Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-138-2017.pdf
PDF · 100.56 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/138/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanej: T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/ XX., XXX XX M. o zaplatenie 5.268,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/85/2016-41 zo dňa 05.05.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do úroku z omeškania zo sumy 215,64 eur.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.486,11 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.268,54 eur od 05.09.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie 5.268,54 eur, kapitalizovaného zmluvného úroku do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 215,64 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 1,93 eur, vrátane 5 % úroku z omeškania z nesplatenej istiny a úrokov od 26.08.2016 do zaplatenia. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na bod 3.1, bod 3.10, bod 5, bod 2.8, bod 2.9.3 Obchodných podmienok zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 18.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.000 eur s uvedením ročnej úrokovej sadzby 13,9 %, poplatku za poskytnutie úveru 300 eur, výšky anuitnej splátky 92,61 eur, termínu splatnosti prvej anuitnej splátky 22.08.2014, počtu anuitných splátok 120, periodicity a termínov splatnosti anuitných splátok mesačne vždy k 22. dňu kalendárneho mesiaca, konečnej splatnosti úveru 22.07.2024, výšky RPMN 16,62 %, priemernej hodnoty RPMN 16,81 %, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 11.413,20 eur, ako aj poplatkov za vklad v hotovosti, za zmenu zmluvných podmienok na klientovu žiadosť, poplatku za upomienku, výzvou a za potvrdenie o zostatku úveru. Žalobca upomienkou zo dňa 22.06.2016 upozornil žalovanú na výšku omeškaných splátok v sume 62,86 eur s výzvou na jej uhradenie spolu so zmluvnou pokutou z titulu trvajúceho porušenia zmluvných povinností vo výške 15 eur najneskôr do 27.06.2016. Keďže žalovaná omeškané splátky neuhradila, žalobca podaním zo dňa 25.08.2016 oznámil žalovanej rozhodnutie o
predčasnej splatnosti úveru s výzvou na úhradu zostatku nesplatenej časti spolu s poplatkom za výzvu vo výške 30 eur, v celkovej výške 5.678,22 eur najneskôr do 04.09.2016. Žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru realizovala úhrady v celkovej výške 1.989,83 eur, naposledy úhradou zo dňa 17.06.2016. Uvedené platby boli započítané na istinu vo výške 599,35 eur a na zmluvné úroky vo výške 1.390,48 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dňa 25.08.2016 realizovala žalovaná úhradu vo výške 132,11 eur, ktorá bola započítaná v plnom rozsahu na nesplatenú istinu úveru. Pohľadávka žalobcu pozostáva z nesplatenej istiny úveru po započítaní realizovaných úhrad vo výške 5.268,54 eur (6.000 eur mínus úhrady započítané na istinu vo výške 599,35 eur + 132,11 eur); kapitalizovaného zmluvného úroku ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru po započítaní realizovaných úhrad vo výške 215,64 eur (1.606,12 eur mínus úhrady 1.390,48 eur); ako aj kapitalizovaného úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 1,93 eur z nesplatených splátok úveru splatných 5 - 8/2016 za obdobie od 24.05. do 25.08.2016.
4. Prvoinštančný súd mal tak preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 18.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX majúcu charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 a nasledujúcich zák. č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6.000 eur s uvedením ročnej úrokovej sadzby, poplatku za poskytnutie úveru, výšky, počtu a termínov splatnosti anuitných splátok, konečnej splatnosti úveru, výšky RPMN, priemernej hodnoty RPMN, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, ako aj ďalších poplatkov spojených s úverom. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila do termínu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumu 1.989,83 eur, ktorá bola vo výške 599,35 Eur započítaná na istinu úveru a vo výške 1.390,48 eur na úrok naposledy úhradou realizovanou dňa 17.06.2016. Keďže žalovaná si riadne a včas neplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplatením dohodnutých mesačných splátok, pričom dlžné splátky úveru neuhradila ani na základe upomienky zo dňa 22.06.2016, žalobca podaním zo dňa 25.08.2016 podľa bodu 2.8. obchodných podmienok pre úvery občanom pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 25.08.2016. Žalovaná po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru realizovala úhrady vo výške 132,11 Eur, ktoré boli v plnom rozsahu započítané na istinu nesplateného úveru.
5. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na úhradu nesplatenej istiny úveru vo výške 5.268,54 eur, zmluvného úroku do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 215,64 eur, úroku z omeškania z dlžných splátok do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 1,91 eur vrátane zákonného úroku z omeškania z istiny a kapitalizovaných zmluvných úrokov.
6. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 5.268,54 eur po započítaní realizovaných úhrad (6.000 eur mínus úhrady započítané na istinu vo výške 599,35 eur + 132,11 eur), kapitalizovaného zmluvného úroku do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru po započítaní realizovaných úhrad vo výške 215,64 eur (1.606,12 eur mínus úhrady započítané na úrok vo výške 1.390,48 eur), ako aj kapitalizovaného úroku z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 1,93 eur v celkovej výške 5.486,11 eur.
7. Keďže žalovaná bola povinná nesplatenú časť úveru zaplatiť na základe výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 25.08.2016 v lehote do 04.09.2016, súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie zákonného úroku z omeškania určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z nesplatenej istiny úveru od 05.09.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom zákonnom úroku z omeškania zamietol.
8. Súd prvej inštancie skonštatoval, že úrok z úveru v danom prípade vo výške 215,64 eur nemožno úročiť ďalším úrokom z omeškania (zákaz anatocizmu napr. judikatúra Najvyššieho súdu ČR - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia NS ČR z 24.03.2004 pod sp. zn. Odo 101/2002, ale aj uznesením Ústavného súdu ČR sp.zn. ÚS 1893/08 z 13.11.2008), preto žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania z kapitalizovaného zmluvného úroku odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v rozsudku pod sp.zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24.03.2004, ako aj Ústavný súd ČR v uznesení pod sp.zn. ÚS 1893/08 zo dňa 13.11.2008 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ust. § 121 ods. 3 OZ platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto
ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 OZ rozumie peňažné plnenie, na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický úrokový záväzok; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva a nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (t.j. úroky z omeškania z dojednaných úrokov), potom veriteľ nemá preto, lebo ani Občiansky a ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, oba právne predpisy nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (zákaz anatocizmu).
9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255, § 262 CSP a priznal v konaní úspešnému žalobcovi čo do istiny a kapitalizovaného príslušenstva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Proti uvedenému rozsudku a to čo do zamietnutia žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 215, 64 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vyslovil svoj nesúhlas s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil nepriznanie úroku z kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 215,64 eur. Na podporu svojho nesúhlasu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2008 sp. zn. 4Cob/62/2007, ako aj poukázal na ústavný princíp právnej istoty predvídateľnosti a konzistentnej judikatúry a uviedol, že žalobca má nárok aj na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Uviedol, že zmluvné úroky boli vyčíslené plnou sumou až do zosplatnenia a ďalej sa nenavyšuje. Nejde preto o rozpor so zásadou anatocizmu. Má na nich nárok podľa § 497 Obchodného zákonníka a uvádzanú judikatúru. V prípade, ak by omeškanie dlžníka s plnením dlhu pozostávajúceho výlučne zo zmluvných úrokov trvalo, veriteľ by nemal nárok na ďalšiu žiadnu sankciu. Z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, lebo do omeškania sa dlžník dostane, ak neplatí riadne a včas. Ak dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške (tak istiny i úroku) v termíne splatnosti, ocitá sa v omeškaní, ktoré je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Má preto za to, že jeho odvolanie je dôvodné v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol tak rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu nárok na náhradu trov konania, a to aj odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Ako prílohu odvolania súdu doručil kópiu rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017.
11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.01.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. 13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
15. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 16. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). 17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami sporu, založeným dňa 18.08.2014 Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 6-000 Eur za podmienok v uvedenej zmluve dohodnutých. Prvoinštančný súd uložil žalovanej za platiť žalobcovi sumu 5.486,11 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.268,54 Eur od 05.09.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý výrok sa stal právoplatným, lebo proti nemu nebolo podané odvolanie. Súd prevej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, s čím žalobca čo do nepriznania úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených dohodnutých úrokov vo výške 215.64 Eur nesúhlasil. 18. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených dohodnutých úrokov zamietol. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prevej inštancie čo do uvedenej časti, konštatuje správnosť rozhodnutia v napadnutej časti podľa § 387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutej časti , ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. 19. Odvolací súd uvádza, že ani Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, tým však nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa , že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny. ( viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 31 Cdo/2036/2009) V prípade spotrebiteľského vzťahu však by bolo nutné takúto dohodu vyhodnotiť ako neplatnú. Ani z dôvodu uvedeného by nebolo možné priznať úroky z omeškania tak, ako to žiada žalobca. 20. Otázku, či je možné od dlžníka požadovať úroky z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky riešil Nejvyšší soud ČR aj v uznesení sp. zn. 29 Odo 689/2006, kde uviedol, že „Smluvní ujednání o placení úroků z prodlení ze smluvených úroků je ve smyslu § 39 obč. zák. neplatné pro rozpor se zákonem.“ 21. Současne je potrebné poukázat aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002, v ktorom sa tiež konstatuje, že: „Občanský zákoník ani obchodní zákoník neumožňují věřiteli požadovat po dlužníku příslušenství (úrok z prodlení) pro případ prodlení s placením příslušenství pohledávky, tím není dotčeno právo účastníků dohodnout se, že smluvené úroky se stanou součástí jistiny.“ Z uvedeného je zrejmé, že dosiahnuť toho, aby mohol veriteľ požadovat platbu úrokov z príslušenstva dlžnej pohlľadávky je nevyhnutné, aby bolo medzi stranami zmluvne dohodnuté, že príslušenstvo pohľadávky (dohodnuté úroky) sa stavajú súčasťou istiny, inak podľa vyššie uveden&eacut e;ho nieje možné úroky z omeškania pri platbe príslušenstva pohladávky požadovat resp. možnosť ich priznánia súdom je podľa uvedeného nepravdepodobná. 22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vyporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje, a ktoré považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom. 23. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný. Navyše žalobca poukázal na konanie pod sp. zn. Cob, do registra ktorého sa zapisujú spory vedené medzi podnikateľmi, resp. obchodnými spoločnosťami, pritom spor v predmetnom konaní je sporom spotrebiteľským, na ktorý nie je možné aplikovať závery z obchodných sporov. Bolo potrebné prikloniť sa k názoru vyslovenému vyššou inštitúciou, a to Najvyšším súdom SR a ČR tak, ako to je uvedené vyššie. 24. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, ako vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 25. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, s ktorým sa odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňuje a poukazuje na jeho dôvody uvedené v rozhodnutí, preto ho tiež potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si náhradu trov neuplatnila a zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania jej nevyplývajú a neúspešnému žalobcovi nebolo možné trovy odvolacieho konania priznať. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.