Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-15-2022.pdf
PDF · 101.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého: G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: U. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/ XX, XXX XX W. a otca: G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. R. S. XX, X. U. XXX XXX T., G., t.č. bývajúceho na adrese K. XX O. 2, XXXX K., G., občana G., zastúpeného JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14P/10/2020-309 zo dňa 07. septembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, o návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného pre maloleté dieťa zo sumy 350,- Eur určeného rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19P/6/2018-132 zo dňa 13.06.2018, na sumu 175,- Eur rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, trovy spojené s tým, že otec koná v materinskom jazyku alebo jazyku ktorému rozumie znáša štát a štát nemá voči účastníkom konania nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) upravujúce výživné na maloleté deti, ako aj s poukazom na ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti a ustanovenia rozhodnutia Rady EÚ z 30.11.2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES). Skutkovo okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že maloletý pochádza zo vzťahu matky a otca, ktorí neboli manželmi. Rodičia dieťaťa istý čas žili v spoločnej domácnosti. Po ukončení spolužitia sa nedohodli na výkone rodičovských práv a povinností k dieťaťu, preto o výkone rodičovských práv rozhodol Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 19P/6/2018-132 zo dňa 13.06.2018, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 350,- Eur mesačne od 01.02.2018 zo splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky. Styk otca s dieťaťom nebol upravený, nakoľko rodičia nežiadali styk upraviť. V tomto konaní otec maloletého dieťaťa sa domáhal zníženia výživného na dieťa, avšak podľa súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že od poslednej úpravy výživného by došlo u otca k podstatnej zmene pomerov v príjmovej oblasti, t.j. k zníženiu príjmu. Otec maloletého dieťaťa v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom pracoval v G. G. na sezónne obdobia, zarábal netto 1 580,- Eur. V čase vydania rozhodnutia bol aktuálne nezamestnaný, pracoval na sezónne obdobia, kedy sa striedali obdobia keď nepracoval a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, s nárokom na podporu v nezamestnanosti s obdobiami, kedy riadne pracoval a dosahoval čistý mesačný príjem 1
600,- Eur. Podľa názoru súdu jedinou okolnosťou, pre ktorú žiadal otec zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom bola okolnosť na jeho strane spočívajúca v tom, že sa stal nezamestnaným. Pokiaľ otec v priebehu konania uviedol, že žije v G. v usporiadanom rodinnom vzťahu s priateľkou a štvormesačnou dcérou, ku ktorej by mal mať vyživovaciu povinnosť od 19.07.2020, túto skutočnosť okresný súd nemohol zohľadniť, teda že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, pretože otec túto skutočnosť žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Okresný súd tiež prihliadol na to, že od septembra 2020 maloletý začal navštevovať materskú škôlku, čím pribudli matke dieťaťa výdavky s poplatkami za škôlku, a teda na jej strane došlo k zvýšeniu výdavkov na dieťa. Matka v čase rozhodovania súdu bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie od 01.07.2021, a to bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Dávky v hmotnej núdzi jej dovtedy neboli priznané. Dôvod na zníženie výživného nebol podľa názoru súdu aj preto, že matka bola v čase rozhodovania súdu bez akéhokoľvek príjmu. Súd dospel k záveru, že majetkové pomery u rodičov sa nezmenili a o tom, že bolo v schopnostiach otca platiť výživné v sume 350,- Eur mesačne i počas nezamestnanosti svedčí skutočnosť, že otec dieťaťa takto výživné platil do konca roku 2020. Od roku 2021 svojvoľne bez súdneho rozhodnutia znížil výživné na dieťa na čiastku 150,- Eur mesačne, ktorú matke na výživu dieťaťa zasiela. Urobil tak napriek tomu, že od 08.02.2021 riadne pracuje. Podľa súdu tak nenastala taká podstatná a trvalá zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného zo strany otca na dieťa, pričom matke dieťaťa sa zvýšili náklady na dieťa prijatím dieťaťa do materskej škôlky. Okresný súd preto návrh otca na zníženie výživného zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 CMP ( zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol podľa § 155 ods. 2 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). 2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Slovensku. Nesúhlasil s rozhodnutím o zamietnutí návrhu na zníženie výživného, ktorý súd odôvodnil tak, že nenastala taká podstatná trvalá zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného zo strany otca na dieťa. Predmetom konania malo byť objektívne a spravodlivé rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti, aby zodpovedalo schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom zaviazaného rodiča - otca maloletého dieťaťa. Otec podával návrh, ktorý bol doručený súdu 21.05.2020 s tým, že žiadal zníženie výživného zo sumy 350,- Eur mesačne na sumu 175,- Eur mesačne, a to počnúc mesiacom máj 2020 z dôvodu zníženia jeho príjmov. V čase podania návrhu bol nezamestnaný, keď od 15.03.2020 nemal pravidelný príjem z pracovnej činnosti, bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Jeho priateľka, s ktorou už vtedy žil v spoločnej domácnosti bola nezamestnaná, nemala žiadny príjem. V priebehu konania už po narodení ďalšieho dieťaťa uviedol súdu pri výsluchu, že žije v G. v usporiadanom rodinnom vzťahu s priateľkou a dcérou, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť od 19.07.2020, pričom pri tomto výsluchu dňa 01.06.2021 vykonanom prostredníctvom dožiadaného súdu v G. republike predložil súdnemu úradníkovi okrem iných aj rodný list dieťaťa a doklady preukazujúce jeho zárobkové a majetkové pomery, pričom nerozumie z akého dôvodu tieto doklady neboli preposlané na prvoinštančný súd. Z opatrnosti k odvolaniu preto priložil rodný list dieťaťa dcéry I. L., nar. XX.XX.XXXX v G. republike, potvrdenie o pobyte, ako aj potvrdenia o príjmoch z pracovnej činnosti v období od februára 2021 do novembra 2021. Jeho družka W. W., matka maloletej I. L. po narodení dieťaťa poberala zo U. od júna 2020 materské vo výške 392,60 Eur za mesiac, pričom nárok na dávku v G. jej žiaden nevznikol. Vzhľadom na neľahkú situáciu v spoločnej domácnosti sa musela po narodení dieťaťa zamestnať s tým, že pracovala od 22.06.2021 do 11.11.2021 na čiastočný 4 hodinový úväzok denne, za čo poberala počas výkonu práce mesačný príjem 455,- Eur v čistom. Okrem toho poberala mesačne aj rodičovský príspevok vo výške 450,43 Eur a tiež prídavky na dieťa vo výške 172,40 Eur. Práca na čiastočný úväzok bola sezónnou prácou a od 11.11.2021 bola opätovne nezamestnaná a nepoberala tak žiaden príjem z pracovnej činnosti. Ďalej otec maloletého dieťaťa popísal celkové príjmy v 10. mesiaci 2021, kedy do domácnosti mal príjem vo výške 3 078,08 Eur a v 11. mesiaci príjmy 4 014,19 Eur, v 12. mesiaci mali byť ich príjmy z dôvodu sezónnosti zamestnania a tiež z dôvodu toho, že už časť novembra 2021 sa zdržiavali na území SR nižšie, a to len vo výške 622,83 Eur, čo nebude postačovať ani na krytie základných výdavkov v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti poukazoval na celkové základné mesačné výdavky. S poukazom na uvedené mal za to, že súd nezistil príjmové a výdavkové pomery na strane otca dôsledne a neobjektívne posúdil situáciu na jeho strane, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru, keď zamietol jeho návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa mal za to, že ani v prípade matky maloletého dieťaťa súd nepostupoval dôsledne, keď poukázal na to, že matka maloletého dieťaťa je od 01.07.2021 nezamestnaná, pričom je schopná pracovať, keď neprihliadol na strane matky na jej nečinnosť, túto skutočnosť nevyhodnotil a nezohľadnil a zároveň poukázal na svoje úsilie a jeho družky zamestnať sa. Z výživného od otca matka maloletého dieťaťa tak hradí prakticky všetky výdavky. Na základe uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd rozhodol a sám zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrhu otca na zníženie výživného vyhovie. 3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Z., odbor sociálnych vecí a rodiny, ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, doporučil rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Mal za to, že súd sa dostatočne zaoberal objasnením skutkového stavu veci a vykonal náležité dokazovanie, s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Hoci otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, opätovne poukázal, že od 01.09.2020 nástupom maloletého G. do materskej škôlky, sa matke podstatne zvýšili náklady na zabezpečovanie osobnej starostlivosti, čo je zákonný dôvod na úpravu výživného v prospech maloletého dieťaťa. Stotožnil sa s názorom súdu, že predmetný návrh je nedôvodný a je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. 4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu otca považovala rozsudok okresného súdu za správny, riadne a dostatočne odôvodnený a s návrhom, ako aj s odvolaním otca dieťaťa nesúhlasila. Poukázala na to, že je matkou samoživiteľkou a o výchovu dieťaťa sa stará výhradne ona. Pri výživnom vo výške 350,- Eur nežijú žiadny nadštandardný život. Od júla 2021 do 05.10.2021 bola nezamestnaná, pričom dávka v hmotnej núdzi jej bola vyplácaná od augusta do októbra 2021 približne v sume 72,40 Eur mesačne. Od 05.10.2021 bola zamestnaná na dobu určitú do 30.09.2022 s priemerným mesačným platom približne 500,- Eur. Okrem mzdy poberá prídavky na dieťa vo výške 70,- Eur z G. a 25,- Eur zo U.. Čo sa týka zameškaného výživného vymáha sumu 1 800,- Eur ako dlžné výživné za rok 2021. Skutočnosť, že otcovi vznikla nová vyživovacia povinnosť neznamená, že vyživovacia povinnosť na maloletého syna mu zanikla alebo by sa mala znížiť. Výdavky otca syna sú prehnané a vôbec nepreukazujú jeho reálne výdavky ktoré má. Otec maloletého dieťaťa sám v odvolaní uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je približne 2 000,- Eur mesačne, pričom za mesiac jún 2021 to bolo napr. 2 800,- Eur, za november 2021 to bolo 2 655,19 Eur, pričom má príjem aj jeho družka. Príjmy otca dieťaťa ako aj jeho družky sú diametrálne odlišné od jej príjmu. Poukázala na neprimerané navýšené mesačné výdavky na hygienu dieťaťa, či nákup potravín alebo poplatok za telefón. Podľa názoru matky, dôvody na zníženie výživného v tomto konaní neboli preukázané. Otec je zamestnaný, pričom má pravidelný príjem, a to v takej výške, že je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi, a to v nezmenenom rozsahu. Navrhla preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v § 111 a nasl. CMP. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 9. V civilnom mimosporovom konaní, kam patrí konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je súd povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Pokiaľ súd nevykoná dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie skutočného stavu veci v dostatočnom rozsahu a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania rozhodne vo veci, takéto rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Okresný súd síce správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možnosti a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, avšak pri určovaní výživného nedostatočne prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda otca dieťaťa, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 11. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektami v takomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať na faktory, jednak na starne maloletého dieťaťa (odôvodnené potreby) a rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ale aj na faktory na strane povinnej osoby, v tomto prípade otca dieťaťa. Na strane
povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod. 12. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného (dieťaťa) zásada, že deti majú právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. 13. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov (ako v tomto prípade s matkou) je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to najmä bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a pod. 14. Čo sa týka nároku dieťaťa v tomto konaní, je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19P/6/2018 - 132 zo dňa 13.06.2018 do podania návrhu na zníženie výživného dňa 21.05.2020 prešli dva roky a do vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie dňa 07. septembra 2021 ďalší rok, čo sa odzrkadlilo nielen na odôvodnených potrebách dieťaťa v súvislosti s tým, že dieťa nastúpilo do materskej školy, ale k zmene došlo aj vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca maloletého dieťaťa. Okresný súd však pomery na strane otca nedostatočne zistil, a nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 15. V konaní nebolo sporné a okresný súd mal preukázané, že otec maloletého dieťaťa bol nezamestnaný s poberaním podpory v nezamestnanosti od 25. marca 2020 do 02.07.2020, od 26.10.2020 do 31.12.2020, následne od 21.01.2021 do 12.02.2021, čo okresný súd pri rozhodovaní nijakým spôsobom nezohľadnil. Otec preukázal predloženou pracovnou zmluvou, že bol zamestnaný do 03.07.2020 do 18.10.2020 sezónne u zamestnávateľa G. & spa H. - V., H. - V. hotel R., I., v pozícii zástupcu šéfkuchára. Napriek tomu, že minimálne v danom období otec dieťaťa bol nezamestnaný, okresný súd neupravil výšku výživného na maloleté dieťa s prihliadnutím na uvedený čas. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní poukázal na to, že bol nezamestnaný v konkrétnych časoch od 25.03.2020 do 02.07.2020, od 26.10.2020 do 31.12.2020, od 01.01.2021 do 08.02.2021 kedy poberal podporu v nezamestnanosti v rôznych výškach dennej sadzby. Ďalej okresný súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a nezohľadnil ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, a to vo vzťahu k dieťaťu, k dcére I. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej matkou je W. W., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, kedy súd neprihliadol ani na výdavky ohľadne spoločnej domácnosti za obdobie, keď aj matka tohto dieťaťa bola nezamestnaná a poberala len rodičovský príspevok. Nová vyživovacia povinnosť je závažnou okolnosťou, ktorá má vplyv priamo na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca. Súd nedostatočne zisťoval, či príjmy otca postačujú na krytie výdavkov v spoločnej domácnosti s družkou a ich spoločnou dcérou. Je nepochybné, že výživné má prednosť pred inými výdavkami každého rodiča, avšak súd je povinný vyhodnotiť, ktoré z výdavkov sú nevyhnutné a ktoré z výdavkov nie je nevyhnutné vynaložiť. Tým, že okresný súd neprihliadol na konkrétne obdobia, kedy otec maloletého dieťaťa bol nezamestnaný a nemal možnosť platiť súdom určené výživné v celkovej výške, otec dieťaťa sa dostal do situácie zameškaného výživného, ktoré matka maloletého dieťaťa má právo vymáhať. Okresný súd sa tak nedostatočne zaoberal okolnosťou, či schopnosťou, možnosťou a majetkovými pomermi otca maloletého dieťaťa, či tieto okolnosti mu umožňujú prispievať na výživu maloletého dieťaťa v súdom stanovenej výške 350,- Eur mesačne, keď zároveň mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, zamestnaný bol sezónne z obdobiami nezamestnanosti a evidencie na úrade práce, pričom otcovi vznikali aj ďalšie nevyhnutné náklady, najmä so zabezpečením platieb v spoločnej domácnosti so svojou družkou, matkou spoločnej maloletej dcéry. Majetkové pomery je potrebné posudzovať komplexne a zahŕňať jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje. 16. Odvolací súd vzhľadom na nedostatočne zistený skutočný stav veci okresným súdom, musel rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom okresný súd sa bude musieť zaoberať všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na výšku výživného, pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného, s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj celkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Rozsudok okresného súdu bol zároveň zrušený aj v závislých výrokoch o trovách konania účastníkov a štátu. 17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).