Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom M. o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. septembra 2017, č.k. 34P/233/2016-102, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému R. H., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 200 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Týmto vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.01.2015, č.k. 31P/204/2014-23. Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že návrhom na začatie konania sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému R. z doterajšej sumy 200 eur mesačne na sumu najviac vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Uviedol, že doterajšia suma výživného už nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, nakoľko nemá dostatočné príjmy na platenie takého výživného a žije v podstate na dlh. Matka maloletého nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného, nesúhlasila so žiadnym znížením a žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného s odôvodnením, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu, ako navrhoval. Mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktoré pomery mu už neumožňujú prispievať na výživu maloletého doterajšou sumou výživného 200 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.01.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Uviedol, že je pravdou, že odvtedy je maloletý o niečo málo starší, pretože v čase poslednej úpravy výživného mal maloletý 4 roky a navštevoval materskú školu a teraz má necelých 7 rokov a je žiakom 1. ročníka ZŠ, ale napriek tejto zmene pomerov na strane dieťaťa, došlo na strane otca k takému poklesu jeho zárobkových pomerov, ktoré mu už neumožňujú platiť doterajšiu sumu výživného, s ktorou v minulosti súhlasil a uzavrel rodičovskú dohodu, a ktorú sumu možno vzhľadom na terajšie pomery otca, s prihliadnutím k veku a potrebám 7-ročného dieťaťa považovať za nadštandardnú. Podľa daňového priznania otca za rok 2014 otec v čase poslednej úpravy výživného dosiahol príjmy zo živnosti 13.526 eur, t.j. v priemere 1.127 eur mesačne; teraz podľa jeho daňového priznania za rok 2016 dosiahol príjmy už len

6.550 eur, t.j. v priemere 546 eur mesačne. Na jeho strane teda došlo k 2,06 násobnému zníženiu príjmových pomerov, preto zníženie výživného je napriek nesúhlasu matky i kolízneho opatrovníka dôvodné. Zdôraznil, že na výživu maloletého dieťaťa sú povinní prispievať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností. V čase poslednej úpravy výživného boli schopnosti a možnosti otca väčšie, preto sa otec vtedy rodičovskou dohodou zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. V súčasnosti sú však jeho schopnosti a možnosti menšie a už nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať uvedenou sumou. Okrem toho doterajšiu sumu výživného 200 eur mesačne možno u 7- ročného dieťaťa, ktoré nemá žiadne nadštandardné výdavky, považovať za mierne nadštandardnú. Súd poukázal tiež na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ale nemôže na jeho úkor žiť nad svoje a rodičove pomery nadštandardne, pokiaľ takú životnú úroveň nedosahuje povinný rodič, čo je aj tento prípad. Výživné nemá mať pre rodiča likvidačný charakter. Voči otcovi maloletého už bolo dvakrát vedené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy, pretože otec mal nedoplatky na doterajšom určenom výživnom z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na platenie doterajšieho výživného. Nie je úmyslom zákonodarcu, ani účelom Zákona o rodine, vystaviť povinného rodiča nebezpečenstvu trestného stíhania určením neprimerane vysokého výživného, ktoré nie je v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach. Otec dieťaťa si musel požičať peniaze a zadĺžiť sa, aby mohol uhradiť doterajšie určené výživné, ktoré už objektívne nie je v jeho schopnostiach platiť. Preto súd rozhodol o znížení výživného z doterajšej sumy 200 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zistenej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a zodpovedajúcu odôvodneným potrebám 7-ročného maloletého dieťaťa, ku ktorému majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia. Keďže otec dieťaťa nežiadal znížiť výživné spätne od začatia súdneho konania, rozhodol o znížení výživného od začiatku najbližšieho nasledujúceho mesiaca, keďže výživné za terajší mesiac už bolo zaplatené a v zmysle § 78 Zákona o rodine sa spotrebované výživné u maloletých detí nevracia. O trovách konania rozhodol podľa § 58 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, pričom uviedla, že návrh otca nebol založený na pravdivých informáciách a faktoch. Otec tvrdil, že žije u rodičov, čo však nie je pravdou, pretože býva u jeho terajšej priateľky. Je živnostník, má dobrý príjem, pričom daňové priznanie nie je toho dôkazom, pretože ak by to tak nebolo, zamestnal by sa ako obyčajný človek a mal príjem väčší. Preto skonštatovala, že daňové priznanie ako dôkaz byť uznaný nemôže. Ohľadne rodičov otca uviedla, že sú obaja pracujúci dôchodcovia. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že jej otec dával osobne v minulosti peniaze, lebo dlhodobo výživné neplatil. Preto vedome klamal. Toho času otec pracuje s otcom na výstavbe mestských bytov a tam má dostatočný príjem na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť tak, ako to bolo predtým priznané, teda sumou 200 eur mesačne. Tiež vyjadrila nesúhlas s tým, že sa do jej situácie počíta aj jej terajší priateľ, ktorý nie je povinný starať sa o cudzie dieťa. Otcova priateľka sa tiež nespomína v počítaní príjmu do spoločnej domácnosti, a z toho dôvodu sa jej priateľ tiež nemusí zohľadňovať. Uviedla, že v návrhu je poukázané na jej príjem, pričom nie je tam písané, že má mesačné výdaje, a to 280 eur V., 100 eur úver vo C. Banke, 95 eur za školu a 50 eur mobilný operátor plus výdavky na syna. Jej partner má svoje mesačné výdavky 210 eur hypotéku, 100 eur úver, 100 eur náklady na dom a 100 eur náklady na cestovné. Záverom namietala, že jej nebolo umožnené sa vyjadriť na súde, tiež ani kolíznej opatrovníčke, ktorá zhodne s ňou nesúhlasila so znížením výživného. Poukázala na potreby dieťaťa.

3. K podanému odvolaniu písomné vyjadrenie otca nebolo podané.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

6. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti však môže byť iba skutočnosť, že sa zmena závažnejším spôsobom prejaví v

pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

7. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strana zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že naposledy bol určený rozsah vyživovacej povinnosti k maloletému R. rozsudkom Okresného súdu Trenčín dňa 27.01.2015, č.k. 31P/204/2014-23, právoplatným dňa 09.02.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne. V tom čase mal maloletý 4 roky, navštevoval materskú školu. Matka v tom čase pracovala ako krupiérka s mesačným zárobkom 650 eur netto vrátane daňového bonusu a poberala rodičovský príspevok na dieťa 23,52 eur mesačne. Otec v tom čase vykonával na základe živnostenského oprávnenia činnosti v oblasti stavebníctva a jeho príjem zo živnosti predstavoval 13.526 eur, jeho výdavky predstavovali 6.276,97 eur, jeho základe dane čiastkový predstavoval 7.249,21 eur a jeho základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 3.445,88 eur.

9. V súčasnosti je matka zamestnaná ako predavačka občerstvovacieho zariadenia s čistým príjmom 500 eur mesačne. V čase od 05.09.2016 do 30.06.2017 pracovala ako predavačka v predajni potravín s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa vo výške 437,11 eur. Matka tiež rovnako poberá prídavok na dieťa 23,52 eur. Otec v súčasnosti podľa jeho daňového priznania za rok 2016 má príjmy zo živnosti 6.550 eur, jeho výdavky predstavovali 2.620 eur, jeho základ dane čiastkový predstavoval 3.930 eur a jeho základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 126,67 eur.

10. Z uvedeného posúdenia zmeny pomerov vyplýva, že príjmy otca za rok 2014 predstavovali podľa daňového priznania výšku 13.526 eur, t.j. v priemere 1.127 eur mesačne, v súčasnosti je to však podľa daňového priznania príjem len 6.550 eur, t.j. v priemere 546 eur mesačne. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že zníženie výživného pre maloletého je dôvodné vzhľadom na zníženie 2,06 násobného príjmu otca, ergo od poslednej úpravy výživného došlo k zmene schopností, možností a majetkových pomerov otca.

11. Vzhľadom tiež k tomu, že došlo k zmene pomerov i na strane maloletého z dôvodu, že začal navštevovať základnú školu, súd prvej inštancie správne určil výšku výživného (a neznížil dvojnásobne výšku výživného s ohľadom na dvojnásobný pokles príjmov otca). Odvolací súd sa preto stotožnil s určenou výškou výživného na maloletého, ktorá je zodpovedajúca zistenej zmene pomerov na strane matky i otca a tiež je zodpovedajúca odôvodneným potrebám 7-ročného dieťaťa.

12. Odvolací súd sa tiež zaoberal tvrdeniami matky uvedenými v podanom odvolaní, ktoré sa týkali spochybňovania daňového priznania ako dôkazu, ktorý by preukazoval otcove príjmy. Tieto tvrdenia matky neobstoja, nakoľko pri zisťovaní príjmov v prípadoch, kedy je jeden z rodičov podnikateľom, je štandardným postupom zisťovanie príjmov zo strany súdu z daňového priznania, nakoľko preukazuje výšku príjmov. V preskúmavanej veci preto súd prvej inštancie správne pri zisťovaní príjmu otca vychádzal z podaných daňových priznaní.

13. K námietke matky uvádzanej v odvolaní, že nesúhlasí so zohľadnením príjmov jej priateľa, odvolací súd konštatuje, že tieto ani neboli podkladom pre rozhodovanie pri návrhu otca o znížení jeho vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie, v súlade s vyšetrovacím princípom, ktorý platí v režime CMP, bol povinný zistiť skutočný stav veci, teda aj zistiť komplexne pomery matky i otca pre adekvátne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva, že by príjmy priateľa matky boli pri rozhodovaní súdu zohľadnené. Z rovnakých dôvodov je preto tiež právne irelevantné konštatovanie matky, že rodičia otca sú pracujúci dôchodcovia, nakoľko títo vyživovaciu povinnosť k maloletému nemajú.

14. K poslednej námietke matky uvedenej v odvolaní, že jej a ani kolíznemu opatrovníkovi nebolo umožnené vyjadriť sa v konaní, odvolací súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné, nakoľko matka i kolízny opatrovník mali možnosť sa vyjadriť (aj sa vyjadrili) na dvoch pojednávaniach, a to dňa 07.07.2016 a dňa 20.09.2017, ktorých sa zúčastnili.

15. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky matky neboli dôvodné a po preskúmaní obsahu spisového materiálu (§ 65 odvolací súd nezistil žiadne pochybenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil, pričom v zmysle § 387 ods. 2 odvolací súd v podrobnostiach na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne a s ktorým sa stotožnil, odkazuje.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 . Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.