Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 1/ W.. C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, 3/ N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, 4/ C.. R. I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. D., X. XXXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Borisom Čupkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, 9. mája 22, proti žalovaným 1/ Obec Číž, Číž 48, IČO:00318655, 2/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpenej JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 468/31, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -475 zo dňa 23. 06. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v poradí druhým okresný súd zamietol žalobu žalobcov 1/, 3/, a 4/, ktorou sa po pripustení zmeny žaloby (uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -378 zo dňa 21. 08. 2019) domáhali určiť, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci V., k. ú. V., zapísaných na LV č. XXXX ako Q. parcela č. XX/X o výmere XXX m2 - ostatná plocha (ďalej v texte aj „sporná parcela“ alebo „parcela č. XX/X“ ) a súčasne sa touto žalobou po pripustení jej zmeny domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/ vrátiť žalovanému 2/ prijatú kúpnu cenu XXX,- €. Žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali tým, že predajom spornej parcely kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ č. XXX/XXXX uzavretej dňa 08. 07. 2015 (ďalej v texte aj „kúpna zmluva“) došlo k trvalej a nezvratnej zmene v tom, že táto sporná parcela nadobudla súkromnoprávny charakter, ktorý je v rozpore s verejnoprávnym charakterom vlastníctva obce (žalovaného 1/), ktorého obsahovou zložkou je aj to, že uvedená sporná parcela bola verejne prístupná a bola na nej aj zriadená všeobecne prospešná stavba cestného telesa. Žalobcovia mali za to, že naliehavý právny záujem je daný tým, že pokiaľ by mal vlastnícke právo k predmetnej spornej parcele žalovaný 1/, naďalej by mohli cez spornú parcelu tak, ako ktokoľvek slobodne prechádzať, keď súčasne tvrdili, že to, či je teleso cesty miestnou účelovou komunikáciou možno vyvodiť z ohliadky, ale aj laickým pohľadom, nakoľko je zrejmé, že tvorí jeden celok so stavbou na parcele č. XX.

2. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby žalobcov najmä tým, že na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem, pretože okresný súd nedospel k záveru, že tento určovací rozsudok by bol pre žalobcov podstatným spôsobom užitočný. Zdôraznil, že vyhovenie žalobe by automaticky neznamenalo,

že by žalobcovia mohli využívať nehnuteľnosti - spornú parcelu vo vlastníctve žalovaného 1/, teda obce, keďže toto by bolo len v tom prípade, ak by išlo o miestnu komunikáciu. Doposiaľ však sporná parcela ako vyasfaltovaná cesta nebola do siete miestnych komunikácií zaradená, v dôsledku čoho by sa vyhovujúcim určovacím rozsudkom neodstránila neistota, teda, či môžu žalobcovia spornú parcelu využívať, ak naďalej by boli nehnuteľnosti vedené ako ostatná plocha, nie ako miestna komunikácia. Naliehavý právny záujem žalobcov by bol preto podľa okresného súdu daný len v prípade, ak by o miestnu komunikáciu išlo, čo v konaní nebolo preukázané a nebolo preukázané ani to, či by boli splnené podmienky na „zlegalizovanie“ tejto stavby, resp. naďalej zostáva neisté, kto uvedené cestné teleso, vyasfaltovanú časť na spornej parcele vybudoval. Okresný súd taktiež zdôraznil, že žalovanej 2/ bola odpredaná kúpnou zmluvou len sporná parcela ako pozemok bez stavby (asfaltovej cesty). Podanú žalobu nepovažoval za vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práv žalobcov, nakoľko ňou nie je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva.

