Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca úpadcu: PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, právne zastúpený: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daffex, s. r. o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 45 272 361, právne zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, Žilina, IČO: 44 063 555 domáhal voči žalovanému určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov - Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXX3 zo dňa 25.07.2013, Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 29.05.2013, Mandátnej zmluvy zo dňa 30.12.2013, Zmluvy o sprostredkovaní č. XX zo dňa 23.11.2009 a Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2010, všetkých uzatvorených medzi úpadcom a žalovaným a určenia neúčinnosti Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014, ktorej predmetom bolo prevzatie dlhu vo výške 259.000,- eur, ktorý vznikol z titulu kúpnej ceny za akcie emitenta PBT Holding, a.s. podľa Zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 31.12.2010 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným a navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažné plnenie z vyššie označených neúčinných zmlúv a dlh vo výške 259.000,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 4K/25/2014-72 zo dňa 22.10.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 28.10.2014 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňom 29.10.2014. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 4K/25/2014-120 zo dňa 17.03.2015 bol do funkcie správcu ustanovený žalobca. Žalobca poukázal na skutočnosť, že úpadca a žalovaný uzatvorili pred vyhlásením konkurzu viaceré právne úkony špecifikované v žalobe, pričom v čase uzatvorenia odporovateľných právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa MAGNA ENERGIA a.s., so sídlom Piešťany, IČO: 35 743 565 spolu vo výške 601.869,49 eur, ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou XX. Predmetná pohľadávka nebola popretá správcom ani žiadnym z veriteľov a považuje sa za zistenú. Okrem tejto pohľadávky existovala v čase uzatvorenia odporovateľných právnych úkonov aj pohľadávka

veriteľa SFÉRA, a.s., so sídlom Bratislava, IČO: 35 757 736 spolu vo výške 2.625,59 eur, ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou 12. Predmetná pohľadávka nebola popretá správcom ani žiadnym z veriteľov a považuje sa za zistenú. Žalobca ďalej uviedol, že účtovná hodnota majetku podliehajúceho konkurzu bola podľa účtovnej závierky zostavenej ku dňu 28.10.2014 tvorená celkovou sumou 3.357.116,- eur a v rovnakom účtovnom období úpadca evidoval záväzky v celkovej výške 9.541.234,- eur. Súpisová hodnota majetku podliehajúceho konkurzu je podľa tvrdenia správcu nižšia ako účtovná hodnota a je tvorená spolu sumou 2.036.292,25 eur. V konkurze na majetok úpadcu si konkurzný veritelia uplatnili prihláškou pohľadávky v celkovej sume 10.931.959,04 eur, z toho zistené boli pohľadávky v celkovej výške 10.245.841,- eur. Suma zistených pohľadávok je vyššia ako účtovná a aj ako súpisová hodnota majetku úpadcu. Žalobca a žalovaný uzatvorili odporovateľné právne úkony v čase, keď existovala najmenej jedna pohľadávka veriteľa, ktorá nebola uspokojená a veriteľ si ju prihlásil do konkurzu. Zmluvy označené v žalobe boli súčasťou súboru viacerých právnych úkonov, ktorých cieľom bolo zbavovať sa peňažných prostriedkov v prospech spriaznených osôb. Realizované právne úkony neposkytovali úpadcovi reálny ekonomický ekvivalent, ale slúžili najmä na prevody peňažných prostriedkov medzi spriaznenými osobami. Žalobca má za to, že pokiaľ by tieto úkony neboli realizované, ostalo by úpadcovi výrazne viac likvidného majetku, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie veriteľov. Na základe ukracujúcich úkonov poskytol úpadca peňažné plnenie v celkovej výške 1.259.073,53 eur, konkrétne za rok 2009 vo výške 4.000,- eur, za rok 2010 vo výške 112.848,27 eur, za rok 2011 vo výške 15.369,75 eur, za rok 2012 vo výške 162.786,- eur, za rok 2013 vo výške 309.022,91 eur a za rok 2014 vo výške 512.046,60 eur. Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 25.07.2013 žalobca označil za odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia a ukracujúci právny úkon, na základe ktorého sa úpadca zaviazal poskytnúť peňažné plnenie, ktorého výška zjavne nezodpovedala obvyklej cene, ktorú je možné u takto vymedzených odborných činností rozumne predpokladať, a ktorý vzhľadom na ich obsah a výšku požadovanej odplaty a celkového kontextu, v akom bol právny úkon vykonaný, z čoho vyplýva, že bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že úpadok v čase vykonania úkonu bez primeraného protiplnenia je prezumovaný v súlade s ustanovením § 58 ods. 2 ZKR, pretože žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu, a to vzhľadom k personálnej prepojenosti úpadcu a žalovaného, s ktorou bol spojený vplyv konateľa žalovaného na riadení úpadcu.

3. Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 29.05.2013 žalobca označil za právny úkon bez primeraného protiplnenia a za ukracujúci právny úkony, keďže v prípade nájomných zmlúv považuje žalobca dohodnuté nájomné za zjavne neprimerané obvyklej cene obdobného plnenia, keď za dva roky nájmu sa podľa dohodnutých cien sa prenajímateľovi vrátila obstarávacia cena vozidiel a celkové plnenie na základe týchto zmlúv obstarávaciu cenu vozidla výrazne prekročilo. Má za to, že cena nájmu bola v daných prípadoch vyššia, ako je to bežné u lízingových zmlúv, kde však nájomcovi na konci vzťahu vzniká právo odkúpiť predmet lízingu za zostatkovú cenu, čo však v týchto vzťahoch nebolo dohodnuté.

4. Mandátnu zmluvu zo dňa 30.12.2013 žalobca označil za právny úkon bez primeraného protiplnenia a ukracujúci právny úkon s konštatovaním, že vzhľadom k všeobecne vymedzenému predmetu zmluvy nie je možné doložiť, aká by bola obvyklá cena za dané odborné činnosti, avšak je dôvodný predpoklad o neprimeranosti takejto ceny a to vzhľadom na personálnu prepojenosť, spriaznenosť a nezvyčajne vysoký objem vzájomných obchodov medzi úpadcom a žalovaným. Uviedol, že v prípade tejto zmluvy je predmet zmluvy formulovaný všeobecne, pričom v zmluve absentuje akýkoľvek mechanizmus, ktorý by umožňoval overiť a hlavne spätne preukázať riadne uskutočnenie dohodnutého plnenia.

5. Zmluvu o sprostredkovaní č. XX zo dňa 23.11.2009 žalobca označil za ukracujúci právny úkon, a to s prihliadnutím na výšku dojednanej odplaty a celkový kontext, v akom bol právny úkon vykonaný so zjavným úmyslom ukrátiť veriteľov a s prihliadnutím na všeobecne formovaný predmet zmluvy, ktorý neumožňuje určiť mechanizmus pre spätné overenie a preukázanie riadne uskutočneného dohodnutého plnenia. Rovnako odplatu, ktorú sa úpadca zaviazal poskytnúť za činnosti podľa jednotlivých zmlúv, označil žalobca za paušalizovanú sumu, ktorá bola zjavne neprimeraná ekonomickej hodnote plnení, ktorú je možné rozumne predpokladať.

6. V prípade zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2010 žalobca namietol ukracujúci právny úkon, z ktorého vyplýva zjavne úmysel ukrátiť veriteľov vzhľadom na všeobecne formulovaný predmet zmluvy, paušalizovanú odmenu, ktorá je zjavne neprimeraná ekonomickej hodnote plnenia, ktoré je

možné rozumne predpokladať. Žalobca uviedol, že úpadca a žalovaný boli spriaznenými osobami, pričom za nich konali totožní štatutárni zástupcovia, ktorí dané zmluvy využívali najmä na realizáciu prevodov peňažných prostriedkov medzi týmito subjektmi, a to podľa ich prevádzkovej potreby, prípadne podľa iných právom nechránených záujmov. Má za to, že úmysel dlžníka (úpadcu) ako aj úmysel žalovaného je prezumovaný v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 ZKR, nakoľko žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu.

7. Zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014 žalobca označil za zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko ňou úpadca dohodol úpravu (zmenu) svojho práva vo svoj neprospech a zároveň neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Podľa uvedenej zmluvy úpadca súhlasil s prevzatím dlhu z pôvodného dlžníka (žalovaného) na preberajúceho dlžníka, ktorým je spoločnosť Sysonby Ltd., so sídlom Suite 9, Ansuya Estate, Revolution Avenue, Victoria, Mahe, Seychelles, Incorporation No. 77521. Samotným prevzatím dlhu na dlžníka, ktorého sídlo sa nachádza mimo krajín Európskej únie, dochádza k výraznému sťaženiu vymáhania takéhoto dlhu a k rastu transakčných nákladov spojených s vymáhaním, preto je zrejmé, že takýmto úkonom došlo k znevýhodneniu úpadcu na úkor jeho veriteľov. Žalobca uviedol, že preberajúci dlžník bol v rámci podnikania úpadcu opakovane využívaný na uzatváranie obchodov, pri ktorých nedochádzalo k skutočným plneniam, ale len k započítavaniu vzájomných pohľadávok. Zo skutočností zistených správcom vyplýva, že preberajúci dlžník bol tiež využívaný ako schránka pre „nepotrebné“ aktíva a „nežiaduce“ pasíva vyplývajúce z podnikania úpadcu. Preberajúci dlžník bol podľa posledných dostupných informácií vymazaný z registra obchodných spoločností, ako vyplýva z výsledkov oficiálneho vyhľadávania, kde je pod bodom 8 uvádzaný právny status tejto spoločnosti (not in good standing). Úpadok v čase vykonania úkonu bez primeraného protiplnenia je prezumovaný v súlade s ustanovením § 59 ods. 3 a to vzhľadom na spriaznenú osobu žalovaného vo vzťahu k úpadcovi.

