Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24P-18-2017.pdf
PDF · 92.66 KB
No categories available
24P/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. B., X.. XX.XX.XXXX, L. J., S. H. XX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J., pochádzajúceho z matky F. B., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J., S. H. XX, v konaní právne zastúpenej H.. E. H., C. R. R. Y. F., L. X, a otca H. B., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J.S., S. H. XX, V.. Č.. J., U. XX, v konaní o úpravu styku, takto
rozhodol:
I. upravuje styk otca s maloletým C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým C.
- prvé V. mesiace od právoplatnosti rozsudku v nepárnych týždňoch v mesiaci v X. od XX:XX hod. do XX:XX hod., v prítomnosti matky,
- ďalšie V. nasledujúce mesiace v nepárnych týždňoch v mesiaci v X. od XX:XX hod. do XX:XX hod., bez prítomnosti matky,
- ďalších Š. nasledujúcich mesiacov v nepárnych týždňoch v mesiaci od R. od XX:XX hod. do X. do XX:XX hod., bez prítomnosti matky,
- následne do budúcna v nepárnych týždňoch v mesiaci od J. od XX:XX hod. do X. do XX:XX hod., bez prítomnosti matky,
II. styk maloletého s otcom v párny týždeň upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým C. v párnych týždňoch v mesiaci v N. od XX:XX hod. do XX:XX hod., pričom otec si dieťa vyzdvihne pred školou a po uplynutí styku ho matke pred jeho bydliskom vráti,
III. matka je povinná syna na styk otcom riadne pripraviť a pred svojím bydliskom mu dieťa odovzdať,
IV. otec je povinný dieťa od matky prevziať a po uplynutí styku dieťa na tom istom mieste matke vrátiť,
V. náhradu trov konania účastníkom konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Otec svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby upravil styk s maloletým C. tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý víkend v mesiaci od J. od XX:XX hod. do X. do XX:XX hod. Taktiež žiadal úpravu počas vianočných sviatkov, a to každý párny rok od XX.XX. od XX:XX hod. do XX.XX. do XX:XX hod. Počas letných prázdnin žiadal upraviť styk s maloletým od XX.XX. do XX.XX. toho ktorého roka. Rodičia si mali dieťa odovzdávať pred bytom maloletého.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že po rozvode manželstva styk s maloletým upravený nebol, keďže rodičia sa vedeli na stretávaní dohodnúť. V tom čase pracoval v zahraničí a na Slovensko chodil zriedka.
Neskôr mal nehodu, prácu v zahraničí ukončil a v súčasnosti sa s maloletým stretáva, avšak nie podľa jeho predstáv. Matka trvá na tom, aby styk s otcom prebiehal vždy v jej prítomnosti.
3. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že otec neplatí riadne výživné. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s otcom si postoje k nemu vyžadujú zvýšenú opatrnosť a kritický prístup, pričom o tento žiadala aj súd, keďže v minulosti otec často klamal a sklamal nielen jej, ale aj synovu dôveru. Matka navrhla, vzhľadom na skutočnosť, že vzťah otca a syna je z dôvodov na strane otca narušený, znalecké dokazovanie. Taktiež uviedla, že maloletého vedie k stretávaniu s otcom. Po vyhotovení znaleckého posudku matka čiastočne súhlasila s úpravou styku, ale žiadala dlhšie adaptačné obdobie tak, aby sa vzťah otca a syna náležite rozvinul. Matka nesúhlasila s tým, aby po prechodnom období, ktoré bolo navrhované minimálne G., syn u otca strávil každý druhý víkend od J. do X..
