Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/95/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: B.. B. Z., advokát so sídlom M. XX, XXX XX K. - A. M., proti žalovanému: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. O. XX/XXX, XXX XX E., v spore o zaplatenie 874,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/149/2015-65 zo dňa 1. marca 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 816,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z tejto sumy od 02.10.2014 do zaplatenia a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p. súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 816,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z tejto sumy od 02.10.2014 do zaplatenia. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 266,58 Eur, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku v sume 52,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 214,58 Eur. V odôvodnení rozsudku uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bola dňa 15.04.2015 doručená žaloba právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti R. Y. I. a.s., ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného a spoločnosti P. s.r.o. zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 874,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 29.03.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 36Rob/80/2014-18 zo dňa 11.08.2014 prvoinštančný súd pripustil, aby namiesto pôvodného žalobcu spoločnosti R. Y. I., a.s. vstúpila do konania na strane žalobcu spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/149/2015-49 zo dňa 24.11.2015 bolo konanie voči spoločnosti P., s.r.o. zastavené a zároveň bolo rozhodnuté o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu zániku právnej subjektivity predmetnej spoločnosti jej výmazom z Obchodného registra. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný nasledovný skutkový stav. Právny predchodca žalobcu a spoločnosť P., s.r.o. uzatvorili dňa 26.05.2010 zmluvu označenú ako „Zmluva o pôžičke“ a to pod číslom XXXXXXXXXX. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej neoddeliteľných súčastí sa žalobca zaviazal poskytnúť spoločnosti P., s.r.o. úver vo výške 696,- Eur