8. Vo vzťahu k všetkým napadnutým právnym úkonom žalobca uviedol, že ich vykonaním došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok, pričom existencia úpadku a úmyslu ukrátiť veriteľov je v danom prípade prezumovaná. Žalobca uviedol, že odporovateľné právne úkony boli urobené v období troch, resp. piatich rokov pred začatím konkurzného konania a na základe uvedeného sa domáha určiť právnu neúčinnosť napadnutých právnych úkonov, a to voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní úpadcu a súčasne uloženia povinnosti vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie z týchto neúčinných právnych úkonov v žalobe špecifikovanej sume.

9. Ako dôkaz žalobca označil a pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 4K/25/2014-120 zo dňa 17.03.2015, v žalobe označené zmluvy, mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 28.10.2014, doplnenie súpisu oddelenej podstaty o novú súpisovú zložku majetku zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.01.2015, 09.01.2015, 17.08.2015, súpis oddelenej podstaty zverejnený v Obchodnom vestníku zo dňa 02.01.2015, zoznam pohľadávok úpadcu, prehľady o objeme vzájomných obchodov za roky 2009 - 2014, faktúru č. 4130073 zo dňa 24.07.2013, zoznam akcionárov zo dňa 06.04.2014, poznámky k individuálnej účtovnej závierke zostavenej k 28.10.2014, Certificate of Official Search zo dňa 03.09.2015 a súčasne navrhol vykonať výsluch žalobcu.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.12.2015 namietol nepôvodnosť žaloby v celom jej rozsahu. Uviedol, že žalobca v žalobe používa výlučne všeobecné a vágne pojmy, pričom žaloba je založená podľa tvrdení žalovaného na ničím nepreukázaných domnienkach rozporných s realitou. Žalovaný namietol, že právnymi úkonmi označenými v žalobe neboli úpadca ani veritelia úpadcu nijakým spôsobom poškodení, ukrátení alebo inak znevýhodnení. Uviedol, že okrem nesplnenia zákonných lehôt na odporovanie právnych úkonov došlo žalobcom k nesprávnej aplikácii pojmu osoby spriaznenej s dlžníkom. K Zmluve o sprostredkovaní č. XX zo dňa 23.11.2009 a Zmluve o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2011 namietol nedodržanie zákonnej lehoty týkajúcej sa právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúceho právneho úkonu s tým, že zachovaná je iba 5-ročná lehota odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu. V prípade Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 25.07.2013 a zo dňa 29.05.2013 žalovaný namietol, že v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov ani inokedy nebol žalovaný osobou spriaznenou s dlžníkom v zmysle § 9 ZKR, nakoľko jediným spoločníkom žalovaného podľa zápisu v Obchodnom registri od 13.07.2011 je spoločnosť Risk Management Associates Ltd. a do 12.07.2011 fyzická osoba C.. G. I., ku ktorým však úpadca

