Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3P/67/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa N.K.V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX-XX, S. C. a Z. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, M. Z., v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. F., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 06. 11. 2017, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy k poslednému dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Zameškané výživné na maloletú N., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 06. 11. 2017 do 28. 02. 2018 vo výške 268,33 eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 6P/23/2011-40 z 22. 08. 2011.

Návrh otca na zníženie výživného na maloletú N. z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka podala dňa 06.11.2017 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na maloletú N., nar. XX.XX.XXXX, na sumu 200,- eur mesačne, od podania návrhu. Uviedla, že naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6P/23/2011 zo dňa 22.08.2011, a to na sumu 80,- eur. Maloletá v tom čase navštevovala materskú školu, matka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a bola jej priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 52,71 eur mesačne. Otec bol živnostník v odbore oprava áut. V súčasnosti je N. žiačkou 4. triedy základnej školy a navštevuje 2. ročník ZUŠ. V súvislosti s nástupom do školy vznikli matke zvýšené náklady na školské pomôcky, ktoré každoročne predstavujú cca sumu 100,- eur + školné a ZRŠ v ZUŠ vo výške 72,- eur. Dieťa sa stravuje v školskej jedálni, obedy stoja 23,- eur. Ďalšími výdavkami maloletej sú strava, ošatenie, hygienické potreby, mobilný telefón. Poplatok ZRŠ v základnej škole predstavuje sumu 16,- eur ročne, výdavky na školské výlety predstavujú sumu 30,- eur ročne. Matka je od 01.06.2014 zamestnaná ako čašníčka na základe pracovnej zmluvy s čistým príjmom cca 200,- eur. Výdavky na domácnosť sú 200,- eur mesačne za nájom, 50,- eur ročne za komunálny odpad, 8,- eur mesačne za internet. Pomáhajú jej rodičia. Matka v závere uviedla, že má vedomosť o tom, že otec má vysoký zdroj príjmov, avšak nič viac bližšie neuviedla.

2. Matka k návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy. V priebehu konania predložila potvrdenie o príjme, pracovnú zmluvu a dohodu o zmene pracovnej zmluvy.

3. Otec v priebehu konania predložil listinný dôkaz - kontrolný preukaz z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

4. Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného písomne nevyjadril. Po podaní návrhu matky však podal návrh na zníženie výživného, ktorý došiel na súd dňa 13.12.2017, ktorý odôvodnil tým, že jeho finančná situácia mu neumožňuje platiť 80,- eur. Je živnostník, ale jeho príjmy nepokryli ani náklady na živnosť. Vyhlásil, že nevlastní žiadny hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok. Žiadal priznať minimálne výživné. Uvedené konanie sa pôvodne viedlo pod sp. zn. 7P/81/2017. Vzhľadom k tomu, že obe konania (o zvýšenie a zníženie výživného) sa týkajú tých istých osôb, pričom zároveň skutkovo spolu súvisia, súd uznesením č. k. 3P/67/2017-19 zo dňa 18.12.2017 spojil tieto konania na spoločné konanie.

5. Matka na pojednávaní trvala na zvýšení výživného, so znížením výživného nesúhlasila. Podstatnú zmenu pomerov videla v tom, že dieťaťu treba neustále zakupovať oblečenie, školské pomôcky a nakoľko chodí do školy, potrebuje toho viacej.

6. Otec zas trval na znížení výživného a nesúhlasil so zvýšením výživného.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že doporučuje návrhu matky vyhovieť, nakoľko od ostatnej úpravy výživného ubehlo už 7 rokov.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a prečítaním, resp. oboznámením sa s listinnými dôkazmi - či už tými, ktoré rodičia predložili, resp. tými, ktoré si súd vyžiadal (lustrácia v Sociálnej poisťovni na otca a jeho rodičov, výpis zo živnostenského registra na otca), a zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/23/2011 - rozsudok, zápisnice o pojednávaní, potvrdenie o výške príjmu matky, potvrdenie o podaní daňového priznania otcom za rok 2010, pričom zistil nasledovný skutočný stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6P/23/2011-40 zo dňa 22.08.2011, právoplatným dňa 06.10.2011, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. zo sumy 66,40 eur na sumu 80,- eur mesačne, od 01.09.2011. V tom čase /podľa rozsudku/ bola matka evidovaná ako nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 52,71 eur. Majetok väčšej hodnoty nemala. Dieťa navštevovalo materskú školu, kde matka platila 25,- eur mesačne za stravu a 8,- eur polročne ako príspevok do ZRŠ. Dieťa bolo zdravé a otec sa s ním nestretával. Otec dieťaťa bol živnostník s brutto príjmom podľa daňového priznania za rok 2010 vo výške 367,73 eur. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2010 bola suma 367,73 eur základom dane. Vtedy otec do zápisnice vypovedal, že je živnostníkom v oblasti opravy áut, je vyučený automechanik a hoci sú jeho zárobky nízke, chce zostať živnostníkom. Otec tiež vypovedal, že si požičiava peniaze, keďže jeho príjem je 50,- eur mesačne. Žil s priateľkou C. S., s ktorou má maloletého M.. Býval u svojich rodičov v ich 3-izbovom byte, ktorým na bývanie prispieval, ak mal peniaze. Otec v tom čase nemal majetok väčšej hodnoty.

