Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/413/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: Z. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., prechodne bytom Z. N., B. XXXX/XX, o zaplatenie 86,65 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 38,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 38,29 eur od 6.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.7.2015, doručenou súdu dňa 8.9.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 86,65 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.5.2014 postúpil postupca ZSE Energia, a.s., Bratislava pohľadávku voči žalovanej na žalobcu ako postupníka. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaná odoberala od právneho predchodcu žalobcu elektrickú energiu, odber ktorej jej bol riadne fakturovaný, žalovaná však faktúry neuhradila.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami riadne doručená dňa 4.3.2016, k tejto sa však nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými žalobcom, najmä so Zmluvou o postúpení pohľadávok, so Zmluvou o dodávke elektriny, s faktúrami, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

8. Právny predchodca žalobcu a žalovaná mali medzi sebou uzavretý zmluvný vzťah na odber elektrickej energie na odbernom mieste G., Q. X/XXXX (číslo miesta spotreby - XXXXXXXXXX), na základe ktorého predchodca žalobcu dodával žalovanej elektrickú energiu, spotreba ktorej jej bola riadne fakturovaná vystavenými faktúrami. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru znejúcu na sumu 54,49 eur splatnú dňa 9.8.2012 z ktorej si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 16,20 eur, faktúru znejúcu na sumu 92,78 eur splatnú dňa 5.9.2012 z ktorej si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 32,16 eur a faktúru znejúcu na sumu 92,78 eur splatnú dňa 5.10.2012 z ktorej si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 38,29 eur z titulu preddavkovej platby za odber elektriny, spolu si teda žalobca uplatnil voči žalovanej dlh vo výške 86,65 eur. Z uvedených faktúr žalovaná nezaplatila žiadnu sumu. Žalobca žiadal okrem istiny priznať aj úrok z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

13. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

14. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

15. Podľa § 24 ods. 2 písm. i) a písm. o) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný i) uzatvoriť zmluvu o distribúcii elektriny s každým, kto o to požiada, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave a technické podmienky distribúcie elektriny, o) pripojiť odberné zariadenie k distribučnej sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky pripojenia k sústave.

16. Podľa § 27 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. f) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ elektriny má právo dodávať elektrinu odberateľovi elektriny vrátane odberateľa elektriny v domácnosti. Dodávateľ elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak splní obchodné podmienky dodávky podľa osobitného zákona.

17. Po vykonanom dokazovaní vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 10.3.2010 uzavretá Zmluva o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba, a to odber elektrickej energie na odbernom mieste Q. X/XXXX, G., na základe ktorej predchodca žalobcu dodával žalovanej elektrickú energiu. Právny predchodca žalobcu si tým v rozhodnom období splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z platne uzavretej zmluvy,

pričom žalovaná si svoju povinnosť uhrádzať predchodcovi žalobcu cenu za dodanú elektrickú energiu nesplnila v lehote splatnosti. Dodávateľ vystavil žalovanej faktúru znejúcu na sumu 54,49 eur splatnú dňa 9.8.2012, faktúru znejúcu na sumu 92,78 eur splatnú dňa 5.9.2012 a faktúru znejúcu na sumu 92,78 eur splatnú dňa 5.10.2012, spolu v celkovej výške 86,65 eur, pričom v konaní nebolo sporné, že z uvedených faktúr žalovaná nezaplatila žiadnu sumu. S poukazom na to, súd rozhodol o povinnosti žalovanej svoj dlh voči žalobcovi, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená, zaplatiť vo výške 38,29 eur z titulu sumy vyúčtovanej faktúrou splatnou dňa 5.10.2012, keď len v tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti žalobe vo výroku I. vyhovel.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Podľa § 121 ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

22. Podľa § 156 Civilného sporového poriadku, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

23. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca si uplatnil aj pohľadávku na základe faktúry znejúcej na sumu 54,49 eur splatnou dňa 9.8.2012 (z ktorej si žalobca uplatnil zaplatenie sumy len vo výške 16,20 eur) a na základe faktúry znejúcej na sumu 92,78 eur splatnou dňa 5.9.2012 (z ktorej si žalobca uplatnil zaplatenie sumy len vo výške 32,16 eur), keď tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobca podal žalobu na súde dňa 8.9.2015, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie si nároku na zaplatenie dlžných súm v celkovej výške 48,36 eur z titulu vyššie citovaných faktúr. Pohľadávka, ktorú si žalobca v tomto konaní takto uplatnil, vznikla na základe spotrebiteľského vzťahu.

24. Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a jemu zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala a išlo o spotrebiteľský vzťah, oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

25. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať

po prvý raz. Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry znejúcej na sumu 54,49 eur ktorá bola splatná dňa 9.8.2012, teda odo dňa 10.8.2012 a odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry znejúcej na sumu 92,78 eur ktorá bola splatná dňa 5.9.2012, teda odo dňa 6.9.2012. Nakoľko bola žaloba podaná na súde dňa 8.9.2015 je zrejmé, že bola podaná po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby pre uplatnenie nároku z oboch vyššie citovaných faktúr.

26. Na základe vyššie uvedeného súd o žalobe žalobcu rozhodol tak, že ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky vo výške 48,36 eur na základe faktúr splatných dňa 9.8.2012 a 5.9.2012 a žalobu v tejto časti zamietol, keď táto povinnosť prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti bola súdu uložená vyššie citovaným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Súd pohľadávku v časti 48,36 eur považuje za premlčanú, a preto bola žaloba v tejto časti vo výroku II. zamietnutá. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že mu je známy nález ústavného súdu ohľadom ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., tento však v čase rozhodovania súdu ešte nebol vyhlásený v Zbierke zákonov, preto vyššie uvedené ustanovenie považoval za ešte stále účinné, a súd tak musel z úradnej povinnosti k premlčaniu časti nároku žalobcu prihliadnuť.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Nakoľko žalovaná tým, že neuhradila faktúry najneskôr v lehote ich splatnosti, sa dostala s peňažným plnením do omeškania, je povinná žalobcovi okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Spodná časť formulára 35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 86,65 eur s príslušenstvom priznaná suma 38,29 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 44,19 % a hrubý úspech žalovanej 55,81 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 11,62 % (55,81 % - 44,19 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 11,62

% trov konania, nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).