alebo štatutár úpadcu nemal a nemá žiadne personálne či majetkové väzby podľa § 9 ZKR. Na základe uvedeného namietol, že v danom prípade neplatí zákonná 3-ročná lehota na odporovanie, ale iba 1-ročná, ktorá však nie je zachovaná. V tejto časti žalobného návrhu je tak zachovaná iba zákonná 5-ročná lehota týkajúca sa odporovateľnosti ukracujúcemu právnemu úkonu, nie však zákonná lehota týkajúca sa iných odporovateľných právnych úkonov, t. j. právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúceho právneho úkonu. Žalovaný svoju procesnú obranu ďalej založil na tvrdení, že správcom deklarované pohľadávky spoločnosti MAGNA E.A. spol. s r.o. a SFÉRA, a.s., reálne nevznikli a neexistovali, predmetní veritelia si tieto pohľadávky síce v konkurze uplatnili prihláškou, avšak ohľadom pohľadávky boli samotným úpadcom materiálne popierané, pričom vo veci prebiehali dlhoročné súdne spory, ktoré žalovaný označil v žalobe. Žalovaný má za to, že správca nekonal s odbornou starostlivosťou, keď pohľadávky označených veriteľov, napriek niekoľkoročnému popieraniu úpadcom týchto pohľadávok, nepoprel a uplynutím lehoty na popieranie ich uznal, a to v neprospech úpadcu. Žalovaný má za to, že zo strany správcu ide o zjavné nekonanie v súlade so záujmami úpadcu, ale iba jeho niektorých veriteľov. Žalovaný namietol, že Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 23.11.2009 a Zmluva o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2011 boli uzavreté ešte v roku 2009 a 2010, teda v čase, kedy zmluvné strany nemohli predvídať ekonomickú situáciu spoločnosti úpadcu v roku 2014 a konať s úmyslom ukrátiť pohľadávky veriteľov, ktorých pohľadávky navyše boli materiálne úpadcom neustále rozporované v prebiehajúcich súdnych konaniach, kde prebiehalo dokazovanie. Žalovaný zdôraznil, že všetky zmluvy uvedené v žalobnom návrhu boli reálne plnené, prinášali úpadcovi ekonomický prospech, nešlo o žiadne tzv. fiktívne zmluvy, nevýhodné či ukracujúce zmluvy v neprospech úpadcu alebo jeho veriteľov a taktiež výška zmluvných plnení bola primeraná a v danom odvetví obvyklá. Viaceré tvrdenia žalobcu žalovaný označil za účelovú snahu škandalizovať podnikanie žalovaného a tvrdenia o vykonávaní činností žalovaným pre úpadcu zadarmo, označil v tržnom hospodárstve za nezmysel a za objektívne nemožné. Žalovaný uviedol, že na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 23.11.2009 žalovaný pre úpadcu reálne sprostredkoval viaceré významné obchody v oblasti dodávky elektrickej energie, z ktorých dodávok úpadca dosahoval zisk a preto bola na mieste provízia, ktorej výška bola obvyklá. Obchodný model podniku úpadcu ako alternatívneho dodávateľa elektriny od vzniku spoločnosti fungoval najmä na dodávateľskom princípe, kde externé spoločnosti reálne vyvíjali činnosť na získavanie nových zákazníkov a udržiavanie už existujúcich a znášali aj náklady za spolupracovníkov a subdodávateľov. Jednou z týchto obchodných skupín bol aj žalovaný. Zmluva o sprostredkovaní bola podpisovaná na základe súhlasu predstavenstva úpadcu ako kolektívneho orgánu. Uviedol, že správca pripojil k žalobe iba rámcovú zmluvu o sprostredkovaní, ale opomenul predložiť provízne listy, ktorými sa spätne vyúčtovali provízie za skutočne vykonané obchodné prípady. Všetky provízie boli vyplatené za reálne sprostredkovaný obchod. Provízne listy boli podpisované spravidla dvomi členmi predstavenstva úpadcu alebo jedným členom predstavenstva spolu s určeným pracovníkom, a to po kontrole výšky provízie. Išlo o riadne a o primerané plnenie, pričom pri predaji elektriny je vysoký objem kontrahovaných obchodov bežný. Hoci úpadca mal vlastné obchodné oddelenie, počet obchodníkov na daný objem obchodov bol veľmi malý a nedostatočný. Pokiaľ by úpadca vykonával predaj a obchody iba prostredníctvom vlastných zamestnancov, stúpli by mu mzdové náklady aspoň o 150 až 250 tisíc eur mesačne. Žalovaný uviedol, že ďalšie zmluvy o poradenstve alebo mandátne zmluvy úpadca uzavrel aj s ďalšími subjektmi, ktorých v písomnom vyjadrení žalovaný označil aj s výškou mandátnej odmeny. K Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014 žalovaný uviedol, že dlh vo výške 259.000,- eur nevznikol z titulu kúpnej ceny za akcie PBT Holding a.s., ale predstavoval nesplatenú časť akcií a bol súčasťou zmluvy o odkúpenie akcií PBT Holding, a.s. uzavretou medzi Daffex, s.r.o. a Sysonby Ltd., kde žalovaný predal 3 310 kusov akcií PBT Holding, a.s. v hodnote 331.000,- eur a 1 600 kusov kmeňových akcií úpadcu v hodnote 53.110,- eur, pričom podľa zákona s prevzatím dlhu musel súhlasiť aj veriteľ, t. j. úpadca, čo bolo splnené. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že úpadca dlhoval spoločnosti Sysonby Ltd. cca 3 až 4 milióny eur z tzv. EFET zmlúv, takže uvedená transakcia na kúpu akcií úpadcu bola určitou kompenzáciou a snahou o zmierenie na pokračovanie obchodov. Spoločnosť Sysonby Ltd. označil za normálneho a štandardného obchodného partnera, ktorá v čase uzatvárania obchodných zmlúv bola v dobrom stave, pričom poznámka „not in good standing“ neznamená podľa vyjadrenia žalovaného výmaz z Obchodného registra, ale to, že spoločnosť si nesplnila určitú povinnosť voči Obchodnému registru.

11. Žalovaný ako dôkaz v písomnom vyjadrení k žalobe označil úplný výpis z Obchodného registra žalovaného, provízne listy, ktoré navrhol pripojiť z účtovnej agendy úpadcu, zmluvnú a účtovnú agendu úpadcu.

