Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-6-2018.pdf
PDF · 99.39 KB
No categories available
16C/6/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľky v 1. rade: D.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, R. a navrhovateľky v 2. rade: O. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Z.. XXX, G. D. R., zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., IČO: 51 247 798, so sídlom Hrabový chodník 4, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: Š. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, R. a odporkyne v 2. rade: N. D., nar. XX.XX.XXXX bytom E. XX, R., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
„Súd ukladá odporcom v 1. a 2. rade povinnosť umožniť navrhovateľkám v 1. a 2. rade prevziať každú nedeľu o 13:30 hod. svoju matku O. D., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome súpisné číslo XXXX postavenom na parc. č. 1325/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 252 m2, evidovanej ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie A. a zároveň každú nedeľu v ten istý deň p 19:00 hod. umožniť vrátiť svoju matku O. D., nar. XX.XX.XXXX do miesta jej trvalého bydliska, do rodinného domu súpisné číslo XXXX postavenom na parc. č. 1325/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 252 m2, evidovanej ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie A., v ktorom má právo doživotného užívania.“.
II. Súd priznáva navrhovateľkám v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu od žalovaných, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľky domáhali, aby súd nariadil neodkladného opatrenie, ktorým by uložil odporcom povinnosť umožniť navrhovateľkám prevziať každú nedeľu o 13:30 hod. svoju matku O. D., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome súpisné číslo XXXX postavenom na parc. č. 1325/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 252 m2, evidovanej ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie A. a zároveň každú nedeľu ten istý deň o 19:00 hod. umožniť vrátiť svoju matku O. D., nar. XX.XX.XXXX do miesta jej trvalého bydliska, do rodinného domu súpisné číslo XXXX postavenom na parc. č. 1325/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 252 m2, evidovanej ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie A., v ktorom má právo doživotného užívania.
2. Navrhovateľky v 1. a 2. rade svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že v roku 1980 vznikla medzi súrodencami - navrhovateľkami v 1. a 2. rade, ich bratom, označeným ako odporca v 1. rade a ich matkou (O. D., nar. XX.XX.XXXX) dohoda, že pokiaľ vlastnícke právo k rodinnému domu na E. Z. H. R. prejde v budúcnosti na odporcu v 1. rade, bude v prospech matky zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania. Prevod vlastníckeho práva spolu so zriadením vecného bremena kataster povolil vkladom č. 602/91 - VZ 403/91. Zároveň bolo obsahom dohody medzi súrodencami, odporkyňou v 2. rade a matkou, že odporca v 1. rade (spoločne s odporkyňou v 2. rade) matku podľa svojich možností a schopností doopatruje s tým, že navrhovateľky budú svoju matku navštevovať v rodinnom dome, ktorého vlastnícke právo previedla na odporcov, v ktorom má zriadené právo doživotného užívania. Táto dohoda bola odporcami v zásade, s občasnými výnimkami, plnená až do septembra 2017, kedy odporca v 1. rade začal navrhovateľom brániť v stretávaní sa s ich matkou v celom rozsahu. Matka aj naďalej žije v predmetnom rodinnom dome. Navrhovateľky sú si vedomé, že odporca v 1. rade má závažné zdravotné problémy, kvôli ktorým bol už opakovane hospitalizovaný. Z toho dôvodu sa snažili riešiť vzniknutú situáciu zmierlivo. Avšak vzhľadom na vek matky (90 rokov) nepovažujú za vhodné naďalej byť nečinní a nestýkať sa so svojou matkou a nemať umožnené sa o ňu starať a prežívať s ňou toto jej životné obdobie. Zdravotný stav matky je primeraný veku, a to po fyzickej ako aj psychickej stránke. Je odkázaná na pomoc iných, nie je samostatne mobilná. Po psychickej stránke možno konštatovať, že jej prežívanie udalosti z časového hľadiska nezodpovedá úplne realite a začína byť dezorientovaná. Navrhovateľky však nechcú vystaviť svoju matku inému do úvahy prichádzajúcemu súdnemu konaniu, obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, nakoľko majú obavu, že toto by si to ich matka mohla uvedomovať a nechcú jej týmto spôsobiť nepríjemné pocity a prípadne jej ublížiť. Navrhovateľky konštatovali, že približne