Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-335-2012.pdf
PDF · 102.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/335/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom samosudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 175,00 € a iné, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť z titulu majetkovej škody sumu 175,00 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.051,08 € z dôvodu nečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu dôvodil tým, že vo veci povinného M. B.P., N.. XX.XX.XXXX podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla nesplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučný súd poveril súdneho exekútora poverením č. XXXX*XXXXXX. Oprávnený podal v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora. Žalobca teda legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Avšak exekučný súd v tejto lehote nerozhodol, i keď návrh spĺňal materiálne a formálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom a Občianskym súdnym poriadkom účinným do 31.06.2016. V danej súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 7 účinného od 01.09.2005 a ustanovenie § 44 ods. 8 účinného od 01.12.2006 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške 175,00 € predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o ňom. Nesprávny postup exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu ako oprávneného k nasledovným rizikám: neskorým konaním exekučného súdu nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 €, pričom poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu. Žalobca si tak uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 1.051,08 € (alikvotná čiastka 55,32 € za mesiac). Žalobca uvádza, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie práv žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských prác a základných slobôd, ďalej deklarovať porušenie princípov právneho štátu, konkrétne princípov legality a tak nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti porušením práv vyššie uvedených. Ďalej žalobca žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že vydá nasledovné rozhodnutie: ,,Žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkovi (povinnému) M. B., N.. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 tak, že žiada súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že žalobca označil len časť dôkazov, a preto neuniesol dôkazné bremeno a z jeho padania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Z podania taktiež nie je jasný titul nároku na náhradu, nakoľko žalobca tento presne nešpecifikoval. Žalovaný poukazuje ďalej na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli žalovanému doručené dňa 23.04.2012, avšak žalobca doručil súdu predmetnú žalobu už v mesiaci september 2012 a teda žalobca ju nepodal po uplynutí 6 - mesačnej lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zároveň uvádza, že žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. K tvrdeným prieťahom v konaní má žalovaný za to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody môže súd vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, že tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatným rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej možno výlučne vychádzať z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade rozhodovania o zmene exekútora je v praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení návrhu na zmenu exekútora predloží tento návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Žalovaný pripúšťa, že exekučný súd v niektorých jednotlivých prípadoch môže rozhodnúť o zmene exekútora po zákonnej 30 dňovej lehote, ak pôvodný
súdny exekútor neposkytne exekučnému súdu plnú súčinnosť. K žalobcom uvádzanej materiálnej škode žalovaný poukazuje na to, že pôvodný súdny exekútor do vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora vykonáva úkony exekučného konania, a preto k vzniku materiálnej škody nemohlo dôjsť. Poskytnutie finančného zadosťučinenia žalobcovi nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Úvaha žalobcu, vychádzať z paušálnej sumy 660,00 € alebo 663,88 €, ktorá má byť priznaná za každý rok, je podľa názoru žalovaného nesprávna, s ohľadom na osobitné prípadové okolnosti. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. K žalobcom vyčíslenej majetkovej škode má žalovaný za to, že žalovaný v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nepreukázal existenciu škody. Nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. S poukazom na pocity frustrácie a úzkosti žalobcu, žalovaný poukazuje, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb sa odlišuje od vzniku nemajetkovej ujmy od fyzických osôb. Zánik podnikateľských aktivít a plánov žalobca podľa žalovaného súdu nekonkretizoval. Žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne z hľadiska porušovania práv spotrebiteľa. Záverom žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami sporových strán spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/1541/2008, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu z dôvodu, že exekučný súd rozhodol v exekučnom konaní o žiadosti oprávneného (žalobcu) po uplynutí zákonnej lehoty a bol bezdôvodne nečinný viac ako 580 dní. Žalobca požadoval majetkovú škodu, ktorá mu vznikla za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,00 €, za udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00 €, za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,00 € a za administratívne, poštovné, telekomunikačné poplatky vo výške 15,00 €, spolu 175,00 €. Náhradu nemajetkovej ujmy žiadal vo výške 1.051,08 €.
5. Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora Q.. M. K. poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 20.04.2005 vykonaním exekúcie na vymoženie 4.320,- Sk (143,40 Eur)s príslušenstvom.