12. Žalobca v replike zo dňa 02.08.2016 k procesnej obrane žalovaného uviedol, že podľa verejne dostupných údajov Obchodného registra konateľom žalovaného bol od jeho založenia W.. G. J., ktorý je zároveň predsedom predstavenstva úpadcu. S účinnosťou od 13.07.2011 došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti žalovaného tak, že pôvodný spoločník C.. G. I. previedol celý svoj obchodný podiel na spoločnosť Risk Management Associates Ltd. Okolnosti, za ktorých bol tento prevod vykonaný, sa žalobcovi nepodarilo zistiť. Má za to, že podmienky prevodu spolu s ďalšími skutočnosťami obsiahnutými vo vyjadrení žalobcu, sú spôsobilé vytvoriť súbor nepriamych dôkazov, ktoré nad rozumnú pochybnosť preukážu, že aj po vykonaní označeného prevodu obchodného podielu si IL.. G. J., prípadne osoba jemu blízka zachovala kvalifikovanú účasť v spoločnosti žalovaného spojenú najmä s možnosťou uplatňovania vplyvu na riadení spoločnosti žalovaného. Ako nepriamy dôkaz označil skutočnosť, že ani po prevode obchodného podielu na spoločnosť s anonymnou vlastníckou štruktúrou nedošlo k ukončeniu zmluvných vzťahov medzi úpadcom a žalovaným, ale v nasledujúcich rokoch boli uzatvorené nové zmluvné vzťahy. Všetky vzťahy, ktorých účastníkom boli úpadca a žalovaný, vyžadovali podľa svojho obsahového vymedzenia existenciu vysokého stupňa dôvery medzi týmito subjektmi. Ako druhý nepriamy dôkaz o zachovaní spriaznenosti žalovaného s úpadcom označil skutočnosť, že len dve spoločnosti mali vo vzťahu k úpadcovi osobitné postavenie čo do objemu a druhu vzájomných obchodov a mali na realizovanie týchto vzťahov uzatvorené čo do typu a obsahu takmer identické zmluvy. Jedna zo spoločností (KRASTY, s.r.o.) bola založená W.. B. Č.E.M., ktorá je doposiaľ konateľom tejto spoločnosti. Konateľom druhej spoločnosti s obdobným postavením voči úpadcovi bol od jej založenia W.. G. J.. Obe spoločnosti majú jediného spoločníka s anonymnou vlastníckou štruktúrou. Tretím nepriamym dôkazom o spriaznenosti žalovaného úpadcu je skutočnosť, že napriek uzatvoreniu Zmluvy o sprostredkovaní a Zmluvy o ekonomickom poradenstve, ktoré počítali s rozsiahlou odbornou činnosťou vykonávanou pre úpadcu, mal žalovaný od svojho vzniku jediného zamestnanca. Žalobca uviedol, že osobitné vedomosti a zručnosti potrebné na plnenie zmluvy o sprostredkovaní a zmluvy o ekonomickom poradenstve mohol poskytnúť úpadcovi predovšetkým konateľ žalovaného, ktorý bol zároveň členom predstavenstva úpadcu. Uviedol, že po prevode obchodného podielu na obchodnú spoločnosť s anonymnou vlastníckou štruktúrou došlo k nárastu objemu obchodov medzi úpadcom a žalovaným pričom pribudli ďalšie zmluvné vzťahy, ktorých ekonomický prínos pre úpadcu nie je možné kvantifikovať. Žalobca má za to, že spravodlivé rozhodnutie v posudzovanej veci vyžaduje, aby súd prihliadol na označené nepriame dôkazy a považoval žalovaného za spriaznenú osobu so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami (zákonných lehôt na odporovanie, dôkazného bremena a vyvrátiteľnej domnienky úpadku). K žalovaným namietanej neexistencii pohľadávok úpadcu žalobca uviedol, že v čase napádaných úkonov existoval rozsudok Rozhodcovského súdu, ktorý priznal spoločnosti MAGNA E.A. spol. s r.o. právo na peňažné plnenie, pričom tento rozsudok nebol nikdy právoplatne zrušený. Rovnako v prípade ostatných pohľadávok v čase vykonania dotknutých úkonov išlo o pohľadávky právoplatne rozhodnuté, ktoré boli v konkurze zistené ako oprávnené, keď v zákonných lehotách tieto nepoprel predchádzajúci správca ani žiaden z konkurzných veriteľov úpadcu. K ekonomickej prínosnosti napadnutých právnych úkonov žalobca uviedol, že z verejne dostupných evidencií bolo zistené, že žalovaný mal počas svojej existencie jediného zamestnanca pričom žalovaný v konaní nepreukázal spôsob a prostredníctvom ktorých konkrétnych osôb zabezpečoval žalovaný pre úpadcu reálne plnenie zmluvy. Provízne listy podľa tvrdení žalobcu nemôžu byť sami o sebe hodnoverným dôkazom, pretože ich podľa zistení správcu podpisoval priamo konateľ žalovaného, ktorý bol zároveň predsedom predstavenstva úpadcu, prípadne ich podpisoval aj člen predstavenstva úpadcu, ktorý mal uzatvorené typovo rovnaké zmluvy ako žalovaný, a to na spoločnosť KRASTY, s.r.o..

13. Žalobca má za to, že výlučne žalovaný má povinnosť preukazovať reálnosť a cenovú primeranosť plnení podľa Zmluvy o sprostredkovaní. Uviedol, že správca po ustanovení do funkcie prevzal obchodnú dokumentáciu v čiastočne neusporiadanom stave a neodkáže bez vynaloženia zvýšených časových a vecných nákladov vyhľadať a predložiť všetky zmieňované provízne listy, ktoré navyše nemôžu byť bez ďalšieho dôkazom o riadnom plnení Zmluvy o sprostredkovaní, nakoľko za prijímateľa aj poskytovateľa provízie konali totožné osoby. Namietol, že doposiaľ žalovaný v konaní hodnoverne nepreukázal, prostredníctvom ktorých konkrétnych osôb bol žalovaný schopný kvalifikovane plniť svoje zmluvné záväzky vo vzťahu k úpadcovi a to aj v prípade Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 25.05.2011. K okolnostiam ohľadom zmlúv o nájme dopravného prostriedku žalobca spochybnil argumentáciu žalovaného, podľa ktorej dôvodnom uzatvorenia zmlúv bola najmä skutočnosť, že úpadca nebol schopný sám prijať lízing kvôli celkovému úverovému zaťaženiu. Žalobca vo väzbe na výsledky hospodárenia podľa účtovnej závierky za rok 2013 a deklarovaný majetok vo vysokej účtovnej hodnote prevyšujúcej záväzky, označil tvrdenia o neschopnosti úpadcu prijať lízing za nedôveryhodné. Žalobca

má za to, že pokiaľ žalovaný nepreukáže konkrétne hospodársky obhájiteľné dôvody, pre ktoré nebol schopný úpadca uzavrieť lízingové zmluvy vo vlastnom mene, potom je nutné nazerať na Zmluvy o nájme dopravného prostriedku ako na zmluvy pre úpadcu ekonomicky nevýhodné. K tvrdeniam ohľadne Mandátnej zmluvy zo dňa 30.12.2013 žalobca uviedol, že z vyjadrenia žalovaného naďalej nie je zrejmé, v čom konkrétne spočívalo plnenie podľa tejto zmluvy, a preto nemohol náklady na založenie bližšie neidentifikovaných dcérskych spoločností hradiť priamo úpadca, ale musel ich vynakladať cez sprostredkovateľa. K Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 06.06.2014 žalobca uviedol, že prevzatím dlhu na dlžníka, ktorého sídlo sa nachádza mimo krajín Európskej únie, došlo k výraznému sťaženiu vymáhania takéhoto dlhu a k rastu transakčných nákladov spojených s vymáhaním a preto je zrejmé, že týmto úkonom došlo k znevýhodneniu úpadcu na úkor jeho veriteľov. Pohľadávky voči spoločnostiam so sídlom v daňovom raji, nie sú spravidla reálne vymožiteľné vzhľadom k vysokým transakčným nákladom a vzhľadom na chýbajúce údaje o majetku takýchto spoločností, ktoré nie sú verejne dostupné. Riziko spojené s obchodovaním so spoločnosťou so sídlom v daňovom raji s anonymnou vlastníckou štruktúrou by muselo byť vyvážené osobitnými výhodami, ktoré v posudzovanom prípade nie je možné identifikovať. Z dokladov, ktoré správca získal z dokumentácie úpadcu, vyplýva, že to bol práve predseda predstavenstva, ktorý v skutočnosti spoločnosť Sysonby Ltd. ovládal. Uviedol, že z pripojeného listinného dôkazu vyplýva, že registračný agent spoločnosti Sysonby Ltd. oznamuje priamo pánovi W.. G. J., že kvôli jeho opomenutiu sa menovaná spoločnosť dostala do stavu, kedy nemôže vystupovať v právnych vzťahoch. Za toto opomenutie sa registrátor ospravedlnil a oznámil pánovi W.. J., že mu nebude účtovať ročný poplatok spojený so správou spoločnosti Sysonby Ltd. Teda e-mailom zo dňa 01.02.2012, ktorého fotokópiu žalobca pripojil k vyjadreniu, preukazuje, že účelom existencie nemohlo byť obchodovanie s elektrickou energiou vo forme komodity alebo vážne myslené obchodovanie s derivátmi, nakoľko to vylučuje o.i. aj spriaznenosť týchto subjektov. Uviedol, že menovaná spoločnosť bola počas svojej existencie minimálne dvakrát v stave, kedy nemohla vystupovať v právnych vzťahoch, pričom táto spoločnosť si v konkurze na majetok úpadcu neuplatnila žiadne pohľadávky a preto tvrdenia žalovaného o existencii záväzku úpadcu vo výške 3 až 4 milióny eur nie je možné považovať za hodnoverné a pravdivé. Žalobca k vyjadreniu pripojil ako dôkaz poznámky k účtovnej závierke za rok 2013 (čiastočný výpis), výpis z portálu www.finstat.sk, provízne listy - dostupné fotokópie z registratúry úpadcu, rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-102/2010, e-mail zo dňa 01.02.2012 a výsluch W.. G. J..

14. V duplike k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.10.2017 žalovaný zotrvával na svojej prechádzajúcej argumentácii. Poprel všetky tvrdenia žalobcu k personálnemu prepojeniu spoločnosti žalovaného a W.. J.. Uviedol, že žalobca nesie povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré si objektívne nesplnil a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

15. Pojednávanie konané dňa 13.02.2018 sa uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, za účasti právneho zástupcu žalobcu. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi tak, ako boli procesnými stranami označené v písomných podaniach adresovaných súdu a pripojených k vyjadreniam strán.

16. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a nadväzujúcich vyjadrení a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zopakoval, že medzi úpadcom a žalovaným došlo v období pred vyhlásením konkurzu k uzavretiu viacerých právnych úkonov, ktorých obsah je bližšie špecifikovaný v žalobe, ktorými došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu. V čase uskutočnenia odporovateľných úkonov existovala najmenej jedna pohľadávka veriteľa, ktorá nebola uspokojená, a ktorú si veriteľ prihlásil do konkurzného konania úpadcu, pričom predmetné právne úkony boli uzavreté s cieľom zbaviť sa finančných prostriedkov v prospech spriaznených osôb, pričom na základe takýchto úkonov nedošlo k poskytnutiu plnenia úpadcovi, teda reálnych finančných a ekonomických ekvivalentov, a teda vo všeobecnosti ide o ukracujúce právne úkony, ktorými boli naplnené skutkové podstaty právnych úkonov bez primeraného protiplnenia, ukracujúcich a zvýhodňujúcich právnych úkonov. Ide o právne úkony, kde protiplnenie poskytované za takéto úkony bolo zjavne neprimerané, ktorých obsah bol totožný s plnením základných povinností samotného konateľa žalovaného, ktorým bol predseda predstavenstva úpadcu, a ktorý mal tieto činnosti vykonávať už v rámci plnenia svojich funkcií. V prípade Zmluvy o prevzatí dlhu išlo o zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko úpadca dohodol v tomto prípade úpravu, ktorou v podstate znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, nakoľko tento právny úkon vykonal spôsobom, že prevzal dlh z pôvodného dlžníka,

ktorým bol žalovaný na preberajúceho, ktorým bola spoločnosť mimo sídla Európskej únie, u ktorej je predpoklad zložitého vymáhania pohľadávky, a to z dôvodu zahraničného sídla dlžníka a taktiež z predpokladu vysokých nákladov spojených s jej vymáhaním. Žalobca namieta spriaznenosť úpadcu a žalovaného poukazujúc na obsah svojich písomných vyjadrení a na skutočnosť, že len dve spoločnosti vo vzťahu k úpadcovi mali obdobné špeciálne postavenie čo do objemu vzájomných obchodov, ktoré boli realizované, kedy tieto spoločnosti mali len jedného spoločníka a anonymnú vlastnícku štruktúru, pričom dôkazom o spriaznenosti je tiež fakt, že napriek uzavretiu viacerých zmlúv, ktoré rátali s nejakou odbornou činnosťou, ktorá mala byť vykonávaná pre úpadcu, boli v podstate uzavreté len so spoločnosťami, ktoré od svojho vzniku mali len jedného zamestnanca. V rozporovaných zmluvách absentuje mechanizmus riadnej kontroly poskytovania predmetných plnení, ktorý by umožňoval spätné overenie a preukázanie uskutočnenia týchto plnení, pričom zo strany žalovaného doposiaľ neboli predložené relevantné dôkazy o tom, že reálne k plneniu došlo a preto žalobca má za to, že tieto úkony neboli uzavreté v dobrej viere, neposkytli úpadcovi žiaden ekonomický preukázaný ekvivalent a zabezpečili len obohatenie žalovaného.

17. Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/25/2014-66 zo dňa 13.10.2014, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 200/2014 zo dňa 20.10.2014, vyplýva, že konkurzné konanie na majetok úpadcu PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 začalo dňa 21.10.2014, pričom k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 4K/25/2014-72 zo dňa 22.10.2014, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 206/2014 zo dňa 28.10.2014 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 29.10.2014.

18. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Žilina dňa 28.10.2015. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby tak bol deň 29.10.2015. Ak teda žalobca podal odporovaciu žalobu dňa 28.10.2015, súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas.

19. Zistený skutkový stav súd subsumoval vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

20. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len , Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

21. Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR, Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

22. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR,

Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 5 ZKR, Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

24. Podľa ustanovenia § 63 ods. ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

25. Súd konštatuje, že návrh v prejednávanej veci bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s dlžníkom úpadcom odporovateľné právne úkony dohodol, vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

26. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného odporovacieho práva s odkazom na ustanovenie § 57 ZKR, ktoré upravuje všeobecné podmienky práva odporovať právnemu úkonu v konkurze a súčasne osobitné ustanovenie § 58 ZKR, ktoré upravuje odporovateľnosť právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, § 59 ZKR, ktoré upravuje zvýhodňujúci právny úkon a § 60, ako ukracujúci právny úkon súd považoval za rozhodujúci moment pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti jednotlivých zmlúv v prejednávanej veci deň uzatvorenia jednotlivých žalobou napadnutých zmlúv. V nadväznosti na konštatovanie súdu, že bola zachovaná prekluzívna lehota 1 roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vymedzená ustanovením § 57 ods. 2 sa súd ďalej zaoberal otázkou naplnenia predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu a to primárne podľa ustanovenia § 57 ods. 4 a ďalej ustanovení § 58, § 59 a § 60 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť v prejednávanej veci zaťažovala žalobcu.

27. Odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 57 vo všeobecnosti predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, to znamená že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola veriteľom na majetok úpadcu riadne prihlásená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

28. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je žalobca v incidenčnom konaní povinný uviesť, sú tvrdenia smerujúce k preukázaniu skutočností, že v žalobe označenými

právnymi úkonmi uzatvorenými medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti jednotlivých zmlúv, a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené, a to najmä v situácii, ak žalovaný odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu učinil spornou. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca v konaní uvádzal tvrdenia a predkladal dôkazy k majetkovým pomerom úpadcu ku dňu 28.10.2014, t.j. ku dňu zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku vo väzbe na účtovnú závierku zostavenú k 28.10.2014. Zo strany žalobcu však neboli v konaní produkované tvrdenia k majetkovým pomerom úpadcu v čase účinnosti jednotlivých žalobou napadnutých odporovaných právnych úkonov, ktorá skutočnosť sama o sebe bola dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, t. j. ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti zmluvy, nie je možné sa zaoberať otázkami splnenia ďalších osobitných predpokladov odporovateľnosti.

29. Existencia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ako podmienka odporovateľnosti musí byť splnená pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti. Z dôkazov, ktoré žalobca označil a pripojil k žalobe, preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplýva. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačoval na uspokojenie jeho existujúceho záväzku. Obsahom dôkazného bremena žalobcu tak bolo preukázať, že jednotlivými právnymi úkonmi, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám, z ktorých napríklad Zmluva o sprostredkovaní a Zmluva o ekonomickom poradenstve boli uzatvorené ešte v roku 2009 a 2010, žalobca v žalobe nešpecifikoval a pripojenými dôkazmi nepreukazoval. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odplatnými úkonmi dochádza k zmene stavu aktív a pasív dlžníka. Pokiaľ na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz s účinkami dňa 29.09.2014, uvedená skutočnosť svedčí o tom, že úpadca bol v rozhodnom čase v úpadku, t. j. v platobnej neschopnosti alebo v predĺžení. Uvedená skutočnosť však nezbavuje žalobcu dôkazného bremena preukázať kvalifikovaný ekonomický dopad konkrétneho odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je pritom základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu vôbec nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, a ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade a pri každej skutkovej podstate splnená. Teda predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. Skutočnosť, či napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou dokazovania a dôkaznej povinnosti žalobu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje.

30. Vzhľadom na pluralitu veriteľov v konkurznom konaní je irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Musí však ísť o pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Žalobca, ktorý v konaní nepreukázal ukrátenie veriteľov v dôsledku napadnutých právnych úkonov dlžníka, nemôže byť v konaní o odporovacej žalobe úspešný. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax a tiež rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako plynie, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov v podobe ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/14/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/11/2016 a sp. zn. 13CoKR/34/2016).

31. Vzhľadom na to, že žalobca v rámci povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti nepreukázal hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, nemôže obstáť všeobecná argumentácia žalobcu s poukazom na všeobecne dojednaný predmet plnenia a výšku dojednanej odplaty, ktorá bola obsahom vyššie označených právnych úkonov so záverom o znížení rozsahu disponibilného majetku dlžníka a tým ani záver o ukrátenie jeho veriteľov.

32. Súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov, a to mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 28.10.2014, súpisov oddelenej a všeobecnej podstaty úpadcu, ani zo zoznamu pohľadávok úpadcu, nie je možné vyvodiť záver, ktorý je relevantný pre posúdenie otázky naplnenia základnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, a síce či dotknutými právnymi úkonmi označenými v žalobe došlo k reálnemu zmenšeniu majetku dlžníka s dôsledkom ukrátenia uspokojenia jeho v tom čase existujúcich veriteľov. Z konštatovania žalobcu k účtovnej hodnote majetku podliehajúceho konkurzu a evidencii záväzkov úpadcu s prihliadnutím na súpisovú hodnotu majetku podliehajúceho konkurzu ešte nevyplýva, že práve napadnutými právnymi úkonmi došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu rozsahu tohto majetku úpadcu s dôsledkom ukrátenia jeho veriteľov. Ani z právnych domnienok vzťahujúcich sa k predpokladu úpadku a právnej domnienky úmyslu ukrátiť veriteľov nemožno založiť predpoklad ukracujúceho právneho úkonu.

33. Pri konštatovaní nepreukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ostatnými podmienkami odporovateľnosti sa súd z dôvodov procesnej ekonómie bližšie nezaoberal.

34. Nakoľko súd zamietol žalobcu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov, nemohlo byť vyhovené ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).