10. V súčasnosti otec má okrem maloletého M. a maloletej N. vyživovaciu povinnosť k synovi Z. A., nar. XX. XX. XXXX, o neho sa stará spolu s priateľkou. Otec podľa jeho výpovede býva u rodičov v ich rodinnom dome v M. Z.. Majetok väčšej hodnoty nemá. Je rozvedený a na maloletého M. mu bola určená vyživovacia povinnosť 75,- eur. Od 22.01.2018 je evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici. S maloletou N. sa nestretáva. Uviedol, že o ďalšie dve deti - maloletého Z. a M. - je veľmi dobre postarané. Dodal, že okrem elektriny, ktorú platí za to, že býva u rodičov, nemá žiadne výdavky. Jeho daňové priznanie za rok 2016 bolo nulové, za rok 2017 daňové priznanie ani podávať nebude. Uviedol, že pomáha rodičom pri prerábke letnej kuchyne, za toto mu rodičia neplatia.

11. Z výpisu zo živnostenského listu súd zistil, že otec až do 22.01.2018 bol živnostníkom, od 22.01.2018 do 22.07.2018 otec pozastavil činnosť v predmetoch podnikania: Diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel (túto činnosť vykonával od 02.06.2010 do 18.10.2014 a následne od 09.06.2015 do 22.01.2018), Kúpa tovaru /maloobchod,veľkoobchod/, Nákladná cestná doprava do 3,5 t, Dokončovacie

stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, Poskytovanie služieb v lesníctve. Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že je vyučený ako automechanik, pričom túto prácu sa snažil vykonávať aj v rámci živnosti. Otec dôvodil, že činnosti pozastavil z dôvodu, že nič nezarobil, podľa jeho vyjadrenia nemal robotu 6 až 7 rokov. Vypovedal, že mu pomáhali rodičia, ich príjem ani to, či sú zamestnaní alebo už na dôchodku otec nechcel uviesť, tvrdil že to nevie.

12. Z lustrácie sociálnej poisťovne súd zistil, že otec nepoberá dávky z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani z poistenia v nezamestnanosti. Jeho matka je zamestnaná s najvyšším vymeriavacím základom u súčasného zamestnávateľa, u ktorého pracuje od 01.08.2016, v sume 303,39 eur + poberá invalidný dôchodok vo výške 197,- eur; jeho otec je registrovaný v sociálnej poisťovni ako SZČO s tým, že nepoberá dávky z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani z poistenia v nezamestnanosti.

13. Z výsluchu matky súd zistil, že táto v súčasnosti pracuje ako čašníčka. Tringelty má minimálne, niekedy denne mám len 3,- eurá, niekedy žiadne. Najvyššie tringelty máva cez letné prázdniny, denne 10-15,- eur. Iný príjem nemá. Daňový bonus na dieťa nepoberá, poberá však rodinné prídavky na dieťa. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. S dieťaťom býva v byte svojich rodičov na Q. N. S. C., takto to bolo i v čase ostatnej úpravy výživného. Platí za byt okolo 200,- eur (150,- eur je čistý nájom + fond a elektrina, plyn). N. a sebe platí poistku okolo 26,- eur mesačne. Majetok väčšej hodnoty nemá. Pomáhajú jej rodičia. Otec nemá dlh na výživnom, toto platí pravidelne. Otec sa s dieťaťom nestretáva, naposledy otec dieťa videl keď mala N. asi pol roka. Nikdy s otcom dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti, ani nie sú manželia.

14. Z potvrdenia o príjme matky, z pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy mal súd za preukázané, že matka pracuje na základe pracovnej zmluvy v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy u zamestnávateľa P., K..Q..X.., S. C., od 02.06.2014, pričom od 01.01.2016 má dohodnutú mzdu 200,- eur mesačne. Pracovný pomer je na dobu neurčitú. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 11/2016 do 10/2017 bol vo výške 181,52 eur.

