Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-118-2011.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Subarea
2Er/118/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa so sídlom Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinnému: JUDr. Vladimír Babin, Hlavná 29, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu BRAVIS, a.s. v konkurze so sídlom Popradská 40, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 491 314, o vymoženie 2.023,10 eur, takto
rozhodol:
I. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
II. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Humenné so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, vo výške 140,38 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 30. 3. 2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 3. 3. 2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 8. 3. 2011, a exekučného titulu - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. 700-3110453910-GC04/10 zo dňa 29. 11. 2010 vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Stará Ľubovňa. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 2.023,10 eur a trov exekúcie.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 14. 4. 2011 poverenie pod číslom 5710 021081 *.
3. Šetrením v Obchodnom vestníku súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/10/2014 zo dňa 18. 7. 2014 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
4. Súdny exekútor si podaním doručeným súdu dňa 5. 6. 2015 uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 161,28 eur, ktoré pozostávajú z odmeny 110,- eur, náhrady hotových výdavkov vo forme poštovného 14,40 eur, nákladov administratívy 10,- eur a pomernej časti DPH.
5. Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 6. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 243i ods. 1 EP, v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 sa musí žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podať na súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 najneskôr 30. júna 2017. Ak bude žiadosť exekútora o udelenie poverenia v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017 doručená súdu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. marca 2016 po 30. júni 2017, súd exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia vráti. Vrátením žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi sa exekučné konanie zastavuje.
8. Podľa § 243i ods. 2 EP, ak oprávnený po zastavení konania podľa odseku 1 podá návrh na vykonanie exekúcie podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017, účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, ak je návrh na súde príslušnom podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017 podaný do 1. augusta 2017. O tom exekútor oprávneného poučí.
9. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
10. Podľa § 243k EP, ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.
14. Podľa § 48 prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28. 2. 2017, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
15. Vyhlásením konkurzu došlo v zmysle § 48 prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28. 2. 2017 k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona. Účinky nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom sa za zverejnenie v právnom zmysle považuje až deň nasledujúci po faktickom zverejnení. Zastavenie exekúcie teda nastáva deň nasledujúci po zverejnením uznesenia konkurzného súdu v Obchodnom vestníku. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/10/2014 zo dňa 18. 7. 2014, ktorým bol konkurz na majetok povinného vyhlásený, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25. 7. 2014. K zastaveniu exekúcie teda došlo dňa 26. 7. 2014.
16. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
19. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca vo vyhlásení konkurzu na majetok povinného a úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému. Súd zároveň dodáva, že oprávnený si žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.
20. Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
21. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
23. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
24. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
26. Podľa § 16 ods. 2 cit. vyhl., ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
27. Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhl., odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
28. Podľa § 5 ods. 3 cit. vyhl., ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
29. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
30. Podľa § 26 cit. vyhl., základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
31. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 a v súlade s § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1, ods. 3, § 26 a § 22 ods. 1 cit. vyhl. tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 140,38 eur.
32. Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- 20 % zo základu na jej určenie, t. j. z vymoženej pohľadávky 549,40 eur po zaokrúhlení Odmena spolu .............................................................................................................. 110,- eur
2./ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie: Okresný súd Stará Ľubovňa 1,40 eur; upovedomenie o začatí exekúcie: povinný 1,70 eur; upovedomenie o začatí exekúcie: oprávnený 0,28 eur; žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri výkone exekučnej činnosti: OR PZ - ODI Stará Ľubovňa 0,10 eur; návrh na priznanie trov exekúcie: Okresný súd Stará Ľubovňa 0,70 eur; vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o priznaní trov exekúcie: Okresný súd Stará Ľubovňa 1,40 eur; vrátenie poverenia: Okresný súd Stará Ľubovňa 1,40 eur,
Náhrada hotových výdavkov spolu ................................................................................ 6,98 eur
3./ 20 % DPH zo sumy 116,98 eur
DPH spolu .................................................................................................................... 23,40 eur
Trovy exekúcie celkom: 140,38 eur
33. Pri priznávaní poštovného zistil súd skutočnosť, že v prípade upovedomenia o začatí exekúcie adresovaného oprávnenému súdny exekútor v jednej obálke doručoval aj písomnosti v rámci ďalších 4 konaní vedených súdnym exekútorom, preto súd priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej výške, t. j. 0,28 eur + 20 % DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 1,40 eur/počet konaní 5 ks). Rovnako tak v prípade žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri výkone exekučnej činnosti adresovanej OR PZ - ODI Stará Ľubovňa súdny exekútor v jednej obálke doručoval aj písomnosti v rámci ďalších 3 konaní vedených súdnym exekútorom, preto súd priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej výške, t. j. 0,10 eur + 20 % DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 0,40 eur/počet konaní 4 ks). Obdobne v prípade návrhu na priznanie trov exekúcie adresovaného tunajšiemu súdu súdny exekútor v jeden obálke doručoval aj písomnosti v rámci konania vedeného súdom pod sp. zn. 4Er/348/2010, preto súd priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej výške, t. j. 0,70 eur + 20 % DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 1,40 eur/počet konaní 2 ks). Súd chce v tejto súvislosti podotknúť, že uvedené postupy pri doručovaní písomností, kedy sa v jednej obálke zasiela viacero písomností v rámci jedného konania alebo v rámci viacerých konaní, nie sú nežiaduce, skôr chvályhodné, nakoľko tak dochádza k podstatnému zníženiu výšky hotových výdavkov. Súdny exekútor si však tieto náklady na poštovné mal účtovať v ich reálnej výške a pomerne pre to - ktoré exekučné konanie, resp. tú - ktorú písomnosť, a nie účtovať v každom konaní, resp. pri každej písomnosti, poštovné v plnej výške, ako keby sa doručovala každá z nich samostatne.
34. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné v sume 2 x 0,40 eur + 20 % DPH vynaložené v súvislosti so zaslaním žiadosti o poskytnutie súčinnosti adresovanej Soc. poisťovni a Správe katastra a poštovné v sume 1,70 eur + 20 % DPH v súvislosti so zaslaním exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke adresovaného povinnému. Zo súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu EX 175/2011 totiž súd nemá k dispozícii žiaden dôkazný prostriedok (napr. potvrdenie
adresáta o prijatí písomnosti v podobe doručenky alebo poštový hárok), na základe ktorého by súdny exekútor preukázal, že uvedené písomnosti reálne zaslal. Súd má za to, že poverený súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia čo do vzniku hotových výdavkov musí náležite preukázať spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. V prípade doručovania exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke adresovaného oprávnenému bol tento príkaz oprávnenému zaslaný v jednej obálke spolu s upovedomením o začatí exekúcie, za zaslanie ktorého súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo forme poštovného po krátení počtom písomností v rámci ďalších 4 konaní priznal.
35. Do špecifikácie trov exekúcie súdny exekútor započítal aj náklady na hotové výdavky v súvislosti s úkonmi exekučnej činnosti, ktoré budú vykonané v budúcnosti, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia súdu o priznaní trov exekúcie. Konkrétne ide o výdavky na poštovné za vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o priznaní trov exekúcie v sume 1,40 eur a vrátenie poverenia v sume 1,40 eur (ktoré súdny exekútor súdu medziačasom vrátil). Hoci sa v danom prípade jedná o výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú až v budúcnosti, má na ich úhradu nárok, pretože tieto vzniknú v súvislosti s exekučným konaním a budú vynaložené na jeho ukončenie v spojení s povinnosťami, ktoré súdnemu exekútorovi ukladá priamo Exekučný poriadok. V časti nákladov na hotové výdavky v súvislosti s úkonmi exekučnej činnosti, ktoré budú vykonané v budúcnosti, t. j. konkrétne poštovné za zaslanie oznámenia podľa § 35 ods. 3 Exekučného poriadku v sume 1,40 eur + 20 % DPH, tieto súd súdnemu exekútorovi nepriznal. Súdny exekútor totiž žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akej tretej osobe bude v zmysle uvedeného ustanovenia oznámenie o ukončení exekučného konania adresované.
36. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie zo dňa 1. 6. 2015 uplatnil aj náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu (spis, obal, etikety, papier, toner, obálky) v sume 10,- eur, pričom poukázal na skutočnosť, že nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady nevyhnutne vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu. Súd však súdnemu exekútorovi túto ním požadovanú náhradu vo výške 10,- eur, ako náklady administratívy, nepriznal. Súd pri posudzovaní otázky náhrady trov exekúcie v sume 10,- eur a po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor ním uplatnené náklady nijak nezdôvodnil ani nepreukázal a ani v exekučnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci vznik týchto nákladov, a teda sú súdom nepreskúmateľné. Uvedené náklady nemožno subsumovať pod ustanovenie § 22 cit. vyhl., hoci toto stanovuje demonštratívny výpočet hotových výdavkov, a to vzhľadom na skutočnosť, že ich nemožno považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Vynaloženie výdavkov na založenie a vedenie spisu je zákonnou administratívnou povinnosťou exekútorského úradu (rovnako ako napr. vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal. Súd by chcel záverom poznamenať, že z rozhodovacej činnosti mu je známe, že súdny exekútor si tieto náklady uplatňuje aj v iných exekučných konaniach v rovnakej výške 10,- eur, a teda súd má za to, že zo strany exekútora možno, čo do ich uplatnenia, hovoriť skôr o ich paušalizácii, čo vyvoláva značné pochybnosti, či v uvedenom konaní boli vecné náklady v požadovanej výške aj reálne vynaložené.
37. Pretože súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 priznal aj DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 23,40 eur.
38. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
39. Keďže exekúcia bola zastavená ex lege z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zaviazal na úhradu nevyhnutných trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.