Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-349-2017.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/349/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. I. Ž., P.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky V. Š., P.. XX.XX.XXXX, H. P. J., L. XXX/XX, X..Č.. Z., V. XXX a otca D. Ž., P.. XX.XX.XXXX, H. P. J., B., X..Č.. Ú. E., S.. U.. P. X, o návrhu matky na úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. I. Ž. P.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od 08.11.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. I. za obdobie od 08.11.2017 do 31.01.2018 v celkovej výške 74,67 Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
N e u p r a v u j e sa styk otca s mal. I..
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 08.11.2017 návrh, ktorým žiadala, aby mal. I. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným v sume 70,- EUR mesačne. Zároveň žiadala, aby sa stretávanie otca so synom neupravovalo.
2. Návrh odôvodnila tým, že z jej vzťahu s otcom maloletého pochádza maloletý I.. S otcom maloletého má štyri deti a tri staršie sú zverené jej matke. Taktiež má vyživovaciu povinnosť k maloletému N. Š., P.. XX.XX.XXXX. K maloletému nie je určené otcovstvo. Toho času je jej jediným príjmom prídavok na dve nezaopatrené detí a to vo výške 47,04 EUR mesačne. Nemá žiaden príjem a podala si žiadosť o dávku v hmotnej núdzi.
3. Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 31.01.2018, v ktorom uviedol, že súhlasí s „rozsudkom“, aby maloletý I. bol zverený matke do jej osobnej starostlivosti a aby jeho ako otca súd zaviazal prispievať na výživu I. sumou 27,- EUR mesačne, lebo platí ešte ďalším dvom chlapcom odtiaľto, na ktorých má vyživovaciu povinnosť súdom uloženú.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým s rodným listom maloletého, so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a zistil tento skutkový stav veci:
5. Podľa rodného listu maloletého jeho rodičmi sú matka V. Š., P.. XX.XX.XXXX N. A. I. Ž., P.. XX.XX.XXXX, teda účastníci tohto súdneho konania.
6. Matka maloletého spolu s maloletým I. býva v domácnosti svojej príbuznej, A. I., P.. XX.XX.XXXX, P. N. Z. XXX. V domácnosti býva aj vnuk A. I. so svojou družkou. Domácnosť pozostáva z dvoch miestností, kuchyne a sociálneho zariadenia. V domácnosti je zavedená voda a elektrická energia. Kúrenie je zabezpečované pecou na tuhé palivo. Kultúra bývania a hygiena domácnosti sú na nižšej úrovni.
7. Matka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. V súčasnosti zabezpečuje starostlivosť svojim dvom maloletým deťom a to mal. I., a tiež mal. N. Š.U., P.. XX.XX.XXXX, u ktorého nie je určené otcovstvo. Matka sa nachádza v hmotnej núdzi a je jej poskytovaná pomoc formou dávky s príspevkami počnúc od 01.11.2017 vo výške 117,20 EUR mesačne a prídavok na dieťa v sume 47,36 EUR mesačne. Má päť vyživovacích povinností. Jej maloleté deti, N. Ž. P.. XX.XX.XXXX, D. Ž. P.. XX.XX.XXXX N. D. Š. P.. XX.XX.XXXX boli rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 15P/37/2014-15 zo dňa 02.07.2014, právoplatným dňa 30.07.2014 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, J. Š., P.. XX.XX.XXXX N. D. Š., P.. XX.XX.XXXX, A. Y. D., L. XXX/X a matka spolu s otcom týchto detí boli zaviazaní prispievať na tieto maloleté deti výživným, a to na každé z nich po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. K výdajom matky patrí výživné a príspevok A. I., na náklady spojené s bývaním.
8. Otec maloletého je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, ktorý nastúpil dňa 05.12.2014 a predpokladaný koniec trestu je 05.10.2019.