za účelom financovania nákupu kancelárskej a výpočtovej techniky. Poskytnutý úver sa spoločnosť P., s.r.o. zaviazala splácať v 36 splátkach v splátke vo výške 24,50 Eur. Spoločnosť z poskytnutého úveru uhradila iba dohodnutú akontáciu v sume 59,- Eur. Z dohodnutých splátok vo výške 24,50 Eur v lehote splatnosti žiadnu splátku neuhradila. Medzi účastníkmi bola zmluvne dohodnutá, a to v článku 5. 5.5 písm. c/ Všeobecných obchodných podmienok, možnosť zmeny doby splácania. Na základe uvedeného právny predchodca žalobcu vyzval výzvou zo dňa 18.03.2011 spoločnosť P., s.r.o. k okamžitej úhrade všetkých splátok a to vo výške istiny 882,- Eur, a to najneskôr do troch dní od doručenia výzvy. Medzi účastníkmi bolo v článku 14 bod 14.2 Všeobecných obchodných podmienok dohodnuté, že písomnosť sa považuje za doručenú piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podaná na poštovú prepravu. Výzva na okamžitú úhradu všetkých splátok bola žalovanému v I. rade doručená dňa 27.03.2011 a lehota na úhradu všetkých splátok mu uplynula dňa 30.03.2011. Zmluvou o pristúpení k záväzku, ktorá bola uzatvorená písomne medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, žalovaný pristúpil k záväzku spoločnosti P., s.r.o.. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradil dlh zo zmluvy o pôžičky č. XXXXXXXXXX ako pristupujúci dlžník popri pôvodnom dlžníkovi a zároveň vyhlásil, že sa stáva dlžníkom právneho predchodcu žalobcu popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 vstúpil do práv právneho predchodcu žalobcu žalobca. Na skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 261 ods. 1, 7 Obch. zák., § 497 Obch. zák., § 504 Obch. zák., § 273 odsek 1 Obch. zák., § 365 Obch. zák., § 369 odsek 1 Obch. zák., § 517 odsek 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., § 524 ods. 1, 2 Obč. zák., § 526 Obč. zák., § 533 526 Obč. zák., § 544 odsek 1, 2, Obč. zák., § 526 Obč. zák., § 387 odsek 1 Obch. zák., § 392 odsek 1 Obch. zák., § 397 Obch. zák.. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov a zmluvy prvoinštančný súd vec právne posúdil takto. Z údajov uvedených v zmluve, ku ktorej záväzku žalovaný pristúpil, vyplýva, že zmluva bola uzatvorená právnym predchodcom žalobcu, právnickou osobou a spoločnosťou P., s.r.o., právnickou osobou. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci sú v zmysle § 2 Obch. zák. podnikateľmi a tento záväzkový vzťah, vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, aplikoval prvoinštančný súd na predmetnú vec príslušné ustanovenia Obch. zák. Zmluva o úvere obsahuje dostatočne určito všetky podstatné zákonné náležitosti predmetného zmluvného typu, preto súd prvej inštancie mal za to, že v uvedenom prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou P., s.r.o.. Žalobca preukázal výšku poskytnutého úveru predloženými listinnými dôkazmi. Z nich prvoinštančný súd mal za preukázané poskytnutie úveru vo výške zaplatenej kúpnej ceny za predmet kúpy, ktorá predstavovala sumu 745,- Eur. Zároveň medzi účastníkmi bola v súlade so zákonom dohodnutá cena úveru vo výške úroku vo výške 16,70 % ročne. Splácanie úveru bolo dohodnuté v 36 splátkach po 24,50 Eur, pričom výška istiny už v sebe zahrňovala aj dohodnutú výšku úroku. Žalovaný ani pôvodný dlžník neuhradili splátku 1. až 9. Pričom desiata splátka bola splatná dňa 20.03.2011, pričom následne, pred splatnosťou 10. splátky dňa 18.03.2011 právny predchodca žalobcu vyzval spoločnosť P., s.r.o. na základe dohody v článku 5 Všeobecných obchodných podmienok k okamžitej splatnosti úveru v celej jeho poskytnutej výške a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Medzi účastníkmi bola v rámci zmluvných podmienok dohodnutá aj tzv. fikcia doručenia a to pre prípad, že neprevzatia zásielky adresátom. Pre uvedený prípad sa zásielka považovala za doručenú piaty deň od jej odoslania t. zn. v uvedenom prípade, sa zásielka považovala za doručenú dňa 27.03.2011, kedy bola spoločnosť P., s.r.o. zároveň vyzvaná na okamžitú úhradu celej výšky poskytnutého úveru a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Táto lehota uplynula dňa 30.03.2011 a kedy sa dostala do omeškania s úhradou svojej zmluvnej povinnosti od 31.03.2011. Na základe osobitnej dohody o pristúpení k záväzku, pristúpil k záväzku z uzatvorenej zmluvy o úvere žalovaný. Vzhľadom k tomu, že na základe zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 26.05.2010, ktorú uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, sa žalovaný stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, spoločnosti P., s.r.o., súd prvej inštancie mal za dôvodný, uplatnený nárok zo strany žalobcu voči žalovanému z titulu pristúpenia žalovaného k záväzku iného dlžníka. Žalovaný uzatvorenie dohody o pristúpení k záväzku v konaní ani nespochybnil. Čo sa týka výšky priznanej sumy nároku, prvoinštančný súd mal preukázané neuhradenie deviatich splatných splátok po 24,50 Eur, t. zn. celkovo 220,50 Eur do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru a neuhradenia zvyšku istiny bez dohodnutého úroku ku okamžitej zmenenej splatnosti vo výške 521,91 Eur(tzv. čistá istina 19,33 Eur x 27), t. zn. celkom vo výške 742,41 Eur. Žalobca si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie 10. splátok, avšak 10. splátka sa stala splatnou až dňa 20.03.2011, pričom pred jej splatnosťou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru a to dňa 18.03.2011, preto súd uplatnenie nároku na zaplatenie desiatej splátky považoval za nedôvodný, nakoľko tento nárok sa stal

