Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-5-2017.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, žalobca v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1/ Y. Z., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. G. XXX/XX, toho času bytom G. XX/XX, P. X., v konaní právne zastúpená JUDr. Darinou Válkovou, advokátkou, Jilemnického 21, Trenčín, 2/ O. Z., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/XX, P. X., v konaní o zaplatenie 12.392,94 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.040,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 01.05.2016 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanej 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51 %.
IV. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 12.392,94 Eur s úrokom 11,49 % ročne zo sumy 11.793,35 Eur od 05.01.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 12.353,89 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s., ktorá ako veriteľ uzavrela so žalovanými ako dlžníkmi dňa 28.12.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaným bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver v sume 16.643,- Eur, ktorý mali vrátiť v mesačných splátkach v počte 120 po 250,25 Eur. V dôsledku neplnenia splátok došlo potom k výpovedi zmluvy, čím sa dlh žalovaných stal splatným v celom rozsahu dňa 30.04.2016.
2. Žalovaná 1/ sa k žalobe vyjadrila písomne cestou právnej zástupkyne tak, že nakoľko úverová zmluva neobsahuje potrebné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je úver bezúročný a bez poplatkov. Preto je dlžná maximálne sumu 3.040,20 Eur predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým úverom 16.643,- Eur a splatenou sumou 13.602,80 Eur. Žiadala o možnosť splatenia dlhu v splátkach po 50,- Eur mesačne s odôvodnením, že je dôchodkyňa.
3. Žalovaný 2/ prevzal žalobu s príslušnými poučeniami dňa 06.06.2017, k veci sa však nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil.
4. Následne podaním zo dňa 16.06.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť žiadajúc od žalovaných 1/ a 2/ už len zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 3.040,20 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia.
5. Súd preto vo zvyšku konanie zastavil ako je uvedené pod bodom II. výrokovej časti rozsudku, a to podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý určuje, že ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
6. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (výpis z obchodného registra, zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere, výpoveď, prehľad splátok a úhrad, potvrdenia o čerpaní a platbách) mal súd za preukázané, že spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. uzavrela dňa 28.12.2010 so žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Jej predmetom bolo poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru vo výške 16.643,- Eur. Podľa zmluvy mala úver žalovaná 1/ vrátiť v mesačných splátkach vo výške 250,25 Eur v počte 120 so splatnosťou prvej splátky s tým, že žalovaný 2/ v zmluve prehlásil, že záväzky z tejto zmluvy uhradí spoločne a nerozdielne so žalovanou 1/.
7. Nebolo sporu v tom, že žalovaní splátky riadne a včas nesplácali a preto spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. listom zo dňa 14.01.2016 vypovedala zmluvu ku dňu 01.05.2016, čím sa celý úver stal predčasne splatným podľa bodu V.-6. Všeobecných úverových podmienok, ktoré sa podľa znenia zmluvy považujú za jej súčasť.
8. Takisto nebolo sporným, že z úveru vo výške 16.643,- Eur bola zo strany žalovaných uhradená suma 13.602,80 Eur ako to vyplýva aj z predloženého prehľadu úhrad.
9. Súčasne je súdu známe z vlastnej rozhodovacej činnosti, že ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko a táto spoločnosť sa tak stala právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.
10. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaní 1/ a 2/ mali postavenie spotrebiteľov podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
11. Ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch určuje, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Nakoľko si žalovaní 1/ a 2/ svoju povinnosť zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplnili, sú povinní zaplatiť žalobcovi ešte zvyšok dlžnej istiny v sume 3.040,20 Eur, t.j. 16.643,- Eur mínus uhradených 13.602,80 Eur. Pretože žalobca požadoval len zvyšok poskytnutej úverovej istiny, bolo nadbytočné zaoberať sa náležitosťami zmluvy.
13. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
14. Záväzkový vzťah - úverová zmluva vznikla do 31.01.2013 a preto výška úrokov z omeškania sa spravuje úpravou platnou do 31.01.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Do omeškania so zaplatením sumy 3.040,20 Eur sa žalovaní dostali podľa § 563 OZ dňom 01.05.2016, kedy nepochybne skončila dvojmesačná výpovedná doba, s ktorou bod IV.-4. a bod V.-6. Všeobecných úverových podmienok spájal predčasnú splatnosť úveru. Preto odo dňa 01.05.2016 má žalobca nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia nie vo výške 5,05 % ročne ako to namietala žalovaná 1/, ale vo výške 8 % ročne (0,00 % ročne ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 01.05.2016 + 8 percentuálnych bodov) z dlžnej sumy.
16. Dlžnú sumu aj s príslušenstvom súd povolil splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur mesačne, nakoľko listinnými dôkazmi predloženými súdu na pojednávaní dňa 13.02.2018 žalovaná 1/ preukázala, že vzhľadom na jej osobnú, sociálnu a príjmovú situáciu nie je v jej možnostiach uhradiť dlžnú sumu naraz, resp. vo vyšších splátkach. Je starobnou dôchodkyňou a stará sa o dospelého syna s mozgovou obrnou. I keď jej dôchodok predstavuje sumu 536,- Eur mesačne, invalidný dôchodok syna okolo 300,- Eur mesačne a aktuálne sa ešte aj zamestnala s príjmom 480,- Eur mesačne, spláca každý mesiac viacero úverov, a to na bývanie v sume 766,- Eur, v Home credite 40,- Eur, dva úvery Quatro
- jeden 37,- Eur, druhý 45,- Eur a tiež vo VÚB v sume 76,35 Eur a v sume 22,- Eur. Okrem toho platí inkaso 123,- Eur mesačne a tak sumu 80,- Eur mesačne ako splátku dlhu voči žalobcovi súd považoval za primeranú nielen jej pomerom ale aj pomerom žalobcu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal pôvodne úhrady čiastky 12.392,94 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 3.040,20 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 24,5 %, zvyšok je úspechom žalovaných, t. j. 75,5 %. Čistý úspech žalovaných potom predstavuje 51 % (75,5 % mínus 24,5 %), v ktorom rozsahu má žalovaná 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko žalovanému 2/ žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.