6. Uznesením, č.k. 26Er/40/05-12 zo dňa 20.04.2005 Okresný súd Trenčín zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia, trov notára za spísanie notárskej zápisnice v celkovej výške 3.110,- Sk a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 5.400,- Sk od 29.04.2004 do 07.05.2004. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2005 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5CoE 86/05-24 zo dňa 26.07.2005.
7. V predmetnej veci prešiel výkon súdnictva ku dňu 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podľa §18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z.
8. Dňa 20.9.2010 bol Okresnému súdu Trenčín doručený a následne dňa 07.10.2010 postúpený tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, že súd namiesto pôvodného súdneho exekútora Q. M. K. poverí vykonaním exekúcie súdneho exekútora Q.. T. K..
9. Exekučným titulom v danej exekučnej veci je Notárska zápisnica č. N 2819/2004, NZ 74393/2004 spísaná dňa 10.10.2004 na Notárskom úrade v Bratislave notárom Q.. Q. K.. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.
10. Súd za účelom rozhodnutia o ďalšom postupe v nadväznosti na návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora preskúmal exekučný titul - Notársku zápisnicu č. N 2819/2004, NZ 74393/2004, ako aj zmluvu o úvere číslo XXXXXXX zo dňa 11.06.2003 a zistil, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom a spôsobuje nezákonnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii. S poukazom na
uvedené Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 18. apríla 2013 č.k. 5Er/1541/2008
- 34 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vo vzťahu k návrhu na zmenu súdneho exekútora Q.. M. K. na súdneho exekútora Q.. T. K., ktorého zmenu oprávnený navrhol podaním doručeným súdu dňa 07.10.2010, súd z hľadiska procesnej ekonómie už nerozhodoval, keďže celú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne celú exekúciu zastavil.
11. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného od 01.12.2006 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
14. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
15. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
16. Podľa ods. 3 cit. zák. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
17. Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
18. Podľa ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
19. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
20. Podľa ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli dané predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.12.2006 upravuje 30 - dňovú zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora. Súdny exekútor podal na Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým, že poverenie mu bolo udelené dňa 20.04.2005. Dňa 20.09.2010 podal žalobca (oprávnený) na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 18. apríla 2013 č.k. 5Er/1541/2008 - 34 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vo vzťahu k návrhu na zmenu súdneho exekútora Q.. M. K. na súdneho exekútora Q.. T. K., ktorého zmenu oprávnený navrhol podaním doručeným súdu dňa 07.10.2010, súd z hľadiska procesnej ekonómie už nerozhodoval, keďže celú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne celú exekúciu zastavil. Žalobca sa domáhal náhrady škody na základe nesprávneho úradného postupu. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je splnenie troch základných predpokladov 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody alebo majetkovej či nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi 1/ a 2/. K 1/. predpokladu vzniku zodpovednosti bol súd názoru, že súd nie je kompetentný preskúmavať procesný postup iného všeobecného súdu, pretože takýmto kompetentným súdom je len Ústavný súd SR (KS Nitra 9Co 285/2011). Žalobca nepredložil žiadne súdne rozhodnutie, ani dôkaz o konštatovaní prieťahov v namietanom exekučnom konaní, čím nebolo preukázané splnenie 1/ predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. K 2/. predpokladu vzniku zodpovednosti súd zistil, že žalobca sa domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 175,00 €, spočívajúcej v nákladoch na správu pohľadávky a nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania. Žalobca nepreukázal skutočnú výšku vzniknutej škody žiadnym dôkazom, iba svojím tvrdením v žalobe, čím nebola splnená táto podmienka. K 3/. predpokladu vzniku zodpovednosti súd tvrdí, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil samotný povinný (a nie exekučný súd) tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Z ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Žalobca poukazuje na vyvolanie uvedených rizík, avšak je všeobecne známe a počíta sa pri každom podnikaní s určitým rizikom podnikania. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca aj tým, že si z 2 možných alternatív v základnom konaní vybral súkromnoprávny orgán - rozhodcovský súd s rozhodcovským (súkromnoprávnym) konaním, resp. formu notárskej zápisnice, teda dal prednosť tomuto orgánu pred všeobecnými súdmi ako nositeľmi verejnej moci. Aj toto je jeho jedno z rizík jeho podnikania a musí znášať následky takéhoto vlastného výberu. Tým, že neboli splnené základné podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % .
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).