Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-147-2017.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/147/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, organizačná zložka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej T.. M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., M. X, o zaplatenie 349,73 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 8.9.2016 č.k. 7C 319/2012-82 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie v časti 238,59 eura zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 111,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 325,77 eura od 16.8.2010 do 11.7.2013, zo sumy 87,24 eura od 12.7.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. voči žalovanej uplatnila zaplatenie sumy 349,73 eura s prísl. titulom neuhradených záväzkov na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
3. Podaním zo dňa 5.9.2016 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 238,53 eura z dôvodu, že žalovaná dňa 11.7.2013 túto sumu žalobcovi uhradila. Súd prvej inštancie preto s poukazom na § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 44 ods. 1, § 46 ods. 1,2 Obč. zákonníka, § 2, § 3 ods. 1,2 a § 4 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 3.5.2006 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorou právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 eura), z ktorej sumy žalovaná uhradila 2.000,-Sk (66,39 eura) ako poplatok za uzavretie zmluvy a zaviazala sa peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v 48 mesačných splátkach po 92,51 eura. Povinnosť splácať úver riadne a včas žalovaná porušila, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 9.2.2010 odstúpil od úverovej zmluvy a žalovanú vyzval na zaplatenie 389,73 eura, ktorá suma pozostávala z úverovej istiny vo výške 322,21 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 3,56 eura, zmluvnej pokuty
za omeškanie so splácaním úveru vo výške 54,63 eura a poplatku za odklad mesačných splátok vo výške 9,33 eura. V priebeh konania žalovaná nenamietala právny dôvod pohľadávky, ale iba jej výšku a bránila sa tým, že zostatok istiny činí (len) 238,53 eura. Tieto svoje tvrdenia však žalovaná nepodložila žiadnymi dôkazmi a nepreukázala, že titulom istiny činí zostatok dlhu žalobcu sumu 238,53 eura. Súd prvej inštancie tak mal preukázané tvrdenia žalobcu, že žalovaná titulom istiny mu dlhuje uhradenie sumy 111,20 eura, preto žalovanú zaviazal žalobcovi uhradiť napadnutým rozsudkom túto sumu.
5. Spolu s istinou zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške uvedenej vo výroku rozsudku.
6. Pokiaľ ide o zmluvný úrok vo výške 13,49 % ročne zo sumy 322,21 eura od 16.8.2010 do 11.7.2013 a zo sumy 87,24 eura od 12.7.2013 do zaplatenia, v tejto časti žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru, preto nemá nárok na zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úroku, keďže ide o plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tej súvislosti sa oprel o nález Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 z 18.9.2012, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný uhradiť len úroky z omeškania.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovanej, ktorá mala v konaní úspech žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
8. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči jeho vyhovujúcemu výroku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že ju zaviaže uhradiť žalovanému (len) sumu 111,20 eura zníženú o 40,-eur. V dôvodoch odvolania zotrvala na svojej obrane voči žalobe, ktorú uplatnila už pred súdom prvej inštancie a uviedla, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, pokiaľ vo vyhovujúcom výroku nezohľadnil tú skutočnosť, že žalovaná mu uhradila 4x 10,-eur zo splátok. Uviedla, že doklady o zaplatení doloží súdu do 2 týždňov od podania odvolania po zohľadnení úhrad v archíve, nakoľko s odstupom času má s tým problém. Do rozhodnutia odvolacieho súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaná nepredložila.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny, stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Upriamil pozornosť na to, že v žalobe už boli zohľadnené aj 4 platby vo výške 10,-eur uhradené žalovanou v dňoch 28.12.2010, 31.1.2011, 28.2.2011 a 25.3.2011.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
11. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku, ktorý bol predmetom odvolacieho konania a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
13. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
14. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
15. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil obranu voči žalobe uplatnenú žalovanou už v priebehu konania na súde prvej inštancie, ktorá tvrdila, že žalobca pri uplatnení nároku nezohľadnil platby, ktoré vykonala pred podaním žaloby a to 4x 10,-eur, pričom tieto platby žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovala. Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tieto tvrdenia žiadnym spôsobom ani nepreukázala, keď nedoložila žiadne dôkazy, ktoré by podporili jej tvrdenia o tom, že tieto platby vykonala, a že neboli zohľadnené žalobcom pri vyčíslení sumy uplatnenej v tomto konaní.
16. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočnosti zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
17. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
18. V rámci dokazovania (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1 C.s.p.) platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.
19. Ak teda v priebehu konania žalovaná tvrdila, že jej dlh voči žalobcovi, preukázaný vo výške 111,20 eura je potrebné ponížiť o sumu 40,-eur, ktorú pre podaním žaloby uhradila, tieto jej tvrdenia zostali len v teoretickej rovine, keďže ich žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala.
20. Správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ tieto tvrdenia nemal za preukázané, vychádzal z tvrdení preukázaných žalobcom, že zostatok dlhu žalovanej voči žalobcovi činí 111,20 eura.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešnou, preto odvolací súd rozhodol, že je povinná uhradiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).