Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-490-2015.pdf
PDF · 100.54 KB
No categories available
4C/490/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobkyne: R. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Z. XXX, G. - Z., Š. D. F., zast. JUDr. Alžbeta Slašťanová, advokátka, so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti úverových zmlúv a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1408,32 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2015 a zo dňa 22.02.2013 z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. 603701217 zo dňa 22.02.2013 sumu vo výške 1166,32 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. 603701452 zo dňa 25.09.2013 sumu vo výške 242,-€ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 domáhala určenia, že zmluva o úvere zo dňa 22.02.2013 a zmluva o úvere zo dňa 25.09.2015 je neplatná a súčasne vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe poukázala na to, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv, keďže potrebuje mať vyriešenú otázku aký je jej skutočný dlh. V ďalšom poukázala na to, že na základe zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným zo dňa 22.02.2013 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1000,-€, pričom sa zaviazala zaplatiť na tento úver čiastku vo výške 1968,-€ jednou splátkou. V zmluve sa uvádzalo, že celkový poplatok s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 391,50€ a administratívnych nákladov na vypracovane a uzatvorenie zmluvy o úvere s administratívou s tým spojenou vo výške 576,50€. V ten istý deň bola uzatvorená dohoda o plnení v splátkach, kde sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1968,-€ v splátkach vo výške 164,-€ pri výške RPMN 304,10%. Ďalej žalobkyňa uviedla, že na základe zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným dňa 25.09.2013 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 250,-€, pričom sa ako dlžník zaviazala zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 242,-€, t.j. celkovo sumu 492,-€ v lehote do 26.09.2014 jednou splátkou. V ten istý deň došlo k uzatvoreniu dohody o plnení v splátkach, kde sa žalovaná zaviazala, že celkovú čiastku 492,-€ uhradí veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 41,-€ pri výške RPMN 304,10%. Žalobkyňa poukázala na to, že predmetné zmluvy obsahujú nesprávnu RPMN v jej neprospech, nakoľko pri oboch zmluvách o úvere sa uvádza RPMN
vo výške 96,80%, čo je však ročná úroková miera a skutočná RPMN je vo výške 304,10%. Tým došlo k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že odplata v zmluvách podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, nakoľko priemerná odplata v rozhodnom období dosahovala výšku 49,13%.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že strany sporu si individuálne dohodli podmienky zmluvy o úvere s tým, že žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou. Poukázal na to, že výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa platného vzorca. Dôkazné bremeno na preukázanie v čom spočíva nesprávnosť RPMN leží na žalobkyni. Žalovaný bol toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Výška odplaty a výška úroku spojeného so spotrebiteľským úverom sú v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedené, výrazne napísané a uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Uvedenie RPMN plní výraznú informačnú funkciu pre spotrebiteľa v predzmluvnom štádiu, pričom žalobkyňa bola s jej výškou pred podpisom zmluvy dostatočne oboznámená a nemala k nej žiadne výhrady. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, žalovaný uviedol, že právna úprava v oblasti úverov účtovaniu poplatku výslovne nebráni. Poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Pokiaľ je v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka stanovené, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, je na žalobkyni, aby preukázala, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát. U nebankových subjektov pritom nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, nakoľko znášajú väčšie riziko. V závere žalovaný poukázal na to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 22.02.2013, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.09.2013, splátkovým kalendárom ku zmluve, Dohodou o plnení v splátkach zo dňa 22.02.2013, Dohodou o plnení v splátkach zo dňa 25.09.2013, výpočtom ročného úroku, výpisom splátok, priemernými úrokovými mierami úverov, dokladom o realizovaných zrážkach zo mzdy, ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 22.02.2013 zmluvu o úvere č. 603701219, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1000,-€ a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 968,-€ t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1968,-€ v jednej splátke do 23.02.2014. V zmluve bola uvedená výška RPMN 96,80%. Z pripojeného splátkové kalendára súd zistil, že žalobkyňa mala úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 164,-€, počnúc od 23.03.2013 do 23.02.2014. V ten istý deň bola spísaná aj dohoda o plnení v splátkach, v ktorej bolo dojednané, že žalobkyňa sa zaväzuje predmetný úver uhradiť v 12 mesačných splátkach po 164,-€ počnúc dňom 23.03.2013. Výška RPMN predstavovala 304,10%. Žalobkyňa celkove na úver poukázala sumu vo výške 2166,31€.
5. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 25.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 603701452, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 250,-€ a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 242,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 482,-€ do 26.09.2014. Celkové náklady spotrebiteľa sú pritom tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne (t.j. 97,88€) a administratívnymi nákladmi vo výške 144,12€. V zmluve bola uvedená výška RPMN 96,50%. Z pripojeného splátkové kalendára súd zistil, že žalobkyňa mala úver splatiť v 12 splátkach po 41,-€, počnúc od 26.10.2013 do 26.09.2014. Žalobkyňa celkove na úver poukázala sumu vo výške 492,-€.
6. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala aj určenia neplatnosti úverových zmlúv, súd predtým ako pristúpil k hmotnoprávnemu skúmaniu opodstatnenosti žalobou uplatnených nárokov skúmal, či je takáto žaloba z procesného hľadiska prípustná. Je potrebné poukázať na to, že v čase rozhodovania súdu o žalobe žalobkyne bol v účinnosti od 1.7.2016 nový procesný predpis
- Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v § 137 demonštratívne uvádza okruh žalôb, ktorými sa strany sporu majú možnosť domáhať ochrany svojich nárokov na súde. Podľa uvedeného procesného predpisu nie je predmetná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu prípustná, pretože koncepcia § 137 CSP účinná od 1.7.2016 upustila od prípustnosti v minulosti mnohokrát zbytočných určovacích žalôb a aktuálne upravuje v uvedených ustanoveniach len žalobcu o určenie, či tu určité konkrétne právo je alebo nie je, aj to za predpokladu, že žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý netreba preukazovať len ak plynie z osobitného predpisu. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 22.12.2015, teda za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorý pre procesnú opodstatnenosť určujúceho výroku požadoval len osvedčenie naliehavého právneho záujmu na danom určení (pričom žalobu o určenie „či tu právny vzťah je“ nevylučoval), súd zobral s poukazom na právnu istotu žalobkyne uvedenú skutočnosť do úvahy a skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto určení. Je potrebné poukázať na to, že určujúca žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k žalobe na plnenie. V danom prípade bolo na základe výzvy súdu zo strany žalovaného nepochybne preukázané, že žalobkyňa na každý z úverov poukázala peňažné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny, teda pokiaľ má za to, že dané úverové zmluvy sú neplatné, resp. úvery sú v súlade s § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 bezúročné a bez poplatkov, keďže nespĺňajú obligatórne náležitosti, bolo postačujúce domáhať sa voči žalovanému len splnenia povinnosti (vydania bezdôvodného obohatenia) ako to nakoniec žalobkyňa aj urobila, a preto je otázka platnosti zmlúv len otázkou predbežnou k žalobe na plnenie, nie je o nej potrebné rozhodovať osobitným výrokom (postačuje si danú otázku vyriešiť len prejudiciálne). Na takto formulovanom petite žaloby teda niet naliehavého právneho záujmu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti určenia neplatnosti zmlúv zamietol.
8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
10. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení rozhodnom pre posúdenie veci, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti, ktorým žalobkyňa požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodná. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku žalobcu z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z ktorého žalobkyňa odvodzovala svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že tak dňa 22.02.2013 a 25.09.2013 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľské zmluvy, a to konkrétne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu ich podpisu. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalobkyňa vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a žalovaný vystupoval ako právnická osoba - dodávateľ, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Nakoniec, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, keďže samotný žalovaný túto skutočnosť nerozporoval (dokonca zmluva zo dňa 25.09.2013 má označenie „spotrebiteľský úver“ vo svojom názve).
14. V ďalšom súd pristúpil k prieskumu daných zmlúv v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi stranami sporu neobsahovali údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnou náležitosťou tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. V zmluve o úvere č. 603701219 zo dňa 22.02.2013 sa konštatuje, že žalobkyňa je povinná zaplatiť úver „ak nie je dohodnuté inak“, do stanovenej lehoty, t.j. do 23.02.2014 a pri zmluve č. 603701452 zo dňa 25.09.2013 sa konštatuje, že žalobkyňa je povinná zaplatiť úver „ak nie je dohodnuté inak“ do 16.09.2014. Súčasne však v deň uzavretia oboch zmlúv bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej obsahom bola práve dohoda o výške, počte a termínoch splátok úveru. Z uvedeného je zrejmé, že v deň podpisu zmluvy muselo byť zmluvným stranám zrejmé akým spôsobom sa bude predmetný úver splácať, avšak táto dohoda nebola obsahom samotnej zmluvy. Tento údaj je však obligatórnym údajom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí tvoriť jej súčasť, v opačnom prípade zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako to požaduje zákon. Uvedená nezrovnalosť nemôže byť zhojená uzavretím ďalšej dohody, ktorá netvorí celistvosť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale je osobitnou dohodou, hoci uzavretou v ten istý deň. Je taktiež potrebné prisvedčiť obrane žalobkyne v tom smere, že výška RPMN v zmluve nekorešponduje so skutočnosťou. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pokiaľ RPMN bola v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 6037012019 uvedená vo výške 96,80%, v dohode o splátkach bola už uvedená na úrovni 304,10% a v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 603701452 uvedená vo výške 96,50%, v dohode o splátkach bola už uvedená na úrovni 304,10%. Žalovaný použil nekalú praktiku, aby sa vyhol v samotnej zmluve uvedeniu skutočnej výšky RPMN, ktorá potom kvôli splátkam úveru dosahovala až 304,10%. Nie je pochopiteľné prečo žalovaný využíva daný spôsob uzatvárania zmluvného vzťahu, keďže tak zmluvu ako aj dohodu o splátkach spisuje so spotrebiteľmi v ten istý deň, pričom dohodou o splátkach dochádza len k zmene v spôsobe splatnosti úveru. Súd má za to, že jediným účelom takéhoto konania je nekalý prístup žalovaného k spotrebiteľom, a to v spôsobe ako sa vyhnúť v samotnej zmluve uvedeniu pravej výšky RPMN. Daná zmluva o úvere pritom neobsahovala ani dohodu o splátkach, pričom táto dohoda bola účastníkom zmluvného vzťahu už zrejmá pri jej podpise, preto bolo povinnosťou žalovaného všetky náležitosti tohto spotrebiteľského vzťahu uviesť na jednej listine, bez uzatvárania akýchkoľvek ďalších dodatkov a dohôd, ktoré mali slúžiť k tomu, aby celý vzťah pôsobil na spotrebiteľa zmätočne. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva jednoznačný záver, že predmetný úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahoval skutočnosti obligatórne vyžadované zákonodarcom v § 9 ods. 2 písm. k) v samotnej zmluve o úvere.
15. V danom smere sa súd stotožňuje aj s tým záverom žalobkyne, že uvedená odplata pri oboch úveroch nie je v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nakoľko niekoľkonásobne prevyšuje obvykle
požadovanú odplatu za obdobné úvery poskytované na finančnom trhu. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že úrok sa v obdobných prípadoch v rovnakom období pohyboval v rozmedzí 10 - 15 % ročne. Aj keby zobral súd do úvahy mieru podnikateľského rizika, ktorú žalovaný na seba berie pri poskytovaní úverov touto formou, nemôže úrok dohodnutý v zmluve spĺňať požiadavku primeranosti. Po prepočte totiž predstavuje úrok v každom jednotlivom prípade viac ako 90 % úrok ročne, čo nie je obvyklá odplata požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, tak ako to požaduje Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 ani po zohľadnení zvýšenej miery rizika, ktorú na seba nebankový subjekt pri tejto podnikateľskej činnosti preberá. Je potrebné uviesť, že aj nebankové inštitúcie musia pri stanovení úrokovej miery dodržať určité „mantinely“ v ich výške. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.06.2014 stanovuje, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Táto právna úprava platila aj v čase uzavretia úverovej zmluvy zmluvnými stranami, a preto úroková miera, ktorá podstatným spôsobom prevyšuje obvyklé miery úrokových sadzieb bánk je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne aj v tom smere, že výška odplaty za úver je základným atribútom zmluvy o úvere, preto jej rozpor s dobrými mravmi spôsobuje neplatnosť tohto úkonu ako celku.
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobný nárok žalobkyne za plne opodstatnený v časti vydania bezdôvodného obohatenia, a preto ho priznal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobkyne tým, že prijal od nej plnenie bez právneho dôvodu nad rozsah ním poskytnutej istiny úveru, keďže uvedené úvery pre absenciu podstatných náležitostí je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Keďže vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa prijala od žalovaného úvery vo výške 1000,- € (č. 603701219) a 250,-€ (603701452) a žalovanému na tieto úvery zaplatila sumu vo výške 2166,31 € a 492,-€, v rozsahu rozdielu týchto súm vznikol na strane žalovaného majetkový prospech, ktorý súd uložil žalovanému vydať (pri zmluve č. 603701219 zo dňa 22.02.2013 v rozsahu 1166,31€ a pri zmluve č. 603701219 zo dňa 25.09.2013 v rozsahu 242,-€).
18. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mali úspech pomerný (žalobkyňa v časti žaloby na plnenie a žalovaný v časti určujúcich výrokov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.