Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sa-1-2021.pdf
PDF · 104.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: P.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S. č. XXXX/XX, XXX XX E. H. Z., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/844 zo dňa 07.04.2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu domáhal zrušenia rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska ulica č. 8, 812 67 Bratislava zo dňa 07.04.2021 pod č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/844 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č.k. ZA3/PKNM/SZ/ZAM/2021/35360 zo dňa 03.03.2021 a žiadal vec vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, Litovelská 606, 024 01 Kysucké Nové Mesto, ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalobca dôvodil tým, že dňa 08.05.2021 mu bolo doručené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č.k. ZA3/PKNM/ SZ/ZAM/2021/35360 zo dňa 03.03.2021 (ďalej len rozhodnutie č. 1) vo veci nezaradenia žalobcu ako účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V žalobe poukázal žalobca na to, že dňa 16.02.2021 podal na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, Litovelská 606, 024 01 Kysucké Nové Mesto (ďalej len úrad) žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Úrad mu jeho žiadosť rozhodnutím č. 1 zamietol. Proti rozhodnutiu č. 1 podal dňa 07.03.2021 odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozhodnutím č. 1 úradu. V odvolaní uviedol, že úrad vec nesprávne právne posúdil. Postup úradu bol príliš formálny, vychádzal len z gramatického výkladu jednotlivých citovaných ustanovení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Popri jazykovom (gramatickom), logickom a systematickom výklade uvedeného ustanovenia zákona je potrebné použiť aj historický výklad, porovnanie pôvodnej a aktuálnej právnej úpravy, teda použiť výklad e ratione legis. Poukázal na to, že rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej otázke je nejednotná. Jeho judikatúra je neustálená. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžo/25/2015, že podstatou veci nie je, či je v čase podania žiadosti spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ale preukázanie, či ako spoločník v uvedenej obchodnej spoločnosti vykonáva alebo prevádzkuje zárobkovú činnosť. Poukázal na zdravý rozum a logiku, z ktorej má byť nesporné, že by nežiadal o zamestnanie, keby vykonával zárobkovú činnosť. Poukázal na § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. ako spoločník spoločnosti s.r.o.. Žalobca poukázal i na elementárnu logiku a zdravý rozum. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za extrémne formálne v rozpore s § 47
ods. 3 Správneho poriadku. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. ako spoločník spoločnosti s.r.o. je na účely tohto zákona považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ale okolnosťˇ, že neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť sa preto na účely zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z.z. nemôže považovať za samostatne zárobkovú činnú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (§ 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.), ale je potrebné považovať ho za uchádzača, ktorý samostatnú zárobkovú činnosť nevykonáva ani neprevádzkuje (§ 6 ods. 2 zákona). Z uvedených dôvodov v tejto súvislosti poukázal na to, že právo na prácu je jedným zo základných práv podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy SR a toto právo vyplýva aj z medzinárodných zmlúv. Správny orgán je povinný pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať nielen v súlade s doslovným znením zákona, nehovoriac o tom, že nesmie používať reštriktívny výklad zákona na jeho ujmu, ale je tiež povinný postupovať v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonom. Zákon č. 5/2004 Z.z. síce výslovne neupravuje situáciu, keď je občan spoločníkom v obchodnej spoločnosti, je však nutné interpretovať ho v súvislostiach a ústavno- konformne. Niet sporu o tom, že ako občan má právo na prácu a podľa § 14 zákona č. 5/2004 Z.z. právo na zamestnanie. Ide o práva, ktoré vyžadujú aktívny zásah štátu, v tomto prípade aktívny zásah správneho orgánu. Je preto absurdné, ak správny orgán, zriadený zákonom na to, aby zabezpečoval občanom prístup k zamestnaniu, svojou činnosťou mu bránil v prístupe k zamestnaniu. Poukázal, že Ústavný súd SR opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že orgánom verejnej moci nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Orgán verejnej moci nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Ďalej uviedol, že s vyššie uvádzanými skutočnosťami sa úrad vôbec nevysporiadal, ignoroval ich, čím založil nezákonnosť svojho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť a zároveň jeho rozhodnutie je nepresvedčivé, extrémne formálne v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Žiadal odvolací orgán, aby na uvedené vady konania prihliadol aj z úradnej povinnosti a rozhodnutie č. 1 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava tak, že odvolanie žalobcu zamietlo. Má za to, že boli porušené jeho ústavné práva, preto podáva správnu žalobu. Žiadal, aby bolo zrušené aj prvostupňové rozhodnutie.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na zákonnú úpravu § 34 ods. 14 písm. i) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o službách zamestnanosti), ďalej § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti a § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Žalobca je od 15.07.2008 doposiaľ spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Staviteľstvo DK, s.r.o., so sídlom Na Podstráni 1281, Kysucké Nové Mesto, IČO: 44 276 851 a podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 34 ods. 14 písm. i) zákona o službách zamestnanosti žalobca nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti a do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí. Žalovaný opätovne upriamil pozornosť aj na § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Teda už samotná existencia oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť bráni zápisu (zaradeniu) do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Prevádzkovaním alebo vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti treba rozumieť činnosť osoby podľa § 5 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, teda aj podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, v tomto prípade konkrétne osoby v postavení spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Už toto samotné postavenie bráni zápisu (zaradeniu) takejto osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V ostatnom žalovaný odkázal na odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie za vecne správne.
3. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 252/07. Mal za to, že z vyjadrenia žalovaného je nesporné, že úzkostlivo lipne na litere zákona (LEGALIZMUS) v neprospech jeho ako žalobcu, čo znemožňuje dosiahnutie spravodlivého vyriešenia veci. Ide o zjavnú a výraznú nespravodlivosť, diskrimináciu. Diskriminácia spočíva v tom, že ako spoločník s.r.o. nemajúci žiadny príjem nemá právo na prácu podľa § 14 zákona
č. 5/2004 Z.z. právo na zamestnanie. Naproti tomu fyzická osoba, ktorá nie je spoločníkom spoločnosti toto právo má. Pre žalovaného jediným kritériom vo veci samej bola existencia spoločníka v s.r.o., bez ohľadu na jeho relevantné argumenty, a to na reálne „fyzické a psychické“ vykonávanie činnosti a bez ohľadu na neexistenciu žiadneho príjmu. Tak ak to uviedol v žalobe zákon č. 5/2004 Z.z. síce výslovne neupravuje situáciu, keď je občan spoločníkom v obchodnej spoločnosti, je však nutné interpretovať ho v súvislostiach a ústavno-konformne. Nie je v súlade s právnom na spravodlivý proces, keď žalovaný vôbec nereagoval, nevyjadril sa k jeho tvrdenia, a to o súlade jeho rozhodnutia s článkom 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý následne vo vyjadrení i citoval, pričom uviedol, že zotrváva na žalobe.
4. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému, ktorý sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.02.2022 (č.l. 50 spisu), a to že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe. Predmetné vyjadrenie bolo doručené i žalobcovi v zmysle doručenky na č.l. 55 spisu.
5. Z pripojeného administratívneho správneho spisu bolo správnym súdom zistené, že rozhodnutím č.k. ZA3/PKNM/SZ/ZAM/2021/35360 zo dňa 03.03.2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina príslušný na konanie podľa § 13 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o službách zamestnanosti a § 7 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že v zmysle § 34 ods. 4 písm. i) a v súvislosti s § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti na nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie P.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. S. XXXX, XXX XX E. H. Z.. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že účastník konania dňa 16.02.2021 podal na úrad písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Úrad na základe listinného dôkazu výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina predloženého dňa 16.02.2021 zistil, že účastník konania nesplnil podmienku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Účastník konania je zapísaný od 15.07.2008 ako konateľ a spoločník Staviteľstvo DK, s.r.o., Na Podstráni 1281, 024 01 Kysucké Nové Mesto.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie prvostupňovým správnym orgánom. Mal za to, že prvostupňový správny orgán vychádzal z gramatického výkladu jednotlivých ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Neaplikoval správny orgán v prvom stupni historický výklad, porovnanie pôvodnej a aktuálnej právnej úpravy. Východiskom pre výklad „e ratione legis“ cit. ustanovenia právnej normy sú dôvody a zmysle tejto už existujúcej právnej normy. Poukázal na rozsudok sp. zn. 7Sžo/25/2015 a zdôraznil, že podstatou veci nie je, či v čase podania žiadosti je spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ale preukázanie, či ako spoločník v uvedenej spoločnosti vykonáva a prevádzkuje zárobkovú činnosť. Ďalej poukázal na elementárnu logiku a zdravý rozum. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným na účely tohto zákona je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ale okolnosť, že neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť sa preto na účely zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 zákona nemôže považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ale je potrebné ho považovať za uchádzača, ktorý samostatnú zárobkovú činnosť nevykonáva ani neprevádzkuje. Právo na prácu je jedným zo základných práv podľa článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon č. 5/2004 Z. z. síce výslovne neupravuje situáciu, keď je občan spoločníkom v obchodnej spoločnosti, je však nutné interpretovať ho v súvislostiach a ústavno-konformne. Svojou činnosťou mu správny orgán bráni v prístupe k zamestnaniu. Poukázal na to, že ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že orgánom verejnej moci nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Orgán verejnej moci nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, môže sa od neho odchýliť.
7. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodoval vo veci podaného opravného prostriedku Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je príslušné na konanie podľa § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy a rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č.k.: ZA3/PKNM/SZ/ZAM/2021/35360 zo dňa 03.03.2021 potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol. Poukázal na stanovisko prvostupňového správneho orgánu, ktorý uviedol, že účastník konania si dňa 16.02.2021 elektronicky podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň doručil Výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina, na základe ktorého
je od 15.07.2008 zapísaný ako konateľ a spoločník v spoločnosti Staviteľstvo DK, s.r.o. , Na Podstráni 1281, 024 01 Kysucké Nové Mesto, čo označil aj v čestnom vyhlásení v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na základe uvedených skutočností úrad začal správne konanie vo veci nezaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. i) zákona o službách zamestnanosti a podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v lehote do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Účastník konania dňa 01.03.2021 doručil vyjadrenie k predmetnej veci, v ktorom poukazuje na gramatický výklad ustanovení zákona o službách zamestnanosti a odvoláva sa na skutočnosť, že samostatnú zárobkovú činnosť reálne neprevádzkuje a nevykonáva. Účastník konania bol poučený o znení § 6 ods.1 písm. c) ako aj § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, ktorých nespĺňanie je dôvodom na nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 03.03.2021 úrad vydal rozhodnutie o nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. i) a v súvislosti s § 6 ods.1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 05.03.2021. Dňa 08.03.2021 účastník konania doručil odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktoré odôvodňuje tým, že zárobkovú činnosť nevykonáva ani neprevádzkuje a žiada zrušenie rozhodnutia zo dňa 03.03.2021. Za použitia právnej úpravy § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, ďalej § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách v zamestnanosti, § 34 ods. 14 písm. i) zákona o službách zamestnanosti, § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, § 7 zákona o službách zamestnanosti, § 38 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, § 38 ods. 2, 3 zákona o službách zamestnanosti, článku 35 ods. 3 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj len Ústava Slovenskej republiky). V odôvodnení ďalej uviedol, že dňa 16.02.2021 podal účastník konania písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Účastník konania v žiadosti čestne vyhlásil, že nie je osobou samostatne zárobkovo činnou. Úrad na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zistil, že účastník konania bol v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zapísaný ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným Staviteľstvo DK, s.r.o., Na Podstráni 1281, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 44 276 851. Následne bolo vydané dňa 03.03.2021 rozhodnutie, ktorým v zmysle § 34 ods. 14 písm. i) a v súvislosti s § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti nezaradil účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolací orgán po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a odvolania účastníka konania dospel k záveru, že rozhodnutie úradu o nezaradení účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 03.03.2021 bolo vydané v súlade s ust. § 34 ods. 14 písm. i) zákona o službách zamestnanosti, z ktorého vyplýva, že úrad nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie občana, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 až 3. Dôvody - názory účastníka konania, ktoré uviedol v odvolaní neboli relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil odvolací správny orgán, že účastník konania bol v čase podania žiadosti, t.j. dňa 16.02.2021 spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným Staviteľstvo DK, s.r.o., Na Podstráni 1281, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 44 276 851, preto sa považuje na účely zákona o službách zamestnanosti za samostatne zárobkovo činnú osobu, a preto bol v zmysle § 34 ods. 14 písm. i) s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách v zamestnanosti dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V tejto súvislosti poukázal odvolací orgán na § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého je úrad povinný vyradiť uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, z ktorého jednoznačne vyplýva, že už samotný vznik oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť je dôvodom na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, resp. neumožňuje občana zaradiť do evidencie uchádzača o zamestnanie. V takomto prípade nie je rozhodujúci príjem, nakoľko súbeh evidencie uchádzača o zamestnanie s postavením samostatne zárobkovo činnej osoby nie je možný. Nestotožnil sa s tvrdením účastníka konania, že bolo porušené jeho právo na prácu ako jedno zo základných práv podľa článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko v zmysle článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej môže byť vykonávané iba v medziach a rozsahu všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon o službách zamestnanosti. Z uvedeného vyplýva, že právo na sociálnu pomoc nie je automaticky priznaným právom každého občana, ale domáhať sa ho môže len ten občan, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise. Účastník konania nespĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti, preto v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu článku 35 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď účastník konania nesplnil podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, má možnosť požiadať o zaradenie do evidencie záujemcov o zamestnanie a využívať služby zamestnanosti poskytované príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
8. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len SSP) bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a SSP) preskúmal žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami žalovaného, vyjadrením žalobcu, pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
9. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1.
10. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
11. Podľa ustanovenia § 34 ods. 14 písm. i) zákona o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 až 3.
12. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.
13. Podľa ustanovenia § 7 zákona o službách zamestnanosti záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb a nie je uchádzačom o zamestnanie.
14. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti záujemca o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe podania písomnej žiadosti alebo inej formy žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, sa zaradí do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti.
15. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti záujemca o zamestnanie podľa odseku 1 môže podať žiadosť o sprostredkovanie zamestnania na ktorýkoľvek úrad alebo aj na viac úradov.
16. Podľa ustanovenia § 38 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti úrad pri zaradení do evidencie záujemcov o zamestnanie poskytne záujemcovi o zamestnanie informácie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest.
17. Podľa čl. 35 ods. 3 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.
18. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
19. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristom podľa osobitného predpisu.
20. Úlohou správneho súdu je preskúmavať rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo rozhodnuté tak, že žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca v žalobe poukazoval na nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Správny súd posúdil uvedené skutočnosti, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Vychádzal pritom z citovanej právnej úpravy. Nedospel k zhodnému záveru ako žalobca, ktorý mal za to, že žalovaný v rámci posúdenia ním uplatneného nároku na zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie uplatnil výklad príliš formalisticky. Základom rozhodnutia krajského súdu, ako správneho súdu, bolo posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu. Správny súd teda vychádzal z právnej úpravy vyššie citovanej. Mal za to, že účastník konania bol v čase žiadosti, t.j. 16.02.2021 podľa výpisu z obchodného registra spoločníkom a zároveň aj konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným Staviteľstvo DK, s.r.o., Na Podstráni 1281, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 44 276 851. Vzhľadom na tieto rozhodné skutočnosti bolo potrebné posúdiť jeho postavenie vo vzťahu k právnej úprave vyplývajúcej zo zákona o službách zamestnanosti. V rámci takéhoto posúdenia dospel žalovaný správny orgán v zhode s prvostupňovým správnym orgánom k záveru, že žalobca je samostatne zárobkovo činná osoba, z ktorých dôvodov preto bolo v zmysle § 34 ods. 14 písm. i) s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti daný dôvod, aby nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
21. Mal za to správny súd, že nemožno opomenúť právnu úpravu § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého v prípade, že uchádzačovi o zamestnanie vznikne oprávnenie prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, je daný dôvod na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie. Nespokojnosť ešte nezakladá iracionalitu argumentácie správneho orgánu, ak nie je v súlade s požiadavkami účastníka konania. Ak argumentoval žalobca uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 374/2007, nie je zrejmé, v čom by mala spočívať svojvôľa interpretácie právnej normy žalovaným. Mal za to správny súd, že k aplikácii právnej normy došlo potom, čo bol subsumovaný zistený stav, kedy žalobca je v rámci Obchodného registra vedeného Okresným súdom Žilina vedený ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň ako konateľ. V danom prípade nie je priestor pre uplatnenie iného výkladu ako ten, ktorý bol uplatnený správnym orgánom. 22. Správny súd na základe uvedených skutočností po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.