3. Okresný súd zároveň vo vzťahu k charakteru spornej parcely a na nej vybudovanej vyasfaltovanej ceste zdôraznil najmä skutočnosť, že sporná parcela je v evidencii nehnuteľností vedená ako ostatné plochy. Ani zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalcom Ing. B. Y. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, dopravné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovanom dňa 16. 06. 2020 pod č. XXX/XXXX (ďalej v texte „znalecký posudok“) nemožno mať za preukázané, že sporná parcela je zaradená do siete miestnych komunikácií. Znalec konštatoval, že cestnú komunikáciu na spornej parcele „možno považovať“ za miestnu komunikáciu v zmysle platných technických noriem a právnych predpisov, a podľa jeho názoru tvorí jednotný celok s komunikáciou na parcele č. XX, ktorá parcela je zaradená ako miestna komunikácia. Uvedené závery však okresný súd neprijal ako dôkaz o tom, že sporná parcela je miestnou komunikáciou, ak sporná parcela nie je v celom jej rozsahu vyasfaltovaná, ale vyasfaltovanou je len jej časť. Ak by aj spĺňala sporná parcela tento charakter, ako to uvádza znalec, potom podľa okresného súdu nemožno považovať spornú parcelu za miestnu komunikáciu s ohľadom na skutočnosť, že asfaltová časť spornej parcely predstavuje výmeru XX,XX m2 z výmery 240 m2 spornej parcely.

4. V konaní, podľa okresného súdu nebolo preukázané ani to, že by stavbu - cestné teleso o rozsahu 87,04 m2 vybudovala obec, teda žalovaný 1/, ani to, že by po jej vybudovaní vykonával na nej akékoľvek opravy, či údržbu. Zo žiadneho z dôkazov predložených v konaní podľa okresného súdu nevyplynulo, že by predmet prevodu kúpnou zmluvou zo žalovaného 1/ na žalovanú 2/, teda sporná parcela o výmere 240 m2 v celom svojom rozsahu bola zaradená do siete miestnych komunikácií, resp. že by k vybudovaniu cestného telesa na nej došlo v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou. Ani z kópie pozemkovej mapy a IBV plánu nie je zrejmé, že by sporná parcela o takejto výmere tvorila súčasť miestnej komunikácie, a to ani v časti. V tomto smere preto žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k ich tvrdeniu, že sporná parcela je miestnou komunikáciou, preto patrí do vlastníctva žalovaného 1/, teda do výlučného vlastníctva obce. Len v prípade, ak by sporná parcela takouto miestnou komunikáciou bola, čo preukázané v konaní nebolo, by žalobcovia mohli mať naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 1/, teda obec je jej vlastníkom.

5. Keďže žalobu okresný súd zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ďalšími námietkami žalobcov a žalovaných sa nezaoberal.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a domáhali sa, aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie žalobcovia odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Prioritne žalobcovia v odvolaní poukázali na nesprávne právne posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naďalej trvali na tom, že v zmysle protokolu o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obcí zo dňa 06. 09. 1994 nielen parcela CKN č. XX, ktorá je miestnou

komunikáciou, ale i samotná sporná parcela prešla podľa zákona o majetku obcí č. XXX/XXXX Zb. z vlastníctva štátu konajúceho Obvodným úradom P. na obec V.. Naďalej trvali na tom, že sporná parcela, resp. na nej vyasfaltovaná cesta bola vystavaná v rámci jednotného projektu individuálnej bytovej výstavby, keď bolo preukázané svedeckými výpoveďami, ako aj samotným znaleckým posudkom, že niet pochýb o celistvosti vybudovanej cestnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele CKN č. XX a spornej parcele, a o tom, že táto cestná komunikácia spĺňa požiadavky kladené na miestnu komunikáciu, a to komunikáciu účelovú. Poukázali aj na grafickú časť katastrálneho operátu, preto sa nestotožnili so skutkovým záverom okresného súdu o tom, že z listinných dôkazov nevyplýva zmienka o miestnej komunikácii na spornej parcele.

9. Ak aj okresný súd poukázal na skutočnosť, že stavba cestného telesa, obrubníkov a chodníkov sa nenachádza na celej parcele č. XX/X., teda na parcele spornej, považujú z tohto pohľadu právny úkon, teda kúpnu zmluvu za obsahovo nedeliteľnú, nakoľko pre úvahu o tom, či ide o časť právneho úkonu, ktorú nie je možné oddeliť od ostatného obsahu úkonu, nie je rozhodné, že sa právny úkon týka veci, ktorú je možné oddeliť, ale je rozhodné, že ide o časť právneho úkonu obsahovo neoddeliteľnú. Kúpnu zmluvu tak považujú za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi a obsahovo nedeliteľnú. Majú za to, že dôvodom a účelom predaja spornej parcely bolo vyriešenie prístupu žalovanej 2/ k jej nehnuteľnostiam, a to napriek tomu, že predmetná sporná parcela č. XX/X slúži ako jediná prístupová komunikácia aj pre nich. Dôvod, pre ktorý pristúpilo obecné zastupiteľstvo pri hlasovaní o predaji spornej parcely, považujú za obchádzanie zákona, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