15. Maloletá N. navštevuje v súčasnosti 4. ročník základnej školy v S. C.. V škole sa stravuje, mesačne za stravu v škole zaplatí matka od 24,- do 26,- eur. V škole platí ZRŠ 8,- eur polročne. Dieťa navštevuje ZUŠ v S. C., hrá na flaute, každé 3 mesiace platí cez 20,- eur ako poplatok na školu - školné a na ZRŠ platí 72,- eur. Dieťaťu dobíja kredit na telefón mesačne vo výške 7,- eur. Na konci roka dieťa so školou absolvuje výlety, rovnako tak chodí na výlety počas celého roka v rámci turistického krúžku. Dieťa je zdravé, prekonáva bežné ochorenia.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 cit. zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

23. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletej N. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodované v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6P/23/2011, kde bola rozsudkom určená vyživovacia povinnosť otcovi vo výške 80,- eur mesačne. Je nesporné, že od tejto doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletej N., a to prirodzeným plynutím času - táto je o 6,5 roka staršia a vyspelejšia; kým v čase ostatnej úpravy výživného navštevovala materskú školu, v súčasnosti je žiačkou 4. ročníka základnej školy v mieste svojho bydliska. V súvislosti s týmto matke nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletej.

25. Rovnako aj na strane rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov - u otca však len v tom smere, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a požiadal o pozastavenie činnosti živnostníka, ktorá mu bola pozastavená ku dňu 22.01.2018, pričom v súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Na strane matky maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že táto v porovnaní so stavom v čase ostatnej úpravy výživného, kedy poberala dávku v hmotnej núdzi 52,71 eur, je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 181,52 eur + tringelty.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné na maloletú N. je potrebné zvýšiť; z toho dôvodu potom návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri stanovení výšky výživného súd zobral do úvahy aj to, že matka je zamestnaná, dosahuje vyšší príjem ako v čase ostatnej úpravy výživného, pričom súd prihliadol i na rozsah osobnej starostlivosti matky o maloletú, keďže v podstate od jej narodenia (podľa matky od jej pol roka) sa o maloletú stará výlučne ona.

27. Otec už v čase ostatnej úpravy výživného podľa jeho tvrdenia v podstate nič nezarobil, hoci mal vybavené živnostenské oprávnenie. Takto tomu bolo podľa tvrdenia otca až doteraz, preto sa rozhodol požiadať o pozastavenie činnosti. Podľa názoru súdu otec nemá záujem legálne pracovať, napríklad v odbore, aký študoval, inak by si za 7 rokov už nejaké zamestnanie našiel. Nepreukázal, že by mu v hľadaní zamestnania a následnom zamestnaní sa bránili vážne dôvody, napr. zlý zdravotný stav. Otec ani nepreukázal, že vynaložil nejaké úsilie zarobiť si finančné prostriedky. Pozastavenie činnosti v predmetoch podnikania v priebehu konania o zvýšenie výživného súd považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného.

28. Súd má za to, že otec má príjem, veď ako inak by dokázal z občasných brigád, za ktoré dostane podľa jeho výpovede 2,- až 5,- eur, uspokojovať nielen svoje základné potreby, ale aj pravidelné platby výživného matke a tiež sa veľmi dobre postarať o ďalšie dve svoje deti. Ak by aj bola pravda, že otcovi finančne prispievajú rodičia, takýto prípadný (evidentne dlhodobý) prístup otca k zabezpečovaniu si prostriedkov na život, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, nebodaj na zníženie výživného, ak u maloletej došlo k takej podstatnej zmene pomerov, aká bola v konaní preukázaná.

29. Hoci skutočný príjem otca v konaní nebol zistený, súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol na potenciálne schopnosti otca vzhľadom na jeho vzdelanie a tiež na odôvodnené potreby maloletej. Rozhodol teda o zvýšení výživného na maloletú N. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur

mesačne od podania návrhu, t. j. od 06.11.2017, ktorá výška výživného je vzhľadom na vyššie uvedené primeraná. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol.

30. V súvislosti so zvýšením výživného vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 268,33 eur za obdobie od 06.11.2017 do 28.02.2018 (pomerná časť za mesiac 11/2017 vo výške 58,33 eur a 3 mesiace x 70,- eur), ktoré je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

31. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6P/23/2011-40 zo dňa 22.08.2011.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).