Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-6-2018.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z. C. ako opatrovníkom, dieťa rodičov B. B., nar. XX. XX. XXXX, zamestnaného L. G., s. r. o., bytom G., V. XXX/ XX, zast. JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP 25, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a úprave styku otca s maloletým dieťaťom a matky Q. A., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom L. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživné, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/53/2017-100 zo dňa 18. 09. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/53/2017 - 100 zo dňa 18. 09. 2017 vo výroku, ktorým súd zvýšil výživné na maloleté dieťa počínajúc dňom 01. 08. 2017 na 65 Eur mesačne splatné k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, vo výroku, ktorým rozhodol o nedoplatku výživného a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým A. A., nar. XX. XX. XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec maloleté dieťa prevezme pred bytom matky a matke ho taktiež pred jej bytom odovzdá (výrok I.). Matke dieťaťa uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho (výrok II.) Návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok III.). Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 11. 09. 2015 č. k. 11C/175/2015-49 pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX zmenil tak, že toto výživné sa počínajúc dňom 01. 08. 2017 zvyšuje na 65 € mesačne. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred (výrok IV.) Nedoplatok výživného za čas od 01. 08. 2017 do 18. 09. 2017 v čiastke 50 € otcovi maloletého dieťaťa povolil splácať v mesačných splátkach po 5 € splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom október 2017 k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok VI.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 40 € mesačne na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a to počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku a úpravy stretávania sa otca s maloletým dieťaťom ako aj o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa vo výške 120 € mesačne počnúc dňom 01. 08. 2017. Súd na základe vykonaného dokazovania porovnaním okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu dospel k záveru,
že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pričom návrh matky na zvýšenie výživného dôvodný je. Zdôraznil, že výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje minimálnu výšku výživného s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom takúto vyživovaciu povinnosť má každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že otec maloletého dieťaťa sa nemôže domáhať zníženia výživného na základe ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine (teda v zákonnej minimálnej výške vyživovacej povinnosti), keďže súd mal nesporne preukázané, že v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom, keď rodičia maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, otec maloletého dieťaťa bol nezamestnaný a poberal len dávku v hmotnej núdzi vo výške 279,30 €, žil v spoločnej domácnosti s manželkou a dcérou v rodinnom dome v obci G. a pracoval na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti, pričom jeho príjem týždenne predstavoval 22 €, jeho manželka pracovala na základe dohody a jej príjem predstavoval mesačne od 40 do 60 €. V súčasnom období súd mal za preukázané, že otec maloletého dieťaťa je zamestnaný, do práce nastúpil 16. 05. 2017, mzdové dojednanie medzi otcom maloletého dieťaťa a jeho zamestnávateľom L. G., s. r.o., so sídlom G., bolo na mzde 522 € mesačne brutto a pri výkone práce v zahraničí diéty v cudzej mene podľa príslušných smerníc o cestovných náhradách. Z potvrdenia od zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že jeho príjem predstavuje v priemere 426 €. Súd ustálil, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloleté dieťa, došlo k zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa a to tým, že sa zamestnal a z pracovnej činnosti má pravidelný príjem, nedošlo u otca maloletého dieťaťa k zmene v počte vyživovacích povinností, keď naďalej má vyživovaciu povinnosť k dcére Q., pričom k tejto má stanovenú výšku vyživovacej povinnosti čiastkou 40 € mesačne. Matka maloletého dieťaťa je naďalej na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. V čase posledného rozhodovania poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a dávku v hmotnej núdzi vo výške 90,40 € a prídavky na deti vo výške 47,04 €. V súčasnosti matka maloletého dieťaťa poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 €, prídavky na dve deti vo výške 47,04 €, ako aj peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 151,16 €, keď matka maloletého dieťaťa zabezpečuje opatrovateľskú službu pre svoju matku. Súd konštatoval teda zvýšenie príjmu aj u matky maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že o výživnom na maloleté dieťa sa rozhodovalo pred dvomi rokmi, kedy dieťa bolo vo veku X mesiacov. V súčasnej dobe je dieťa vo veku viac ako X,X roka. Dieťa je doma s matkou., v dôsledku zdravotného stavu má matka zvýšené finančné výdavky na dieťa, a to jednak doplatkami na lieky, kúpou vitamínových preparátov, ale aj v dôsledku návštev odborných pracovísk v K. a L.. Súd zdôraznil, že pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne a to vývojom životných nákladov. Len v prípade, ak súd má preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky výživného. Súd zmenu pomerov mal preukázanú v tom, že otec maloletého dieťaťa získal zamestnanie, je riadne zamestnaný, má príjem z pracovnej činnosti, zároveň súd poukázal aj na tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov. Súd mal za nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne vzrástli potreby maloletého dieťaťa a to v súvislosti s jeho fyzickým rastom, jeho vekom a v tej súvislosti aj so zvýšením jeho potrieb. Rovnakom mal za nesporné, že v súvislosti so zabezpečením potrieb dieťaťa a to najmä v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa má matka dieťaťa zvýšené finančné výdavky, pričom otec maloletého dieťaťa, okrem bežného výživného, ktoré má stanovené rozsudkom súdu, na maloleté dieťa neprispieva žiadnou čiastkou nad rámec výživného či už v naturálnej forme resp. finančne. Súd konštatoval zmenu pomerov a z týchto dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zodpovedajúce jeho veku, ktoré sú dôležité pre jeho vývoj, najmä stravovanie, ale aj v súvislosti s jeho fyzickým rastom a jeho zdravotným stavom a dospel k názoru, že v súčasnej dobe s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca maloletého dieťaťa, berúc do úvahy jeho príjem podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa, dospel k záveru, že súdom stanovené výživné vo výške 65 € spolu s prídavkami na dieťa postačí na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa. Súd konštatoval, že matka si vyživovaciu povinnosť, vzhľadom na vek a zdravotný stav maloletého dieťaťa, plní výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Súd zvýšil výživné odo dňa 01. 08. 2017, keďže mal za nesporne preukázané, že otec maloletého dieťaťa v uvedenom mesiaci pracoval a mal už príjem z pracovnej činnosti. Zároveň súd povolil otcovi dieťaťa splácať vzniknutý nedoplatok pri aplikácii § 232 ods. 2 CSP. Zameškané výživné súd ustálil čiastkou 50 € za obdobie od 01. 08. 2017 do 18. 09. 2017, ktoré zameškané výživné povolil splácať v mesačných splátkach po 5 € splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom október 2017 k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vzhľadom už na hore uvedené potom zároveň súd návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného, zamietol. Súd zároveň upravil
styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky s prihliadnutím na to, že dieťa otca nepozná. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 52 CMP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výrokom, ktorým súd rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 11. 09. 2015 č. k. 11C/175/2015-49 v časti určeného výživného zmenil tak, že určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu počínajúc dňom 01. 08. 2017 sumou 65 € mesačne, teda vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu zvýšil zo sumy 40 € na sumu 65 € mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a proti súvisiacemu výroku, ktorým súd rozhodol o nedoplatku výživného za čas od 01. 08. 2017 do 18. 09. 2017 v čiastke 50 € mesačne podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté dieťa, ktorým súd zvýšil výživné na sumu 65 € mesačne, zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namieta, že výdavky na maloleté dieťa sa nijako nezvýšili od posledného rozhodnutia. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň otca dieťaťa, pričom miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Životnú úroveň otca dieťaťa súd v danej veci dostatočne nepreukázal, napr. výškou mesačných nákladov otca dieťaťa, pričom čistý mesačný príjem otca dieťaťa 426 € nepokrýva ani náklady spojené s bývaním a na stravovanie. Náklady otca dieťaťa na bývanie (plyn, elektrina) predstavujú 230 € mesačne, náklady na denné stravovanie (raňajky, obed, večera) predstavujú 7 €, otec dieťaťa platí mesačne úver na dom 20 € a výživné na XX-ročnú dcéru Q. 40 €. Súd neuviedol výšku takých položiek, ktoré nie sú pre život otca dieťaťa nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov, napr. účty za mobilný telefón, internet, pohonné hmoty do auta, poistky a pod. Nezistil ani skutočnosť, na akom motorovom vozidle otec dieťaťa jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo (poistky, servis a pod.), či koníčky otca dieťaťa sú finančne náročné alebo nie a pod., hoci táto skutočnosť má nezanedbateľnú výpovednú hodnotu. Hospodárenie otca dieťaťa nebolo preukázané dostatočne. Otec dieťaťa je vo finančnej situácii, keď jemu samému prispievajú na úhradu jeho potrieb rodičia, prípadne si požičiava na výživné od svojich známych, čím sa zadlžuje. Za schopnosti otca dieťaťa treba považovať jeho reálny zárobok, pričom jeho čistý mesačný príjem je 426 €. Otec dieťaťa nie je zdravý, pretože vysoký krvný tlak a cukrovka sú závažné civilizačné choroby, ktoré výrazne obmedzujú možnosti otca dieťaťa a jeho reálne zárobkové možnosti sú veľmi nízke. Objektívne okolnosti v danom prípade jeho možnosti ovplyvňujú výrazne, pretože región, v ktorom otec dieťaťa pôsobí, má vysokú nezamestnanosť. Nemožno argumenty otca odmietnuť iba s poukazom na to, že vyživovacia povinnosť na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pretože tieto výdavky sú nevyhnutné. Tvrdí, že v danej veci nebol dôsledne aplikovaný princíp materiálnej pravdy, nebol úplne zistený skutkový stav veci, dôkladne sa neaplikoval tzv. vyšetrovací princíp, tvrdenia účastníkov neboli dôsledne konfrontované s výsledkami z vykonaného dokazovania. V danom prípade sú dané skutkové a právne dôvody na určenie vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Rozsudok nemôže pôsobiť voči otcovi likvidačne, nemôže ho dostať do situácie, keď nebude schopný plniť si svoje finančné záväzky. Nemožno od povinného vyžadovať, aby speňažil svoj majetok v prospech plnení výživného. Poukázal na to, že neplnenie vyživovacej povinnosti je vynútiteľné exekúciou ako aj na to, že odporca sa podľa § 207 TZ dopustí trestného činu zanedbania povinnej výživy v dôsledku nemožnosti plnenia povinnosti platenia výživného uloženej mu v predmetom rozsudku, čo nebolo úmyslom zákonodarcu pri schvaľovaní zákona o rodine s ohľadom na daný prípad.
3. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s jeho odvolaním, má vedomosť, že pracuje a má pravidelný príjem 426 €. Trvá na tom, aby suma bola platená tak ako rozhodol súd vo výške 65 €.
4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil.
5. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci stanovené v tomto zákone.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Na základe podaného odvolania otca maloletého dieťaťa odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie otca nie je možné považovať za dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti, dospel k správnym skutkovým ako aj právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. K odvolaciemu dôvodu otca maloletého dieťaťa, ktorý namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, uvádza, že takáto argumentácia otca maloletého dieťaťa nie je dôvodná a neobstojí. Súd prvej inštancie mal riadne preukázaný skutkový stav, predovšetkým pomery povinného rodiča ako aj matky maloletého dieťaťa, rovnako aj maloletého dieťaťa. Súd správne poukázal na zvýšené náklady na maloleté dieťa s prihliadnutím na uplynulú dobu od posledného určenia vyživovacej povinnosti, ako aj na náklady, ktoré matka má na maloleté dieťa zvýšené, s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého dieťaťa. Súd správne ustálil, že od doby posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý v čase posledného rozhodovania bol nezamestnaný, jeho príjem bol nižší oproti príjmu, ktorý dosahuje v súčasnosti otec maloletého dieťaťa, keď tento príjem je nepochybný, a iba čo sa týka samotného priemerného zárobku, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 426 €, pričom z vykonaného dokazovania je tiež nepochybné, že otec maloletého dieťaťa vykonáva prácu aj v zahraničí, za čo obdrží diéty, ktoré použije výlučne pre svoju potrebu. Je nepochybné z rozhodnutia súdu prvej inštancie, že súd výšku diét, ktoré otec obdrží, nebral do úvahy pri určení výšky vyživovacej povinnosti, keď vychádzal len z priemerného mesačného zárobku otca, ktorú čiastku mal súd zistenú z potvrdenia zamestnávateľa otca maloletého dieťaťa. Súd správne poukázal na to, že matka maloletého dieťaťa s prihliadnutím na vek
dieťaťa a zdravotný stav dieťaťa, vyživovaciu povinnosti k dieťaťu si plní výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, pričom zároveň súd správne konštatoval, že otec maloletého dieťaťa sa na starostlivosti o maloleté dieťa, okrem súdom stanoveného výživného, nijakým spôsobom nepodieľa, nezabezpečuje žiadnym spôsobom starostlivosť o dieťa, prípadne neprispieva na jeho výživu či vo forme naturálnej alebo vo forme finančnej nad stanovenú vyživovaciu povinnosť rozhodnutím súdu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dokonca otec s maloletým dieťaťom sa vôbec nestretával, keď neprejavoval záujem o stretávanie s dieťaťom a maloleté dieťa otca vôbec nepozná. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní namietal, že jeho príjem nie je postačujúci ani na zabezpečenie jeho osobných potrieb, s prihliadnutím na výdavky, ktoré otec má na bývanie, stravovanie a s poukazom na plnenie vyživovacej povinnosti voči dcére Q. vo výške 40 € mesačne, odvolací súd zdôrazňuje, že maloleté dieťa je odkázané na poskytovanie výživného od otca maloletého dieťaťa, pretože nie je schopné samé sa živiť, pričom plnenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou. Súd správne ustálil, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca maloletého dieťaťa prispievať na maloleté dieťa zvýšeným výživným vo výške 65 €, vychádzajúc z jeho priemerného mesačného zárobku, berúc do úvahy tú skutočnosť, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k inému dieťaťu, pričom už v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu túto inú vyživovaciu povinnosť otec maloletého dieťaťa mal. V tomto smere teda nedošlo k zmene pomerov otca, keďže mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, avšak došlo k zmene pomerov otca tým, že je zamestnaný, dosahuje pravidelným mesačný príjem tak ako už bolo vyššie konštatované. Súd správne preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu, určenie vyživovacej povinnosti vo výške 65 € zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, pričom odvolací súd tiež poukazuje na to, že v zmysle § 62 os. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd uvádza, že je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci existuje zmena pomerov odôvodňujúca zmenu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, pričom odvolací súd zároveň je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého dieťaťa prispievať pre potreby maloletého dieťaťa výživným vo výške 65 € mesačne počnúc dňom 01. 08. 2017 a takto stanovené výživné je zároveň postačujúce na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa berúc do úvahy jeho vek a zdravotný stav a berúc do úvahy skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa sa o dieťa osobne stará, čím voči dieťaťu si plní vyživovaciu povinnosť. Z dôvodov vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v odvolaní napadnutom rozsahu, čo sa týka určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa, ako aj určenia výšky a nedoplatku na výživnom za obdobie od 01. 08. 2017 do 18. 09. 2017 potvrdil. Odvolací súd vo vzťahu jednak k zvýšenému výživnému, ale predovšetkým aj vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým súd povolil splácať nedoplatok výživného za čas od 01. 08. 2017 do 18. 09. 2017, ktorý stanovil čiastkou 50 €, v mesačných splátkach po 5 € splatných súčasne s bežným výživným, počínajúc mesiacom október 2017, poukazuje na ust. § 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
15. Zároveň odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania, keď súd správne aplikoval ust. § 52 CMP, keď odvolací súd poukazuje na to, že otec maloletého dieťaťa navrhol rozhodnúť o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 57 a § 52 CMP, keďže otec maloletého dieťaťa navrhol, aby odvolací súd rozhodol o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania pri aplikácii § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže v súdenej veci sa jedná o starostlivosť súdu o maloleté dieťa, bolo dôvodné pre rozhodovanie o trovách konania aplikovať ust. § 52 CMP, pričom však odvolací súd zároveň poukazuje na to, že otec maloletého dieťaťa v odvolacom konaní úspešný ani nebol.
17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).