Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-471-2016.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/471/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanému B. P., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt v Q., o zaplatenie 1 772,85 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/418/2015-81 zo dňa 05. 05. 2016, takto
rozhodol:
I. V časti výroku, ktorým súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku z omeškania od 20.10.2015 do 26.11.2015 rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Vo zvyšku výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. III. Vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 82,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27.11.2015 do zaplatenia a to všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 82,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27.11.2015 do zaplatenia a to všetko do 10 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (prvý výrok). V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol (druhý výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere č. 0403208033 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uvedená zmluva bola uzavretá dňa 30. 05. 2007. Z výšky požičanej sumy je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 Eur. Zo špecifikácie úveru do dátumu 19. 10. 2015 vyplynulo z bodu 7, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.577 Eur. Pretože v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii platnej do 31. 07. 2008 (ďalej len ,,ZoSÚ“). Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi účastníkmi sporu nevyplynulo aká časť mesačnej splátky pripadá na istinu a aká časť pripadá na úroky, prípadne na poplatky, súd prvej inštancie považoval predmetný úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie potom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi rozdiel zo sumy ktorá mu bola z titulu úveru poskytnutá a zo sumy ktorú žalobcovi uhradil (1.659,70 Eur - 1.577 Eur = 82,70 Eur). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., pričom úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal odo dňa, kedy žalobca doručil na súd prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu, pretože žiadnym listinným dôkazom či iným dôkazom žalobcovi nepreukázal, že žalovanému doručil výzvu zo dňa 20. 08. 2015, resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14. 09. 2015 pričom celá zásielka sa žalobcovi vrátila späť ako nedoručená. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) tak, ako to vyplýva z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku.
3. Proti uvedeného rozsudku podal odvolanie žalobca. Žalobca sa po právnej stránke nestotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu a s jeho odôvodnením a predmetný rozsudok napadol v časti výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca zároveň napadol aj časť prvého výroku, týkajúcu sa dňa od ktorého má byť priznaný úrok z omeškania. Napádaný rozsudok považuje žalobca za vecne nesprávny, arbitrárny, a v konečnom dôsledku an block nezákonný.
4. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) ohľadom náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vzhľadom na žalobcom predložený plán anuitných splátok. Podľa žalobcu konštatovanie prvoinštančného súdu, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 4 ZoSÚ nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko podľa názoru žalobcu zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky požadované náležitosti. Žalobca s názorom prvoinštančného súdu, že splátka uvedená v zmluve o splátkovom úvere musí byť rozdelená na jednotlivé položky (istina, úroky, prípadne iné poplatky), nesúhlasí a domnieva sa, že takáto povinnosť žalobcu zo ZoSÚ nevyplýva. S ohľadom na gramatický a logický výklad tohto ustanovenia sa žalobca domnieva, že množné číslo „splátok“ je v tomto ustanovení použité s ohľadom na prvú časť vety, keďže zákon predpokladá splácanie úveru vo viacerých splátkach a nie iba jednou splátkou. Množné číslo „splátok“ nemá podľa žalobcu vzťah k druhej časti vety, teda zákonodarca nehovorí, že má byť v zmluve o splátkovom úvere uvedená samostatná splátka istiny, samostatná splátka úroku a samostatná splátka iných poplatkov. Takémuto záveru odporuje nielen banková prax, odborná literatúra, ale aj iné ustanovenia zákona, napríklad Občianskeho zákonníka, aj Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorým bol nahradený zákon č. 258/2001 Z.z. V oboch týchto zákonoch je požiadavka na uvedenie splátky uvedená identicky. Zákonodarca v analyzovanom zákone jednoznačne používa pojem splátka v jednotnom čísle, zahŕňajúca aj istinu aj úroky a prípadne ďalšie poplatky. Evidentne je identický vetný základ, rovnako je zreteľné použitie množného čísla pri slove splátka iba vo vzťahu k prvej časti vety, teda „sumu, počet a termíny“, po ktorých jednoznačne musí nasledovať aj množné číslo „splátok“. Podľa žalobcu poskytnutý úver sa spláca rovnomerným anuitným splácaním s amortizáciou istiny, vyplýva to aj zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Každá splátka úveru má bez zmeny okolností splácania (napr. mimoriadna splátka) vždy rovnakú výšku a rovnaký termín splatnosti. Žalovaný nikdy neuhrádzal sumu istiny a úrokov samostatne, ale vždy len v podobe pravidelnej mesačnej splátky. Poukázal taktiež na znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. V neposlednom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s dôkazom, ktorý mu bol predložený spolu so žalobným návrhom zo dňa 25.11.2015. Plán anuitných splátok bol súdu prvej inštancie predložený ako súčasť návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.11.2015. Súd prvej inštancie mal teda plán anuitných splátok k dispozícii. Plán anuitných splátok zo dňa 30.05.2007 bol vyhotovený a žalovanému predložený spolu so zmluvou o úvere, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ZoSU a preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
5. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca s poukazom na bod 10.5 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 30.05.2007 mal za to, že sa zásielka napriek tomu, že sa žalobcovi vrátila späť, považuje za doručenú fikciou. Klient je povinný oznámiť banke adresu na doručovanie, čiže dôsledky nedoručenia musí znášať sám. Žalobca teda žiada, aby mu bol okrem iného priznaný aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od nasledujúceho dňa, ku ktorému bola vyčíslená pohľadávka, t. j. od 20.10.2015.
6. Žalobca si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za podanie odvolania. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a) sumu vo výške 1.772,85 Eur; b) úrok vo výške 11,75 % ročne zo sumy 1.295,89 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia; c) úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.702,05 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia; d) zaplatený súdny poplatok v prvoinštančnom a v odvolacom konaní, II. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania (tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu), a to na bankový účet právneho zástupcu žalobcu. Eventuálne žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Eventuálne, v prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, žalobca navrhol, aby odvolací súd zároveň vo výroku odvolacieho súdu pripustil dovolanie podľa § 419 CSP, na základe ktorého je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa zákon.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku z omeškania od 20.10.2015 do 26.11.2015 podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP vo zvyšku výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v potvrdenej časti výroku k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa priznania úroku z omeškania od nasledujúceho dňa, ku ktorému bola vyčíslená pohľadávka, t.j. od 20.10.2015 do 26.11.2015 odvolací súd uvádza, že námietky v tomto smere nie sú dôvodené.
11. Zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že ju strany uzavreli v písomnej forme a VOP boli uvedené ako súčasť predmetnej zmluvy. VOP neboli účastníkmi podpísané. VOP majú nahrádzať časť obsahu zmluvy, ktorá je účastníkom známa. Ak má zmluva byť ďalej doplnená VOP, je potrebné, aby sa žalovaný s VOP riadne oboznámil. Dôkazné bremeno je v tomto smere na žalobcovi. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní netvrdil a ani nepredložil dôkaz svedčiaci o tom, že boli k zmluve pripojené, ani že boli druhej strane známe, že žalovaný bol riadne oboznámený s VOP(napr. rozsudok Vrchního soudu v Praze z 24. 02. 1998 sp. zn. 5Cmo 318/97). Nepreukázal preto, že došlo k vyvolaniu účinkov fikcie doručenia podľa VOP.
12. Správne preto súd prvej inštancie priznal zákonný úrok z omeškania odo dňa, kedy žalobca doručil na súd návrh na vydanie platobného rozkazu, nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovanému doručil výzvu zo dňa 20. 08. 2015, resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14.09.2015 vzhľadom na skutočnosť, že sa predmetné zásielky žalobcovi vrátili ako nedoručené.
13. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku z omeškania od 20.10.2015 do 26.11.2015 podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
16. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, že nakoľko z obsahu zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi účastníkmi sporu v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii platnej do 31. 07. 2008 nevyplýva aká časť mesačnej splátky pripadá na istinu a aká časť pripadá na úroky, prípadne na poplatky, súd prvej inštancie považoval predmetný úver za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 druhej vety citovaného zákona. Z toho dôvodu súd prvej inštancie potom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi rozdiel zo sumy ktorá mu bola z titulu úveru poskytnutá a zo sumy ktorú žalobcovi uhradil.
17. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120 mesačných splátkach po 25,66 Eur (773.00 Sk) so splatnosťou prvej splátky 20. 06. 2007 a poslednej splátky 20. 05. 2017. Skutkový záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z predpokladu, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi iba úverovú istinu v sume 1659.70 Eur (50,000.00 Sk) nebol riadne odôvodnený ani z hľadiska právnej úpravy § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení iba poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, pričom bližšie neodôvodnil, na základe čoho z obsahu zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi účastníkmi sporu nevyplýva aká časť mesačnej splátky pripadá na istinu a aká časť pripadá na úroky.
18. Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, Home Credit Slovakia, z ktorého vyplýva pre všeobecné súdy taký výklad ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý zodpovedá tomu, aby z úverovej zmluvy mohol spotrebiteľ poznať deň splatnosti každej splátky úveru a údaje o počte a frekvencii splátok, aby z hľadiska predpísaných náležitostí (najmä RPMN, výška nákladov), mal možnosť pri uzavretí zmluvy skutočne posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto len z toho dôvodu, že splátka úveru neobsahuje rozpis v akej sume pripadá na istinu, úrok a poplatok nie je možné vyvodiť, že by bol úver bezúročný a bez poplatkov.
19. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšku výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
21. V ďalšom konaní preto okresný súd znovu posúdi náležitosti úverovej zmluvy z hľadiska právnej úpravy zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a to tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§ 220 ods.2 CSP).
22. Vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 82,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27.11.2015 do zaplatenia a to všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), ponechal odvolací súd nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.
23. Keďže žalobca predložil návrh na pripustenie zmeny strany sporu, podľa ktorého má byť na strane žalobcu Silverside, a.s., súd prvej inštancie rozhodne podľa § 80 CSP.
24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).