Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobkyne: D.. M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX O. D., zastúpená JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: „Spoločenstvo vlastníkov bytov" (v skratke SVB), v likvidácii, so sídlom Belopotockého 3301/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 805 177, zastúpený spoločnosťou Martin Pavle s. r. o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 450, v spore o zaplatenie 5.598,68 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 03. 08. 2017 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 5.598,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 16. 07. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedla, že od 28. 03. 2001 do doby, kedy sa vzdala funkcie (dňa 18. 09. 2014), vykonávala funkciu predsedníčky Spoločenstva vlastníkov bytov (ďalej len „SVB“). Za výkon tejto funkcie mala nárok na odmenu, ktorá predstavovala v rokoch 2005 - 2008 sumu 1.080,- Sk za jeden byt, v rokoch 2009 - 2012 sumu 35,88 eur za jeden byt a v rokoch 2013 až 2014 sumu 36,- eur sa jeden byt. Žalobkyňa za uvedené obdobie (2005 - 2014) od žalovaného neprevzala žiadnu odmenu za výkon funkcie predsedu. Žalovaný na základe Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 18. 09. 2014 uznal svoj dlh vo výške 5.598,68 eur voči žalobkyni a zaviazal sa ho zaplatiť po tom, čo budú uhradené všetky pohľadávky zhotoviteľom AKTIMS, s. r. o. a Ján Smitka - AKTIMS, a to na základe výzvy veriteľa (žalobkyne). Žalobkyňa prvýkrát vyzvala žalovaného na vyplatenie odmeny za vyššie uvedené obdobie listom zo dňa 21. 03. 2017. Žalovaný reagoval na túto výzvu listom zo dňa 06. 06. 2017 a odmenu odmietol vyplatiť. Následne zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na vyplatenie sumy 5.598,68 eur v termíne do 15. 07. 2017. Žalovaný aj na základe tejto výzvy odmietol žalobkyni uhradiť žalovanú sumu. K žalobe boli pripojené výpisy z Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 03. 12. 2013, vyúčtovania zálohových platieb, Zápisnica zo zhromaždenia SVB zo dňa 18. 09. 2014, Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 18. 09. 2014, žiadosť žalobkyne zo dňa 21. 03. 2017, list SVB zo dňa 06. 06. 2017, vyjadrenie zástupcu žalobkyne zo dňa 29. 06. 2017 a list SVB zo dňa 17. 07. 2017.

2. Dňa 12. 09. 2017 súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote doručil súdu dňa 20. 10. 2017 odpor proti platobnému rozkazu. Uviedol, že žalobkyni nevznikol nárok na odmenu z dôvodu, že zhromaždenie vlastníkov bytov neurčilo odmenu žalobkyni ako predsedníčke SVB (§ 7c ods. 9 písm. k/ zákona č. 182/1993 Z. z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov; ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov“). Vo vyúčtovaniach nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2005 - 2014, ktoré pripojila žalobkyňa k žalobe, sa nenachádza položka týkajúca sa odmeny predsedu spoločenstva. Zákon o vlastníctve bytov rozlišuje odmenu predsedovi a členom rady (§ 7c ods. 9 písm. k/) a úhradu za správu (§ 7c ods. 9 písm. d/). Dohodu o uznaní dlhu považoval žalovaný za neplatnú z dôvodu, že zmluvné strany nemôžu uznať dlh, ktorý neexistuje. Dohodu o uznaní dlhu podpísala za žalovaného žalobkyňa (ako vtedajšia predsedníčka SVB), t. j. žalobkyňa sama sebe podpísala uznanie dlhu. Z uvedeného dôvodu porušila ustanovenie § 7c ods. 7 písm. a/ Zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého predseda nesmie vo vlastnom mene ani na vlastný účet uzatvárať obchody, ktoré súvisia s činnosťou spoločenstva. Žalobkyňa pri uzatvorení Dohody o uznaní dlhu zneužila svoje postavenie predsedu SVB a nekonala s náležitou starostlivosťou, pretože väčšina údajných pohľadávok žalobkyne voči žalovanému bola v čase uzatvorenia dohody premlčaná. Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa pri uzatvorení Dohody o uznaní dlhu konala bez predchádzajúceho schválenia zhromaždením SVB, čím prekročila svoje právomoci, ktoré sú jej dané Zákonom o vlastníctve bytov a Zmluvou o spoločenstve. K vyjadreniu bol pripojený Dodatok č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

