľa § 456 F. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

XX. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie zo X.XX.XXXX, v ktorom uvádzal dôvody, prečo došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a stanovil úlohu súdu prvej inštancie. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa od tohto rozhodnutia po nové rozhodnutie súdu prvej inštancie nič nezmenilo. V tomto zmysle je možné súhlasiť s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného, že neboli vykonané žiadne nové dôkazy a nevyplynuli žiadne nové skutočnosti. Žalobca ako nový vlastník nebytových priestorov, v ktorých mal pred tým nájomnú zmluvu uzavretú žalovaný s jeho právnym predchodcom sa domáhal vyplatenia bezdôvodného obohatenia v rozsahu v akom do

trvania platnosti nájomnej zmluvy uhrádzal žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, teda Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove. 16. Stanovisko žalovaného v priebehu celého konania a aj v odvolaní bolo postavené na to, že neboli predložené exaktne dôkazy o tom, že žalovaný užíval priestor v celom rozsahu uplatneného nároku, teda aj nad rámec 110,11 m2, v ktorom žalovaný mal zriadenú lekáreň. V tejto súvislosti možno konštatovať, že aj postup súdu prvej inštancie od posledného zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho konania po nové rozhodnutie v tom zmysle, že zamietol návrhy na výsluch svedkov, ktorí už vypočutí boli, resp. zástupcu žalovaného, neboli účelné a ani žiaduce v tom zmysle, že tento výsluch svedkov bol vykonaný už pred súdom prvej inštancie a na základe toho boli vydané dve rozhodnutia, to znamená, že vypočutí svedkovia na návrh žalovaného vypovedali jednoznačne v zmysle obrany žalovaného v tomto konaní a preto aj odvolací súd sa domnieva, že opakovaný výsluch týchto navrhovaných svedkov a zástupcov žalovaného by nepriniesol iný postoj žalovaného, resp. iné zistenia, závery. 17. Rovnako je zrejmá aj správa Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove, ktorá sa vyjadruje k veci a výsluch opakovaný vtedajších štatutárnych zástupcov nemocnice nepovažuje odvolací súd za podstatný a súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevykonanie dôkazov aj riadne odôvodnil, z čoho vyplývajú aj závery Najvyššieho súdu SR, že nie je potrebné a nie je nutné, aby súd konajúci vo veci vykonal všetky dôkazy, ale je podstatné, aby odôvodnil prečo tieto dôkazy nevykonal. 18. Odvolací súd už v skorších rozhodnutiach vyjadril svoj názor o výške vydaného bezdôvodného obohatenia, ktoré má vydať žalovaný žalobcovi tak, že obvyklý nájom v čase a priestore v tomto konaní bol ustálený nájomnou zmluvou, ktorá sa týkala týchto priestorov a bola tam určená výmera a aj výška odplaty za m2. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný sám akceptoval výšku bezdôvodného obohatenia tým, že aj po skončení platnej nájomnej zmluvy s prenajímateľom a právnym predchodcom žalobcu uhrádzal Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove rovnakú sumu za priestor, ktorý tvoril predmet skončenej nájomnej zmluvy. Z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva, že najpodstatnejšou okolnosťou týkajúcou sa výšky vydania bezdôvodného obohatenia bola práve táto skutočnosť, ktorá bola zrejmá už z ustáleného skutkového stavu súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval ešte v roku 2013 a 2014 a túto okolnosť žalovaný nijakým spôsobom nenamietal. To, že ako predtým nájomca potom už užívateľ priestorov rekonštruoval istú časť priestorov, časť mal nezrekonštruovanú, táto okolnosť nemôže mať vplyv na to, že je potrebné uhradiť za priestor, ku ktorému žalobca ako nový vlastník prístup nemal, žalovaný to odôvodňoval potrebou vypratania priestorov, kde má aj lieky, ktoré predstavujú isté nebezpečenstvo manipulácie a z týchto dôvodov je spravodlivé, aby žalovaný aj v rozsahu od novembra 2010 do januára 2011 uhradil žalobcovi ako novému vlastníkovi to isté bezdôvodné obohatenie, ktoré platil po skončení nájomnej zmluvy jeho právnemu predchodcovi. 19. Pokiaľ ide o námietky žalovanej strany, že odvolací súd už pri skoršom rozhodnutí mal oboznámiť dôkazy a nariadiť pojednávanie na odvolacom súde, nie je možné súhlasiť s takýmto záverom, keďže v predošlých rozhodnutiach došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a boli dané pokyny odvolacieho súdu, ako má súd prvej inštancie ďalej postupovať po ostatnom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný navrhol zopakovať dôkazy, ktoré už boli vykonané, iné nové skutočnosti nepredložil, preto ani odvolací súd nevidel dôvod na zopakovanie týchto dôkazov v konaní pred ním, pretože skutkové a právne závery boli už prijaté v jeho skorších rozhodnutiach. súd prvej inštancie bol viazaný názorom odvolacieho súdu pri svojom rozhodovaní a tento plne rešpektoval. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).