Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-61-2017.pdf
PDF · 101.33 KB
No categories available
13S/61/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Dr. I. Markoviča 2083/1, IČO: 36 543 772 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OPS/BEZ/2016/5910 O-334/2017 zo dňa 15. júna 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce, Košice č. OPS/ BEZ/2016/5910 O-334/2017 zo dňa 15. júna 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 31.03.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000 eur. Po právnej stránke bolo rozhodnutie žalovaného odôvodnené najmä porušením povinností žalobcu podľa § 58 ods. 4 a § 58 ods. 2 Zákonníka práce.
2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, v ktorej poukázal na to, že mal obchodnoprávny vzťah so spoločnosťou SAMMAROL s.r.o., Brno, Česká republika. Na základe takto uzavretej zmluvy a objednávok poskytovala táto česká spoločnosť žalobcovi služby na základe špecifikácie a určenia žalobcu ako objednávateľa. Nie je teda zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný k záveru, že došlo z jeho strany k porušeniu ust. § 58 ods.4 v nadväznosti na § 58 ods.2 písm. a), b), c) Zákonníka práce. Mal za to, že počas inšpekcie práce bolo preukázané, že predmetní, kontrolovaní zamestnanci boli v pracovnoprávnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou SAMMAROL s.r.o. a táto spoločnosť si voči svojim zamestnancom plnila všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú z takto uzavretého pracovnoprávneho vzťahu. Poukázal na to, že boli predložené Dohody o provedení práce a ani z jednej dohody nevyplýva, že by sa žalobca zaviazal zamestnancom zabezpečiť dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Trval na tom, že mu v žiadnom prípade nevznikla povinnosť uzatvoriť s predmetnými fyzickými osobami pracovné zmluvy. Vo vzťahu k zamestnancom spoločnosti SAMMAROL s.r.o. nebol ani v postavení personálnej agentúry, a teda nemohol porušiť ust. § 58 ods.2 písm. a), b), c) Zákonníka práce. Poukázal na to, že so spoločnosťou KOAM s.r.o. bol taktiež v obchodnoprávnom vzťahu a nevznikol medzi nimi vzťah podľa § 58a zákonníka práce.
3. Okrem toho žalobca namietal, že správne orgány konštatovali, že v danom prípade sa nejednalo o ojedinelý nedostatok, nakoľko boli zistené tri nedostatky. Skutočnosť, že mu bola uložená pokuta za viacero porušení pritom z výrokovej časti rozhodnutia nevyplýva. Mal za to, že skutočnosť, že
správny orgán ukladá úhrnnú sankciu musí vyplývať zo samotného výroku rozhodnutia. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na závery, ktoré vyslovil Vrchní soud v Prahe v rozhodnutí S 27-SP 2/1994 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.z. 4Sž 24/1996. Mal za to, že napriek tomu, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia a teda odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci uvedené kritéria nespĺňajú.
4. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol, že pri svojom rozhodovaní prihliadol najmä na skutočnosť, že sa žalobca pracovnými zmluvami so zamestnancami - štátnymi príslušníkmi tretích krajín nezaviazal zabezpečiť týmto zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a nedohodol podmienky zamestnávania, a to napriek tomu, že nepreukázal, že nie je dočasným pridelením aj výkon práce, ktorú kontrolovaní zamestnanci vykonávali v dňoch 03.02.2016 -05.02.2016 pre spoločnosť KOAM s.r.o., Dubnica nad Váhom, a to na základe rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb dňa 14.12.2015. Poukázal na ust. § 58 ods.2 písm. a), b), c) zákona č. 311/2001 Z.z., ktorý stanovuje vyvrátiteľnú domnienku, že v prípade, ak sú naplnené zákonom stanovené taxatívne znaky, výkon činnosti osôb sa považuje za dočasné pridelenie v zmysle ust. § 58 ods.4 Zákonníka práce. V danom prípade boli tieto znaky jednoznačne naplnené, nakoľko v rozhodnutí uvedení cudzí štátni príslušníci preukázateľne vykonávali prácu 1) v priestoroch právnickej osoby (KOAM s.r.o.), 2) prevažne jej pracovnými prostriedkami, 3) vykonávali činnosť, ktorú má uvedená právnická osoba zapísaná ako predmet svojej činnosti zapísanú v obchodnom registri a 4) spoločnosť KOAM s.r.o. uvedeným zamestnancom dávala za týmto účelom pokyny. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v tomto prípade išlo o dočasné pridelenie v zmysle ust. § 58 ods.4 Zákonníka práce. Žalobcovi sa nepodarilo túto domnienku vyvrátiť, nakoľko skutočnosť, že menované osoby boli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou SAMMAROL s.r.o. nie je v tomto prípade relevantnou a žalovaný túto skutočnosť ani nespochybňuje.