4. Okresný súd následne uznesením zrušil vydaný platobný rozkaz.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odporu uviedla, že zhromaždenie vlastníkov bytov muselo určiť odmenu predsedníčke spoločenstva. V tejto súvislosti poukázala na Dohodu o vykonaní práce zo dňa 01. 01. 2004 a 01. 06. 2004 uzatvorenú medzi ňou a žalovaným. V danom prípade sa žalobkyňa nikdy nevzdala svojho nároku na vyplatenie odmeny za výkon funkcie predsedníčky SVB. Požiadala len o jej nevyplácanie do doby, kým nebudú splatené všetky pohľadávky firmám Ján Smitka - Aktims a AKTIMS s. r. o. Žalobkyňa tvrdila, že o existencii dlhu vedeli všetci vlastníci bytov. Ďalej uviedla, že podpísaním Dohody o uznaní dlhu neporušila ustanovenie § 7c ods. 7 písm. a/ Zákona o vlastníctve bytov, pretože neuzavrela ako predsedníčka spoločenstva žiaden obchod, ktorý súvisí s činnosťou spoločenstva. Podpísaním tejto dohody o uznaní dlhu len formálne deklarovala stav, o ktorom boli všetci vlastníci bytov riadne informovaní. Zároveň navrhla v konaní vypočuť ako svedkyňu M.. T. X.. K vyjadreniu boli pripojené spomínané dohody o vykonaní práce.

6. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.

7. Žalobkyňa vykonávala funkciu predsedníčky SVB od 28. 03. 2001 (dátum vzniku Spoločenstva vlastníkov bytov) až do dňa 18. 09. 2014, kedy sa vzdala svojej funkcie na zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov (čo potvrdzuje zápisnica zo zhromaždenia SVB). Uvedené bolo v konaní nesporné.

8. Z obsahu Dohody o uznaní dlhu, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) dňa 18. 09. 2014, súd zistil, že žalovaný mal uznať svoj dlh voči žalobkyni vo výške 5.598,68 eur, ktorý vznikol z titulu nevyplatených odmien za výkon funkcie predsednčky SVB za obdobie január 2005 až september 2014. Dohodu za žalovaného (v postavení dlžníka) podpísala žalobkyňa ako predsedníčka SVB a rovnako podpísala dohodu aj za seba ako veriteľa.

9. Z listinných dôkazov označených ako „Údaje o obytnom dome - vyúčtovanie zálohových platieb“, a to za roky 2005 - 2014 vyplýva, že pod položkou „Ostatné náklady“, bod 11 (od roku 2008 bod 12) je uvedená čiastka za správu domu, a to nasledovne: za roky 2005 - 2008 v sume 1.080,- eur/byt, za roky 2009 - 2012 v sume 35,88 eur/byt a za roky 2013 - 2014 v sume 36,- eur/byt. Vo vyúčtovaniach absentuje údaj o odmene žalobkyne ako predsedníčky žalovaného.

10. Z Dodatku č. 1 zo dňa 06. 05. 2008 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov súd zistil, že zmluvné strany (označené v článku 1 Dodatku) sa v článku 8 ods. 3 písm. j/ dohodli, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady.

11. Z Dohody o vykonaní práce, uzatvorenej dňa 01. 01. 2004 medzi žalovaným (ako zamestnávateľom) a žalobkyňou (ako zamestnancom), súd zistil, že žalobkyňa sa zaviazala v období od 01. 01. 2004 do 31. 05. 2004 plniť funkciu predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a vykonávať prácu v súvislosti s uvedenou funkciou. Podľa bodu 2 uvedenej Dohody sa mal žalovaný ako zamestnávateľ zaviazať za

vykonanú prácu vyplatiť žalobkyni odmenu vo výške 1.600,- Sk brutto. Odmena mala byť vyplatená do 30. 06. 2004 na osobný účet žalobkyne. Dohodu podpísala žalobkyňa za zamestnávateľa (žalovaného), ako aj za seba ako zamestnanca.

12. Z Dohody o vykonaní práce, uzatvorenej dňa 01. 06. 2004 medzi žalovaným (ako zamestnávateľom) a žalobkyňou (ako zamestnancom), súd zistil, že žalobkyňa sa zaviazala, že v období od 01. 06. 2004 do 31. 12. 2004 bude plniť funkciu predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a vykonávať prácu v súvislosti s uvedenou funkciou. Ďalej bude vykonávať účtovníctvo spoločenstva, predkladať vyúčtovania jednotlivým vlastníkom bytov, predkladať účtovné doklady na kontrolu kontrolnej komisii. Podľa bodu 2 Dohody sa zmluvné strany dohodli, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu vo výške 10.080,- Sk brutto. Odmena mala byť vyplatená do 31. 12. 2004 na osobný účet žalobkyne. Dohodu podpísala žalobkyňa za zamestnávateľa, ako aj za seba ako zamestnanca.

