Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-87-2021.pdf
PDF · 96.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/87/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Petrom Zacharom v trestnej veci obžalovaného K.. N. L., nar. XX.XX.XXXX U. M., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. apríla 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný: K.. N. L. X. H. Y. Á. V., nar. XX.XX.XXXX U. M., trvale bytom C. L., W. Z. XXXX/X, súkromný podnikateľ,
s a u z n á v a za v i n n é h o, ž e
dňa 21.05.2021 asi o 14.00 h cúval na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Kodiaq, evidenčného čísla C. XXXDF, v meste Rimavská Sobota, spred neverejného parkoviska nachádzajúceho sa medzi budovou nazývanou Kruháč a medzi ulicou Malohontská (dvojprúdovka) rýchlosťou v intervale 3,2 km/h - 3,4 km/h, kde nesledoval situáciu v cestnej premávke, nespozoroval, pešieho chodca E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom Y. XXXX/X, C. L., idúceho smerom od budovy nazývanej Kruháč smerom k priechodu pre chodcov na ulici Malohontskej, ktorého mohol spozorovať, bol pre neho viditeľný počas celého pohybu, kde s vozidlom do miesta prvého kontaktu prešiel 10,5 metra za čas 11,4 sekundy, následkom čoho zachytil zadnou časťou vozidla pešieho chodca E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom Y. XXXX/X, C. L., ktorý utrpel zranenia, a to trieštivú zlomeninu horného konca pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie pravého lakťa s povrchovou odreninou s následným sekundárnym hojením, pomliaždenie dlane vľavo ľahkého stupňa s povrchovou odreninou a pomliaždenie ľavého kolena ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 84 dní, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/ a § 22 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h/ Trestného zákona.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 56 ods. 2 Tr. zákona, § 57 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest v sume 2 000,- € (slovom dvetisíc Eur).
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zákona, zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (slovom šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 12 (slovom dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodeného E. V., nar. XX.XX.XXXX U. F., okres Rimavská Sobota, trvale bytom C. L., Y. XXXX/X, s celým nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 01.12.2021 pod č. konania 2 Pv 156/21/6609-15, obžalobu na obvineného K.. N. L., nar. XX.XX.XXXX U. M., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/87/2021 zo dňa 09.12.2021, bol obžalovaný K.. N. L. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h/ Tr. zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, pričom mu súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň mu bol súdom uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Súd poškodeného s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odpor, ktorý odôvodnil len tým, že uložené tresty sa mu zdajú byť neprimerane prísne.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2022 po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu.
Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinným, položil otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa:
písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného.
Na uvedenom základe samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť vinným zo skutku, kladeného mu v podanej obžalobe za vinu.
Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol uznať obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby a aj s ohľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku uložiť obžalovanému peňažný trest vo výške 2000 € a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vykoná dokazovanie v obmedzenom rozsahu, a to len čo do výroku o treste.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Tr. poriadku prečítaním listinných dôkazov, a to prečítaním odpovede Mesta Rimavská Sobota zo dňa 15.11.2021, prečítaním Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a prečítaním Odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR.
Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o tom, že sa cíti byť vinným zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, ako aj z dokazovania, ktoré bolo v predmetnej trestnej veci vykonané na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, mal súd za preukázané, že obžalovaný K.. N. L. dňa 21.05.2021 asi o 14.00 h cúval na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Kodiaq, evidenčného čísla C. XXXDF, v meste Rimavská Sobota, spred neverejného parkoviska nachádzajúceho sa medzi budovou nazývanou Kruháč a medzi ulicou Malohontská (dvojprúdovka) rýchlosťou v intervale 3,2 km/h - 3,4 km/h, kde nesledoval situáciu v cestnej premávke, nespozoroval, pešieho chodca E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom Y. XXXX/X, C. L., idúceho smerom od budovy nazývanej Kruháč smerom k priechodu pre chodcov na ulici Malohontskej, ktorého mohol spozorovať, bol pre neho viditeľný počas celého pohybu, kde s vozidlom do miesta prvého kontaktu prešiel 10,5 metra za čas 11,4 sekundy, následkom čoho zachytil zadnou časťou vozidla pešieho chodca E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom Y. XXXX/X, C. L., ktorý utrpel zranenia, a to trieštivú zlomeninu horného konca pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie pravého lakťa s povrchovou odreninou s následným sekundárnym hojením, pomliaždenie dlane vľavo ľahkého stupňa s povrchovou odreninou a pomliaždenie ľavého kolena ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 84 dní, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/ a § 22 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Súd následne konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h/ Tr. zákona, pretože inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 9 krát priestupkovo postihnutý, a to na úseku dopravy za prekročenie rýchlosti. Z Odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/216/2010 zo dňa 01.12.2011, právoplatným dňa 18.04.2012, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona a odsúdený na peňažný trest v sume 1000 €, zároveň mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pričom na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený, t. j. zo zákona vyplýva právna fikcia neodsúdenia.
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
V súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Tr. zákona, možno obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní až na päť rokov.
Podľa § 56 ods. 2 Tr. zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zákona, zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.
Z hľadiska druhu a výmery trestu s prihliadnutím na konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu v súlade so zásadou proporcionality trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Tr. zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, t. j. zabránenie v trestnej činnosti a prvok individuálnej prevencie, t. j. výchova k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie, t. j. výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti. Trest má zároveň vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, t. j., že obžalovaný spáchanie trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, t. j., že už bol za trestný čin odsúdený. Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bolo zistené, že obžalovaný
bol doposiaľ 9 krát priestupkovo postihnutý a to na úseku dopravy za prekročenie rýchlosti, preto súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov. Z Odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR bolo zistené, že obžalovaný už bol za trestný čin ublíženia na zdraví právoplatne odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/216/2010 zo dňa 01.12.2011, právoplatným dňa 18.04.2012. Súd konanie obžalovaného premietol do výmery peňažného trestu, výmery náhradného trestu odňatia slobody a v neposlednom rade aj do výmery zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval, čo súd bral do úvahy a preto mu ukladal primerané tresty. Z uvedeného vyplýva, že nad obžalovaným „visí“ hrozba výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody a súčasne mu je znemožnené dočasne vykonávať činnosť, pri ktorej sa dopustil trestného činu. Podľa názoru súdu uložené tresty vytvárajú predpoklad dosiahnutia nápravy a prevýchovy obžalovaného a sú spôsobilé naplniť účel trestu z aspektu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. V súvislosti s trestom zákazu činnosti súd prihliadol na doterajší život obžalovaného. Súd poukazuje na jeho priestupky a evidenčnú kartu vodiča - priestupky, ktorých sa obžalovaný dopúšťal na úseku dopravy. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody súd dospel k názoru, že je potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti, pričom súd ukladal trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Uvedené tresty podľa názoru súdu zabezpečia aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložené tresty by mali byť pre obžalovaného postačujúce na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.
Súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného E. V. s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.