5. Žalovaný ďalej poukázal na predloženú rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 14.12.2015, uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou KOAM s.r.o.. V zmysle tejto zmluvy bol žalobca koncovým dodávateľom služby, spočívajúcej v poskytnutí zamestnancov na výkon závislej činnosti v spoločnosti KOAM s.r.o., a teda v tomto vzťahu na základe vyššie uvedených skutočností vystupoval ako agentúra dočasného zamestnávania a v tomto prípade došlo k dočasnému prideleniu. Žalovaný mal za to, že v rámci ústneho pojednávania boli dostatočne ozrejmené zmluvné a právne vzťahy medzi jednotlivými subjektmi a žalobcom v tejto právnej veci.
6. V následnom vyjadrení žalobca zopakoval, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá v zmysle živnostenského oprávnenia a svojho predmetu podnikania vykonáva podnikateľskú činnosť vo vzťahu k tretím osobám, kedy im okrem iného poskytuje služby, resp. zabezpečuje servis. V niektorých prípadoch dochádzalo pri výkone jeho podnikateľskej činnosti k poskytovaniu služieb aj subdodávateľsky, a to aj v spolupráci s českou spoločnosťou SAMMAROL s.r.o., Brno. V predmetnej veci bola realizácia služby v rozsahu a druhu v rámci objednávky záležitosťou spoločnosti SAMMAROL s.r.o. a samotná objednávka záležitosťou žalobcu. Opätovne zdôraznil, že jeho vzťah so spoločnosťou SAMMAROL s.r.o. bol obchodnoprávny. Rovnako bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zamestnanci, ktorých menný zoznam sa nachádza v protokole, boli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou SAMMAROL s.r.o., ktorá si voči nim riadne plnila všetky svoje povinnosti. Trval na tom, že po zohľadnení všetkých skutočností a listinných dôkazov je zrejmé, že kontrolovaných zamestnancov nezamestnával za účelom ich dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnancovi a teda nemal v tomto vzťahu postavenie agentúry dočasného zamestnávania. Z tohto dôvodu nemohol za žiadnych okolností porušiť ust. § 58 ods.2 písm. a),b),c) Zákonníka práce.
7. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia zameraná na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych vzťahov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z.. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol č. ITN-46-35-1.2/P-A24,28-16 zo dňa 14.03.2017. V protokole je konštatované, že hlavným predmetom činnosti žalobcu je vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Žalobca mal v danom čase realizovať predmet svojej činnosti prostredníctvom 177 zamestnancov. V dňoch 03.02. a 05.02.2016 bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku vo výrobných priestoroch spoločnosti KOAM s.r.o., so sídlom Dubnica na Váhom, Areál ZŤS č. 924,
pri ktorej boli kontrolovaní 20 cudzí štátni príslušníci zo Srbskej republiky, ktorí tam pracovali. Pri výkone inšpekcie boli predložené rámcové zmluvy medzi spoločnosťou KOAM s.r.o. a žalobcom a žalobcom a spoločnosťou SAMMAROL s.r.o., dohody o provedení práce týchto zamestnancov. Pri výkone inšpekcie boli získané aj zápisnice o podaní vyjadrenia cudzími štátnymi príslušníkmi, zápisnice o podaní informácie fyzickými osobami (zamestnancami spoločnosti KOAM s.r.o.) a záznamy zo školení nových operátorov. Z obsahu protokolu je zrejmé, že žalobca je označovaný ako zamestnávateľ cudzích štátnych príslušníkov a bolo mu vytýkané, že ako zamestnávateľ umožnil cudzím štátnym príslušníkom minimálne od 03.02.2016 do 05.02.2016 výkon závislej práce - operátor výroby v prevádzke spoločnosti KOAM s.r.o. nie v pracovnom pomere, čím porušil ustanovenie § 1 ods. 3 zákonníka práce. Následne je v protokole konštaované, že agentúra dočasného zamestnávania (žalobca) sa pracovnou zmluvou so zamestnancami nezaviazal zabezpečiť zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a nedohodla podmienky zamestnania, napriek tomu, že nepreukázala, že nie je dočasným pridelením aj výkon práce týchto cudzích štátnych príslušníkov, čím porušila § 58 ods. 4 v nadväznosti na § 58 ods. 2 písm. a), b), c) Zákonníka práce. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote vyjadrenie k protokolu, ktorý bol následne prerokovaný. Námietky žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné.
