Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/63/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. O. W., členov S.. K. I. a S.. W. A., N.., v právnej veci žalobcu: A. s.r.o., so sídlom Q. XXX/X, XXX XX Q. pod C., X.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou B. N. s.r.o., so sídlom, Skuteckého XX, XXX XX D. D., X.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca (ďalej aj „platiteľ“) sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) v rámci správneho súdnictva domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.02.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 13.224,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 13.853,94 Eur na sumu 629,94 Eur, z dôvodu neuznania dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou V.., s.r.o., W. XXX, XXX XXX W., X.: XX XXX XXX, č. XXXXXXX zo dňa 30.04.2014, dátum dodania 30.04.2014, v sume 79.344,- Eur, z toho DPH vo výške 13.224,- Eur.

2. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane, pričom skutkové ako aj právne závery správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí si osvojil. Z nich vyplýva, že medzi žalobcom DK-I. SK, s.r.o. ako objednávateľom, zastúpeným konateľom X.. J. K. a spoločnosťou OK&I., s.r.o. ako zhotoviteľom, zastúpeným konateľom X.. N. I., bola uzatvorená Zmluva o dielo č. X/XXXX/PP zo dňa 27.11.2013, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia.“ Zhotoviteľ bol vybraný prostredníctvom výberového konania a zaviazal sa vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Dielo malo byť zrealizované v rámci projektu s názvom: Sklad stelív a krmív, ako súčasť Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 a spolufinancované zo štrukturálnych fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celková cena za predmet diela bola stanovená na sumu 190.246,33 Eur.

3. Podľa žalovaného správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH nevychádzal len z daňových dokladov predložených platiteľom, ale vykonal dokazovanie sa účelom zistenia, či týmto dokladom nechýba materiálny podklad. Správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom V.., s.r.o. žalobcovi. Správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že platiteľ sám zabezpečoval zdaniteľné obchody so svojimi subdodávateľmi, tieto boli aj vykonané a cez dodávateľa OK&I., s.r.o. boli len fakturované. Konateľ platiteľa X.. J. K. v daňovom konaní uviedol, že firma V.., s.r.o. zrealizovala predmetnú stavbu za 6 mesiacov, veľkú časť dodávateľov na realizáciu stavby odporučil OK&I., s.r.o. on sám, participoval a kontroloval všetky stavebné práce a všetok materiál, ktorý bol na stavbe použitý. Všetky stavebné materiály, okná, dvere, obklady, dlažby, elektro-materiál, materiál na vodu, kúrenie, radiátory, sanitu, všetko bolo vybrané a odsúhlasené ním. On sám si vybral typ dverí, typ okna, typy vstupných dverí, typy vchodových vrát, zariaďovacie predmety, toalety, umývadlá, pisoár, sprchový kút, vypínače, svietidlá. Všetkých dodávateľov, ktorí uvedený materiál mali, oslovil on sám, materiál aj sám objednal a osloveným dodávateľom kázal fakturovať všetko na spoločnosť V.., s.r.o., ktorá následne odobratý materiál uhradila. Konateľ platiteľa uviedol rôzne spoločnosti, ktoré mali byť dodávateľmi materiálu pre spoločnosť OK&I., s.r.o. Z výpovede konateľa platiteľa je podľa žalovaného zrejmé, že má podrobné vedomosti o zabezpečovaní všetkých materiálov a všetkých prác, ktoré vedomosti evidentne konateľovi dodávateľa OK&I., s.r.o. chýbajú. Konateľovi platiteľa názvy spoločností J., spol. s r.o. a F. - I. s.r.o. nič nehovoria, nepozná ich, ani ľudí, ktorí za nimi stoja. N. I. mu povedal, že od týchto firiem mal ľudí, ktorí v čase realizácie stavby vystupovali ako firma OK&I., s.r.o., mali montérky s logom OK&I., s.r.o. Konateľ platiteľa uviedol, že nemal dôvod preverovať, či sú to „zamestnanci, alebo dohodári alebo odkiaľ sú.“ Všetkých týchto ľudí koordinoval F. I., ktorý na stavbe pracoval ako stavbyvedúci, a ktorý je kmeňovým zamestnancom V.I., s.r.o. Týchto ľudí mu dodávala pani K., mala generálnu plnú moc podpísanú notárom. Stavebný dozor na stavbe vykonával stavebný inžinier z okresu Prievidza, ktorého si vybral konateľ platiteľa, pretože ho dlho pozná. Bol to X.. N. N., čo je uvedené v stavebnom povolení.

4. Správca dane dožiadaním preveril uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou OK&I., s.r.o. Miestnym zisťovaním realizovaným dožiadaným Daňovým úradom Žilina bolo zistené, že v účtovníctve spoločnosti OK&I., s.r.o. sa nachádzajú tri faktúry vystavené pre platiteľa. I. OK&I., s.r.o. vykonávala stavebné práce pre platiteľa subdodávateľsky. Jediný zamestnanec V., s.r.o. bol stavebný technik pán F. I.. Stavbyvedúcim na stavbe bol F. I., tento viedol stavebný denník, ktorý majú vo firme. N. I., konateľ spoločnosti OK&I., s.r.o., uviedol, že stavbyvedúcim na stavbe bol pán I., potom tam bol jeho brat F. I.. Stavebný denník viedol I. v spolupráci s F. I., N. I. ho podpisoval, keď prišiel na stavbu. Podľa stavebného denníka sa na stavbe za spoločnosť V. s.r.o. nachádzalo v priemere 8 robotníkov. N. I. uviedol, že nevie presne vymenovať mená osôb, v uvedenom počte sú aj ich ľudia, aj subdodávatelia. Bol medzi nimi aj S. I.. Spoločnosť F. - I. s.r.o. zabezpečovala iba práce, materiál zabezpečovali oni. Zemné práce robili svojpomocne, nakoľko sa to robilo ručne. N. I. uviedol k prácam týkajúcim sa elektromontáží fakturovaných faktúrou č. XXXXXXX (materiál, práce, odborná prehliadka a odborná skúška) nasledovné: „Tieto rozvody robili chlapci z F., revíziu robila iná spoločnosť, presný názov neviem.“ K montážam vzduchotechnických zariadení uviedol: „Neviem z hlavy, niektoré veci robili chlapci F., ale zvyšok Vám neviem presne povedať. Možno spoločnosť D., ale neviem presne.“ Tiež zvislé a kompletné konštrukcie a izolácie „vykonali chlapci z F..“ Za spoločnosť J., spol. s r.o. komunikovali s J. K.. Za spoločnosť F. - I. s.r.o. s ním komunikovala tiež pani K. aj pán H.. Spoločnosť D., s.r.o. Bolešov N. I. pozná: „Je to čistá subdodávka, ktorú si investor vyžiadal vopred. Neviem konkrétnu osobu.“ Správca dane pri výkone daňovej kontroly v účtovníctve OK&I., s.r.o. zistil, že spoločnosť OK&I., s.r.o. nemá účtovaný nákup materiálu od spomínaných spoločností. J. OK&I., s.r.o. predložil účtovníctvo, z ktorého vyplýva, že práce mu dodala spoločnosť J., s.r.o. Nákup materiálu nebol preukázaný účtovnými dokladmi. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti OK&I., s.r.o. materiál mali skladom a drobnosti doniesli, nakoľko hlavný technik chodil dodávkou.

5. Správca dane vypočul ako svedka F. K., konateľa spoločnosti J., spol. s r.o. Svedok uviedol, že udelil plnú moc pre J. K., svoju matku. Zamestnávali „dohodárov, brigádnikov“ a spolupracovali so živnostníkmi. Mená ani počet si nepamätá, spolupracoval s nimi podľa potreby. Keď bolo treba, tak si na to objednal ľudí. Našiel ich na internete, tých, ktorí vedeli danú prácu vykonať, mali na to skúsenosti. Mená týchto ľudí si nepamätá. Spoločnosť OK&I., s.r.o. pozná, potvrdil spoluprácu, komunikoval s konateľom N. I.. Platiteľa nepozná, s ním nespolupracoval. Potvrdil vystavenie faktúry č. XXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.04.2014 na sumu 64.108,00 Eur, z toho

DPH vo výške 10.684,00 Eur, podpísala ju jeho matka, vystavila ju externá účtovníčka, ktorej meno si nepamätá, ani sídlo. DPH spoločnosť zaúčtovala a priznala, nemá to však ako preukázať. Predložil potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Martin - Západ zo dňa 28.05.2014, podľa ktorého mu zo zadného sedadla vozidla Audi A3 boli odcudzené doklady od firmy J. s.r.o. a od firmy „J. spol. s.r.o.“, 2 kusy pečiatok na obe firmy a tiež starší notebook značky O., v ktorom boli účtovné firemné údaje a všetky firemné doklady a písomnosti od oboch firiem. Účtovníctvo bolo vedené na jeho počítači, účtovníčka s dokladmi si zobrala aj jeho počítač. Zálohy na externom pamäťovom médiu boli tiež v aute, ktoré mu vykradli. Svedok potvrdil vykonanie prác v Lehote pod Vtáčnikom. Zoznam osôb, ktoré realizovali dodania a ich identifikačné údaje, si nepamätá, nakoľko to neboli jeho zamestnanci. Boli to živnostníci a dohodári, ktorých našiel na internete. Na výkon práce používali vlastné autá, ubytovanie si hradili sami, spoločnosť J., spol. s r.o. neposkytla k dodaniu nástroje ani stroje. Svedok uviedol, že „zohnal ľudí a oni si zohnali náradie.“ Pre fakturované dodanie boli použité všetky nástroje potrebné pre zhotovenie diela. Objem vykonaných prác vyčíslil podľa rozpočtu, ktorý dostal od pána I.. Svoje tvrdenia dokázať nevie, nakoľko mu bolo všetko odcudzené. S odstupom času si nepamätá, kto bol stavbyvedúci. Stavebný denník viedol stavbyvedúci, jeho meno si nepamätá. K zániku spoločnosti zlúčením so spoločnosťou S., s.r.o. J., X.: XX XXX XXX, dňa 16.07.2014 svedok F. K. uviedol: „Nejaké listiny, čo mi ostali, som odovzdal na notárskom úrade v Martine, na ulici C.. Meno notára si nepamätám. Na notárskom úrade ich preberal starší pán, zástupca spoločnosti S., s.r.o., volal sa N., priezvisko už neviem. Odovzdávaná dokumentácia bola len v papierovej podobe. Pozostatky účtovníctva spoločnosti J., spol. s r.o. by mala mať spoločnosť S., s.r.o. Neviem, kto má prístup k dokumentácii spoločnosti J., spol. s r.o., ani k dokumentácii v elektronickej podobe, ani k zálohám.“ Spoločnosť zanikla, nakoľko mu vykradli vozidlo a mal tam aj tovar vo veľkej hodnote, tak skrachoval. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť J., spol. s r.o. so sídlom A. nad R. XXX, X.: XX XXX XXX zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou S., s.r.o. J., deň výmazu 16.07.2014. Konateľkou spoločnosti bola od 08.04.2013 do XX.XX.XXXX Katarína K., od 14.08.2013 sa stal konateľom spoločnosti F. K.. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť S., s.r.o., je právnym nástupcom deviatich spoločností, spoločníkom a konateľom spoločnosti je od 30.04.2009 D. Q., D., K. republika.

6. Správca dane v inom daňovom konaní vypočul dňa 26.05.2015 ako svedka Petra Duraja, v tom čase vo výkone trestu. N. A., jediný konateľ spoločnosti F. - I. s.r.o., potvrdil, že bol konateľom tejto spoločnosti (podľa obchodného registra ním bol v období od 15.05.2013 do 16.10.2014). On sám na firmu nevykonával nič, nevydával faktúry, len S. J., predchádzajúcemu konateľovi, podpísal nejaké faktúry, nevie ale, za aké zdaňovacie obdobia to bolo. Za obdobie, čo bol konateľom, spoločnosť nič nevykonávala, ani si neprenajímala žiadne priestory. Nevie, kto boli obchodní partneri spoločnosti. Vie, že sa predávali sušené bravčové uši, ale celý tento obchod realizoval J.. Vie, kde spoločnosť sídlila, osobne tam chodil. Majetok spoločnosť nevlastnila, o zamestnancoch nevie nič, že by spoločnosť nejakých mala. Pri prevode spoločnosti s N. A. ani nebol, všetko riešili cez telefón. Pán A. sa na neho nakontaktoval, keď sa dozvedel, že svedok predáva spoločnosť. Papiere o prevode vybavovala nejaká žena, ktorá svedkovi dala podpísať potrebné dokumenty. U seba svedok nemá žiadne doklady, všetky doklady si zobrala tá žena, jej meno však nevie. Kde sa doklady spoločnosti z obdobia jeho konateľstva nachádzajú, nevie povedať, keďže žiadne doklady nemal, všetko vybavoval J.. Daňové priznania za spoločnosť podávala účtovníčka C. alebo C. z Martina, doklady jej dával J.. Svedok N. A. jej žiadne doklady nedával. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť F. - I. s.r.o. so sídlom I. XXXX, XXX XX T. Teplice, zmenila sídlo na adresu R. XXXX/XX, XXX XX C.. Spoločnosť bola zrušená od 07.01.2015 na základe rozhodnutia jediného spoločníka obchodnej spoločnosti F. - I. s.r.o. zo dňa 07.01.2015, na ktorom bolo schválené zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou R. XXXX, s.r.o. so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX J., X.: XX XXX XXX, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Na základe predloženej Zmluvy o zlúčení bola obchodná spoločnosť F. - I. s.r.o., C., X.: XX XXX XXX, vymazaná dňom 15.05.2015 z obchodného registra. Spoločníkom a konateľom bol N. A. od 19.04.2013. Od 03.07.2007 do 19.04.2013 v mene spoločnosti konal S. J.. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť R. XXXX, s.r.o., D. XXXX/XX, XXX XX J., bola vymazaná z obchodného registra dňa 03.06.2015, právnym nástupcom sa stala spoločnosť F. s.r.o. J.. Podľa výpisu z obchodného registra v mene spoločnosti F. s.r.o. J., N. XX, XXX XX J., X.: XX XXX XXX, koná od 01.03.2012 J. J., K., K..

7. Správca dane v ďalšom konaní vypočul J. K., ktorá potvrdila plnú moc od syna F. K., konateľa spoločnosti J., spol. s r.o. Nemá pri sebe žiadny doklad, splnomocnenie už nemá k dispozícii, nedisponuje už žiadnym splnomocnením, firma je predaná. Ekonomická činnosť bola stavebná,

obchodno-sprostredkovateľská, spoločnosť sprostredkovala všetky možné obchody, s odstupom času si už na podrobnosti nepamätá. Spoločnosť mala okolo 5 zamestnancov, bol tam zamestnaný syn F. K., S. P., K. C., ostatné mená si už nepamätá, lebo osoby sa stále striedali. Spoločnosť OK&I., s.r.o. pozná, spolupracovali spolu, predmetom spolupráce bola obchodno-sprostredkovateľská činnosť. Sprostredkovali pre nich stavebné práce. Za spoločnosť OK&I., s r.o. komunikovala s pánom „I.“ - majiteľom. Platiteľa pozná len v súvislosti s tým, že OK&I., s.r.o. pre nich robila nejaké práce. Ale s platiteľom nikdy nejednala, s nikým z tej spoločnosti nekomunikovala, jednala len s OK&I., s.r.o. v súvislosti s prácami „v Lietavskej Lúčke na pálenici.“ Spoločnosť J., spol. s r.o. faktúru vystavila, podpísala ju J. K.. Dodania v zmysle faktúry boli zrejme realizované, faktúra bola zaúčtovaná a daň uvedená na faktúre priznaná. Dôkazy, ani žiadne účtovné evidencie, ani doklady za spoločnosť nemá, spoločnosť je predaná. Nepamätá si, komu odovzdali doklady pri predaji spoločnosti, išlo to cez notára. O aké práce sa jednalo, nevie bližšie špecifikovať. Uviedla, že „to čo máte na faktúre, bolo zrealizované, zaplatené.“ Na otázku správcu dane, kde sa práce vykonávali, uviedla: „Lietavská Lúčka, tu pri Prievidzi.“ Zoznam a identifikačné údaje osôb, ktoré realizovali fakturované dodania, si nepamätá. Uviedla: „Máte to na smenovkách, ktorí pracovníci tam pracovali a ktoré určite doložila spoločnosť OK&I., s.r.o.“ Zamestnanci spoločnosti sa presúvali autami, či už svojimi, alebo ich odviezol cestou OK&I., s.r.o. po ústnej dohode. Neboli nikde ubytovaní, dochádzali. Materiál spoločnosť J., spol. s r.o. nenakupovala, iba drobný materiál. Materiál dovážala firma OK&I., s.r.o., firma J., spol. s r.o. zabezpečovala hlavne stavebné práce. Zamestnanci spoločnosti OK&I., s.r.o. a pán P. párkrát prevážali nejaký materiál. Bol prevážaný ich dodávkou, dovážaný na stavbu v Lietavskej Q.. Dokladmi k preprave nedisponuje, nakoľko dodávka patrila firme OK&I., s.r.o. „OK&I., s.r.o. mal S. a veľké stroje. Spoločnosť J., spol. s r.o. a jej zamestnanci mali vlastné drobné náradie, ktoré potrebovali pre svoju prácu - vŕtačky, zbíjačky, lopaty, krompáče, kladivá.“ Objem vykonaných prác bol vyčíslený podľa stavebných cien, cenníka. Ceny mali dohodnuté so spoločnosťou OK&I., s.r.o. na základe ústnej dohody, telefonátov. Písomná zmluva nebola. Cena bola dohadovaná na hodinu. Po vykonaní nejakej časti prác sa stretli s pánom Slovíkom, ktorý odkontroloval vykonané práce a odsúhlasil ich. Na základe tohto odsúhlasenia sa fakturovalo. K dispozícii nemá žiadne podklady, odsúhlasovali ich ústne. Fakturovali spoločnosti OK&I., s.r.o., faktúru odovzdávala pánovi I. buď mailom alebo do ruky. Myslí, že zaplatené bolo prevodom na účet. Zväčša uhrádzali takouto formou, niečo sa uhradilo v hotovosti. Faktúra č. XXXXXXXX bola uhradená bankovým prevodom. Tvrdenia nevie preukázať dôkazmi, nemá žiadne doklady. Zabezpečenie konkrétnych prác si nepamätá, riešili to chlapi s pánom I.. Materiál aj dopravu zabezpečovala spoločnosť OK&I., s.r.o., dopravu robil pán P.. Stavbyvedúci bol pán I., majiteľ OK&I., s.r.o., stavebný denník mal na starosti tiež pán I.. Kto ho konkrétne viedol, nevie uviesť. Spoločnosti S., s.r.o. odovzdala všetku účtovnú a obchodnú dokumentáciu. Kto sa zúčastnil prevzatia dokumentov za spoločnosť S., s.r.o., si už nepamätá, riešili to cez notára. Spoločnosť S., s.r.o. nevyhľadali sami. Notár bol asi z J., jeho meno si nepamätá. S notárom sa stretli v Košiciach a tam prebehol aj predaj. S nikým za spoločnosť S., s.r.o. nekomunikovala. Dokumentácia mala papierovú formu. Nemá vedomosť o tom, kde sa momentálne nachádzajú doklady spoločnosti J., spol. s r.o. Nikto okrem svedkyne a jej syna nemal prístup k týmto dokladom. Ako uviedol jej syn, elektronické účtovníctvo im bolo odcudzené.

8. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne poskytnutého do daňového konania vyplýva, že zamestnávateľ F.

- I. s.r.o. C. bol evidovaný v Sociálnej poisťovni, pobočka Martin ako zamestnávateľ od 22.02.2012 do 20.05.2012 a od 31.10.2012 do 31.03.2014. V roku 2014 mal prihláseného zamestnanca: S. J., od 31.10.2012 do 31.03.2014. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza uviedla, že spoločnosť J., spol. s r.o. v období II. štvrťrok 2014 evidovala troch riadnych zamestnancov, S. Z. do 31.05.2014, konateľ F. K. do 31.07.2014 a K. C. do 31.05.2014. V spoločnosti bola zamestnaná jediná zamestnankyňa na dohodu K. E. Q., v období od 04.12.2013 do 31.07.2014, pričom adresa jej pobytu je zhodná s adresou konateľa spoločnosti F. K.. Správca dane vypočul zamestnancov spoločnosti J., spol. s r.o. K. C. potvrdil, že v II. štvrťroku 2014 bol zamestnancom spoločnosti J., spol. s r.o., šéfom tam bol pán K.. Pracoval na základe zmluvy, ktorú už nemá. Pracoval väčšinou v sklade ako pomocník. Sklad sa nachádzal v Diviakoch. Nevie, o čo sa jednalo, lebo to bolo zabalené v kartónoch. Pokyny mu zadával pán K.. I. OK&I., s.r.o. ani platiteľa nepozná, na stavbe diela „Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia“ nepracoval. V daňovom konaní bol vypočutý aj S. P., ktorý potvrdil, že bol zamestnancom spoločnosti J., spol. s r.o., bol iba vodič, dovážal materiál na stavby. Osobne sa poznal s pani K., pracoval na základe dohody, nevie, či dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Dohodu už nemá k dispozícii a nevie ju predložiť ani dodatočne. Vozil jej veci na stavbu, išlo o pracovný materiál. Doviezol, čo bolo potrebné, kde konkrétne, si nepamätá, bolo to všade po Slovensku, kam bolo treba. Spoločnosť OK&I., s.r.o. pozná, na meno konkrétnej osoby si však nepamätá. Pozná

túto spoločnosť len v súvislosti, že dovážal stavebný materiál na stavbu, kde bola aj spoločnosť OK&I., s.r.o., bližšie si nepamätá. Obchodné meno platiteľa mu nič nehovorí. Na zhotovení diela „Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia“ asi pracoval, už si to nepamätá „takto konkrétne“. Pamätá si, že na nejakú pálenicu dovážal materiál. Adresu si nepamätá, iba vie, že dovážal nejaký materiál na túto pálenicu. Bol iba vodič, žiadne odborné stavebné práce nevykonával, iba pomocné práce, nič špecializované nerobil, iba čo bolo treba odviezť, previezť, premiestniť. Na výkon práce sa dopravoval vlastným autom, služby vykonával na aute spoločnosti J., spol. s r.o. P. S., na ŠPZ si nespomína. V prípade, že bolo potrebné previezť väčší materiál, tak si spoločnosť J., spol. s r.o. požičala väčšie auto a išiel na ňom. Knihu jázd k vozidlu CITROEN JUMPER nerobil. Nebol nikde ubytovaný, vykonával len pomocné práce. Jednal iba s pani Michalcovou, ona mu povedala, čo a kde má ísť zobrať a zaviezť. Na stavbe bol vždy nejaký majster, tomu materiál odovzdal, na meno si nepamätá. Všetko čo mal, vždy odovzdal, ale na viac si nepamätá. Nepamätá si, akým spôsobom boli práce kontrolované a odovzdané, dochádzku do práce si nezapisoval, mzdu mal vyplácanú na účet, ale ten už má zrušený.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej, teda že dodávky sa reálne uskutočnili. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry. Podľa žalovaného v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej daňovej výhody v oblasti DPH. Zdaniteľné obchody deklarované zo strany dodávateľa pre platiteľa a zároveň zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých je uvedená tuzemská spoločnosť ako dodávateľ tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať neoprávnené odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie. Podľa žalovaného zákon o DPH výslovne nestanovuje platiteľovi povinnosť zisťovať a overovať si totožnosť vystavovateľa dokladu ako i pravdivosť ďalších údajov. Túto znalosť však zákon očakáva, vychádza z nej. Inak sa platiteľ vystavuje podnikateľskému riziku prípadného nesplnenia podmienok nároku na odpočítane dane v prípade dodatočného zistenia, že obchodoval s osobou, ktorá nebola oprávnená konať v mene dodávateľa, alebo vystavila či predložila falošný daňový doklad.

10. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie podľa žalovaného vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane na vstupe od dane splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia Smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne. Podľa žalovaného správca dane v daňovom konaní zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej daňovej výhody v oblasti dane z pridanej hodnoty. Zdaniteľné obchody deklarované zo strany dodávateľa pre platiteľa a zároveň zdaniteľné obchody deklarované na faktúre, na ktorej je uvedená tuzemská spoločnosť ako dodávateľ tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať neoprávnené odpočítanie DPH. Právo na odpočítanie DPH je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie.

11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že platiteľ je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik

nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Platiteľ podľa žalovaného získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z dodania stavebných prác, z ktorých nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu u subdodávateľov F. - I. s.r.o. a J., spol. s r.o. Stavebné práce boli deklarované cez tri slovenské spoločnosti, z ktorých subdodávatelia F. - I. s.r.o. a J., spol. s r.o. daň do štátneho rozpočtu nepriznali a neodviedli, ich odberateľ spoločnosť OK&I., s.r.o. si uplatnila odpočítanie dane z faktúr od týchto spoločností, voči štátnemu rozpočtu vykázala symbolickú daňovú povinnosť vzhľadom k obchodovaným obratom, a fakturovala ich platiteľovi, ktorý si uplatnil odpočítanie dane. Bez zapojenia platiteľa by neoprávnenú daňovú výhodu nebolo možné získať, lebo práve platiteľ bol ten, kto si uplatnil odpočítanie dane. Správca dane nespochybnil vykonanie stavebných prác. Neoprávnenú daňovú výhodu získal platiteľ formálnym nákupom od spoločnosti OK&I., s.r.o., ktorá bola účelovo vložená do zdaniteľného obchodu. Je zrejmé, že zdaniteľné obchody boli vykonané, ale cez dodávateľa OK&I., s.r.o. boli len fakturované.

12. Zo zistení správcu dane je podľa žalovaného zrejmé, že stavebné práce, ktoré spoločnosti OK&I., s.r.o. mali dodať spoločnosti J., spol. s r.o. a F. - I. s.r.o., platiteľovi nemohli byť dodané spoločnosťou OK&I., s.r.o. Správca dane podľa žalovaného preukázal, že ich spoločnosť OK&I., s.r.o. nenadobudla od spoločnosti J., spol. s r.o. ani od spoločnosti F. - I. s.r.o. Z týchto zdaniteľných obchodov nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu, čím došlo k získaniu neoprávnenej daňovej výhody. Deklarovaný subdodávateľ spoločnosť F. - I. s.r.o. doklady nepredložil, nedisponuje nimi, jediný konateľ spoločnosti poprel výkon ekonomickej činnosti a Sociálna poisťovňa, pobočka K. uviedla, že zamestnávateľ F. - I. s.r.o. C. bol evidovaný v Sociálnej poisťovni, pobočka Martin ako zamestnávateľ do 31.03.2014. V roku 2014 mal prihláseného zamestnanca S. J. do 31.03.2014. V II. štvrťroku 2014 táto spoločnosť neevidovala žiadneho zamestnanca. Druhý subdodávateľ J., spol. s r.o. dokladmi nedisponuje, dňa 16.07.2014 spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra, jej bývalému konateľovi chýbajú základné znalosti, ktoré by mal mať konateľ o riadnom fungovaní spoločnosti, ako napríklad vedomosť o tom, kto reálne práce na diele „Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia“ vykonal. Správca dane vypočul ďalších svedkov: J. K., S. P., K. C.. J. K. potvrdila spoluprácu so spoločnosťou OK&I., s.r.o. Nemala pri sebe žiadne doklady, potvrdila ekonomickú činnosť (stavebná, obchodno- sprostredkovateľská, všetky možné obchody), s tým, že s odstupom času si už podrobnosti nepamätá. S platiteľom nikdy nejednala, nekomunikovala, jednala len s OK&I., s.r.o. v súvislosti s prácami „v Lietavskej Lúčke na pálenici“. Katarína K. opakovane uviedla nesprávne miesto výkonu stavebných prác (miestom stavby je Lehota pod Vtáčnikom). Podľa jej tvrdenia spoločnosť mala okolo 5 zamestnancov, bol tam zamestnaný syn F. K., S. P., K. C., ostatné mená si už nepamätá, lebo sa to stále striedalo. Zo zistení v Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza je zrejmé, že spoločnosť J., spol. s r.o. bola evidovaná ako zamestnávateľ v období od 01.06.2013 do 15.07.2014 a v období II. štvrťrok 2014 evidovala troch riadnych zamestnancov, S. P. (do 31.05.2014), konateľa F. K. (do 31.07.2014) a K. C. (do 31.05.2014). V spoločnosti bola zamestnaná jediná zamestnankyňa na dohodu K. E. Q., v období od 04.12.2013 do 31.07.2014, ktorej adresa pobytu je zhodná s adresou konateľa spoločnosti F. K.. K. C. pracoval väčšinou v sklade v Diviakoch ako pomocník. Spoločnosť OK&I., s.r.o. ani platiteľa nepozná, na stavbe „Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia“ nepracoval. Jaroslav P. bol vodič, dovážal materiál na stavby. Doviezol, čo bolo potrebné, kde konkrétne, si nepamätá, bolo to všade po Slovensku, kde bolo treba. Spoločnosť OK&I., s.r.o. pozná, na meno konkrétnej osoby si nepamätá. Pozná túto spoločnosť len v súvislosti, že dovážal stavebný materiál na stavbu, kde bola aj spoločnosť OK&I., s.r.o., bližšie si nepamätá. Obchodné meno platiteľa mu nič nehovorí. Na zhotovení diela „Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia“ asi pracoval, už si to nepamätá „takto konkrétne.“ Pamätá si, že na nejakú pálenicu dovážal materiál. Adresu si nepamätá, iba vie, že dovážal nejaký materiál na túto pálenicu. Bol iba vodič, žiadne odborné stavebné práce nevykonával, iba pomocné práce, nič špecializované nerobil, iba čo bolo treba odviezť, previezť, premiestniť. Jednal iba s pani K., ona mu povedala, čo a kde má ísť zobrať a zaviezť. Správca dane zistil, že S. P. nevykonával odborné stavebné práce.

13. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných platiteľom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov oprávnené. Konateľ spoločnosti OK&I., s.r.o., napriek tomu, že mal byť „generálny dodávateľ“ a zúčastňoval sa podpísania zmlúv, nemal vedomosti o jednotlivých

subdodávateľoch, ním poskytované informácie boli nepresné alebo nesprávne. Z výpovede platiteľa, dodávateľa a konateľov subdodávateľov v inom zdaňovacom období (III. štvrťrok 2014), ktorí reálne vykonali práce priamo pre platiteľa, je zrejmé, že platiteľ si sám riadil realizáciu stavby, participoval a kontroloval všetky stavebné práce a všetok materiál, ktorý bol na stavbe použitý.

14. Podľa žalovaného teda správca dane po vykonanom dokazovaní vzniesol v daňovom konaní dôvodné pochybnosti, že dielo zrealizovala spoločnosť OK&I., s.r.o. ako dodávateľ uvedený na spornej faktúre, prostredníctvom subdodávateľských spoločností J., spol. s r.o. a F. - I., s.r.o. Úvahy, vyúsťujúce do právnych záverov, podporil žalovaný odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého „dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení... Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady... Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012, podľa ktorého „správca dane je oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec... Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Názor žalobcu, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov (faktúry, účtovníctvo a pod.) je nesprávny, až špekulatívny.“ V otázke dokazovania postupoval správca dane a žalovaný v intenciách zákona a právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom aj v rozsudku sp. zn. 4 Sžf/74/2015 zo dňa 03.05.2016, v zmysle ktorého „pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.“ V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“

15. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyporiadal aj s procesnými návrhmi platiteľa, resp. jeho právneho zástupcu, na výsluch ďalších osôb, či zopakovanie výsluchov niektorých už vypočutých. Týmto správca dane ani žalovaný nevyhoveli. N. I. sa ako konateľ za OK&I., s.r.o. k deklarovaným zdaniteľným obchodom uvedených na faktúre č. XXXXXXX už vyjadril. N. I. ako osoba oprávnená konať v čase deklarovania zdaniteľných obchodov za dodávateľa OK&I., s.r.o., pri vyjadrovaní k zdaniteľnému obchodu nemenoval žiadne iné osoby, ktoré by sa k nim mali vyjadrovať, prípadne sa vedeli vyjadriť lepšie ako on. N. I. je osoba uvedená na faktúrach ako osoba, ktorá ich vystavila. Množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby na predmetných dokladoch sa odvoláva na súpis vykonaných prác. N. I. sa vyjadroval k jednotlivým položkám samostatne (uvádzal konkrétne

spoločnosti). Jeho tvrdenia boli vyhodnotené v nadväznosti na ním predložené doklady. So zisteniami bol platiteľ oboznámený a vyjadril sa k nim. Samotný platiteľ uvádzal, že pre neho je partner OK&I., s.r.o., s ktorým má uzavretú právoplatnú zmluvu o dielo. Platiteľ nepredložil žiadne nové dôkazy a ani správca dane nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli známe. Platiteľ neuvádzal dôvody, pre ktoré by bolo nutné konateľa dodávateľskej spoločnosti vypočuť ako svedka, ani prečo by vyjadrenia F. I. mali byť iné, prípadne vierohodnejšie ako tie, ktoré už poskytol samotný dodávateľ, deklarovaný na predmetnej faktúre č. XXXXXXX. Konateľ platiteľa X.. J. K. opakovane vypovedal pred správcom dane, do všetkými zisteniami v daňovom konaní bol oboznámený, mal právo sa vyjadrovať, ktoré aj využil a preto podľa žalovaného nebolo potrebné opakovane ho vypočuť za účasti jeho právneho zástupcu. Vypočutie S. J. (konateľa spoločnosti D. s.r.o.) a D. S. (konateľa spoločnosti J. S. s.r.o.) za prítomnosti právneho zástupcu platiteľa nepovažoval správca dane ani žalovaný za dôvodné, nakoľko ich vypočutie bolo zrealizované v daňovom konaní k zdaňovaciemu obdobiu III. štvrťrok 2014 a ich vzťah k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu je len informatívny.

16. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a požadoval jeho zrušenie s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), nakoľko podľa jeho názoru vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumi-teľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Základom právnej argumentácie žalobcu je dôraz na tvrdenie, že je nepochybné, že dielo „Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia“, financované z prostriedkov EPFRV v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 27.11.2013, bolo spoločnosťou OK&I., s.r.o. prostredníctvom subdodávateľov riadne zrealizované. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalovaný a ak žalovaný tvrdí, že žalobca mal sám iniciatívne zisťovať totožnosť vystavovateľa, týmto by konal nad rámec zákona. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že spoločnosť OK&I., s.r.o. je účelovo vložená do zdaniteľného obchodu, nakoľko spoločnosť riadne zrealizovala dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy. Žalobca dielo riadne využíva, o čom svedčí skutočnosť, že v rámci oznámenia o ukončení výrobného obdobia, ktoré trvalo od 06.11.2014 do 18.05.2015, deklaroval, že vyrobil destilát v množstve 2.519,87 litrov, z čoho štátu odviedol spotrebnú daň v sume 13.607,29 Eur. Žalovaný podľa žalobcu nepochopil špecifickosť dodania zdaniteľného obchodu. Vzhľadom k tomu, že ide o špecifické dielo, ktorého realizáciu odmietlo takmer 95 % dodávateľov, bolo potrebné nájsť subjekt, ktorý aj v rámci ďalších subdodávateľských prác dodá a zrealizuje dielo, nakoľko nie každý zhotoviteľ má skúsenosti s realizáciou takéhoto diela.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalovaný aj správca dane postupovali v predmetnej veci v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane.

18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalob-covi bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko nariadenie pojednávania nežiadal žalobca ani žalovaný, nevyžadoval to verejný záujem a správny súd to ani nepovažoval za potrebné. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k napadnutému rozhodnutiu.

19. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.02.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 13.224,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 13.853,94 Eur na sumu 629,94 Eur, z dôvodu neuznania dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou OK&I., s.r.o. č.

XXXXXXX zo dňa 30.04.2014, dátum dodania 30.04.2014, v sume 79.344,- Eur, z toho DPH vo výške 13.224,- Eur.

20. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že oznámenie správcu dane o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 zo dňa 05.11.2014 bolo platiteľovi doručené dňa 10.11.2014. Dňa 18.11.2014 bolo vykonané prvé ústne pojednávanie za prítomnosti konateľa platiteľa Ing. J. K.. Správca dane dožiadaním zo dňa 03.12.2014 požiadal Daňový úrad Žilina o preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov u spoločnosti OK&I., s.r.o. Dňa 13.02.2015 vykonal Daňový úrad Žilina miestne zisťovanie v spoločnosti OK&I., s.r.o., v rámci ktorého poskytol vyjadrenia k preverovaným skutočnostiam konateľ spoločnosti N. I.. O zistených skutočnostiach podal dožiadaný daňový úrad správcovi dane správu dňa 13.02.2015. Dňa 15.07.2015 vyzval správca dane platiteľa na vyjadrenie sa ku skutočnostiam správcom dane dovtedy zisteným v daňovom konaní. Dňa 27.07.2015 bolo vykonané ústne pojednávanie, v rámci ktorého sa konateľ platiteľa vyjadril ku skutočnostiam zisteným správcom dane. Dňa 29.07.2015 vykonal správca dane miestne zisťovanie u platiteľa. Dňa 15.10.2015 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/XXXX. Vo vyjadrení k protokolu platiteľ okrem iného navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Na ústnom pojednávaní dňa 09.03.2016 bol vypočutý svedok Filip Michalec. Na ústnom pojednávaní dňa 26.04.2016 bolo s konateľom platiteľa realizované prerokovanie pripomienok k protokolu z daňovej kontroly. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 10.05.2016 správca dane určil platiteľovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 13.224,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 13.853,94 Eur na sumu 629,94 Eur. Na odvolanie platiteľa žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 03.08.2016 rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 10.05.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby správca dane doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne J. K., prípadne zvážil vykonanie ďalších dôkazov. Na ústnom pojednávaní dňa 15.11.2016 bol vypočutý svedok K. C.. Na ústnom pojednávaní dňa 16.12.2016 bola vypočutá svedkyňa J. K. a svedok S. P.. Na ústnom pojednávaní dňa 23.01.2017 bol konateľ platiteľa oboznámený s výsledkami daňového konania a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.02.2017 správca dane opätovne rozhodol tak, že určil platiteľovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 13.224,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 13.853,94 Eur na sumu 629,94 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal právny zástupca platiteľa odvolanie. Správca dane sa podľa platiteľa neriadil a nerešpektoval ustanovenia § 3 ods. 2, ods. 3 a ods. 9 daňového poriadku, ako aj ustanovenia § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 daňového poriadku. Správca dane neakceptovaním dôkazných návrhov porušil základné práva daňového subjektu na objasnenie skutkového stavu veci. Odôvodneniu rozhodnutia správcu dane chýba základná logika aplikácie daňových predpisov na vzniknutý skutkový stav. Správca dane používa výrazy, ustálené slovné spojenia a expresívne slová evokujúce dojem, že daňový subjekt v daňovom konaní klame a podvádza. Správca dane vnášal do kontrolnej činnosti subjektívny prvok. Právny zástupca daňového subjektu zdôraznil, že daňový subjekt dielo riadne zrealizoval. Je právne irelevantné, na základe akých dôvodov a kritérií si daňový subjekt vybral konkrétneho dodávateľa za účelom realizácie diela. Dôvod takéhoto výberu nemôže správca dane v žiadnom prípade skúmať. Správca dane účelovo vytrhol z kontextu vyjadrenia N. I.. Tým, že nevykonal napriek žiadosti výsluchy N. I., F. I., X.. J. K., porušil správca dane práva platiteľa. Platiteľ navrhol, aby odvolací orgán rozhodnutie správcu dane zrušil. O odvolaní platiteľa rozhodol žalovaný spôsobom vyplývajúcim zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom dôvody vedúce žalovaného k napadnutému rozhodnutiu sú podrobne uvedené v bodoch 2. až 15. tohto rozsudku.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

22. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

25. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

26. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Judikatúra zvolená žalovaným na podporu jeho právnej argumentácie je podľa názoru správneho súdu aplikovateľná na predmetný prípad. Ak žalobca v rámci daňového konania namietal, že neboli akceptované jeho dôkazné návrhy, je takýto postup plne v súlade so zákonom za podmienky, že odmietnutie procesných návrhov je zo strany správneho orgánu riadne a logicky odôvodnené. To je aj prípad odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného, v ktorých sa daňové orgány náležite vyporiadali s procesnými návrhmi žalobcu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, podľa ktorého „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Správny súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“

34. V kontexte správcom dane vykonaného dokazovania dospel správny súd k názoru, že právny záver žalovaného (a pred ním správcu dane) o neunesení dôkazného bremena žalobcom vedúci k neakceptovaniu dodávateľskej faktúry č. XXXXXXX vystavenej spoločnosťou OK&I., s.r.o. je logickým rezultátom. K otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní a jeho unesenia daňovým subjektom možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ Z výsledkov najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne

uvádza v priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/> právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS 241/07 <http://merit.slv.cz/I.US241/07>-44, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Výkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome.“

35. K už uvedenému správny súd rekapitulujúc dodáva, že preukazovanie relevantných skutočností v daňovom konaní nie je orientované iba na preverovanie výsledku, ktorým v predmetnej veci je postavená, do prevádzky úspešne uvedená a už aj lieh destilujúca Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia. Nepopieranie tejto skutočnosti správcom dane a žalovaným nijako nenarúša dôvodnosť záverov žalovaného vo vzťahu k posudzovaniu existencie práva žalobcu na ním uplatnené odpočítanie DPH na základe spornej faktúry. Pre účely uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH nepostačuje dokázať, že niečo sa postavilo, ale rovnako dôležité je preukázať, že dielo zhotovil naozaj ten subjekt, ktorý je deklarovaný na príslušnej faktúre ako zhotoviteľ. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre a jednak že prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (k tomu bližšie aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžf/16/2014). Je preto plne legitímne, ak správca dane dokazovanie orientuje aj k jednotlivým prvkom celého procesu vedúceho k výsledku a k osobe skutočného dodávateľa tovaru alebo služby (najmä preverovaním u deklarovaných subdodávateľov) a následne vyhodnotí, či dôkazy získané a vykonané v daňovom konaní verifikujú tvrdenia daňového subjektu alebo im táto kvalitatívna vlastnosť chýba.

36. V kontexte tvorenom vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepovažuje správny súd za dôvodnú námietku vyplývajúcu z kontextu správnej žaloby, že správca dane a žalovaný mimo zákonného rámca spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené platiteľom dane v daňovom konaní, je potrebné považovať za odôvodnený zisteným skutkovým stavom a za právne korektný. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na platiteľa dane, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno platiteľa dane považovať za neunesené.

37. Správny súd sa stotožňuje so záverom správcu dane a žalovaného, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že dielo (Pestovateľská pálenica ovocia, muštáreň a sušiareň ovocia) mu dodala

spoločnosť OK&I., s.r.o. Konateľ žalobcu si fakticky dielo zabezpečil sám, o čom svedčí z dôkazov a aj jeho vlastných vyjadrení preukázaná intenzívna vlastná iniciatíva v každej etape realizácie diela. Osobná angažovanosť konateľa žalobcu v takmer každom detaile vzťahujúcom sa k realizácii diela je tak v zrejmom kontraste s vágne prezentovaným zapojením zástupcu zhotoviteľa, ktorý pri poskytovaní svojho vyjadrenia k jednotlivým etapám realizácie diela, resp. k položkám na spornej faktúre, uvádzal zjavne všeobecné a nekonkrétne informácie ohľadne svojich subdodávateľov. Zhotoviteľ, u ktorého sa logicky očakáva, že o detailoch procesu realizácie diela bude mať a pamätať si primerané podrobnosti, disponuje paradoxne výrazne skromnejšími informáciami o subdodávateľoch ako investor. Je to pritom práve žalobcom v správnej žalobe proklamovaná špecifickosť diela, pre ktorú bolo dôvodné očakávať, že zanechá v pamäti zástupcu zhotoviteľa výraznejšiu stopu umožňujúcu mu zodpovedať otázky správcu dane spôsobom vytvárajúcim oveľa menšiu obsahovú diskrepanciu od informácií, ktoré v daňovom konaní poskytol konateľ žalobcu. Precíznosť, plánovitosť a angažovanosť, s akou do procesu realizácie diela v každej jeho etape vstupoval konateľ žalobcu, vôbec nekorešponduje s neprofesionalitou a náhodilosťou, akou mal konateľ zhotoviteľa zabezpečovať na realizáciu diela pracovníkov prostredníctvom subdodávateľov, keď z vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti J., spol. s r.o. sa možno dozvedieť, že pracovníkov zabezpečoval náhodným vyhľadávaním na internete. O tom, že dielo nedodala spoločnosť OK&I., s.r.o. ani prostredníctvom pracovníkov dodaných spoločnosťou F.

- I. s.r.o., svedčí aj výpoveď bývalého konateľa tejto spoločnosti, ktorý sa vyjadril, že počas obdobia, kedy bol konateľom, spoločnosť F. - I., s.r.o. nič nevykonávala, nikoho nezamestnávala, žiadne faktúry nevydávala. Okrem toho aj z údajov poskytnutých Sociálnou poisťovňou vyplýva, že spoločnosť F. - I., s.r.o. v čase uskutočnenia preverovaných zdaniteľných plnení nezamestnávala žiadneho zamestnanca. Hoci za spoločnosť J., spol. s r.o. mala konať J. K., táto v čase uskutočnenia preverovaných zdaniteľných plnení nebola konateľkou spoločnosti a nepreukázala (iba to deklarovala), že by od konateľa spoločnosti mala udelenú plnú moc na konanie za spoločnosť. Pri otázke ohľadne zamestnancov spoločnosti J., spol. s r.o. si spomenula iba na tri mená. Títo zamestnanci, ako vyplynulo z ich výsluchov, však nepotvrdzujú participáciu na prácach na pálenici, keďže S. P. bol zamestnaný ako šofér, t.j. nebol osobou, ktorá by sa svojím pracovným zaradením zúčastňovala na zdaniteľných plneniach spočívajúcich v stavebných, viazačských, remeselníckych prácach na stavbe. Ďalší zo zamestnancov K. C. mal miesto výkonu práce v sklade nachádzajúcom sa v Diviakoch a preto práce na zhotovení diela nevykonával. Ani F. K., činný v spoločnosti J., spol. s r.o. ako konateľ, sa nepodieľal na prácach spočívajúcich v realizácii zdaniteľného plnenia. Z dokazovania vykonaného správcom dane a žalovaným teda vyplýva, že nielen dodávateľ platiteľa (spoločnosť OK&I., s.r.o.), ale ani subdodávatelia - spoločnosti J., spol. s r.o. a F. - I., s.r.o. - v čase, kedy malo dôjsť k realizácii zdaniteľného plnenia, nedisponovali primeraným materiálno- technickým vybavením ani personálnym substrátom nevyhnutným pre realizáciu takéhoto druhu diela, ktoré, ako uvádza právny zástupca žalobcu v správnej žalobe, pre jeho špecifickosť a (predpokladanú) náročnosť odmietlo takmer 95 % dodávateľov a bolo potrebné hľadať a nájsť taký subjekt, ktorý by bol schopný dielo zrealizovať.

38. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol, majúc za to, že v predmetnej veci daňové orgány oboch stupňov správne a dôvodne ustálili, že nebolo preukázané, že deklarované zdaniteľné plnenie bolo realizované dodávateľom uvedeným v dodávateľskej faktúre č. XXXXXXX vystavenej spoločnosťou OK&I., s.r.o. V tomto kontexte len pre zaujímavosť správny súd pripomína informáciu vyplývajúcu z obchodného registra, že spoločnosť OK&I., s.r.o. ku dňu 06.08.2016 zanikla zlúčením so spoločnosťou JT P. X. s.r.o., ktorá sa stala jej právnym nástupcom a ktorá okrem toho je právnym nástupcom desiatok ďalších rozmanitých spoločností s ručením obmedzeným, zaniknutých najmä v priebehu roka 2016.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.

40. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.