Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: W. S., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom V., T. ulica XXX/XX, občan SR, o zaplatenie 2.991,02 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 475,19 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 475,19 EUR od 16.02.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 23.03.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.991,02 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.991,02 EUR od 16.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu dňa 12.02.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ku ktorej viedol účet č. 43122788. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18,00 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500,- EUR a bol povinný platiť mesačnú splátku vo výške 50,00 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 05.02.2017 výpis z kreditnej karty s konečným stavom na úhradu ku dňu 31.01.2017 v sume 2.991,02 EUR (pozostávajúci z istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného). Žalovaný svoj záväzok uhradiť zistený dlh v sume 2.991,02 EUr do dňa určenej splatnosti, t. j. do dňa 15.02.2017 nesplnil. Keďže žalovaný svoj dlh neuhradil, ani len čiastočne, od 16.02.2017 je v omeškaní a žalobca si uplatnil aj priznanie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.991,02 EUR od 16.02.2017 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril ani ústne a ani písomne.

3. Žalobca návrhom zo dňa 22.06.2017 požiadal o zmenu strany sporu na strane žalobcu, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 30.12.2016 postúpil právny predchodca žalobcu (VÚB banka, a.s.) pohľadávku voči žalovanému na žalobcu (Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.). Zároveň vyjadril súhlas so vstupom do konania.

4. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 09.11.2017 č.k. 18Csp/51/2017-45 pripustil zmenu na strane žalobcu a pripustil, aby žalobca vstúpil do konania namiesto právneho predchodcu žalobcu.

5. Podaním z 13.02.2018 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 475,19 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 475,19 EUR od 16.02.2017 do zaplatenia späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť a vrátiť pomernú časť súdneho poplatku. Vo zvyšku trval na podanej žalobe, poukázal na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, nemožnosť určenia konečnej splatnosti úveru. V súlade s čl. V bod 35a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom z 02.04.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného, ktoré spočívalo v opakovanom neplnení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 1.456,56 EUR, poplatkov 174,65 EUR, štandardného úroku 1.059,27 EUR, sankčného úroku 300,54 EUR. Žalobca dal na vedomie rozhodnutie ÚS SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 11/2016 ktorým vyslovil nesúlad ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s ust. čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 Ústavy SR. Pre prípad, že žalovaný uzná uplatnený nárok navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

6.Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.02.2018 konanom v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného podľa § 180 CSP.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so žalobou, žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro Premium zo dňa 12.02.2013, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpisom z pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, uznesením z 24.05.2017, uznesením z 23.06.2017, návrhom na zmenu strany sporu, uznesením z 09.11.2017, ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, čiastočným späťvzatím žaloby, úpravou petitu zo dňa 13.02.2018, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ako aj ostatným obsahom spisu sp. zn. 18Csp/51/2017.

8. Súd zistil tento skutkový stav:

-Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaný mali dňa 12.02.2013 zmluvu o vydaní a používaní Kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., teda úverovú zmluvu vo forme kreditnej karty, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úverový limit. Žalovaný žiadal úverový limit 1500,- EUR. Z výpisu z kreditného účtu vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový limit vo výške 1500,- EUR. Žalovaný od právneho predchodcu žalobcu celkom na základe predmetnej zmluvy vyčerpal peňažné prostriedky v sume 1500,- EUR. Na účet právneho predchodcu žalobcu na splatenie kreditnej karty žalovaný zaplatil celkom sumu 580,- EUR. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom z 02.04.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pôvodný žalobca pohľadávku voči žalovanému vrátane práv a povinností veriteľa zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty na súčasného žalobcu (spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.). Žalobca zobral písomným podaním zo dňa 13.02.2018 návrh späť v časti o zaplatenie 475,19 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 475,19 EUR od 16.02.2017 do zaplatenia a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.515,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.515,83 EUR od 16.02.2017 do zaplatenia.

9. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:

-Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpisu zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

-Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpisu zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

-Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

-Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

-Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

-Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

-Podľa § 43 c ods. 3 Občianskeho zákonníka, neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.

-Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

-Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

-Podľa § 46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

-Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

10. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 475,19 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 475,19 EUR od 16.02.2017 do zaplatenia zastavil podľa § 144 a § 145 CSP, nakoľko žalobca zobral v tejto časti svoj návrh späť písomným podaním zo dňa 13.02.2018, t. j. ešte pred začatím prvého pojednávania vo veci samej.

11. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona s prihliadnutím, že ide o spotrebiteľský právny vzťah aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal vzniknúť na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro Premium zo dňa 12.02.2013. Touto listinou však podľa názoru súdu nevznikol žiadny konkrétny zmluvný vzťah medzi veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom za veriteľa konala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., v tejto žiadosti žalovaný poskytuje len svoje osobné údaje, v časti III. Podmienky úveru sa nachádza údaj o predschválenom úverovom rámci 1500,- EUR, štandardnej mesačnej splátke 50,- EUR a štandardnej úrokovej sadzbe v zmysle platného Cenníka 18,00% ročne. Tieto údaje sú zrejme dopisované bankou až pri podpisovaní žiadosti, pretože žalovaný vypisoval žiadosť rukou dňa 08.02.2013 a uvedený údaj je dopísaný technickými prostriedkami. Za banku podpísal žiadosť zástupca CFH v Poprade dňa 12.02.2013. Z tejto listiny vôbec nie je zrejmé aký úver a aký úverový rámec bol schválený a za akých podmienok, s akými podmienkami splatnosti, vôbec nie je zrejmé či a kedy prípadná akceptácia žiadosti žalobcom bola doručená veriteľom druhej strane teda žalovanému (43c . Len vyjadrenie súhlasu s obsahom určitého návrhu má účinky prijatia návrhu. Ak na základe takýchto úkonov začal žalovaný používať kartu a čerpať prostriedky poskytované bankou, nemožno uzavrieť, že došlo k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o revolvingovom úvere ako tvrdí žalobca. Je zrejmé, že po prehodnotení žiadosti žalovaného bol schválený úverový rámec len v základných parametroch, a to bez bližšieho uvedenia ostatných zmluvných podmienok, pričom išlo o nový návrh na uzatvorenie novej zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu

a považuje sa za nový návrh. Strana veriteľa nepreukázala ani doručenie akceptácie návrhu žalobcom samotnému žalovanému.

12. Platné uzavretie zmluvy nemožno nahrádzať ani jednostranným vystavením výpisu z pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, kde má byť upravená aj splatnosť dlhu, výška splátky, účtovanie úrokov, poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu a podobne. Ak na základe takýchto úkonov začal žalovaný používať kartu a čerpať prostriedky poskytované bankou, nemožno uzavrieť, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere ako tvrdí žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prijatím a schválením zmluvy o používaní karty došlo zároveň aj k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorou mal byť čerpaný úver, uvedené nemôže viesť k platnému uzavretiu úverového vzťahu, žalovaný nemohol v čase podpisovania žiadosti o pôžičkovú kartu byť podrobne oboznámený s obchodnými podmienkami banky, ktoré nie sú ani čitateľné, pretože sú upravené mimoriadne malým písmom a v spleti obchodných spoločností - banky (VÚB, a.s.), Consumer Finance Holding a.s. je len veľmi ťažké sa vyznať, kto je veriteľom a kto za koho koná. Je nepochybné, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá právna úprava tohto zákona, pretože sa vzťahuje i na úver čerpaný formou kreditnej karty. Vzhľadom k tomu, že zmluva nevznikla platným spôsobom, súd prihliadol na oslabenie práva spotrebiteľa a vyhodnotil, že vzhľadom na mechanizmus uzatvárania zmluvy táto je neplatná, k uzavretiu písomnej zmluvy vôbec nedošlo (§ 39, § 40 ods. 1 .

13. Súd má za to, že k uzavretiu zmluve, titulom ktorej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 2.515,83 EUR ( po čiastočnom späťvzatí žaloby ) vôbec nedošlo, žalobcovi by preto patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný čerpal úverové prostriedky v časovom období od 20.02.2013 do 25.02.2013, jeho posledné čerpanie bolo dňa 25.02.2013 v sume 100,- EUR. Veriteľovi na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba dňa 25.02.2015 a trojročná objektívna premlčacia doba dňa 25.02.2016. Objektívna premlčacia doba plynie bezpochyby odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, teda najneskôr dňa 25.02.2013. Žalobca podal žalobu na súde dňa 23.03.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalovaného práva. Súd záverom uvádza, že i napriek procesnej pasivite žalovaného, súd prihliadol na oslabenie práva veriteľa podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a na premlčanie prihliadol ex offo tak, ako bol účinný v čase rozhodovania súdu.

17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. V zmysle v bode 17 až 19 v rozsudku citovaných ustanovení, keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, patrila mu náhrada trov konania. Žalovaný však zostal v konaní nečinný, žiadne trovy konania si neuplatnil, ani mu žiadne trovy v konaní preukázateľne nevznikli, nevyplynuli ani z obsahu súdneho spisu, preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).