9. Podľa správy uvedeného ústavu do pracovnej činnosti bol zaradený v období od 16.3.2017 do 12.7.2017, od 17.7.2017 do 29.11.2017, od 4.12.2017 do 10.12.2017 a od 12.12.2017 do 14.12.2017. Za mesiac marec 2017 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 57,89 EUR, za mesiac apríl 2017 v sume 88,77 EUR, za mesiac máj 2017 v sume 109,34 EUR, za mesiac jún 2017 v sume 127,25 EUR, za mesiac júl 2017 v sume 98,29 EUR, za mesiac august 2017 v sume 94,77 EUR, za mesiac september 2017 v sume 86,97 EUR, za mesiac október 2017 v sume 95,05 EUR, za mesiac november 2017 v sume 95,50 EUR a za mesiac december 2017 v sume 49,79 EUR. Zároveň z uvedenej mzdy mu boli zrážané zrážky na výživné a to za mesiac marec 2017 v sume 17,36 EUR, za mesiac apríl 2017 v sume 26,60 EUR, za mesiac máj 2017 v sume 32,80 EUR, za mesiac jún 2017 v sume 38,32 EUR, za mesiac júl 2017 v sume 28,88 EUR , za mesiac august 2017 v sume 28,40 EUR, za mesiac september 2017 v sume 26,08 EUR, za mesiac október 2017 v sume 28,48 EUR, za mesiac november 2017 v sume 28,64 EUR a za mesiac jún 2017 v sume 14,92 EUR. Podľa výpovede matky maloletého uvedené výživné však nebolo poukazované na úhradu výživného pre mal. I., ale ostatných deti tohto otca. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Nemá žiadnu kvalifikáciu a má ukončenú len základnú školu.
10. Maloletý I. je zdravý, jeho detským lekárom je MUDr. I., Nám. SNP 2, Spišská Nová Ves. Maloletý nenavštevuje školské zariadenie. Otec dieťaťa od narodenia maloletého neprejavuje o neho záujem a ani dobrovoľne na neho neprispieva.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
24. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
25. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13
EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
29. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.
30. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
31. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
32. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
33. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
34. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
35. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
36. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
37. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu pokiaľ ide o ňou uplatnenú výšku výživného.
38. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu, nakoľko otec maloletého je vo výkone trestu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval za vhodné a v záujme maloletého , aby tento bol zverený do osobnej starostlivosti matky.
39. Súd zároveň na návrh matky styk otca so synom toho času neupravoval, keďže tento vzhľadom na pobyt otca v Ústave na výkon trestu odňatia slobody nie je možné realizovať a samotný otec v rámci svojho písomného vyjadrenia túto skutočnosť nenamietal.
40. Pokiaľ ide o výživné na maloletého I., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
41. Do rodiny matky je vyplácaná dávky v hmotnej núdzi v sume 117,20 EUR a prídavok na mal. dieťa v sume 47,36 EUR. Matka má ešte ďalšie 4 vyživovacie povinnosti.
42. Otec maloletého je vo výkone trestu v príslušnom ústave, kde je od mája 2017 pracovne zaradený, jeho priemerný mesačný zárobok z tejto pracovnej činnosti predstavoval sumu 90,21 EUR (t.j. 57,89 EUR + 88,77 EUR + 109,34 EUR +127,25 EUR + 98,29 EUR + 94,77 EUR + 86,97 EUR + 95,05 EUR + 95,50 EUR + 49,79 EUR : 10 mesiace). Vzhľadom k tomu, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody iný príjem sa mu ani nepodarí toho času zabezpečiť. Má pritom ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k ďalším deťom.
43. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na maloletého syna na sumu 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo predstavuje sumu 27,32 EUR a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
44. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 8.11.2017, teda odo dňa, kedy matka podala tento návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil.
45. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za uplynulé obdobie od 8.11.2017, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.11.2017 do 31.1.2018 v celkovej výške 74,64 EUR, ktoré súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
46. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo za mesiace december 2017 až január 2018 vrátane predstavovalo sumu 27,32 EUR za každý z týchto mesiacov a pomernej časti určeného výživného za november 2017 zodpovedajúcej 22 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 8.11.2017 do 30.11.2017), čo predstavovalo čiastku 20,03 EUR (t.j. 27,32 EUR/ 30
dní x 22 dní). Celková suma zaostalého výživného tak predstavovala sumu 74,64 EUR (t.j. 27,32 EUR x 2 mesiace + 20,03 EUR).
47. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 20. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac február 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
48. V konaní nebolo preukázané, že by otec za uvedené relevantné obdobie prispel nejakou úhradou na výživu maloletého syna a tak súd od vyššie určenej čiastky zaostalého výživného neodčítaval žiadnu sumu.
49. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
51. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.