Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/89/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., ul. A. XXXX/XX, o zaplatenie 1.973,86 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. decembra 2016 č. k. 6C/87/2016-51 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.659,10 eura ako aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.659,10 eura za čas od 10. 02. 2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré sú splatné 28. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 30. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca (veriteľ) poskytol žalovanej 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť v mesačných splátkach v počte 120 a vo výške 29,69 eura mesačne. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 OZ, § 1 a § 9 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj § 11 ods. 1 uvedeného zákona. Konštatoval, že predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Na právny vzťah vzniknutý touto zmluvou je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov zisťoval, či predmetná zmluva má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a skonštatoval, že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absencia tohto údaju v spotrebiteľskej zmluve má za následok podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora 3 komora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, v ktorom rozsudku súd vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. Konštatoval, že predmetná zmluva vyššie uvedenú požiadavku nespĺňa, a preto predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná na základe úverovej zmluvy od veriteľa dostala 2.000 eur, doteraz zaplatila 340,90 eura, a preto ju zaviazal zaplatiť 1.659,10 eura. Úroky z omeškania priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu. Súd vychádzal z ust. § 232 a žalovanej povolil túto sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur. Mal za to, že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovanú existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej časti, v časti trov konania a v časti, ktorou povolil súd žalovanej dlh zaplatiť v splátkach. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie, rozsudok považuje za nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . K názoru súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy, keď bola určená výška anuitnej splátky 29,69 eura. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu, najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak, na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by samotný text zmluvy obsahoval podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok a iných poplatkov sú uvedené v samotnom texte zmluvy a ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Poukázal na pripravovanú novelu § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorej nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný mu ju bezplatne poskytnúť. K rozhodnutiu súdu, ktorým povolil žalovanej zaplatiť dlh v splátkach uviedol, že súd nedostatočne skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku. Žalovaná nepredložila relevantné dôkazy preukazujúce jej nepriaznivú finančnú situáciu, či majetkové pomery, z ktorých by bolo možné usúdiť, že nepriznanie možnosti splácať dlh v splátkach by ju mohlo existenčne ohroziť. Svoje zistenia obmedzil na subjektívny pohľad, resp. tvrdenie žalovanej bez opory v preukázaných faktoch. V závere uviedol, že napáda rozhodnutie aj v časti o trovách konania, keďže má za to, že odvolanie je dôvodné a je toho názoru, že mu mala byť priznaná plná náhrada trov konania. 4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 365 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 12. 11. 2012 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 29,69 eura počnúc prvou splátkou 16. 11. 2012 a v počte splátok 120. Zároveň bola určená RPMN 15,84% a priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,08%, pričom celková čiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 3.801,60 eura. Žalobca listom zo dňa 16. 01. 2014 vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru v celkovej výške 2.016,38 eura, ktorú mala zaplatiť najneskôr do 07. 02. 2014. 8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. So zreteľnom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj v napadnutej časti týkajúcej sa splnenia v splátkach, keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené v dôsledku absencie odvolania nebol v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť. 10. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . 11. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 12. 11. 2012 k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur. 13. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Ak teda súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, doposiaľ sa s takýmto právnym názorom odvolací súd stotožňuje. 14. Súd prvej inštancie povolil žalovanú istinu splácať v splátkach po 30 eur mesačne. V tejto časti napadol rozsudok odvolaním žalobca. 15. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 16. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 17. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta i s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach. Žalobca rozporoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti, keď namietal, že súd rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné. 18. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 20. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľný a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé. 21. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zaplatení žalovanej istiny v splátkach len uviedol vo svojom rozhodnutí, že povolil žalovanej predmetný dlh zaplatiť v splátkach, výšku ktorých zároveň určil, pričom bez povolenia splátok by mohla byť žalovaná existenčne ohrozená. Takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti požadované v ust. § 220 CSP. Žalovaná na pojednávaní

konanom dňa 15. 12. 2016 prítomná nebola a ani k žalobe sa nevyjadrila a súd nemal zistené jej majetkové pomery. Nie je preto možné zistiť, z čoho súd pri povolení splátok vychádzal. Súd si žiadnym spôsobom nezdokladoval pomery žalovanej. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému nároku i k osobným pomerom účastníkov) určiť splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu, a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu žalovanej, a až následne rozhodnúť o výške splátky v takej sume, ktorá by zodpovedala celkovým osobným a majetkovým pomerom žalovanej, ako i výške celkovej sumy, na ktorej úhradu bola rozsudkom zaviazaná. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti týkajúcej sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na preukázanie majetkových, osobných a rodinných pomerov žalovanej a v prípade, ak dospeje k záveru, že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu lehotu na splatenie dlhu ako ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodní v súlade s ust. § 220 tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. 22. V ďalšej zamietajúcej časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva neobsahuje náležitosť - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom z rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia tohto údaja má za následok podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. 23. Ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absenciu niektorej z predpísaných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/ zákon v § 11 ods. 1 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej § 11 stanovuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania písomnej formy a v prípade nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa. Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského účelu na jeho splatenie je upravená v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 12. 06. 2014). 24. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že s výkladom súdu prvej inštancie týkajúcej sa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sa nestotožňuje. Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 57/102/EHS. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa článku 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací súd vyslovuje svoj právny názor, že výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so Smernicou 2008/48/ES. 25. Odvolací súd ďalej upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEU, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. 12. 2014 doručeným súdnemu dvoru 02. 02. 2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Biróovej. Z bodu 59 tohto rozhodnutia vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, preto výklad rozsudku Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11. 2016 je nesprávny. Navyše uvedený rozsudok Súdneho Dvora EÚ reagoval legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje ust. 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k/ sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Účinnosť nadobudne dňa 01. 05. 2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav, keď niektoré všeobecné súdy SR vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (Zákona o spotrebiteľských úveroch) nesúladne so Smernicou 2008/48/ES. 26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať dôvodnosť uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podrobí prieskumu jednotlivé zložky uplatneného nároku (istina, úroky, úroky z omeškania ...), podrobí ich prieskumu z hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti, zákonnosti a primeranosti. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalo podmienky uvedené v ust. § 220 CSP, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 . Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .