Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/14/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu: O.. A. I., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom O. D.. XX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Račianska č. 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 17. júla 2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 17. júla 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X z 30. marca 2017 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

III. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Bratislave (prvostupňový orgán verejnej správy) č. XXX XXX XXXX X z 30. marca 2017 bola podľa § 65 a § 112 ods. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP) zamietnutá žiadosť žalobcu o prepočítanie sumy jeho starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu služobného pomeru colníka. 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 2 -

2. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobcovi bol rozhodnutím zo 17. decembra 2015 priznaný od 12. októbra 2015 starobný dôchodok a pre účely jeho priznania a určenia jeho výšky mu bolo zohľadnených 16 rokov a 218 dní dôchodkového poistenia, ktoré k 12. októbru 2015 získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Nebolo zhodnotené obdobie jeho dôchodkového poistenia od 2. októbra 1973 do 26. septembra 1975 (základná vojenská služba) a doba jeho služobného pomeru T. od 23. júna 1976 do 30. júna 2000 v rozsahu 26 rokov a 4 dni, ktoré bolo zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku. Ten mu bol priznaný rozhodnutím Colného úradu Fiľakovo č. 555/2003 z 29. januára 2003 od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 7 a § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

3. Na základe uvedených skutkových zistení prvostupňovaný orgán verejnej správy dospel k právnemu záveru, že jeho žiadosti o prepočítanie sumy starobného dôchodku so započítaním doby dôchodkového poistenia, ktorá bola zhodnotená pre účely priznania a určenia výšky výsluhovej dávky nebolo možné vyhovieť, pretože uvedené obdobie dôchodkového poistenia nebolo zaradené do zvýhodnenej kategórie

funkcií, preto s poukazom na ust. § 65 ods. 1, 2, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZoSP nebolo možné dobu dôchodkového poistenia, ktorú získal v osobitnom systéme dôchodkového poistenia zohľadniť a následne vypočítaný starobný dôchodok krátiť podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach ( č. 128), (ďalej „Dohovor“).

4. Požiadavku žalobcu, aby bola pri posudzovaní jeho žiadosti o prepočet sumy starobného dôchodku zohľadnená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i krajských súdov nepovažoval za dôvodnú, pretože právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 ani v ďalších rozsudkoch, na ktoré žalobca poukázal, nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie.

5. Žalobca sa voči prvostupňovému orgánu verejnej správy odvolal a namietal nezhodnotenie celého získaného obdobia dôchodkového poistenia pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti o prepočet jeho starobného dôchodku. Pokiaľ mu bolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia s vylúčením doby dôchodkového poistenia, ktorú získal výkonom základnej vojenskej služby a výkonom služby colníka, bol postup prvostupňového orgánu verejnej správy nesprávny, v dôsledku čoho bol nesprávne určený jeho osobný mzdový bod aj priemerný osobný mzdový bod. Jeho rozhodnutie považoval za vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Zdôraznil, že ust. § 274 ZoSP nerieši otázku zápočtu obdobia dôchodkového poistenia poistencov ale ich nároky, vyplývajúce zo zvýhodnených pracovných kategórií, resp. kategórií funkcií. Domáhal sa toho, aby mu bolo pre účely určenia výšky starobného dôchodku započítané celé obdobie jeho dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme dôchodkového poistenia s následným krátením jeho sumy v zmysle ustálenej judikatúry. 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 3 -

6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (druhostupňový orgán verejnej správy) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 17. júla 2017 odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. V odôvodnení rozhodnutia zhrnul skutkové a právne dôvody odvolaním napadnutého rozhodnutia i obsah odvolania žalobcu, preskúmal napadnuté rozhodnutie aj priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo správne.

8. Zopakoval, že žalobca k 12. októbru 2015, kedy dovŕšil dôchodkový vek získal 16 rokov a 218 dní vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 1 a 2 ZoSP. Pre účely priznania výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby v rozsahu 26 rokov a 4 dni, pričom uvedené obdobie dôchodkového poistenia nebolo zaradené do zvýhodnenej kategórie funkcií. Z toho, s poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZoSP vyvodil, že pokiaľ žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom na výsluhový dôchodok, nie je možné uvedené obdobie dôchodkového poistenia považovať za obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia.

9. Námietku žalobcu, že s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 je pri posudzovaní doby poistenia Sociálna poisťovňa povinná zobrať do úvahy aj tú dobu poistenia, ktorú poistenec získal v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a následne vypočítanú sumu dôchodkovej dávky krátiť podľa čl. 33 „Dohovoru“, nepovažoval za dôvodnú, pretože uvedený postup je možné aplikovať len u tých poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia vo zvýhodnených pracovných kategóriách (kategóriách funkcií) v zmysle § 274 ZoSP.

10. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu ohľadom nesprávne určeného osobného mzdového bodu a priemerného osobného mzdového bodu pre účely určenia výšky jeho starobného dôchodku, pretože určenie jeho výšky považoval za súladné so zákonom, pokiaľ zhodnotil dobu jeho dôchodkového poistenia získanú len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

11. Právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, na ktorý žalobca poukazoval, nepovažoval za záväzný, pretože nebol zovšeobecnený, preto

nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach.

12. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 14. augusta 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenia veci na nové konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy. Uplatnil si právo na 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 4 -

náhradu trov konania v celom rozsahu. 13. Tvrdil, že rozhodnutím žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj ich postupom boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o prepočítanie sumy starobného dôchodku napriek tomu, že jeho výška bola určená nesprávne, v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný bol z toho dôvodu povinný zrušiť prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a pokiaľ tak nerozhodol, konal v rozpore s ust. § 218 ods. 2 a 3 ZoSP, pretože prvostupňový orgán sa nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že argumentácia prvostupňového aj druhostupňového orgánu verejnej správy bola založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Z ich rozhodnutí vyplynul dôvod zamietnutia jeho žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku spočívajúci v tom, že súčasná judikatúra nie je aplikovateľná, pretože jeho činnosť colníka nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie.

14. Zdôraznil, že žalovaný aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 „Dohovoru“ aj v rozpore s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach v tom zmysle, že u výsluhových dôchodcov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia je potrebné pri posudzovaní doby ich poistenia vychádzať z celkovej doby dôchodkového poistenia, tj. aj z tej, ktorá bola získaná mimo všeobecného systému dôchodkového poistenia a starobný dôchodok je možné len krátiť, nie ho nepriznať.

15. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci odôvodnil rozhodnutím žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy v rozpore s ust. § 65 ZoSP, keď nebolo zhodnotené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia (42 rokov a 222 dní) ale len 16 rokov a 218 dní, v dôsledku čoho bola určená nesprávne výška jeho starobného dôchodku a to v rozpore s ust. § 66 ods. 1, §§ 61-63 ZoSP. Zistené obdobie dôchodkového poistenia, na základe ktorého bola jeho žiadosť o prepočet sumy starobného dôchodku zamietnutá, nemalo oporu v obsahu administratívneho spisu. Za nesprávnu považoval aj interpretáciu zákonného ust. § 274 ZoSP vo vzťahu k zistenému obdobiu jeho dôchodkového poistenia, pretože uvedené zákonné ustanovenie sa obdobia dôchodkového poistenia poistenca nedotýka.

16. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 na základe ktorého tvrdil, že odporkyňa mala vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by všetky doby poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a následne z nej mala odpočítať výšku dôchodku, ktorá zodpovedala dobe dôchodkového poistenia, zohľadnenej pri priznávaní výsluhovej dávky. Záväznosť vysloveného právneho názoru aj pre posúdenie jeho žiadosti o prepočítanie sumy starobného dôchodku podložil poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So 59/2014 a tvrdil, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy nerešpektovali výkladovú prax. Poukázal aj na ďalšie početné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či krajských súdov Slovenskej republiky, ktorými 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 5 -

vyvracal tvrdenie žalovaného, že právne názory vyslovené v týchto rozsudkoch neboli zovšeobecnené a že nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax, ktorá by sa ustálila po určitú dobu.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žalobcu (replika) zopakoval skutkové a právne argumenty ako aj priebeh konania, ktorý bol aj obsahom odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobca ako colník nebol zaradený do zvýhodnenej pracovnej kategórie, preto nie je možné jeho žiadosť o prepočet sumy starobného dôchodku posúdiť v súlade s právnym názorom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So 138/2011, pretože nejde o skutkovo totožnú vec. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nerešpektovaniu právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v rozsudku 10So 59/2014 z 15. apríla 2014 poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011 a tvrdil, že vo vzťahu k uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nešlo o právny názor, ktorý by bol zovšeobecnený a preto aplikovateľný v skutkovo a právne porovnateľných veciach.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho žalobe (duplika) zotrval na svojich doterajších argumentoch a zdôraznil, že zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia poistenca, preto bolo v administratívnom konaní nesprávne aplikované ust. § 274 ZoSP. Záväznosť právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i krajských súdov Slovenskej republiky a ich aplikovateľnosť v skutkovo totožných veciach odôvodnil poukazom na totožný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ako žalovaný.

19. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) na 14. februára 2018.

20. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii, vyplývajúcej z jeho písomných podaní. Zdôraznil, že o skutkovo totožnú vec ako v početných rozhodnutiach Najvyššieho súdu a krajských súdov Slovenskej republiky ide z toho hľadiska, že pokiaľ poistenec získal doby dôchodkového poistenia v rozdielnych systémoch dôchodkového poistenia, tak sa vykoná zápočet týchto dôb zo všetkých systémov dôchodkového poistenia.

21. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti.

22. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 6 -

správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy aj postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne, v celom rozsahu a dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, preto v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a v súlade s ust. § 191 ods. 4 SSP vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

24. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanoveným týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 60 ods. 1 prvej vety ZoSP obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 60 ods. 2 ZoSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z.z.) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 255 ods. 5 ZoSP (prechodné ustanovenia) za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 255 ods. 1 ZoSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 7 -

1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca žiadosťou z 8. februára 2017 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku so započítaním celého obdobia jeho dôchodkového poistenia, tj. aj tej doby dôchodkového poistenia, ktorá bola zhodnotená pre nárok na jeho výsluhovú dávku s jeho následným krátením podľa čl. 33 „Dohovoru“ a jeho spätné doplatenie odo dňa vzniku nároku naň.

30. V konaní nebolo sporné, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dosiahnutím fyzického veku 62 rokov, XX. F. XXXX. Od uvedeného dňa mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Bratislave zo 17. decembra 2015 č. XXX XXX XXXX 0 priznaný podľa § 65 ZoSP starobný dôchodok, pre účely ktorého mu bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 16 rokov a 218 dní, s vylúčením obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia. Žalobcovi bol rozhodnutím Colného úradu Fiľakovo č. 555/2003 z 29. januára 2003 priznaný podľa § 124 ods. 7 a § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 1. júla 2002 výsluhový dôchodok vo výške 15 173,- Sk mesačne, pre účely ktorého mu bola zhodnotená celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 26 rokov a 4 dní. Rozsah celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobcu nebol medzi účastníkmi sporný rovnako ani skutočnosť, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka ani výkon základnej vojenskej služby, ktoré boli zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, neboli zaradené vo zvýhodnenej kategórii funkcií.

31. Podľa čl. 33 ods. 2 „Dohovoru“, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky) ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto „Dohovore“ a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto „Dohovoru“ krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

32. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

33. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

34. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenia v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 8 -

35. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach bol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a Slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11. januára 1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto „Dohovoru“. Je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991. Z jeho čl. 2 vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. - IV. „Dohovoru“ prijíma. Časť I., VII. a príslušné ust. V. a VI. časti sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený „Dohovor“ v platnosti. Zo IV. časti „Dohovoru“, vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok (IV. časť „Dohovoru“ - spoločné ustanovenia).

36. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby u príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 „Dohovoru“ a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“ (vzťahuje sa aj na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia).

37. Z uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, (tj. výsluhového dôchodku žalobcu). Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 9 -

že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (tj. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

38. Prvostupňový správny súd, tj. rozhodujúci krajský súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože tieto sú podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky s § 139 ods. 3 SSP záväzné nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre správny orgán a pre konajúci preskúmavací súd a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom rovnakej právnej otázky.

39. V tomto zmysle bol rovnaký právny názor vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So 138/2011 z 15. augusta 2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6/2013. Vyslovený právny názor sa týkal skutkovo podobnej veci z hľadiska nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver rozhodujúca ani podstatná, pretože nároky, vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku (a iné), uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.

40. Pokiaľ žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali cit. judikát, nebolo možné ich rozhodnutia považovať za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky (1So 59/2012 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 10 -

z 13. augusta 2013, 1 So 127/2014 z 30. novembra 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti, pretože tieto právne názory sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky záväzné nielen pre adresáta, tj. správny orgán ale aj pre konajúci súd.

41. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku bolo nesprávne, v rozpore s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 1 „Dohovoru“ č. 128 a nutnosťou rešpektovania vyslovených právnych názorov v skutkovo totožných veciach tak, ako to bolo vyššie uvedené. Dôsledkom uvedeného bolo vydanie rozhodnutí, ktoré boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci, preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na nové konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy, v ktorom je zaťažený povinnosťou rešpektovať vyslovený právny názor.

42. Úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP s tým, že o ich výške rozhodne v súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 2 6Sa / 1 4 / 2 0 1 7 - 11 -

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).