13. Listom zo dňa 21. 03. 2017 žalobkyňa požiadala predsedníčku Rady SVB a členov rady o vyplatenie odmeny za vykonávanie funkcie predsedníčky SVB za roky 2005 až 2014 v celkovej sume 5.598,72 eur (brutto). Listom zo dňa 06. 06. 2017 predsedníčka SVB M.. I. H. a dvaja členovia rady, M.. Z. U. a D. H., oznámili žalobkyni, že v zmysle Zákona o vlastníctve bytov je ňou uplatnený nárok neoprávnený. Zároveň zástupcovia SVB v liste uviedli, že žalobkyňa sa na viacerých schôdzach členov SVB nároku na vyplatenie odmeny za výkon funkcie predsedníčky SVB niekoľkokrát opakovane a dobrovoľne vzdala v prospech žalovaného. Zástupca žalobkyne sa listom zo dňa 29. 06. 2017 písomne vyjadril k stanovisku zástupcov SVB. Uviedol, že mu nie je známe, na základe ktorého ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. je nárok žalobkyne na vyplatenie odmeny neoprávnený. Ďalej poprel, že by sa žalobkyňa nároku na vyplatenie odmeny opakovane a dobrovoľne vzdala v prospech žalovaného. Žalovaný v liste zo dňa 17. 07. 2017 poprel nárok žalobkyne na vyplatenie odmeny za výkon funkcie predsedu SVB.

14. Z výsluchu svedkyne T. X. bolo zistené, že táto vykonávala funkciu predsedníčky žalovaného v období od mája 2014 do júna 2016. Agendu prevzala od žalobkyne korektne, spísal sa o tom protokol. Pri poslednom stretnutí so spoluvlastníkmi sa dozvedela o existencii pohľadávky žalobkyne, s tým, že spoluvlastníkom dala na vedomie, že spoločenstvo nebude zlikvidované, kým táto pohľadávka nebude uhradená. Žalovaný vstúpil do likvidácie na základe rozhodnutia rady SVB, pretože tu nebola vôľa zvoliť jeho predsedu.

15. Z rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 03. 12. 2013 vyplýva povolenie zmeny priezviska žalovanej z „L.“ na priezvisko „V.“.

16. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 . Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 . Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

17. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

18. Žalobkyňu zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie toho, že jej za rozhodujúce obdobie patrí odmena za výkon funkcie predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov. V priebehu konania nebol produkovaný žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Zákon o vlastníctve bytov v ustanovení § 7c ods. 9 písm. k/ (do 30. 06. 2007 § 7c ods. 8 písm. k/) výslovne uvádza, že odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady určuje

zhromaždenie vlastníkov bytov. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobkyňa bola povinná preukázať existenciu vôle vlastníkov prejavenej v rozhodnutí v zmysle uvedeného ustanovenia. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na listinné dôkazy - vyúčtovania zálohových platieb za roky 2005 - 2014, tieto boli podpísané len žalobkyňou (pod pôvodným menom D.. L. M.). Zároveň vo vyúčtovaniach sa nachádzala len položka „správa domu“, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 7c ods. 9 písm. d/ Zákona o vlastníctve bytov (k rozlišovaniu pojmom „správa domu“ a „odmena správcu“ viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/9/2012). Žalobkyňa v naznačenom smere nepreukázala, že by predmetná položka mala predstavovať jej odmenu za výkon funkcie, ani nepredložila súdu žiadne rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov, ktoré by v súlade s ustanovením § 7c ods. 9 (resp. ods. 8) písm. k/ Zákona o vlastníctve bytov určilo jej odmenu ako predsedníčke spoločenstva. Ak zástupca žalobkyne tvrdil, že žalovaný zadržiava bližšie neurčené listinné dôkazy, v tomto kontexte nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Zároveň súd dodáva, že aj v samotnom Dodatku č. 1 zo dňa 06. 05. 2008 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa zmluvné strany (žalobkyňa označená pod poradovým číslom 7/) v článku 8 ods. 3 písm. j/ dohodli, že zhromaždenie určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady.

19. Súd sa zaoberal aj argumentáciou žalobkyne o tom, že žalovaný mal na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18. 09. 2014 uznať dlh voči žalobkyni vo výške 5.598,68 eur, ktorý mal vzniknúť z titulu nevyplatených odmien za výkon funkcie predsedníčky SVB za obdobie od januára 2005 do septembra 2014. Žalobkyňou predložený listinný dôkaz súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 18. 09. 2014, ktorú podpísala žalobkyňa za žalovaného (v postavení dlžníka) a rovnako aj za seba ako veriteľa, predstavuje právny úkon, ktorý odporuje zákonu. Uvedené je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Už v rámci predbežného právneho posúdenia, prezentovaného súdom na pojednávaní dňa 13. 02. 2018, súd konštatoval, že uznanie dlhu žalovaným vykonala žalobkyňa v konflikte záujmov, pretože konala tak za dlžníka, ako aj za veriteľa. Súd poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 30. 06. 2010, sp. zn. 4 Cdo 177/2009 uviedol, že spomínané ustanovenie Občianskeho zákonníka je analogicky použiteľné aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby. Použitie analógie však prichádza do úvahy len vtedy, ak rozpor záujmov nerieši špeciálna právna úprava. Zákon o vlastníctve bytov takúto špeciálnu úpravu pre prípad rozporu záujmov medzi predsedníčkou spoločenstva (štatutárny orgán podľa § 7c ods. 2 daného predpisu) a spoločenstvom neobsahuje, preto súd na tento prípad aplikoval ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa pri podpisovaní dohody o uznaní dlhu konala ako štatutárny zástupca zjavne v rozpore so záujmami žalovaného. Existencia dohody o uznaní dlhu by mohla založiť prezumpciu existencie záväzku (§ 558 veta prvá Občianskeho zákonníka), čo však platí len v prípade, že takáto dohoda je platná.

20. Svedkyňa T. X. vo svojej výpovedi neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali nárok žalobkyne. Uviedla, že o existencii pohľadávky žalobkyne sa dozvedela pri poslednom stretnutí s vlastníkmi bytov. Svedkyňa neuviedla žiadne konkrétne rozhodnutie zhromaždenia spoločenstva, na základe ktorého by bola určená odmena žalobkyne ako predsedníčke spoločenstva.

21. K Dohodám o vykonaní práce z roku 2004 predloženým žalobkyňou súd len v krátkosti uvádza, že tieto treba tiež považovať za absolútne neplatné, pretože v zmysle ich obsahu žalobkyňa určila odmenu „sama sebe“ ako predsedníčke SVB. Uvedené dohody sa netýkali obdobia, za ktoré uplatňovala svoj nárok, a preto sa nimi súd obšírnejšie nezaoberal, najmä v kontexte čiastočne odlišnej legislatívy v danom období.

22. Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne súd zamietol. Treba zdôrazniť, že vykonanie dôkazu má nadväzovať na predtým tvrdené skutočnosti, ktoré sa majú dokazovaním preukázať. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že daný výsluch sa má vykonať na účely potvrdenia skutočnosti, že žalobkyňa zastávala funkciu od začiatku vzniku SVB a tiež k uplatnenému nároku na odmenu. Vzhľadom na rozsah dokazovania a jeho výsledky, nevidel súd dôvod vypočuť stranu sporu k okolnostiam, ktoré boli už zrejmé z ostatných dôkazných prostriedkov a najmä za situácie, že návrh vzniesol zástupca až na pojednávaní (§ 153 ods. 1 . Žalobkyňa si na zastupovanie v konaní splnomocnila advokáta, ktorý sa k veci na pojednávaní mohol riadne vyjadriť a uplatniť všetky potrebné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Zástupca žalobkyne bol na pojednávaní

konfrontovaný aj s predbežným právnym posúdením súdu a uplatnenými prostriedkami procesnej obrany žalovaného, čo súd z hľadiska predmetu sporu považoval za postačujúce pre zabezpečenie práva na spravodlivý proces.

23. Rovnako súd zamietol aj návrh na výsluch likvidátora žalovaného vzhľadom na to, že takýmto dokazovaním by nebolo možné zistiť žiadne relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci. Likvidácia žalovaného, ako aj dôvod, pre ktorý vstúpil do likvidácie, nie sú relevantné skutočnosti pre posúdenie nároku na zaplatenie žalovanej sumy.

24. Zhrnúc uvedenú argumentáciu, súd konštatuje, že zhromaždenie vlastníkov bytov právne relevantným spôsobom neurčilo odmenu žalobkyne, preto ani nemohlo dôjsť k uznaniu takéhoto dlhu z titulu nevyplatenej odmeny a už vôbec nie podpísaním dohody o uznaní dlhu jedinou osobou konajúcou za dlžníka i veriteľa.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal s úspechu žalovaného v spore. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.