8. Vzhľadom na poznatky zistené počas inšpekcie práce začal inšpektorát správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ust. § 58 ods. 4 v nadväznosti na § 58 ods. 2 písm. a), b), c) Zákonníka práce. Od začiatku tohto konania žalobca namietal, že nie je zamestnávateľom pracovníkov z tretích krajín, ktorí boli kontrolovaní v spoločnosti KOAM, s.r.o., Dubnica nad Váhom a voči týmto osobám nevystupuje ani ako agentúra dočasného zamestnávania, a teda voči nim nemá žiadne povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení zákonníka práce.
9. Inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 20.09.2016, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/521, 143/2016/2.1/ G žalobcovi uložil pokutu v sume 10 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 58 ods. 4 v nadväznosti na § 58 ods. 2 písm. a), b), c) Zákonníka práce. Na odvolanie žalobcu žalovaný svojim rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/5910, O-761/2016 zo dňa 09.01.2017, (v poradí prvé rozhodnutie inšpektorátu o uložení pokuty) žalobcovi zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného zaviazal inšpektorát na vykonanie ústneho pojednávania a poukázal na potrebu náležitého odôvodnenia výšky uloženej sankcie. Následne bolo dňa 17.03.2017 vykonané ústne pojednávanie za účelom prejednania veci. Žalobca na tomto pojednávaní zdôraznil, že na základe obchodnej zmluvy poskytuje služby spoločnosti KOAM s.r.o., Dubnica nad Váhom, pričom v tomto prípade sa uvedené splnenie zmluvnej povinnosti realizuje subdodávateľsky a to prostredníctvom spoločnosti SAMMAROL s.r.o., Brno. Poukázal na to, že pri iných inšpekciách bola skutkovo rovnaká situácia inšpektormi, resp. inšpektorátom posúdená rozdielne, za rovnakej situácie neboli pochybenia v oblasti nelegálneho zamestnávania zistené.
10. Dňa 31.03.2017 vydal prvostupňový správny orgán v poradí druhé rozhodnutie vo veci, ktorým žalobcovi opätovne uložil pokutu v sume 10 000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 58 ods.4, v nadväznosti na § 58 ods.2 písm. a), b), c) zákona č. 311/2001 Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ sa na prevádzke spoločnosti KOAM s.r.o., Dubnica nad Váhom ku dňu 03.02.2016 pracovnými zmluvami so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí boli menovite uvedení vo výrokovej časti jeho rozhodnutia, nezaviazal zabezpečiť týmto osobám dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a nedohodol podmienky zamestnávania napriek tomu, že nepreukázal, že nie je dočasným pridelením aj výkon práce počas ktorej títo zamestnanci vykonávali v dňoch 03.02.2016-05.02.2016 pre spoločnosť KOAM s.r.o., Dubnica nad Váhom, nakoľko právnická osoba KOAM s.r.o. ukladala uvedeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovala, riadila a kontrolovala ich prácu, dávala im na tento účel pokyny.
11. Na odvolanie žalobcu žalovaný v odseku 10 uvedené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín potvrdil ako vecne správne a odvolanie žalobcu zamietol.
12. Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vykonania inšpekcie zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vykonania inšpekcie, ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
14. Podľa § 58 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vykonania inšpekcie užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.
15. Podľa § 58 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vykonania inšpekcie v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.
16. Správny súd konštatuje, že žalobca tak v administratívnom konaní ako aj v konaní pred súdom, namietal, že by bol vo vzťahu ku kontrolovaným zamestnancom, ktorí sú štátnymi občanmi tretieho štátu, v postavení agentúry dočasného zamestnávania, resp. zamestnávateľa. Rovnako namietal záver správnych orgánov, že mal povinnosť uzavrieť s týmito kontrolovanými zamestnancami pracovné zmluvy. Uvedené zistenia pritom boli rozhodujúce pre uplatnenie administratívnej zodpovednosti voči jeho osobe.
17. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že inštitút dočasného pridelenia zamestnanca je upravený v ust. § 58 Zákonníka práce. Ide o pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere k inému zamestnávateľovi na dočasný výkon práce pod jeho dohľadom a vedením. Základným predpokladom dočasného pridelenia je existencia pracovného pomeru. Dočasne možno prideliť výlučne zamestnanca v pracovnom pomere. Zákon pritom umožňuje dva prípady prideľovania zamestnanca inému zamestnávateľovi. Jedným z prípadov je, že tak urobí zamestnávateľ a druhým agentúra dočasného zamestnávania. Pri agentúrnom zamestnávaní je zamestnávateľom právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva ľudí v pracovnom pomere na účel jeho pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na dočasný výkon práce, pričom túto činnosť vykonáva na základe osobitnej licencie v zmysle zák.č. 5/2004 Z.z.. Pri oboch prípadoch je však potrebné, aby mal zamestnanec dojednaný pracovný pomer, a to buď so zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania. Následne zamestnávateľ alebo agentúra na základe zmluvného vzťahu podľa § 58a zákonníka práce dočasne pridelia zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi.
