Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9CoPr-2-2022.pdf
PDF · 86.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: AROMA ONE, s. r. o., so sídlom Komárno, Palatínova 2732/61, IČO: 47 979 810, zast. Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Palisády 33, IČO: 51 643 359, proti žalovanej: V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., L. M. XXXX/XX, zast. JUDr. Paulína Paramonová, advokátka, so sídlom Nitra, Jasná 13, o zaplatenie 7 208,50 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. novembra 2021 č. k. 5Cpr/1/2021-117 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania zo žalobcom žalovanej sumy 7 208,50 eura s príslušenstvom (II.) p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7 208,50 eura s prísl. zastavil. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi zo žalobcom žalovanej sumy 7 208,50 eura s príslušenstvom v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením. Ďalším výrokom rozhodnutia súd prvej inštancie žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu vo výške 355,30 eura, ktorý je žalobcovi povinný vrátiť prevádzkovateľ systému - Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, a to v lehote 30 dní odo dňa, kedy bude prevádzkovateľovi systému doručený odpis právoplatného uznesenia o vrátení súdneho poplatku. Súd prvej inštancie konanie o vzájomnej žalobe žalovanej zastavil a žalovanej nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP, § 11 ods. 2, 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 7 208,50 eura s príslušenstvom titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pred začatím pojednávania dňa 08. 11. 2021 žalobca zobral žalobu späť s tým, že napriek tomu, že naďalej považuje jednanie žalovanej za protizákonné, rozhodol sa žalobu zobrať v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žiadal rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná dňa 17. 11. 2021 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom berie vzájomnú žalobu späť a navrhla, aby súd konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil a zaviazal žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej, nakoľko trovy právneho zastúpenia na strane žalovanej vznikli výlučne zavinením žalobcu, žalovaná preukázateľne a opakovane ponúkala žalobcovi zmier, akékoľvek jej kroky boli obranou proti útokom žalobcu, a preto nie je možné od žalovanej spravodlivo očakávať, že prostriedky účelne vynaložené na bránenie jej práv bude znášať osobne. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania, resp. právneho zastúpenia vyčíslený zo sumy pôvodnej žaloby bez zohľadnenia vzájomnej žaloby. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom, späťvzatie vzájomnej
žaloby žalovanou, súd, rešpektujúc toto dispozičné právo žalobcu a žalovanej, konanie o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 7 208,50 eura s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovanej bez ďalšieho zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku II. uznesenia podľa § 256 odsek 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi zo žalovanej sumy 7 208,50 eura s prísl. v rozsahu 100%, nakoľko žalobca svojím späťvzatím žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7 208,50 eura s prísl. procesne zavinil zastavenie konania. Súd súčasne žalovanej náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznal, keď žalobca svojím späťvzatím žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7 208,50 eura s prísl. procesne zavinil zastavenie konania aj o vzájomnej žalobe žalovanej a žalovaná by teda v súvislosti so zastaveným konaním o vzájomnej žalobe mala nárok na náhradu trov konania, avšak nárok na náhradu trov konania, resp. právneho zastúpenia si uplatnila iba zo sumy pôvodnej žaloby bez zohľadnenia vzájomnej žaloby. V dôsledku zastavenia konania vznikol žalobcovi preplatok na súdnom poplatku, ktorý následne súd v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. krátil o 6,70 eura; žalobcovi tak bude vrátený súdny poplatok vo výške 355,30 eura po právoplatnosti tohto uznesenia cestou príslušnej Slovenskej pošty.
2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho výroku o náhrade trov konania priznaných žalovanej zo žalovanej sumy 7 208,50 eura s príslušenstvom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, udávajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie upriamil svoju pozornosť a zameral sa pri odôvodňovaní svojho uznesenia len na žalovanú a javí sa ako pomocník žalovanej. Tiež on mal záujem uzavrieť so žalovanou mimosúdnu dohodu, v zmysle ktorej sa mal zaviazať vziať žalobu späť v celom rozsahu, pričom súčasťou dojednaní mal byť aj záväzok žalobcu a žalovanej znášať trovy svojho právneho zastúpenia individuálne. S uvedeným ustanovením žalovaná nesúhlasila, v dôsledku čoho nedošlo ani k uzavretiu mimosúdnej dohody. Späťvzatie žaloby považoval za jediné východisko, na podklade ktorého bolo možné ukončenie celého sporu medzi ním a žalovanou a ktorého dôsledkom bolo zastavenie konania. Tiež mal za to, že zamestnanec má zo zákona dané oprávnenie (§ 317 CSP) dať sa v individuálnom pracovnoprávnom spore zastupovať odborovou organizáciou, vzhľadom na čo má za to, že žalovaná sa dala v konaní účelovo zastupovať advokátom bez toho, aby to povaha veci vyžadovala a zastupovanie žalovanej advokátom tak považuje za nehospodárne, nadbytočné a účelové, zakladajúce dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Má za to, že súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemal trovy konania žalovanej priznať. Tiež uviedol, že napriek zneniu ustanovenia § 255 a nasl. CSP, súd mal v danej veci o trovách konania rozhodnúť iným spôsobom, a to s poukazom na celkové okolnosti prejednávanej veci a jednoznačné zavinenie žalovanej na nutnosti podať žalobu v prejednávanej veci. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a zároveň mu priznal náhradu trov konania.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že tvrdenie žalobcu, že uznesenie sa mu vo všeobecnosti javí ako tendenčné, a nie nestranné, hlavne z dôvodu, že aj žalobca uplatňoval na súde spoje práva, je podľa jej názoru v ostrom kontraste postavenia žalobcu ako iniciátora sporu, rovnako ako toho, kto vzal žalobu v plnom rozsahu späť. Má za to, že žalobca uplatňoval na súde svoje práva, avšak robil to takým spôsobom, že vznik sporu, jeho priebeh i ukončenie boli v konečnom dôsledku skutočnosťami iniciovanými výlučne žalobcom. Žalobca deklaruje svoj záujem na mimosúdnom vyriešení sporu, avšak počas celého sporu, už pred jeho riešením súdnou cestou, to bola práve a výlučne ona, kto akékoľvek ponuky na uzavretie dohody inicioval. K ustanoveniu § 317 CSP uviedla, že toto ustanovenie zakladá možnosť, a nie povinnosť zastúpenia odborovou organizáciou. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sám využil na iniciovanie konania služby advokátskej kancelárie, pričom tak mohol urobiť sám, by zastupovanie odborne menej zdatnou fyzickou alebo právnickou osobou, prípadne odborovou organizáciou, znamenalo nerovnosť zbraní v konaní pred súdom. Navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 ods. 1 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 7 208,50 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia, uplatneného žalobcom v zmysle ustanovenia § 222 Zákonníka práce. V priebehu konania žalovaná podaním zo dňa 17. 05. 2021 podala vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia nevyplatenej mzdy za mesiace 07/2020, 08/2020 a pomernej časti za mesiac 09/2020, a to vo výške 2045,45 eura (v zmysle doplnenia vzájomnej žaloby), ktorú následne upravila na sumu 1 104,54 eura uplatnenú titulom náhrady nevyčerpanej dovolenky. Písomným podaním zo dňa 05. 11. 2021 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu s odôvodnením, že napriek tomu, že naďalej považuje jednanie žalovanej za protizákonné, rozhodol sa podanú žalobu zobrať späť.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak, ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP).
9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
10. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.
11. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 05. 11. 2021, ktorého súčasťou je späťvzatie žaloby, vyplýva, že žalobca zobral žalobu späť s odôvodnením, že síce naďalej považuje konanie žalovanej za protizákonné, avšak rozhodol sa pre späťvzatie žaloby v celom rozsahu.
12. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, dospel odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie k záveru, že v predmetnom prípade žalobca procesne zavinil zastavenie konania. V kontexte podanej žaloby, keď sa žalobca domáhal uloženia povinnosti plniť žalovanej a toho, že k späťvzatiu žaloby ho neviedlo správanie sa žalovanej po podaní žaloby v zmysle ním nastolenej požiadavky v žalobe, je potrebné jednoznačne ustáliť, že z procesného hľadiska je žalobca zodpovedný za to, že došlo k zastaveniu tohto konania s povinnosťou nahradiť trovy konania protistrane. Pokiaľ potom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania, takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Na takto správne prijatom závere súdu prvej inštancie nič nemení ani nedôvodná argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie upriamil svoju pozornosť len na
žalovanú, ako ani nedôvodná požiadavka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť iným spôsobom, a to s poukazom na celkové okolnosti prejednávanej veci a jednoznačné zavinenie žalovanej na nutnosti podať žalobu v prejednávanej veci, keď podľa názoru odvolacieho súdu postup súdu prvej inštancie bol správny, so správnou aplikáciou právneho predpisu a jeho správnym výkladom. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovanou vynaložené trovy právneho zastúpenia sú neúčelné, keď ustanovenie § 317 CSP jej dávalo oprávnenie dať sa zastúpiť v konaní odborovou organizáciou a v tomto kontexte vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP, s takýmto názorom odvolateľa sa odvolací súd nestotožňuje. Ustanovenie § 317 CSP upravuje možnosť zamestnanca dať sa v individuálnom spore zastúpiť odborovou organizáciou, čo však neznamená, že pokiaľ zamestnanec túto možnosť nevyužije, trovy právneho zastúpenia, ktoré mu v súvislosti s jeho zastúpením v konaní advokátom vznikli, sú považované za trovy vynaložené neúčelne, tak ako nesprávne dôvodil žalobca. V tomto ohľade niet žiadneho priestoru na vzhliadnutie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné aplikovať na to, aby žalovanej trovy konania priznané neboli. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci neexistovali žiadne také výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali nepriznať žalovanej nárok na náhradu trov konania, ktorý jej inak pri procesnom zavinení protistrany (žalobcu) patrí. V predmetnom prípade žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď žalobu zobral späť z dôvodu takéhoto jeho rozhodnutia, čím procesne zavinil zastavenie konania. S poukazom na uvedené, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania zo žalobcom žalovanej sumy 7 208,50 eura s príslušenstvom (II.) ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).