Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. X, N. A., zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -127 zo dňa 07. 09. 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy v celom rozsahu zamietol. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. , , , , resp. . O trovách konania rozhodol podľa . V odôvodnení rozsudku uviedol, že pri preložení žalobkyne z pôvodného pracoviska odboru platobného styku na odbor vymáhania pohľadávok sa nevyžadovala dohoda prezumovaná v . V danom prípade sa jednalo o preloženie zamestnanca v rámci druhu práce v súlade s popisom pracovného miesta zo dňa 09. 01. 2015. Druh práce na oboch pracoviskách mal byť vykonávaný referentom Backoffice a súviseli s účtovaním a monitorovaním platieb klientov, resp. dlžníkov žalovaného, pričom nebolo sporné, že pri ich spracúvaní sa používal systém MIDAS, a teda sa jednalo o práce, ktoré boli z veľkej časti obsahovo súvisiace, de facto o práce v identickom internom počítačovom systéme banky. Pri zadávaní pracovných úloh žalobkyni tak nedošlo k excesu z druhu práce dojednaného v pracovnej zmluve. Pokiaľ žalobkyňa následne odmietala vykonávať prideľovanú prácu, porušila tak pracovnú disciplínu ( ) a keďže práce odmietala vykonávať aj po viacnásobnom upozornení na možné porušenie pracovnej disciplíny, následné ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžitým skončením pracovného pomeru považoval súd za zákonné. Z uvedených dôvodov preto žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie žalobkyňa. Dôvodila poukazom na ust. a . Podľa jej názoru súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne vymedzenia skutku zakladajúceho dôvod výpovede zo dňa 13. 05. 2020 a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18. 05. 2020 a takisto nesprávne právne posúdil v otázke, či uložené pracovné úlohy zo dňa 29. 04. 2020 boli v súlade s druhom práce dojednaným v pracovnej zmluve.