18. Fikcia stanovená v ust, § 58 ods. 2 Zákonníka práce ohľadne dočasného pridelenia srbských občanov na výkon práce v spoločnosti KOAM s.r.o., na ktorú sa odvolávali správne orgány pri svojom rozhodovaní, mohla v zmysle vyššie uvedeného znenia zákona nastať len v prípade, že zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukážu opak. V zmysle uvedeného má povinnosť preukazovať opak, resp. nesie následky takéhoto nepreukázania buď zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania.
19. Pre aplikáciu tejto fikcie je však potrebné bez pochybností ustáliť, kto je vo vzťahu k týmto osobám v postavení zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania. Rovnako je potrebné jasne a zrozumiteľne objasniť na základe akých dôkazov a úvah správne orgány dospeli k takémuto, pre právne posúdenie veci podstatnému, skutkovému zisteniu. Z dikcie ust. § 58 ods. 2 Zákonníka práce je pritom zrejmé, že sa vylučuje, aby ohľadne týchto zamestnancov existoval aj zamestnávateľ aj pracovná agentúra dočasného zamestnávania.
20. Správny súd poukazuje na to, že je nepostačujúce, ak správne orgány v podstate len označia právne dokumenty, ktorými účastník preukazoval jednotlivé vzťahy medzi ním a jeho obchodnými partnermi a
súčasne preukazoval, že kto bol ich zamestnávateľom. Dôležité je, aby bolo z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ako boli tieto jednotlivé dokumenty vyhodnotené, a to tak jednotlivo aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Správne orgány majú povinnosť riadne a zrozumiteľne vysvetliť ako boli dôkazy vyhodnotené, aké skutkové zistenia z nich vyplynuli. V danej právnej veci bolo podstatné, aby správne orgány ozrejmili ako uvažovali, keď dospeli k záveru, že žalobca vystupoval vo vzťahu k srbským pracovníkom, ktorí pracovali v spoločnosti KOAM s.r.o., v pozícii agentúry dočasného zamestnávania, a to za situácie, že mu boli predložené dohody o vykonaní práce, ktorými mal byť založený ich pracovný vzťah s iným subjektom ako žalobcom. Uvedená požiadavka je o to naliehavejšia, že žalobca správnemu súdu preukázal, že pri iných inšpekciách, ktoré u neho boli vykonané za obdobnej právnej situácie, inšpektori takéto porušenia zákona nekonštatovali. Je zrejmé, že jedným z atribútov právneho štátu je aj predvídateľnosť práva, ktorá dopadá aj na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov. Uvedená požiadavka v sebe zahŕňa aj povinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako.
21. Vo všeobecnosti správny súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní.
22. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dať odpoveď na nastolené odvolacie dôvody. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí byť rozpoznateľné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti zobral za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené.
23. V predmetnej právnej veci žalobca opakovane rozporoval záver správnych orgánov ohľadne toho, že vystupoval vo vzťahu k pracovníkom, ktorí vykonávali činnosť v priestoroch spoločnosti KOAM s.r.o., Dubnica nad Váhom ako agentúra dočasného zamestnávania a mal povinnosť uzavrieť s nimi pracovnú zmluvu. V tejto súvislosti poukazoval na zmluvy, ktoré mal uzavreté so svojimi obchodnými partnermi ako aj dohody o vykonaní práce, ktoré mali títo zamestnanci uzavreté so svojim zamestnávateľom so sídlom Českej republike. Na uvedené konkrétne námietky však žalobca nedostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, keď žalovaný na strane 8 odôvodnenia svojho rozhodnutia v podstate len konštatoval, že „tieto vzťahy boli dostatočne ozrejmené“. Následne v rozhodnutí nasleduje už len konštatácia, že dotknutých zamestnancov poskytol spoločnosti KOAM s.r.o. ako agentúra dočasného zamestnávania. Ako už bolo uvedené vyššie, takýto záver bol prijatý bez toho, aby bolo jasne a zrozumiteľne objasnené ako konkrétne boli vzťahy, ktoré žalobca preukazoval predloženými dokumentmi ozrejmené. Ak uvedené žalovaný riadne neobjasnil, správny súd nemôže jeho rozhodnutie v zmysle žalobných bodov riadne preskúmať, nakoľko by si len mohol domýšľať ako žalovaný v tomto smere uvažoval. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám v takomto smere dopĺňal rozhodnutie žalovaného a následne takto doplnenú úvahu podrobil vlastnému súdnemu prieskumu.
24. S poukazom na vyššie uvedené v odsekoch 16 až 21 tohto rozsudku, správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
25. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. ( z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).