10. Žalobcovia v odvolaní zdôraznili aj to, že spornú parcelu považujú za jedinú prístupovú komunikáciu k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň 3/ a 4/, a to k parcelám CKN XX/X, XX/X a stavbe rodinného domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim sa v obci V., okrese O. D., v k. ú. V. a rovnako je tak jedinou prístupovou cestou k parcele Q. XX/X v k. ú. V., ktorá je vo vlastníctve žalobcu 1/. Je tak podľa nich nepochybné, že predajom spornej parcely, na ktorej sa nachádza stavba cestnej komunikácie došlo k trvalej a nezvratnej zmene v tom, že táto nadobudla súkromnoprávny charakter a stala sa výlučným vlastníctvom žalovanej 2/. Naproti tomu však stojí verejnoprávny charakter vlastníctva obce, ktorého obsahovou zložkou je aj to, že táto sporná parcela bola verejne prístupná, prechodná ako verejné priestranstvo. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak považujú za daný v tom, že pokiaľ by mal vlastnícke právo k predmetu prevodu žalovaný 1/, naďalej by mohli cez spornú parcelu tak, ako ktokoľvek iný prechádzať.

11. Na záver žalobcovia namietali, že v konaní pred okresným súdom došlo k porušeniu ich práva na spravodlivé súdne konanie pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poukázali tak aj na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

12. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

13. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne. Zdôraznila, že ani znaleckým posudkom sa nepreukázalo, že by sporná parcela, resp. ani jej časť, bola zaradená do siete miestnych komunikácií a nebol preukázaný ani zákonný znak vyžadovaný ustanovením § 4b Cestného zákona. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

14. Krajský súd ako súd odvolací ( (ďalej len „“)) prejednal odvolanie žalobcov a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s (á contrario) rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s obsahom odvolania odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd s poukazom na ust. vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorý konštatoval, že žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, v dôsledku čoho sa okresný súd ďalšími námietkami strán sporu nezaoberal.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, že žaloba, žalobný návrh spojený so žalobným petitom, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný 1/ je výlučným

vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci V., k. ú. V., zapísaných na LV č. XXXX ako Q. parcela č. XX/X o výmere XXX m2 - ostatná plocha (ako je uvedené vyššie aj „sporná parcela“) a súčasne je žalovaný povinný vrátiť žalovanému 2/ prijatú kúpnu cenu 168,- €, nie je pre žalobcov podstatným spôsobom užitočný, teda nie je vhodne zvoleným procesným prostriedkom ochrany ich práv. Ak by súd rozhodol, že žalovaný 1/ je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nedošlo by k zmene právneho postavenia žalobcov, naďalej by boli vlastníkmi nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako doposiaľ a nebolo by odstránené ani ich neisté postavenie ohľadne využívania prístupovej cesty cez spornú parcelu k ich nehnuteľnostiam. V konaní nebolo preukázané, že sporná parcela o výmere 240 m2 je miestnou komunikáciou, nie je zaradená do siete miestnych komunikácií, a nebolo preukázané ani to, že vyasfaltovaná cesta na spornej parcele o výmere 87,04 m2 je vybudovaná žalovaným 1/, ktorému by z tohto dôvodu malo svedčiť vlastnícke právo. Žalovaný 1/ v konaní uviedol, že sa necíti byť vlastníkom spornej parcely , resp. tvrdil, že vyasfaltovanú časť cesty na parcele č. XX/X nevybudoval, poprel, že by prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov, ktorá je vyasfaltovaná, bola na spornom pozemku ním vytvorená.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva len toľko, že na spornej parcele je časť vyasfaltovaná ( bez jej zamerania ) a že uvedená prístupová vyasfaltovaná cesta je prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobcov. Miestne komunikácie sú v zmysle ust. § 4b ods. 1 cestného zákona definované ako všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií, pričom sieť miestnych komunikácií pre územie obce tvoria v zmysle vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. všeobecne prístupné a užívané pozemné komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré navzájom spájajú dve obce, prípadne časti obce a sú pre toto spojenie dopravne významné a zároveň platí, že v zmysle cestného zákona sú takéto miestne komunikácie vo vlastníctve obce.