Žalovaný v písomnej výpovedi zo dňa 13. 05. 2020 vymedzil dôvod výpovede podľa ako opakované porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko odmietla plniť pridelené pracovné úlohy. V písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 18. 05. 2021 vymedzil zamestnávateľ ako dôvod závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa , keď odmietla plniť pridelené úlohy aj počas výpovednej doby. Skutok spočívajúci v nevykonaní žiadnej z pridelených úloh vymedzil rovnako aj vo výpovedi zo dňa 13. 05. 2021. Súd prvej inštancie tieto predložené písomné dôkazy nevykonal správne, čo malo za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Oba právne úkony boli založené na presne vymedzenom skutku a to nesplnení pracovných úloh zadaných p. I. dňa 29. 04. 2021 o 11,12 hod. Súd však ako skutok zakladajúci dôvod výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru zistil neustále odmietanie plniť pracovné úlohy zadané jej zo strany nadriadeného, a to aj po opakovaných výzvach. Takéto vymedzenie skutku zakladajúceho dôvod výpovede, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru však nespĺňa obligatórnu zákonnú podmienku jeho presného a nezameniteľného vymedzenia. Následkom takto zisteného skutku, ktorý bol dôvodom výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru by muselo byť určenie výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru za neplatné. Právne posúdenie obsahu pracovných úloh a ich súladu s druhom práce, ktorý bol so žalovaným dojednaný v pracovnej zmluve, bolo kardinálnou otázkou posúdenia platnosti alebo neplatnosti výpovede, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôkazné bremeno preukázať ich platnosť v konaní niesol žalovaný. Ten svoju obranu založil na všeobecnom tvrdení, že nekonkretizované pracovné úlohy, ktoré boli zadávané jej ako pracovníkovi, boli v súlade s druhom práce dojednaným v jej pracovnej zmluve a ich nesplnením závažne porušila pracovnú disciplínu, čo bolo dôvodom výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedla, že od 01. 05. 1997 do 27. 04. 2020 bola v súlade s pracovnou zmluvou organizačne zaradená na odbore platobného styku. Pracovné činnosti, ktoré po celú dobu vykonávala, boli totožné s druhom práce vymedzenom v pracovnej zmluve, bližšie vymedzené v popise pracovného miesta zo dňa 09. 01. 2015. Spočívali v spracovaní tuzemských platobných príkazov klientov žalovaného. Dňa 27. 04. 2020 bola jednostranným rozhodnutím žalovaného preradená na odbor vymáhania pohľadávok. Dňa 29. 04. 2020 jej boli zadané úlohy p. I., ktoré odmietla vykonať, čo oznámila toho istého dňa aj emailom. Uložené pracovné úlohy pozostávali z dvoch úloh. Prvou bola kontrola (monitoring) platieb prijatých na účet žalovaného, druhou úlohou bolo preúčtovanie takýchto platieb na pohľadávky žalovaného voči jeho dlžníkom podľa pokynov uvedených v zadaní úloh. Hoci prvá úloha monitoring by mohla byť označená za prácu podľa dohodnutého druhu v pracovnej zmluve, druhá úloha preúčtovanie platieb na pohľadávky žalovaného nebola prácou subsumovateľnou pod druh práce dojednaný v pracovnej zmluve. Na takéto práce nemala žalobkyňa žiadne odborné vedomosti, ani ju nikdy nevykonávala. Súd nesprávne v rozsudku tvrdí, že pracovné úlohy odmietla plniť výlučne pre nesúhlas s organizačným preložením na odbor vymáhania pohľadávok a nie z dôvodu namietania obsahu týchto pracovných úloh. Žalobkyňa v emailoch namietala, že nemohla porušiť pracovnú disciplínu, keďže pracovné úlohy zo dňa 29. 04. 2020, ktorých nesplnenie bolo dôvodom výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie sú druhom práce, ktoré mala dojednaná so žalovaným v pracovnej zmluve. Súd prvej inštancie tak v rozpore s kogentnými ustanoveniami a 70 založil dôvodnosť výpovede na neurčitom a zameniteľnom skutku, resp. skutkoch, ktoré označil za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Toto nesprávne zistenie skutkového stavu malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Odvolateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel a rozhodol o náhrade mzdy v zmysle žalobného návrhu.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil predložené dôkazy a dospel k správnym záverom, na ktorých je založený rozsudok, ktorý je riadne a dostatočne odôvodnený. K časti odvolania žalobkyne uviedol, že úlohou súdu nie je vymedzovať, čo konkrétne bolo dôvodom skončenia pracovného pomeru, mal len posúdiť, či toto skončenie pracovného pomeru bolo vykonané platne alebo neplatne. Na základe vykonaných dôkazov súd správne dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru či už výpoveďou alebo okamžitým skončením bolo platné. Uvedeným konštatovaním sa úloha súdu v tomto smere končí, nie je povinný výslovne konštatovať, čo bolo konkrétne dôvodom pre skončenie pracovného pomeru. Čo sa týka vyjadrení ohľadom uložených pracovných úloh a súlad s pracovnou náplňou, súdu bolo predložených viacero dôkazov, vrátane troch svedeckých výpovedí preukazujúcich tento súlad. Žalobkyňa sama potvrdila, že časť pracovných úloh súvisela s jej pracovnou náplňou a bola ochotná ich vykonávať, v skutočnosti však k ich vykonávaniu nikdy nepristúpila, čo vo svojom vyjadrení nijako nespomína a ani tento rozpor nevysvetľuje. Aj ostatné pracovné úlohy boli v súlade s pracovnou náplňou žalobkyne, preto ich bola povinná vykonávať. Podotkol, že nie je pravdou, že by rozúčtovávanie

