Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-11-2017.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX, D. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/172/2016-43 zo dňa 31.10.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 248,25 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,25 eura od 08.06.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8, § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy k 07.01.2015 (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.), ďalej ust. § 1 ods. 2, § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 451 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 07.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie istiny vo výške 350,- eur s odplatou a úrokom vo výške 322,- eur. Celkovú čiastku 672,- eur žalobkyňa mala zaplatiť do 07.01.2016, ktorá bola tvorená súčtom istiny, úroku vo výške 62 % ročne z poskytnutého úveru, t.j. 217,- eur a odplaty vo výške 105,- eur. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 30 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov 15,89 %. So zmluvou bola v rovnaký deň uzatvorená medzi stranami aj dohoda o plnení v splátkach v zmluve s tým, že podľa dohody mala žalobkyňa celkovú čiastku vo výške 672,- eur zaplatiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 36,- eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v dohode bola 281,64 %. Žalobkyňa uhradila 5 splátok po 56,- eur, 1 splátku 20,- eur, 1 splátku 432,- eur, t.j. celkom uhradila 732,- eur a žalovaný jej dňa 24.09.2015 vrátil sumu 133,75 eura. Zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú. Uviedol, že v zmysle ust. § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. V zmluve o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu je nesprávne uvedená percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa zahŕňa aj úrok, a preto nemôže byť nižšia ako úrok, ktorý je v danom prípade 65 %. Poukázal na online kalkulačku pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že uviedol, že pri zadaní vstupných údajov pri danom spotrebiteľskom úvere vyšla výška ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 84,43 %. Súd bol toho názoru, že úrok vo výške 62 % v dohodnutej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci január 2015, pri úveroch do jedného roka na úrovni 6,54 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 62 % ročne uvedená v zmluve (viac ako 9 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci január 2015. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce postupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého, úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba v zmluve o úvere uzavretej medzi stranami v spore vo výške 62 % je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že uzavretie dohody o plnení v splátkach bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Takéto konanie žalovaného, ktorý podmieňuje uzavretie zmluvy uzavretím dohody o plnení v splátkach, súd prvej inštancie vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobkyňa si takouto dohodou nepochybne zhoršila svoje postavenie. Podľa zmluvy o úvere mala celkovú čiastku zaplatiť do 07.01.2016, pričom podľa dohody o plnení v splátkach musela úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. O zhoršenie postavenia žalobkyne svedčí aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže podľa zmluvy bola stanovená vo výške 84,40 %, nie ako je nesprávne uvedené v zmluve vo výške 30 % a podľa dohody o plnení v splátkach vo výške 281,64 %. Takýmto konaním sa žalovaný dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. a nekalej obchodnej praktiky v zmysle ust. § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa z poskytnutého úveru 350,- eur uhradila žalovanému 598,25 eura, a preto žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 248,25 eura, k zaplateniu ktorého žalovaného zaviazal. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody strán v spore, a preto je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 563 Občianskeho zákonníka a uviedol, že za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a preto nasledujúci deň sa dostal žalovaný do omeškania. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od druhého dňa po doručení žaloby, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 248,25 eura od 08.06.2016 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že je povinnosťou súdu v rámci realizácie a práva strany sporu na súdnu ochranu vysporiadať sa jasne, právne korektne a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, zakladá i vadu i prípustnosť dovolania, ako aj jeho dôvodnosť. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalobkyňa si bola vedomá pri podpise zmluvy rozdielnosti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Z tohto dôvodu namietal, že spotrebiteľský úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672,- eur s termínom splatnosti dňa 07.01.2016. Následne dohodou o plnení
v splátkach sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- eur vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 26.01.2015. Predmetná dohoda bola podpísaná ako samostatný dokument, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že bola podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. V danom prípade podľa názoru žalovaného, nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 09.11.2016 s tým, že uviedol, že žalobkyňa bola dňa 25.09.2015 s dohodou o plnení v splátkach riadne oboznámená, mala vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré sú v nej uvedené. Na znak oboznámenia s obsahom, žalobkyňa dohodu o plnení v splátkach podpísala. Vo vzťahu k dojednanej odplate, poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.01.2015, je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 105,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 30 %. V zmluve o úvere žalobkyňa vzala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 15,89 eura. Podľa názoru žalovaného, výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj uvedenie priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu, svoje právo nevyužila, a to znamená, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že úver bol poskytnutý v hotovosti. Bol poskytnutý prostredníctvom zmenky, ktorá podlieha zničeniu po vyplatení peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalovaného, zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Spochybnil, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 02.02.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
6. K odvolaniu žalovanému uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 07.01.2015, č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni istinu vo výške 350,- eur s odplatou a úrokom vo výške 322,- eur. Celkovú čiastku úveru sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť do 07.01.2016. Z tejto zmluvy vyplýva výška úroku 65 %, t.j. v sume 217,- eur a odplaty vo výške 105,- eur. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 30 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov 15,89 %. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola následne uzavretá aj dohoda o plnení v splátkach, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala splácať celkovú čiastku 672,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 56,- eur pri výške ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v dohode 281,64 eura. Súd prvej inštancie správne poukázal na nesprávny údaj ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, na porušenie ust. § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z titulu nekalej obchodnej praktiky, ako aj konania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Z tohto dôvodu správne uzavrel, že pre nesprávny údaj uvedený v zmluve o úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z. ku dňu uzavretia zmluvy 07.01.2015), považoval uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za úver bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu chýbajúcej náležitosti § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Posúdenie uplatneného nároku súdom prvej inštancie ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo správne, lebo pokiaľ súd stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobkyni 248,25 eura ako rozdiel z výšky poskytnutého úveru a úhrady žalobkyňou (598,25 eura - 350,- eur). Bez ohľadu na tvrdenie súdu, že úver bol poskytnutý žalobkyni v hotovosti a uplatnenú námietku žalovaným, že úver bol poskytnutý podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 4 v dolnej časti zmenkou), súd prvej inštancie posudzoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rámci súdnej kontroly dojednaných zmluvných podmienok. Ani spôsob vyplatenia finančných prostriedkov v danom prípade pre nesprávne uvedenú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov nemohol ovplyvniť iné právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.
7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku vo vzťahu k náležitosti uvedenej žalovaným v odvolaní, pokiaľ sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie pri posudzovaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu nedospel k záveru ohľadne nedostatku tejto náležitosti, pre ktorú by stanovil, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Aj odvolací súd považuje za nadbytočné vo vzťahu k tejto uplatnenej námietke zaujať stanovisko, pokiaľ nebola predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani dôvodom pre záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru. Odvolací súd poukazuje na ust. § 383 CSP, v zmysle ktorého je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu náležitého neodôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými uplatnenými námietkami strán v spore, rozhodnými pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Z tohto dôvodu preto postupom súdu nedošlo k porušeniu práva strany v spore na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná vrátane práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ani táto námietka nebola opodstatnená.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, lebo si trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani jej z obsahu nevyplývajú (§ 255 ods. 1 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.