4. Opatrovník navrhol, aby súd pri rozhodovaní o styku bral do úvahy skutočnosť, že maloleté dieťa u otca ešte neprespávalo a je silne citovo viazané na matku. Žiadal súd, aby pri úprave styku zohľadňoval potreby a záujmy maloletého, ako aj jeho názor.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s vyjadreniami účastníkov konania, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, oboznámením s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. XXP XXX/ XXXX, oboznámením so znaleckým posudkom J.P.G.. E. Č. č. XX/XXXX ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
6. Mal. C. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Týmto rozsudkom bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. C. sumou XXX Eur mesačne, ktoré mal poukazovať k rukám matky vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Styk otca s maloletým upravený nebol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
7. Dňa XX.XX.XXXX sa otcovi stala ťažká dopravná nehoda, pričom zdravotné následky tejto nehody pociťuje doteraz. V zahraničí už nepracuje. Absolvoval niekoľko liečení a operácii. Po tom, ako sa zdravotný stav otca zlepšil, matka súhlasila s tým, aby sa s otcom stretávali všetci traja spoločne, a to v X. poobede. Matka vo svojich vyjadreniach uvádzala, že otec mnohokrát na dohodnutý styk neprišiel, čím syna sklamal. Vzhľadom na pretrvávajúcu nedôveru matky voči otcovi nesúhlasila s tým, aby styk otca so synom prebiehal minimálne zo začiatku bez jej prítomnosti.
8. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie J.. E. Č., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Znalkyňa vyšetrila tak oboch rodičov, ako aj maloleté dieťa a v závere uviedla, že aktuálne je maloletý C. v dobrom psychickom stave a je to zdravé dieťa. Je schopný si už čiastočne vytvárať svoj vlastný názor, chápe základné zákonitosti logiky a súvislosti. Jeho úsudky sú subjektívne, stále konkrétne viazané na reálne skúsenosti, ťažšie si predstavuje varianty situácií, s ktorými sa nestretol. Jeho správanie vo vzťahu k obom rodičom je pokojné, spontánne a pozitívne. Jeho prejav k matke naznačuje blízke a silné emocionálne puto. Matka je jeho primárna citová väzba, nachádza u nej bezpečie, porozumenie a oporu. Zároveň matka sa k synovi vzťahuje pozitívne, jemnocitne a dôverne.
9. Otec je v súčasnosti v pozícii návštevníka, nie člena rodiny. Vzťah maloletého k nemu je však pozitívny. Maloletý ho má rád, ale nie je každodennou súčasťou jeho života. Vzťah otca k maloletému je pozitívny a vrelý, otec deklaruje záujem tráviť so synom čas.
10. Dieťa je matkou vedené k otcovi pozitívne, matka vytvára priestor pre vzťah otca a syna a zároveň tento priestor ohraničuje svojimi presvedčeniami, možnosťami aj obavami. Obaja rodičia sa v zásade akceptujú ako rodičia a pred dieťaťom sa navzájom nediskvalifikujú. Znalkyňa uviedla, že úprava styku s otcom, pokiaľ sa rodičia nedohodnú, je opodstatnená a pre dieťa potrebná. Prítomnosť matky pri styku dieťaťa s otcom nie je nevyhnutná a do budúcnosti ani vhodná. Znalkyňa navrhla úpravu styku s jednotlivými adaptačný mi fázami takto:
- Prvé G. mesiace v nepárnom týždni v R. od XX:XX hod. do XX:XX hod. v prítomnosti matky a v X. od XX:XX hod. do XX:XX hod. bez prítomnosti matky. V párnom týždni odporučila styk formou popoludnia podľa dohody rodičov bez prítomnosti matky, kedy môže otec vyzdvihnúť syna v škole.
- Po uplynutí G. mesiacov odporučila znalkyňa na ďalšie G. mesiace rozšíriť styk v nepárnom týždni v R. od XX:XX hod do X. do XX:XX hod. bez prítomnosti matky. V párnom týždni odporučila znalkyňa styk formou popoludnia podľa dohody rodičov.
- Následne znalkyňa odporučila styk rozšíriť v nepárnom týždni na víkendy od J. do X. bez prítomnosti matky a každú R. popoludní (alebo iný deň podľa dohody rodičov) na 2-3 hodiny. V čase prázdnin odporučila znalkyňa styk počas vianočných sviatkov na dve dni podľa dohody rodičov a počas letných prázdnin na dva týždne (v prípade potreby rozdelene).