prijatých platieb vyžadovalo odborné znalosti, keď plnenie týchto úloh v súčasnosti zabezpečuje čerstvý absolvent štúdia bez akýchkoľvek pracovných skúseností v oblasti bankovníctva a bez predchádzajúcej znalosti bankového informačného systému. Podotkol, že žalobkyňa sa po svojom návrate z dlhodobej práceneschopnosti opakovane pred kolegami vyjadrovala, že jej záujmom nie je pracovať, ale vydržať v zamestnaní do odchodu do dôchodku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec na základe odvolania v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania a zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Predmetom konania bolo posúdenie (ne)platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a okamžitým skončením. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy z 11. 04. 1997 (s právnym predchodcom žalovaného) vykonávala práce ako referent oddelenia vnútroštátneho platobného styku, odboru servisu, pričom pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného zaradenia určuje popis pracovného miesta a pracovný poriadok banky. Podľa popisu pracovného miesta zo dňa 09. 01. 2015 bola žalobkyňa zaradená na útvar platobného styku na pracovné miesto odborný referent Backoffice. V stručnom popise aktivít bolo uvedené spracovanie tuzemských a cezhraničných platobných operácií, poradenstvo pre zamestnancov a klientov banky v oblasti bezhotovostného platobného styku. Medzi jednotlivé hlavné úlohy patrilo monitoring spracovania transakcií, monitoring informačných systémov a aplikácií platobného styku, monitoring platobného systému SIPS, korekcia a verifikácia naskenovaných prevodných príkazov, zadávanie a autorizácia povolení na inkaso, vytváranie a akceptovanie účtovných dokladov, analýza a riešenie chybných a neúplných transakcií, spracovanie zrýchlených platieb, interný reporting pre útvary Treasury, Controlling, Compliance officer, autorizácia nekrytých platieb v zmysle kompetenčného poriadku, rušenie platieb na žiadosť klienta, kontrola, odsúhlasovanie a inventarizácia klíringového účtu a prechodných účtov používaných v bezhotovostnom platobnom styku. Žalobkyňa ako pracovníčka prima banky bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny listom zo dňa 28. 04. 2020, 30. 04. 2020, 12. 05. 2020. Upozornená bola na odmietnutie plnenia pracovných úloh, ktoré zodpovedajú jej pracovnej pozícii a náplni práce. Upozornená bola na porušovanie pracovného poriadku, resp. ustanovení . Dňa 13. 05. 2020 vyhotovil zamestnávateľ výpoveď z pracovného pomeru, ktorú doručil osobne 14. 05. 2020 a dňa 18. 05. 2020 doručil okamžité skončenie pracovného pomeru (zo dňa 18. 05. 2020). Dôvodom výpovede bolo odmietnutie plniť pridelené pracovné úlohy a výpoveď bola daná na základe ust. . Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle . Dôvodom malo byť opakované odmietanie výkonu práce, a to aj po doručení výpovede.

6. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti postupoval súd prvej inštancie správne, keď s prihliadnutím na obranu žalovaného skúmal, či žalobca preukázal nezákonné ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžitým skončením. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho i správny právny záver, keď pri skúmaní, či boli splnené formálne a obsahové náležitosti jednotlivých právnych úkonov nezistil porušenie povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa pri daní výpovede alebo okamžitom skončení pracovného pomeru. Prvostupňový súd sa so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom, z ktorých vyvodzoval neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, vysporiadal a svoje právne závery riadnym spôsobom zdôvodnil. Na základe zistených skutočností je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

7. Pokiaľ teda žalobkyňa rozporovala správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd

nestotožnil. V zmysle dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V tomto prípade žalobkyňa argumentovala tým, že malo dôjsť k zmene obsahu pracovnej zmluvy, keď mala byť preradená na iné oddelenie, resp. obsahom náplne práce mali byť iné úlohy, tak ako boli v popise pracovného miesta zo dňa 09. 01. 2015. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v tomto prípade mal zamestnávateľ dohodnúť zmenu obsahu pracovnej zmluvy, nakoľko práce, ktoré mala vykonávať žalobkyňa po návrate z PN, boli obsahovo totožné s prácami, ktoré vykonávala v súlade s pracovnou zmluvou dovtedy. Pokiaľ teda nebola ochotná plniť pokyny nadriadených pracovníkov v súvislosti s výkonom týchto prác, oprávnene žalovaný upozornil na porušovanie pracovnej disciplíny s následnou možnosťou ukončenia pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžitým skončením. V danom prípade žalobkyňa nespochybňovala skutočnosť, že odmietala plniť pracovné úlohy. Poukazovala na to, že nie sú totožné s obsahom pôvodne dojednanej práce, a preto ich odmieta plniť. Táto skutočnosť sa však v konaní nepreukázala, a preto následné právne úkony vykonané zamestnávateľom vo forme výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru spochybňované z pohľadu formálnych alebo obsahových nedostatkov ani neboli.

8. Nakoľko vo svojom odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne dôkazy alebo tvrdenia, s ktorými by sa neoboznámil a nevysporiadal súd prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom iným spôsobom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).