už súčasťou následne zosplatneného úveru. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 89,33 Eur, ktorej dôvodnosť odôvodňoval dojednaním článku 12 bod 12.2. . Žalobca resp. jeho právny predchodca bol oprávnený požadovať zmluvnú pokutu v prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. V tridsiaty deň po dobe splatnosti bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stala aj splatnou. Spoločnosť P., s.r.o. sa dostala do omeškania s úhradou prvej až deviatej splátky vo výške 24,50 Eur, t. zn. uplynutím tridsiateho dňa mu vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10 % z každej splátky t. zn. vo výške 9 x 2,45 t. j. 22,05 Eur. Následne sa dostala do omeškania aj s úhradou zvyšku istiny a to uplynutím lehoty na plnenie dňa 30.03.2011 a to vo zvyšku istiny, t. j. 521,91 Eur, t. zn. vznikol žalobcovi nárok na 10 % hodnoty t. j. 52,19 Eur, t. zn. celkovo na zmluvnú pokutu vo výške 74,24 Eur, preto súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty voči žalovanému priznal iba vo výške 74,24 Eur a vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal žalobcovi v zákonnej výške, pretože nebol dohodnutý v zmluve. Vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obch. zák., podľa predpisov občianskeho práva. Z predložených listinných dôkazov mal prvoinštančný súd preukázané, že pôvodný dlžník, spoločnosť P., s.r.o. sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti tri dni, určenej žalobcom v predžalobnej upomienke dňa 18.03.2011, dostal od jej uplynutia od 31.03.2011 do omeškania. Čo sa týka doby od kedy sa žalovaný ako pristupujúci dlžník, dostal do omeškania, súd prvej inštancie nemal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania v rovnakom čase ako spoločnosť P., s.r.o. Nakoľko prvoinštančný súd nemal zo strany žalobcu preukázanú výzvu na plnenie, za výzvu na plnenie považoval až doručenie žaloby žalovanému v predmetnej veci, ku ktorému došlo dňa 01.10.2014 t. zn. priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v zákonnej výške, a to vo výške 8,05 % ročne až od 02.10.2014 do zaplatenia a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 % (v čase od 10.09.2014 do 15.03.2016) t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. predstavujú 8,05 %, ktoré prvoinštančný súd žalobcovi v súlade so žalobou priznal. Žalovaný uzatvorenie dohody o pristúpení k záväzku nespochybnil, v konaní sa bránil možným premlčaním uplatneného nároku a neplatnosťou postúpenia pohľadávky. K premlčaniu súd prvej inštancie uviedol, že v uvedenom prípade bol pôvodný právny vzťah, vzťahom obchodnom právnym, preto sa aj na pristupujúci právny vzťah, budú aplikovať ustanovenia Obch. zák., ktorý komplexne premlčanie upravuje. V zmysle § 387, § 397 Obch. zák. sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby, ktorá je, ak zákon neustanovuje inak, štvorročná, pričom v zmysle § 392 Obch. zák. pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doby odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). V uvedenom prípade bola prvá splátka splatná dňa 20.06.2010 t. zn. k jej premlčaniu by došlo 20.06.2014, všetky ostatné splátky ako aj následne mimoriadna splatnosť nastala neskôr, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 15.04.2014, t. zn. pred uplynutím premlčacej doby aj najstaršej splátky, čím námietka premlčania uplatnená v konaní je nedôvodná, nakoľko k uplatneniu nároku zo strany žalobcu došlo počas plynutia premlčacej doby. Žalovaný v podanom odpore namietol aj neplatnosť postúpenia pohľadávky, pričom bližšie dôvody neplatnosti neuviedol. Postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu bolo žalovanému riadne oznámené, a to minimálne cestou súdu. K postúpeniu pohľadávky došlo počas súdneho konania, pričom súd uznesením č. k. 36Rob/80/2014-18 zo dňa 11.08.2014 pripustil, aby do konania namiesto právneho predchodcu žalobcu vstúpil žalobca. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2014. Nakoľko žalovaný bližšie dôvody, pre ktoré by malo byť postúpenie pohľadávky neplatné neuviedol a prvoinštančný súd akýkoľvek dôvod v rámci vykonaného dokazovania nezistil, túto obranu žalovaného považoval za nedôvodnú a ničím nepreukázanú. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v predmetnej veci neúspech iba v nepatrnej časti, priznal mu súd náhradu trov konania, v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. v celej výške. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 52,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 214,58 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal za účinnosti O.s.p. odvolanie žalovaný. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie podal proti výroku I., ktorým bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 816,65 Eur s príslušenstvom a výroku III., ktorým bol zaviazaný k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným

súdom, keď rozhodol v prospech žalobcu, pričom mal za to, že došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolaciemu súdu navrhol prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Podanie žalovaného považoval v celom rozsahu za nedôvodné. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvracali oprávnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky a v odvolaní uvádza len tie skutočnosti, ktoré v konaní už uviedol a s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. Prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a žalovaný v odvolaní neuvádza žiaden dôvod, pre ktorý by žalobcovi nemal byť priznaný jeho nárok.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 .

8. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá odvolaním napadnutý nebol a preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe čiastočne vyhovel a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

10. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

11. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základnú a podstatnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej zotrval na svojom tvrdení, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Zhodne so závermi prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní bližšie nešpecifikoval dôvody neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky a po preskúmaní tejto zmluvy ani odvolací súd nevzhliadol dôvody na vyslovenie jej absolútnej neplatnosti, na ktorú by musel prihliadať ex offo. Túto odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

12. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 142 ods. 3 O.s.p. platného v čase jeho rozhodovania.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na ich právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

14. Žalobcom uplatnené odvolacie tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods.1 tak, že žalobcovi, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100% s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .