Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-90-2017.pdf
PDF · 105.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/90/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. Č.. XX proti žalovanému A.. J. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. Č.. XX, zast. JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Advokátska kancelária Slovenská č. 69, 080 01 Prešov, IČO: 42 239 265, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 3.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C 375/2015-89 zo dňa 7.11.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol. Rozhodol, že žalovanému sa priznávajú trovy konania v celom rozsahu vo výške, o ktorých bude rozhodnuté uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému 1) povinnosť zdržať sa nepravdivých tvrdení o neprevzatí Obecného úradu v Medziankach, ktoré bolo dohodnuté na deň 2.1.2015 a ktorého sa žalovaný vedome nezúčastnil, 2) žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zverejniť na obecnej tabuli a na webovej stránke Obce Medzianky ospravedlnenie v znení: „Ja, J. Č., A.., V. L. H. XX, ospravedlňujem sa E. R. H.., trvale bytom H. Č.. XX, že som o ňom uviedol nepravdivé informácie, pred pozvanými redaktormi televízie JOJ a RTVS o tom, že mi nikto neodovzdal Obecný úrad v Medziankach, ale že sa nemôžem dostať do úradu. Tiež sa mu ospravedlňujem aj za to, že som sa vedome nezúčastnil na preberaní Obecného úrad v Medziankach, na ktoré má osobne pozval E. R. napriek tomu, že som mu účasť prisľúbil. Podpísaný A.. J. Č..“ 3) Žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť finančnú čiastku 3.000 eur a nahradiť mu trovy konania, a to všetko do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v žalobe uviedol, že konaním žalovaného došlo k zásahu do jeho osobnosti tým, že žalovaný zasiahol jeho povesť a ohrozil ho ako slušného človeka, zasiahol jeho meno. Všetko malo devastujúci účinok na jeho osobu, začala sa šíriť neznášanlivosť a nenávisť voči žalobcovi a bývalému starostovi obce, znížila sa vážnosť postavenia žalobcu v spoločnosti a vo verejnom živote a to v rozsahu zásahu médiami s celoštátnou pôsobnosťou. Prvoinštančný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa § 11 a § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a po rozsiahlom dokazovaní dospel k záveru, že nárok nie je dôvodný. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ sa týka uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa nepravdivých tvrdení o neprevzatí Obecného úradu v Medziankach, ktoré bolo dohodnuté na
2.1.2015 a ktorého sa žalovaný vedome nezúčastnil. Zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz, aby žalovaný po podaní žaloby k momentu rozhodovania prvoinštančného súdu nejakým spôsobom rozširoval nepravdivé údaje a tvrdenia o neprevzatí Obecného úradu Medzianky, ktoré bolo dohodnuté na deň 2.1.2015. Z toho istého dôvodu nie je preto možné uložiť žalovanému sa žalobcovi ospravedlniť na webovom sídle obce a na obecnej tabuli. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že neboli splnené ani podmienky na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur, pretože žalobca nepredložil na odôvodnenie uplatneného nároku žiadne dôkazy. Prvoinštančný súd zistil, že podľa listín predložených žalobcom, že každá zmena na pozícii starostu obce a obecného zastupiteľstva v Obci Medzianky spôsobovala prejavy kladné alebo záporné zo strany občanov obce. Vyplýva to z facebookovej komunikácie, ktorú predložil samotný žalobca, ale aj z jeho otvoreného listu, ktorý žalobca zaslal obyvateľom Obce Medzianky. Z obsahu tejto facebookovej komunikácie nevyplýva, aby jej iniciátorom bol žalovaný a taktiež z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby žalovaný pozval televíziu RTVS a TV JOJ do Obce Medzianky. Nebolo preukázané, že by žalovaný nejakým spôsobom urážal, prípadne ohováral žalobcu a tým znižoval jeho vážnosť. O tom, že vzťahy medzi obyvateľmi Obce Medzianky nie sú dobré svedčí aj skutočnosť, že predchádzajúci starosta J. L. sa odmietol stretnúť s novozvoleným starostom - žalovaným a odmietol mu odovzdať kľúče a úrad starostu. Prvoinštančný súd z obsahu odvysielaných záznamov z RTVS a TVJ JOJ nezistil, že by žalovaný hanlivým spôsobom sa vyjadroval na adresu žalobcu. Žalovaný nezodpovedá za to, akým spôsobom verejnosť poskytnuté informácie týmito médiami vyhodnotí a posúdi. Súd skonštatoval, že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý spôsobiť ujmu fyzickej osobe. Keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané, že išlo práve o takýto zásah zo strany žalovaného, súd žalobu zamietol. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci vykonal všetky dôkazy, ktoré boli stranami sporu navrhnuté, až na svedkyňu, a to predsedníčku volebnej komisie, ktorú navrhol žalobca spôsobom, že „by nezaškodilo“, keby bola vypočutá. Svedkyňa mala byť vypočutá podľa žalobcu na okolnosť, kto ju doviezol na obecný úrad. Súd sa pokúsil o zabezpečenie tejto svedkyne, avšak adresa nebola známa ani po tom, čo súd pátral po jej adrese prostredníctvom Okresného úradu vo Vranove nad Topľou. Žalobca aj napriek tomu, že vedel jej adresu, ju na žiadne z pojednávaní nezabezpečil. Súd návrh na vypočutie tejto svedkyne zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalovaný mal v konaní úspech v plnom rozsahu a súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil okolnosť, že žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil v stanovenom termíne a čase na preberacie konanie agendy Obecného úradu v Medziankach, keď tieto okolnosti potvrdili svedok J. L. a svedok E. F., ktorí preukázali, že žalovaný bol pozvaný na preberanie agendy Obecného úradu v Medziankach dňa 2.1.2015 o 10. hod. Bola preukázaná snaha zo strany starostu obce odovzdať novozvolenému starostovi žalovanému agendu Obecného úradu Medzianky. Táto snaha predchádzala prekvapeniu žalovaného pred televíznymi kamerami, že sa do kancelárie úradu nemôže dostať. Ďalej žalovaný porušil jasné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na odovzdávanie a preberanie štatutárnych orgánov a vedúcich zamestnancov tým, že sa nezúčastnil preberacieho konania agendy Obecného úradu Medzianky. Nevyužil možnosť od svojho zvolenia za starostu do svojho nástupu do funkcie oboznámiť sa s problematikou a právnymi predpismi, štúdiom dokumentov vzťahujúcich sa na práva a povinnosti preberanej funkcie, o čom svedčí jeho tvrdenie pred súdom, že sa na ustanovujúcom zasadnutí rozhodol dokončiť preberanie obecného úradu, a to tým, že išiel hľadať kľúče od úradu. Táto jeho predstava o preberaní úradu nemá oporu v zákone a ani v obvykle zaužívaných pravidlách delimitačného protokolu. Žalobca v odvolaní namietal, že návrh na predvolanie svedka predsedníčky volebnej komisie v Medziankach H. R., trvale bytom R. XXX, P. X. V., bol zamietnutý a súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné svedkyňu predvolať. Táto svedkyňa bola poverená otvorením ustanovujúceho zasadnutia
Obecného zastupiteľstva v Medziankach dňa 2.1.2016, bola poverená vedením tohto zasadnutia až do momentu prečítania sľubu starostu a podpísania jeho sľubu a následného odovzdania dekrétu o zvolení za starostu Obce Medzianky a insígnií žalovanému. Ona videla prichádzať televízne štáby, bola svedkom jednotlivých reakcií žalovaného a ostatných prítomných novozvolených poslancov. Preto žalobca namietal postup prvoinštančného súdu, keď túto svedkyňu nevypočul. Namietal výsluch svedka E. K. a R. Ž., kde ich výpovede si navzájom odporujú. Žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť nielen tým, že sa nezúčastnil odovzdávajúceho a preberajúceho konania, ale ani nepodpísal protokol o odovzdaní a prevzatí úradu. Žalovaný v momente konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 2.1.2015 nemal ani nárok na držanie kľúčov od úradu, pretože sa nezúčastnil začiatku preberacieho konania, ani jeho zavŕšenia spočívajúceho v podpise protokolu o odovzdaní a prevzatí obecnej agendy všetkými účastníkmi. Samotné názvy televíznych šotov obidvoch televízií zo dňa 3.1.2015, a to TV JOJ: „Starosta bez kľúčov, čo robiť, keď bývalý starosta nezvolá ustanovujúce zastupiteľstvo a neodovzdá moc svojmu nástupcovi?“ a RTVS: „Exstarosta neodovzdal úrad nástupcovi“, naznačujú, že žalovaný televíziám poskytol nepravdivé tvrdenia o tom, že bývalý starosta nezvolal ustanovujúce zastupiteľstvo, čo je v rozpore s pravdou. Žalobca preukázal pred súdom, že žalovaný nehovoril pravdu, ani o skutočnostiach ohľadom odovzdania a prevzatia agendy Obecného úradu v Medziankach, ani o zvolaní ustanovujúceho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Medziankach. Prvoinštančný súd sa nesprávne zaoberal v priebehu súdneho konania na ochranu osobnosti tým, ako sa žalovaný vyjadroval a vyjadruje na osobu žalobcu, či žalovaný nejakým spôsobom osočoval a napádal žalobcu. Súd sa nezaoberal podstatou žaloby, ktorou sa žalovaný domáha zastavenia nepravdivých tvrdení o neprevzatí úradu a ospravedlnenia sa ako dôsledok týchto nepravdivých tvrdení odvysielaných v masovokomunikačných prostriedkoch. Taktiež poukázal na to, že na facebooku tesne po odvysielaní televíznych relácií bol zverejnený príspevok od autora H. R. H.: „Odporúčam potrepac oblaky na tým novým chráme... neznám na co čekace?“ To svedčí o tom, aký dopad mali nepravdivé informácie, ktoré podal žalovaný televíznym spravodajcom na širokú verejnosť. K tejto komunikácii žalovaný pripojil vyjadrenie: „Ľudská pýcha, závisť a hlúposť nemá hranice však ......“ Podobný výrok žalovaného zaznel aj v televíznom šote: „... pretože dakto nemá rozum, alebo ja neviem jak to nazvať...“ Komunikácia bola na zásah bývalého starostu autorom H. R. H. z facebooku odstránená. O tom, že žalovaný si uvedomoval následky informácií zverejnených v RTVS a TV JOJ, svedčí aj zvuková nahrávka zo dňa 29.1.2015, ktorú predložil žalobca, kde žalovaný na osobu žalobcu uviedol, že „My vieme, aký je, každý vie... celá obec vie. No nie a len obec, ale celé Slovensko, dokonca“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal vopred pripravený scenár s cieľom zdiskreditovať predchádzajúce vedenie obce. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobe vyhovel, alebo aby vec zrušil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančného súdu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Prvoinštančný súd vykonal predkladané dôkazy, náležite zistil skutkový stav, riadne vec právne posúdil. Skutkový stav zistený prvoinštančným súdom je vyhodnotený v súlade so zásadami formálnej logiky, právna argumentácia, o ktorú sa opiera žalobca v odvolávaní a odovzdávaní úradu nemá oporu v hmotnom práve, je len konštatovaním žalobcu o procedúre odovzdávania úradu. Preto žiadal, aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca v duplike uviedol, že novozvolený starosta sa doposiaľ dostatočne nevysporiadal s tým, že odovzdanie a prevzatie agendy obecného úradu v súvislosti s ukončením výkonu funkcie doterajšieho starostu obce a s nástupom novozvoleného starostu obce do funkcie nie je identické s ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva. V svojej duplike tieto svoje názory bližšie rozviedol a uviedol, akým spôsobom sa preberanie verejnej funkcie deje a akým spôsobom sa deje preberanie úradu. Žalobca odmietol prevziať úrad v dohodnutý deň a v dohodnutý čas, nereagoval na telefonické výzvy, obstaral účasť RTVS a TV JOJ na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva, preto vyjadrenia žalovaného považoval za rozporuplné a na podanej žalobe trval.
5. V replike žalovaný uviedol, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal súdu žiadne relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali objektívny zásah žalovaného do jeho intímnej sféry a ktoré by boli takej intenzity, že by odôvodňovali relutárnu satisfakciu. Preto žiadal prvoinštančné rozhodnutie potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 389 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne vo veci zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vec právne posúdil a rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu. Je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný šíril nepravdivé tvrdenia o neprevzatí Obecného úradu v Medziankach, ktoré bolo dohodnuté na 2.1.2015 a ktorého sa žalovaný podľa žalobcu vedome nezúčastnil. Preto žalovanému nevznikla povinnosť zdržať sa takéhoto konania ani povinnosť žalobcovi sa za takéto konanie ospravedlniť a už vôbec mu nevznikla ani povinnosť na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur.
7. Konanie o ochranu osobnosti tak, ako to uviedol prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, je konaním, kde je potrebné fyzickej osobe poskytnúť ochranu jej osobnosti, najmä občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena (§ 11 Občianskeho zákonníka), ak dôjde k neoprávnenému zásahu do právom chránených súčastí osobnostných práv. Právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka patrí každej fyzickej osobe.
8. Na vznik občianskoprávnej sankcie na nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Základnou podmienkou pre vznik občiansko-právnych sankcií podľa § 13 OZ je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale iba v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Ďalej je dôležité konštatovať neoprávnenosť zásahu. Takýto zásah je konaním smerujúcim proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Každý neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je v rozpore s objektívnym právom. Treťou podmienkou je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu a vznikom tejto ujmy. Táto zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Až po naplnení všetkých troch podmienok a po ich preukázaní žalobcom môže súd pristúpiť k posúdeniu adekvátnosti uplatnených prostriedkov ochrany žalobcu podľa § 13 OZ. Prvoinštančný súd preto správne skúmal predpoklady uplatneného nároku žalobcom. Žalobcovi svedčí dôkazné bremeno, teda nielen povinnosť tvrdiť určité skutočnosti (od ktorých odvodzuje svoj nárok), ale ich aj preukázať.
9. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný tým, že nepravdivými tvrdeniami pred TV JOJ a RTVS že mu nikto neodovzdal Obecný úrad v Medziankach, ani kľúče a nemôže sa dostať do úradu, zasiahol do povesti žalobcu, do mena žalobcu, ohrozil jeho postavenie slušného človeka, čo malo devastujúci účinok na jeho osobu. Dokonca to spôsobilo zníženie jeho vážnosti postavenia v spoločnosti, verejnom živote, malo to vplyv na šírenie neznášanlivosti, nenávisti voči žalobcovi a bývalému starostovi a dokonca tento vplyv mal celoštátny charakter vzhľadom na použité médiá. Z uvedeného vyplýva, že žalobca tvrdí, že k zásahu do jeho osobnosti (osobnej sféry) došlo konaním žalovaného tým, že žalovaný pred TV JOJ a RTVS tvrdil nepravdivo, že mu nikto neodovzdal Obecný úrad v Medziankach, ani kľúče a nemohol sa dostať do úradu. Prvoinštančný súd nezistil, že by žalovaný tvrdil pred TV JOJ a RTVS, že mu nikto neodovzdal Obecný úrad v Medziankach a ani kľúče a že sa nemôže dostať do úradu a že tieto tvrdenia sú s poukazom na uplatnený prvý výrok žaloby opakujúce sa žalovaným. Ako je zistiteľné z predložených CD nosičov obsahujúcich záznamy odvysielaných informácií z TV JOJ a RTVS, žalobca uvedené tvrdenia nepovedal. Žalobca ani nepreukázal, že by boli zo strany žalovaného produkované opakovane. Preto, keďže neboli preukázané základné okolnosti, od ktorých odvíja žalobca svoj uplatnený nárok, nebolo dôvodné žalobe žalobcu vyhovieť. Keďže absentuje prvý predpoklad úspešnosti uplatneného nároku, preukazovanie neoprávnenosti zásahu či príčinnej súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy je z právneho hľadiska bezpredmetné. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcovi, že po tom, čo RTVS a TV JOJ odvysielala informácie, ktoré získala v Medziankach dňa 2.1.2015 a ktoré boli odvysielané dňa 3.1.2015, žalovaný sám rozniesol z vlastnej iniciatívy otvorený list obyvateľom Obce Medzianky, kde vysvetľuje situáciu v súvislosti s odovzdávaním kľúčov od obecného úradu a agendy Obecného úradu v Medziankach. Táto okolnosť
svedčí o tom, že práve sám žalobca poskytol svojim otvoreným listom informácie o spornej situácii z predchádzajúceho dňa, resp. zo dňa 2.1.2015 a naviac vyjadril aj svoj názor k tvrdeniam, ktoré boli odvysielané v TV JOJ a RTVS spôsobom, ktorý umožnil v rozsahu, ktorý považoval žalobca za dôležitý, vyjadriť vlastné stanovisko a dať ho na vedomie všetkým občanom obce.
10. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd vo veci nevypočul ako svedkyňu predsedníčku volebnej komisie v Medziankach, pani H. R.. Prvoinštančný súd sa touto okolnosťou v rozhodnutí riadne vysporiadal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať vo veci všetky dôkazy, ktoré vo veci navrhnú strany sporu, resp. predtým účastníci konania. Je povinný sa však všetkými navrhnutými dôkazmi zaoberať a v prípade, pokiaľ niektoré dôkazy nevykoná, je potrebné, aby o tom rozhodol, tak, ako to vykonal prvoinštančný súd a aby sa s dôvodmi vysporiadal v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Prvoinštančný súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné vo veci vypočuť svedkyňu navrhnutú žalobcom. Táto svedkyňa je osobou, ktorá podľa žalobcu mala potvrdiť okolnosť, kto ju doviezol na obecný úrad v deň ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 2.1.2015 (oznámenie žalobcu na pojednávaní dňa 15.6.2016 na strane 17 zápisnice z pojednávania). Žalobca nenavrhol uvedenú svedkyňu vypočuť, len vykonanie tohto dôkazu označil slovami „neškodilo by, keby p. Sochová bola vypočutá“ a jej vypočutie ponechal na zváženie súdu. Procesný návrh na vypočutie svedkyne prvoinštančnému súdu daný nebol. Na pojednávaní dňa 7.11.2016 žalobca (strana 3 zápisnice) uviedol, že navrhuje svedkyňu vypočuť, prípadne ju vie zabezpečiť, čo však nevykonal. Prvoinštančný súd vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania výsluch touto svedkyňou a doplnenie dokazovania touto svedkyňou zamietol. Postup prvoinštančného súdu bol správny. Svedkyňa by podľa toho, ako to uviedol žalobca, mala potvrdiť okolnosť právne bezvýznamnú k predmetu sporu, a to okolnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva a prítomnosť TV JOJ a RTVS na tomto zasadnutí. K tomuto boli vypočutí ďalší priami účastníci zasadnutia obecného zastupiteľstva, a to svedok E. K., svedok SV. Ž.. Navrhovaná svedkyňa by nič bližšie alebo iné ako ostatní svedkovia k predmetu sporu, a to ochrane osobnosti žalobcu, neozrejmila. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď v tejto časti návrh na doplnenie dokazovania zamietol.
11. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd odňal žalobcovi akékoľvek právo v súvislosti s preukazovaním uplatnených nárokov. Bolo na strane žalobcu, aby žalobca dôvodnosť uplatneného nároku preukázal, čo sa však nestalo. Súd skutkový stav zistil dôsledne, vyhodnotil dôkazy žalobcu i žalovaného, správne vec právne posúdil a správne rozhodol. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu je jednoznačné, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a žalovaný sa žiadneho konania, ktorým by zasiahol do právom chránených práv žalobcu nedopustil. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.
12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom konania žalovaný, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O tejto výške bude rozhodnuté prvoinštančným súdom podľa § 262 ods. 2 CSP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.