až do augusta 2017 im odporca v 1. rade s občasnou výnimkou, nebránil intenzívne v stretávaní sa s matkou, hoci sa stávalo, že navrhovateľkám bolo znemožnené dostať sa až za bránu, nakoľko z jej vnútornej strany odporca v 1. rade ponechal kľúče a na zvonenie nereagovali, avšak toto sa nedialo pravidelne. V tom čase (august 2017) sa však odporcovi v 1. rade zrejme výraznejšie zhoršil jeho zdravotný stav, ktorý zjavne negatívne vyplýva aj na jeho psychiku a požiadal navrhovateľku v 1. rade o odovzdanie kľúčov od jeho rodinného domu na E. XX H. R., ktoré mala k dispozícii výhradne za účelom návštevy matky. Navrhovateľka v 1. rade pochopiteľne kľúče bez váhania odovzdala. Od toho momentu odporca v 1. rade prestal umožňovať navrhovateľke v 1. rade svoju matku navštevovať. Prvý týždeň v septembri 2017 sa rovnako navrhovateľka v 2. rade pokúsila o návštevu svojej matky, za prítomnosti manžela, D. Č.. Toto zo strany odporcu v 1. rade nebolo umožnené. Odporca v 1. rade vulgárne pri tej príležitosti navrhovateľke v 2. rade nadával. Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa od toho času dožadujú u odporcov stretnutia so svojou matkou. Vzhľadom na tú skutočnosť, že matka býva v rodinnom dome vo vlastníctve odporcov, kde má aj zriadené vecné bremeno, nemôžu ísť navrhovateľky svojvoľne matku navštíviť, keďže sa nejedná o ich majetok a nedisponujú ani kľúčmi od tejto nehnuteľnosti ako tomu bývalo v minulosti. Stretnutie s matkou bolo navrhovateľke v 1. rade umožnené už v čase, kedy bol odporca v 1. rade hospitalizovaný od 13.10.2017-26.10.2017, kedy syn odporcov, G., umožnil navrhovateľke v 1. rade s matkou byť s matkou každú nedeľu počas hospitalizácie odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade umožnil navrhovateľke v 1. rade sa stretnúť s matkou dňa 01.11.2017 za účelom návštevy. Dňa 20.11.2017 mala matka určenú pravidelnú návštevu u kardiológa, ktorú s ňou navrhovateľka v 1. rade absolvuje každých 6 mesiacov. Toto stretnutie sa zrealizovalo tak, že syn odporcov G. priniesol matku navrhovateľke v 1. rade a rovnakým spôsobom ju následne po kontrole aj prebral od navrhovateľky v 1. rade. Odporca v 1. rade umožnil navrhovateľke v 1. rade sa stretnúť so svojou matkou až počas vianočných sviatkov, a to dňa 26.12.2017 od 11:00 hod do 20:00 hod. Syn odporcov vyviezol matku pred rodinný dom a tam ju odovzdal navrhovateľke v 1. rade. To bolo posledný raz, čo bolo navrhovateľke sa stretnúť s vlastnou matkou.
3. Navrhovateľky v 1. a 2. rade uviedli, že účelom nimi požadovaného neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán, ktorú jednoznačne je možné dosiahnuť nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľky mali za to, že potreba úpravy pomerov účastníkov je osvedčená tým, že odporcovia začali brániť navrhovateľkám v stretávaní sa s ich matkou, a to už od augusta 2017, doposiaľ. Vzhľadom na skutočnosť, že sa pomery medzi účastníkmi neupravili, a navrhovateľky chcú tráviť čas so svojou matkou, ktorá je v pokročilom veku a jej zdravotný stav už nie je priaznivý, sú navrhovateľky nútené pristúpiť k riešeniu situácie cestou súdu, keďže iného riešenia zjavne niet. Správanie odporcu v 1. rade, podporené nečinnosťou odporkyne v 2. rade je osvedčené obsahom čestného prehlásenia manžela navrhovateľky v 2. rade, ktorý potvrdil, že nie je navrhovateľke v 2. rade umožnené stretávať sa s vlastnou matkou, ako aj jednostrannou SMS komunikáciou zo strany navrhovateľky v 1. rade. Zároveň navrhovateľky odkázali na niektoré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky ako napr. unesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co 100/2011-587 zo dňa 19.04.2011a podobne. Navrhovateľky v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že odporcovia v 1. a 2. rade konajú v rozpore s dobrými mravmi, keď znemožňujú stretnutiu navrhovateliek so svojou matkou a starostlivosť o ňu a zároveň upierajú matke právo na stretávanie sa so svojimi deťmi a vnukmi. Možno konštatovať, že navrhovateľkám a matke je upierané právo na rodinu, pričom matka je vo vysokom veku a v nepriaznivom zdravotnom stave. Navrhovateľky v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že práve nariadením neodkladného opatrenia môže súd zamedziť aj vzniku prípadnej ďalšej nemateriálnej škody v rodinným vzťahoch v budúcnosti, ktorá im neustále vzniká v bezprostrednej súvislosti s konaním odporcov, a preto práve rýchlym a účinným zásahom súdnej autority môže dôjsť k zachráneniu tých najbližších rodinných vzťahov. Preto podľa navrhovateliek v 1. a 2. rade, s ohľadom na všetky uvedené okolnosti, existuje dôvodná obava, že odporcovia v 1. a 2. rade budú aj naďalej brániť navrhovateľkám v 1. a 2. rade stýkať sa so svojou matkou, nakoľko tak činia doposiaľ, čo je dostatočným dôvodom na úpravu pomerov účastníkov tohto súdneho konania. Nariadením neodkladného opatrenia bude umožnené navrhovateľkám stretávať sa so svojou 90 ročnou matkou, ktorá žije v rodinnom dome vo vlastníctve odporcov, v ktorom má právo doživotného užívania. Matka je odkázaní na vozík a nie je už toho času dostatočne mobilná na to, aby sa sama bez pomoci tretej osoby bola schopná vychystať a ísť von mimo rodinného domu a pozemkov vo vlastníctve odporcov, ktorí navrhovateľky odmietajú vpustiť za matkou.
4. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľky v 1. a 2. rade neodkladného opatrenia súdu predložili: rodný list navrhovateľky v 1. rade a 2. rade, výpis z LV č. XXXX, lekárske správy matky účastníkov konania, rozhodnutie a posudok Mestskej časti Bratislava - Rača, čestné prehlásenie manžela navrhovateľky v 2. rade a kópie textových správ, z ktorých mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav.
5. Navrhovateľky a odporca v 1. rade sú súrodenci - príbuzný v pobočnom rade. Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú manželia a spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, konkrétne pozemkov a stavby na ňom stojacej (ďalej len „rodinný dom“). V prospech matky navrhovateliek a odporcu v 1. rade - O. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“) bolo zriadené vecné právo spočívajúce v práve matky doživotne užívať rodinný dom.
6. Matka má 90 rokov a podľa rozhodnutia a posudku Mestskej časti Bratislava - Rača sa považuje za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu pobytovou formou sociálnej služby na určitý čas v zariadení opatrovateľskej služby z dôvodu, že je odkázaná na pomoc a dohľad pri všetkých úkonoch sebaobsluhy, pohybuje sa pomoc invalidného vozíka, čo bolo potvrdené aj lekárskou správou zo dňa 20.11.2017, z ktorej vyplývalo, že matka po vlastných nohách už takmer vôbec neprejde.
7. Odporcovia ako vlastníci rodinného domu a osoby zaťažené vecným bremenom v prospech oprávnenej matky bránili navrhovateľkám (dcéram matky) v styku s matkou tým, že im bránili v návštevách ich matky, resp. v možnosti ju vyzdvihnúť.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. § 336 ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa čl. 19 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
16. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
17. Podľa čl. 41 ods. 1 tretej vety Ústavy SR manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.
18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“) rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
20. Podľa čl. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
21. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
22. Vecné bremeno zriadené v prospech matky má charakter osobného vecného bremena, ktorého obsahom je užívanie rodinného domu za účelom uspokojovania osobných potrieb matky ako oprávnenej osoby z tohto vecného bremena. Súčasný súdna prax nevylučuje v niektorých prípadoch odvodený právny dôvod užívania zaťaženej veci aj ďalším osobám, ak ide o ich pobyt na zaťaženej nehnuteľnosti, ktorý nemá charakter trvalého užívania (napr. ide o návštevu u oprávneného subjektu), avšak vo všeobecnosti platí zásada, že oprávnený z vecného bremena užívania nehnuteľnosti môže nehnuteľnosť užívať len pre seba a nesmie na užívanie pribrať cudziu osobu (resp. akúkoľvek tretiu osobu) s výnimkou krátkodobej návštevy (rozsudok NS Č4 zo dňa 31.08.2004, sp. zn. 22Cdo 555/2004). Občiansky zákonník nemá výslovnú úpravu nárokov subjektu oprávneného z vecného bremena voči tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Od návrhov na určenie existencie vecného bremena alebo od návrhov na obmedzenie, príp. zrušenie vecného bremena, ktoré môžu úspešne podať len subjekty práv a povinností z vecného bremena, treba odlišovať návrhy, v ktorých sa navrhovatelia dožadujú ochrany práva zodpovedajúcemu vecnému bremena, pretože v týchto prípadoch môžu návrh úspešne podať nielen osoby povinné a oprávneného z takéhoto vecného bremena, ale aj tí, ktorí svoje právo užívať nehnuteľnosť, s ktorou je spojené právo vecného bremena, odvodzujú od subjektov tohto práva, čiže od subjektov oprávnených z vecného bremena.
23. V danom prípade nárok navrhovateliek v 1. a 2. rade, ktorému sa má poskytnúť ochrana vyplýval z ich príbuzenského vzťahu v priamom rade k matke, na základe ktorého mohli, odvodiť svoje právo
na krátkodobé užívanie rodinného domu vo forme návštev ich matky, resp. jej prevzatia, od práva ich matky, tzn. vecného bremena zriadeného v jej prospech, rodinný dom užívať za účelom uspokojovania svojich osobných potrieb a realizovania osobnostných práv. Medzi tieto práva patrí aj právo matky a právo navrhovateliek v 1. a 2. rade na rodinný život a ochrana pred neoprávneným zasahovaním do tohto práva, tzn. právo matky na návštevy jej rodinných príslušníkov (dcér) v predmetnom rodinnom dome. Za účelom zabezpečenia tohto práva matky a práv navrhovateliek, na druhej strane patrí odporcom, ako osobám povinným z predmetného vecného bremena, povinnosť strpieť takéto rodinné návštevy matky a rešpektovať jednu zo základných zásad rodinného práva, že všetci členovia rodiny majú vzájomnú povinnosť si pomáhať (čl. 4 zákona č. 36/2005 Z.z.). Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa domáhali neodkladnej ochrany svojich práv formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
24. Účelom neodkladného opatrenia, ako procesného prostriedku poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva, je rýchla úprava (trvalého alebo dočasného charakteru) právnych, resp. faktických pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia súdu (exekučného titulu). So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Súd musí zároveň uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
25. V danom prípade mal súd za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, nakoľko odporcovia neumožňovali navrhovateľkám navštevovať ich matku v rodinnom dome, resp. vôbec nereagovali na požiadavky navrhovateliek vyplývajúce z SMS správ, aby matku pripravili za účelom jej prevzatia navrhovateľkami, dochádzalo k porušovaniu práv navrhovateliek na krátkodobé užívanie rodinného domu spočívajúceho vo forme návštev ich matky, príp. aspoň za účelom jej prevzatia a stretnutí s ňou. Zároveň takouto neodkladnou úpravou pomerov účastníkov konania nedôjde ani k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva odporcov k predmetného domu, pretože výkon navrhovateľmi požadovaného práva sú povinní odporcovia strpieť, aspoň krátkodobo a uvedené právo je esenciálnou zložkou práva matky na užívanie predmetného rodinného domu a uspokojovanie svojich potrieb, vrátane práva na rodinný život, obsahujúce právo na stretávanie so všetkými členmi svojej rodiny, najmä všetkými svojimi deťmi.
26. Za daného stavu, keď navrhovateľky v 1. a 2. rade dostatočným spôsobom osvedčili zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p., ktorými je potreba bezodkladnej úpravy pomer strán sporu, súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému vyhovel. Zároveň je podľa názoru súdu daný predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, z ktorého dôvodu súd navrhovateľkám v 1. a 2. rade povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuložil.
27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
31. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
32. Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko zákonodarca v § 251 až § 262 C.s.p. opomenul riešiť otázku trov konania v prípade, že je podaný samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (tzn. nie v konaní vo veci samej, ktorú rieši § 262 ods. 1 C.s.p.), súd o tomto nároku rozhodol s použitím Článku 4 ods. 2 C.s.p. v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016, tzn. „...podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“. Konkrétne súd rozhodol o nároku na náhradu trov v zmysle § 145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01.07.2016 a ktorý obdobnú situáciu riešil tak, že „Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“. V zmysle uvedeného sa konajúcemu súdu javilo zákonné a spravodlivé, rozhodnúť v prípade nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia v súlade aj s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou a priznať nárok na náhradu trov konania v súlade s princípom zodpovednosti za výsledok konania (sporového), aj v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení. Na základe toho potom súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov rozhodol v danom prípade tak, že navrhovateľkám, ktoré boli úspešné vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd tento nárok v plnom rozsahu priznal, pričom o výške náhrady trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie (o nariadenie neodkladného opatrenia) končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.