18. Podľa cestného zákona tvoria cestnú sieť diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy, miestne a účelové komunikácie. Za komunikáciu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 cestného zákona nie je možné považovať takú úpravu pozemku, z ktorej je iba zrejmé, že pozemok je používaný na komunikačné účely napr. len tým, že je vyasfaltovaný. Ak žalobcovia tvrdia v odvolaní, že sporná parcela prešla Protokolom o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obcí zo dňa XX. XX. XXXX na M. V., ani z uvedeného protokolu nevyplýva, že by sporná parcela mala charakter miestnej komunikácie ( viď č.l. XXX spisu )

19. Zo žiadneho z dôkazov predložených v konaní dosiaľ nevyplynulo, že by predmet prevodu bol zaradený do siete miestnych komunikácii, resp. že by k jeho vybudovaniu došlo v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. V súvislosti s individuálnou bytovou výstavbou územnoplánovacia dokumentácia zahŕňala miestnu komunikáciu, ktorá bola aj skutočne vybudovaná a je zapísaná na LV č. XXX pre M. a kat. územie V. ako parcela registra „C“ parc.č. XX, ktorá ja vyznačená ako pozemok, na ktorom sa nachádza inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia. Parcela č. XX/ X vedená ako ostatná plocha v zmysle čiastočného výpisu z LV č. XXXX je vyznačená ako ostatné plochy a pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím, a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Ani z kópie pozemkovej mapy a IBV plánu, predložených v konaní nie je zrejmé, že by sporná parcela tvorila súčasť miestnej komunikácie na parc. č. XX.

20. Ak aj ohliadka a znalecký posudok konštatujú celistvosť parcely č. XX, ktorá je miestnou komunikáciou a patrí do vlastníctva žalovaného 1/ so spornou parcelou, resp. jej časťou v rozsahu prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovanej 2/, ide o celistvosť funkčnú, účelovú, ktorá nevytvára a ani nemení právne vzťahy - vlastnícke vzťahy k nim. Každá parcela, tak parcela č. XX, ako aj sporná parcela znášajú svoj právny režim, ide o samostatné predmety záväzkovoprávnych ( občianskych ) vzťahov, samostatné veci v právnom zmysle. Nemožno preto prijať argument žalobcov, že sporná parcela je súčasťou parcely č. XX, a preto znáša aj jej charakter miestnej komunikácie, o to viac, ak vyasfaltovaná prístupová cesta na spornej parcele predstavuje z jej výmery cca 1/3-inu. Na preukázanie toho, že sporná parcela je miestnou komunikáciou, a preto by mala mať verejnoprávny charakter, vlastníkom ktorej by mal byť žalovaný 1/ nepostačuje ani to, že v minulosti bola takto využívaná, uvedené svedčí len o tom, že išlo o prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobcov, ktorá skutočnosť nebola a ani nie je spornou.

21. Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce ( Cestného zákona). Na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad podľa osobitných predpisov ( ). Pri vydávaní stavebného povolenia treba zabezpečiť ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného fondu, nerastného bohatstva, životného prostredia, ako aj ochranu ostatných všeobecných záujmov, pokiaľ budú stavbou dotknuté. Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa cestného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z citovaných zákonných ustanovení cestného zákona vyplýva, že všetky naznačené otázky plánovania výstavby a užívania miestnych komunikácii nie sú inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie, ktoré nemožno zakladať, meniť alebo rušiť, na základe jednostranných alebo dvojstranných úkonov subjektov práva.

22. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Prístupová cesta na spornej parcele nie je zaradená do siete miestnych komunikácii, a aj z tohto dôvodu žalovaný 1/ sa ako jej vlastník nesprával, neudržiaval ju, čo bolo potvrdené aj výpoveďou žalovaného 1/.

23. Ani z výsluchu svedka Ing. I. C., ktorý bol vedúcim odboru územného plánovania na ONV v O. D. v čase, keď začali žalobcovia stavať rodinný dom, nevyplynulo, kto a kedy vytvoril prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobcov, kto ju vyasfaltoval, a či bola žalovaným 1/ udržiavaná. Výslovne uviedol, že: „Komunikácia tam bola určite už keď sa začalo stavať, to už nevie, či tam bolo aj vyasfaltované vzhľadom na odstup času ale aspoň zhruba to už tam určite bolo, teda bolo to určite aspoň v podstatnom rozsahu“. Poukázal na delimitačný protokol, v ktorom malo byť uvedené, čo prechádza zo štátu na obec. Zdôraznil, že „predmetná slepá ulica bola v projektovej dokumentácii ako miestna komunikácia“. Z jeho výpovede, ak je v rozpore s delimitačným protokolom, ktorý neobsahuje údaj o delimitácii miestnych komunikácii, pretože obsahuje zoznam pozemkov s označením parciel a ich výmery, príp. druh pozemku, a charakterizoval prístupovú cestu, resp. spornú parcelu ako „slepú ulicu“, nemožno dospieť k skutkovému záveru, že daná prístupová cesta bola miestnou komunikáciou vo vlastníctve obce. Na projektovej dokumentácii ( č.l. XXa spisu ) tzv. „slepá ulica“ , však zakreslená nie je.

24. Skutkový a právny záver okresného súdu, že zo žiadneho z dôkazov predložených v konaní doposiaľ nevyplynulo, že by predmet prevodu, teda sporná parcela bola zaradená do siete miestnych komunikácií, ale ani to, že by k jej vybudovaniu došlo v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce, je správny. Len v tom prípade, ak by sporná parcela bola miestnou komunikáciou v zmysle ust. o pozemných komunikáciách ( v texte aj „cestný zákon“ ), v takom prípade by mohli mať žalobcovia naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 1/ je vlastník takejto nehnuteľnosti. Je však nutné doplniť aj to, že o právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám ( ak by ňou sporná parcela bola ) je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby, a v takom prípade by nemal všeobecný súd ani právomoc o veci konať ( viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), nakoľko ak žaloba smeruje k úprave užívania pozemnej komunikácie ( miestnej komunikácie ) , ide svojou povahou o verejnoprávne oprávnenie, ktoré je upravené osobitným predpisom. Otázky užívania pozemných komunikácií nemôžu prejedávať a rozhodovať súdy v občianskom súdnom konaní, ale príslušné správne orgány.

25. K právnemu záveru o charaktere asfaltovej cesty ako miestnej komunikácie nepostačuje len konštatovanie, že v skutočnosti už 20 rokov slúžila tomuto účelu. Všetky predložené listinné dôkazy v konaní nepreukazujú, že by sporná parcela bola súčasťou CKN parcely č. XX, a takýmto dôkazom nie je ani grafická časť katastrálneho operátu napriek tomu, že na predmetnej parcele CKN XX/X, teda na parcele spornej, je vyznačená prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov. Za komunikáciu v zmysle Cestného zákona (§ 1 ods. 3) nie je možné považovať takú úpravu pozemku, z ktorej je iba zrejmé, že pozemok je používaný na komunikačné účely, napr. len tým, že je vyasfaltovaný. Pozemná komunikácia podľa citovaného ustanovenia musí mať určitú technickú kvalitu na to, aby bola považovaná za pozemnú komunikáciu, a na tomto základe byť zaradená do siete pozemných komunikácii. Preukázanie uvedených skutočností, ako aj samotného doterajšieho využívania tejto prístupovej cesty ako všeobecne prístupnej a užívanej ulice, tzv. „slepej“ ulice však je na ťarchu žalobcov.

26. Keďže v konaní nebolo preukázané, že sporná parcela je miestnou komunikáciou, a žalovaný 1/ vo vzťahu k nej popiera vlastnícke právo, naliehavý právny záujem na strane žalobcov nie je daný. Aj v prípade, že by žalobcovia boli v tomto konaní úspešní, ( žalovaný 1/ by bol určený za vlastníka spornej parcely ), by sa neodstránila ich právna neistota, či môžu prístupovej cestu bez jej grafického vymedzenia na spornej parcele využívať, ak vlastníctvo k nej zostáva sporným. Otázka prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov cez spornú parcelu o výmere 240 m2 , by takýmto procesným prostriedkom

- podanou žalobou, nebola vyriešená. Určením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parc. XX/X, ktorá nie je miestnou komunikáciou, ak sa tohto určenia domáha iná osoba ako ten, kto sa za vlastníka považuje, sa nezmení neisté postavenie žalobcov v súvislosti so zabezpečením prístupu k ich nehnuteľnostiam. Strata verejnoprávneho charakteru spornej parcely a na nej vyasfaltovanej prístupovej cesty nemení status žalobcov, ktorí majú snahu domôcť sa svojho práva prechodu a prejazdu cez spornú parcelu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Uvedené právo prechodu a prejazdu nemožno upraviť určením vlastníckeho práva k spornej parcele, ak vlastnícke právo k prístupovej ceste na spornej parcele aj po takomto určení zostáva nevyriešené a neisté.

27. Tvrdenie žalobcov, že ich naliehavý právny záujem na požadovnaom určení je daný tým, že pokiaľ by mal vlastnícke právo k predmetu prevodu, teda k spornej parcele žalovaný 1/, naďalej by žalobcovia mohli cez spornú parcelu tak, ako ktokoľvek iný prechádzať, teda tvorila by prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam, nemožno považovať za dôvodné, nakoľko ak z konania vyplynulo, že sporná parcela doposiaľ nie je miestnou komunikáciou, naďalej by zostal verejnoprávny charakter tejto prístupovej cesty neistý, nevyriešený.

28. Dôvodným nebola ani odvolacia námietka žalobcov ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko okresný súd sa otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a v tom smere vyhodnotení dokazovania zaoberal v bode 50. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

29. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa straty verejného charakteru spornej parcely z vôle obce ako vlastníka, je však nutné konštatovať, že žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k spornej parcele na žalovanú 2/ bez toho, aby bolo na isto dané, že prístupová cesta je miestnou komunikáciou, teda nemožno mať za to, že prístupová cesta bez ďalšieho zdieľa vlastnícky režim tejto spornej parcely.

30. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo, alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je, alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.

31. Určovací návrh má totiž charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh žaloba odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa v ňom vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu, a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Súdna prax sa teda zhodla v tom, že určovacia žaloba je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny záujem na takomto určení. Rozhodujúcim je totiž právny záujem žalobcu a nie záujem žalovaného. Naliehavý právny záujem totiž nie je daný v prípade, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu.

32. Naliehavý záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotno-právneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a

pasívnej legitimácie. K tomu, aby odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru o nedostatku podmienky naliehavosti právneho záujmu na žalobou navrhovanom určení, nepotreboval vykonať ďalšie dokazovanie a svoje rozhodnutie neoprel o nové skutkové zistenia, ku ktorému by sa strany sporu mohli vyjadriť, preto odvolací súd vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie okresným súdom rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

33. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že ak sa namieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ). Žalobcovia totiž nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení toho, že žalovaný 1/ je vlastníkom spornej parcely, ak sám žalovaný 1/ prejavil svoju vôľu odpredať spornú parcelu, o to viac, ak sám tvrdí, že prístupovú cestu, resp. vyasfaltovanú časť parcely o výmere 87,04 m2 na spornej parcele nevytvoril, teda nevybudoval a nepovažuje sa za jej vlastníka. Ani zmena charakteru takto vyasfaltovanej cesty, ktorá nie je miestnou komunikáciou z verejného charakteru na charakter súkromný, ako to tvrdia žalobcovia, nemení nič na právnom postavení žalobcov, ktorí v prípade, ak tvrdia, že prístupová cesta o výmere 87,04 m2 ako časť spornej parcely tvorí prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam a je takto využívaná dlhodobo, môžu sa tak svojho práva na prístupovú cestu domáhať rovnakým spôsobom vo vzťahu k obci, ako aj vo vzťahu k žalovanej 2/.

34. Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska posúdenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

35. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust. , ohľadne ktorého žalobcovia neuviedli žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.

36. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu), vyplývajúcu z ust. . V prejednávanej veci boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie, a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.