Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/436/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z., B. XX proti žalovanému: V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom W., odbor katastrálny, zapísaná na LV č. XXX ako parcela reg. „C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX. m2, parc č. XXXX/X, vinice o výmere XXXm2 a stavby so súp. č. XXX., postavená na parcele XXXX, ktorého žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 k celku. Ďalej v skutkových tvrdeniach uviedol, že pôvodný vlastník bol brat žalobcu C. W., ktorí obaja nehnuteľnosť zdedili po matke a otcovi, pričom následne C. W. previedol vlastnícke právo darovacou zmluvou na žalovanú. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosť užíva žalovaná spolu s manželom (C. W.), žalobca nehnuteľnosť neužíva, neberie z nej pôžitky. Vyporiadanie nehnuteľnosti sa snažil žalovaný najskôr doriešiť mimosúdne, avšak po bezúspešnom jednaní podal žalobu na súd. Uviedol, že reálna deľba nehnuteľnosti možná nie je. Navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalovanej za peňažnú náhradu pre žalobcu 25 000 €. Ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a označil dôkazy.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Súd nariadil pojednávanie na 14.2.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, predvolanie mal vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd v zmysle § 180 pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasť spisu.

4. Zástupca žalovanej na pojednávaní vypovedal, že nesúhlasí so žalobou, nakoľko celá nehnuteľnosť nemá hodnotu 25.000,- € akú požaduje žalobca. Uviedol, že v dome býva od narodenia, tento užíva spolu s manželkou od sobáša, čo je viac ako 30 rokov. Uviedol, že spoluvlastníka vyplatiť nevie, nakoľko je v polovičnom invalidnom dôchodku, dostáva 160,- € mesačne, manželka je nezamestnaná a dostáva 60,- € mesačne, z toho majú mesačné náklady na bývanie máme 80,- €. Okrem toho máme výdavky na daň z nehnuteľnosti, smeti, ktoré dlhé roky platil i za žalobcu. Taktiež uviedol, že do domu za tie roky, ktoré ho užíva, veľa investoval, a preto si myslí, že nie je čo vysporiadavať.

5. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N. vyplýva, že žalobca spolu so žalovanou sú podielovými vlastníkmi nehnuteľností, každý v podiele 1 k celku. Jedná sa o nehnuteľnosti parcely reg.

„C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X., vinice o výmere XXXm2 a stavba so súp. č. 400, postavená na parcele XXXX- rodinný dom.

Žalobca prípisom zo dňa 30.10.2013 vyzval žalovanú na vyporiadanie spoluvlastníctva, keď požadoval náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 25 000 €.

Z osvedčenia o dedičstve J. zo dňa 25.2.2003 vyplýva, že hodnota nehnuteľností, t.j. dom a priľahlé pozemky bola v danej dobe 166 675 Sk.

6. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

7. Zákon ustanovuje možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a návrh tak zamietnuť) z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, zákon výslovne túto možnosť uvádza len pri oboch ďalších spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno návrh zamietnuť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody, ktoré je možné považovať za hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené ani demonštratívne, zákon tak poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné osobitného zreteľa. Častým dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek odporcu spojený s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho života a má k nej citovú väzbu. Pokiaľ sa práve konanie takéhoto spoluvlastníka je dôvodom nezhôd medzi spoluvlastníkmi, vysoký vek nebude dôvodom na zamietnutie návrhu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania, ale aj ich rodinných príslušníkov, sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. Obyčajný záujem ostatných spoluvlastníkov na zotrvaní podielového spoluvlastníctva, či malá závažnosť rozporov medzi spoluvlastníkmi .. naopak. Nie sú dôvodmi na zamietnutie návrhu. V každom prípade musí ísť o okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s iným subjektom.

8. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaná sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie N., parcely reg. „C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, vinice o výmere XXXm2 a stavba so súp. č. XXX, postavená na parcele XXXX- rodinný dom, každý v podiele 1 k celku. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel, vyplýva, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Preto ako ďalší spôsob vyporiadania by prichádzal do úvahy prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednej osoby za náhradu. Tu súd poukazuje, že v danom prípade nemohlo prísť k takémuto vyporiadaniu, a súd žalobu vzhľadom k osobitnému zreteľu nezrušil a nevyporiadal. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, ktorú považuje za skutočnosť hodnú osobitného zreteľa, že žalovaný spolu so svojou manželkou obývajú nehnuteľnosť viac ako 30 rokov a sám zástupca žalovanej, t.j. jej manžel ju užíva od narodenia. Ďalej súd ako ďalšiu skutočnosť hodnú osobitného zreteľa vidí skutočnosť, že zástupca žalovanej je invalidný dôchodca, teda má zhoršený zdravotný stav, a preto jeho zdravotný stav je taktiež poukazuje na dôvod zamietnutia žaloby. Ďalej súd poukazuje i na skutočnosť, ktorou sú nedostatok peňažných prostriedkov, nakoľko zo svojho príjmu (ani po pripočítaní príjmu manžela) by žalovaná nikdy nevedela zaplatiť žalobcovi sumu, ktorú požaduje. Z uvedeného vyplýva,

že žalobca by prípadne vedel iba iniciovať ďalšie konanie, a to exekučné, ktoré by však do vysokej miery pravdepodobnosti bolo neúspešné, a takýto postup sa súdu javí ako neadekvátny a nesprávny, vyvolávať jedným konaním iné súdne konanie. V neposlednom rade súd poukazuje i na skutočnosť, že žalovaný predložil ako prostriedok procesnej obrany osvedčenie o dedičstve, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti mali v roku 2003 hodnotu 166 675 Sk (5532,60 €), pričom je nepochybné, že táto hodnota užívaním domu klesla, a preto ak zarátame výdavky, ktoré s nehnuteľnosťou má žalovaná a ktoré platí i namiesto žalobcu, je nepochybné, že nárok žalobcu je veľmi nízky a isto nie v sume akú požaduje. Vzhľadom ku všetkým okolnostiam a skutočnostiam, súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú vek, zdravotný stav žalovanej a jej partnera, ako i dlhotrvajúce užívanie nehnuteľností, je daná možnosť nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo. Žalobca bol v konaní v celom jeho priebehu neaktívny, nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o jeho nároku, resp. by popreli tú skutočnosť, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na zamietnutie žaloby, a preto i z dôvodu pasivity žalobcu súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko žalobca sa o konanie v celom jeho priebehu nezaujímal.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 k § 255 a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.