11. Otec uviedol, že s takto navrhnutým stykom by súhlasil. Následne na pojednávaní prebehla medzi rodičmi diskusia, pričom boli schopní sa dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletým počas prvých X mesiacov, tak ako je to upravené vo výroku rozsudku, pričom tretiu fázu, ktorú súd upravil na dobu X mesiacov, otec navrhoval na dobu X mesiacov. Matka uvádzala, že takáto úprava do budúcnosti by mala byť maximálna. Širšiu úpravu za terajšej situácie si predstaviť nevedela. Rodičia sa taktiež vedeli dohodnúť na stretávaní sa počas párnych týždňov v N..
12. Podľa správy opatrovníka je matka zamestnaná v C. ako Y. J.. Jej mesačné výdavky sú XXX Eur za byt a XX Eur za telefón. Ďalej spláca pôžičku na byt vo výške XXX Eur. Spláca tiež dlhy otca vo výške XX až XX Eur. Ďalšie výdavky má na stravu maloletého vo výške XX Eur, poistné pre maloletého vo výške XX Eur a ďalšie poistné vo výške XXX Eur. Matka s maloletým obývajú dvojizbový prenajatý byt, kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky na hru, odpočinok a prípravu do školy.
13. Otec je poberateľom invalidného dôchodku z P. vo výške XXX Eur. Platí stavebné sporenie vo výške XXX Eur mesačne, mobilný telefón XX Eur a výživné pre syna XXX Eur. Býva v tri a pol izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho brata, pričom má k dispozícii vlastnú izbu. V byte je taktiež prispôsobená izba potrebám maloletého dieťaťa. Otec uviedol, že s maloletým si telefonuje skoro každý deň, výživné uhrádza a chcel by so synom stráviť aj dlhší čas a bez prítomnosti matky.
14. Maloletý C. potvrdil, že si s otcom často telefonuje, stretávajú sa, pričom sa vyjadril, že by sa s otcom chcel aj naďalej stretávať za prítomnosti matky, pretože si už na to zvykol.
15. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. V predmetnom konaní mal súd za to, že styk otca s maloletým je pre maloletého potrebný a v súčasnosti, aj keď matka chápe úlohu otca v živote syna, nie je schopná prekonať nedôveru vo vzťahu k otcovi, ktorá sa k nemu vytvorila postupom rokov tým, ako sa otec v minulosti zachoval k nej, synovi a celkovo k rodine. Táto jej nedôvera vytvára u nej obavy o syna a z tohto dôvodu sa bráni širšiemu styku otca so synom a styku bez jej prítomnosti. Takéto obavy súd považuje za prirodzené, ale v súčasnosti sú skôr živené zážitkami z minulosti ako súčasným správaním otca. Keďže vyššie uvedené skutočnosti bránia dohode rodičov ohľadom styku otca s maloletým, bolo namieste rozhodnúť o návrhu, ktorý podal otec.
19. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku, správy opatrovníka, ako aj z vyjadrení rodičov, mal súd za preukázané, že vzťah oboch rodičov k dieťaťu je dobrý, podobne aj vzťah dieťaťa k rodičom. Matka je dieťaťu prirodzene primárnou osobou s hlavnou vzťahovou väzbou.
20. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali styk otca s maloletým za podmienok, ktoré navrhla znalkyňa a ktoré rodičia po určitých korekciách akceptovali. Je zrejmé, že maloletý je vo veku, kedy bezprostredná a neustála prítomnosť matky nie je potrebná a už vôbec nie potrebná pri stretávaní sa s otcom. V súčasnosti je však potrebné vzťah otca a syna utužiť a prehĺbiť. Za týmto účelom súd ponechal rodičom ako aj dieťaťu trojmesačné adaptačné obdobie po právoplatnosti rozsudku, kedy sa otec bude s dieťaťom stretávať aj v prítomnosti matky. Následne bude ďalšie trojmesačné obdobie, kedy sa bude otec prakticky za nezmenený čas s dieťaťom stretávať, ale už bez prítomnosti matky. Po tejto fáze by malo nasledovať šesťmesačné obdobie, kedy maloletý bude tráviť s otcom dlhšiu dobu aj s jednou nocou na prespanie. V tejto fáze by mohli otec a syn utužiť svoj vzťah, pričom sa im ponúkajú širšie možnosti na trávenie spoločného času, ako aj možnosti otca zapojiť sa aj do iných činností, než len do voľnočasových aktivít (štúdium dieťaťa, dlhšie výlety a pod.). Po týchto obdobiach, ktoré spolu tvoria 1 rok, by malo byť nepochybné, či deklarovaný záujem otca o prehĺbenie vzťahu so synom je skutočný a nemal by tu byť žiadny problém, aby nasledovala úprava styku do budúcnosti, s trávením času maloletého u otca počas celého víkendu každý druhý týždeň v mesiaci.
21. Pri úprave styku v druhej a ďalších fázach súd neprihliadol na názor maloletého, ktorý sa podľa správy opatrovníka chcel s otcom stretávať tak ako doteraz, keďže vychádzal z veku maloletého a zo záveru znalkyne, ktorá uviedla, že jeho úsudky sú subjektívne, stále konkrétne viazané na reálne skúsenosti, ťažšie si predstavuje varianty situácií, s ktorými sa nestretol. Je teda zrejmé, že maloletý doteraz nestrávil s otcom dlhší čas osamote a nevie si tento model stretávania ani predstaviť a relevantne sa k nemu vyjadriť. Súd však úpravou styku aj maloletému poskytol dostatok času, aby sa na novú situáciu pripravil a adaptoval. Vzhľadom k tomu, že maloletý je zdravý, inteligentný, už školopovinný chlapec, súdu sa javí, že táto adaptácia prebehne bez problémov a časový rámec na prípravu je dostatočný.
22. V závere už len súd konštatuje, že dôležitým faktorom pre úspešné naplnenie rozsudku je komunikácia rodičov, pri ktorej by sa mali zamerať na záujem ich maloletého syna a nie na riešenie problémov alebo tráum z minulosti, ktoré vyplynuli z ich partnerského života a ktoré možno ostali nevyriešené. Ďalším dôležitým faktorom pre úspešnosť úpravy styku je to, aby deklarovaná vôľa otca stretávať sa so synom sa skutočne prejavila aj v reálnom živote. Podstatnou úlohou otca je, aby presvedčil matku, ako aj maloletého, že jeho záujem je skutočný a nie hraný alebo dočasný. Pokiaľ tomu tak bude, podľa súdu sa obnoví aj dôvera matky k otcovi, aj keď zrejme nie úplne.
23. Vzhľadom teda na vyššie uvedené skutočnosti súd upravil styk tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom vzhľadom na jednotlivé adaptačné fázy neupravoval styk ani počas prázdnin, ani počas vianočných sviatkov. Súd verí, že pokiaľ obaja rodičia pristúpia k danému výkonu rozsudku zodpovedne, majúc na pamäti záujem dieťaťa, po uplynutí adaptačných fáz sa dostanú do stavu, že tak stretávanie počas sviatkov, ako aj prázdnin si budú schopní upraviť samostatne, bez rozhodnutia súdu.
24. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
25. Podľa § 260 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkovi konania. Čo sa týka rodičov, títo si každý znáša trovy konania sám. Čo sa týka štátu, súd ho považoval za účastníka konania v časti úhrady nákladov znaleckého dokazovania. Časť nákladov znalca vo výške XXX Eur bola krytá preddavkami (po 200 Eur každý z rodičov) a časť bola uhradená zo štátnych prostriedkov (XX,XX Eur). Vzhľadom na ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku súd náhradu trov konania vo výške XX,XX Eur štátu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)