Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CobVO/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným v 1. rade: Trnavský samosprávny kraj, Starohájska 10, 917 01 Trnava, IČO: 37 836 901, zastúpenému: Krivak & Co, s. r. o., advokátska kancelária, Gajova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475 a v 2. rade: ARRIVA Trnava, a.s., Nitrianska 5, 917 02 Trnava, IČO: 36 249 840, zastúpenému: Šišmič, advokátska kancelária, s. r. o., Gorkého 5, 811 01 Bratislava, IČO: 52 445 666, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. -115 zo dňa 26.01.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. -115 zo dňa 26.01.2022 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.12.2021 zamieta.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2021 domáhal proti žalovaným, aby súd určil neplatnosť Zmluvy o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na území dopravného regiónu Trnava č 07241/2020/ODO-SvVZ ARR TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 29.12.2020, a aby súd určil neplatnosť Zmluvy o ochrane investícií č. 07241/2020/ODO-OI ATT TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2 rade. Spolu so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na území dopravného regiónu Trnava číslo 07241/2020/ ODO-SvVZ ARR TA, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a Zmluvy o ochrane investícií č. 07241/2020/ODO - OI ARR TA, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 29.12.2020, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti predmetných zmlúv.

3. Potrebu bezodkladne upraviť pomery strán žalobca odôvodnil tým, že k obnoveniu súťaže možno pristúpiť len v tom prípade, pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti Zmluvy splnená v celom rozsahu, t.j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym spôsobom. Jedným zo základných účelov § 180 zákona o verejnom obstarávaní je zabrániť v pokračovaní plnenia práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, t. j. zabrániť v čerpaní verejných prostriedkov postupom, ktorý odporuje zákonu o verejnom obstarávaní a umožniť obnovenie hospodárskej súťaže. Žalobca má za to, že do času právoplatného skončenia konania o určení neplatnosti zmlúv dôjde k úplnému splneniu minimálne jednej Zmluvy, čím de facto dôjde k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúceho hospodársku

súťaž. Ochrana hospodárskej súťaže je verejným záujmom, ktorému je nutné apriori venovať náležitú pozornosť. Je nemysliteľné, aby v právnom štáte bolo akceptované protiprávne nadobudnuté plnenie len z titulu dĺžky súdneho konania. Žalobca zdôraznil, že neoprávnené použitie priameho rokovacieho konania je považované za najzávažnejšie porušenie zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v jeho dôsledku bola hospodárska súťaž úplne vylúčená. Z hľadiska správneho trestania ide o najprísnejší správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Ani uloženie pokuty však obnovu hospodárskej súťaže nezabezpečí a plnenie zo zmluvy uzatvorenej so zákonom bude aj tak pokračovať. Nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zabezpečeniu nápravy aspoň v časti. Plnenie zo zmlúv však neustále prebieha. Nariadením neodkladného opatrenia tak dôjde k ochrane hospodárskej súťaže v rozsahu minimálne dvoch rokov. Samotný postup žalovaného v 1. rade, ktorý doposiaľ nepristúpil k vyhláseniu nového verejného obstarávania pritom navodzuje dojem, že z jeho strany nie je záujem na dodržiavaní ustanovení zákona o verejnom obstarávaní pri predmetnej zákazke. K vyhláseniu verejného obstarávania ho neprimälo ani rozhodnutie Rady úradu zo dňa 29.10.2021. Je preto podľa žalobcu dôvodné predpokladať, že nariadením neodkladného opatrenia žalovaný v 1. rade pristúpi k vyhláseniu súťažného postupu na zabezpečenie poskytovateľa dopravy pre región Trnava a k uzatvoreniu zmluvy riadnym spôsobom súladným so zákonom o verejnom obstarávaní bez negatívnych dopadov na hospodársku súťaž. Žalobca nedisponuje iným legálnym oprávnením, ktoré by mu umožňovalo ochrániť hospodársku súťaž. Bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde zjavne k zmareniu účelu podanej žaloby, t.j. účelu ktorý vyplýva z § 180 zákona o verejnom obstarávaní. Z toho dôvodu má žalobca za to, že existuje bezodkladná potreba upraviť pomery strán.

4. Súd prvej inštancie posúdil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , , , a

5. Súd prvej inštancie uviedol, že spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal zároveň aj žalobu vo veci samej. V tomto prípade ide o žalobu v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý v zmysle jeho gramatického výkladu ukladá žalobcovi povinnosť, v prípade ak úrad

- žalobca pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, podať v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Samotná povinnosť žalobcu podať žalobu pri zistení porušenia zákona o verejnom obstarávaní však neodôvodňuje automaticky potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde zjavne k zmareniu účelu podanej žaloby, t.j. účelu, ktorý vyplýva z § 180 zákona o verejnom obstarávaní, pretože do času právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti napadnutých Zmlúv dôjde k úplnému splneniu minimálne jednej z nich, čím podľa žalobcu dôjde de facto k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúcim hospodársku súťaž. Svoj návrh odôvodňuje aj tým, že nariadenie povinnosti zmluvným stranám zdržať sa plnenia Zmlúv až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti napadnutých zmlúv korešponduje s legálnymi očakávaniami danými § 180 zákona o verejnom obstarávaní. Povinnosť žalobcu podať žalobu v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní však samo o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a podľa názoru súdu sa nemožno stotožniť s tým, že z dikcie § 180 zákona o verejnom obstarávaní možno automaticky očakávať, že neodkladné opatrenie podané žalobcom v takomto prípade bude aj nariadené. V každej konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne. V danej veci žalobca pri odôvodnení potreby nariadenia neodkladného opatrenia odkazuje na rozhodnutie Rady úradu č. 9928-9000/2021 zo dňa 29.10.2021, kde Rada úradu konštatovala, že žalovaný v 1. rade pri zadávaní zákazky porušil § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a neoprávnene použil postup priameho rokovacieho konania a zákazku zadal priamo žalovanému v 2. rade. Právoplatným rozhodnutím Rady úradu je pritom podľa súdu splnená len podmienka podania žaloby podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní a to, že úrad zistil pri výkone dohľadu porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Až v samotnom konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania súd s konečnou platnosťou vyrieši otázku porušenia zákona a dôvodnosť potreby určenia neplatnosti napadnutých Zmlúv. Podľa súdu samotné právoplatné rozhodnutie Rady úradu ešte nemusí odôvodňovať osvedčenie predpokladov dôvodnosti nároku vo veci samej. V tejto konkrétnej veci podľa žalobcu neboli naplnené podmienky na použite priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávanía, a to, že pri zadaní zákazky išlo o mimoriadnu udalosť nespôsobenú verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nebolo možné uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž alebo

rokovacie konanie so zverejnením. Zo skutkových okolností tvrdených žalobcom vyplynulo, že išlo o zákazku „prímestská autobusová doprava pre žalovaného v 1. rade, región Trnava“. Pôvodná zmluva mala trvanie do 31.12.2020. Pôvodne žalovaný v 1. rade vyhlásil verejné obstarávanie na predmetnú zákazku v marci roku 2020, avšak v septembri 2020 bolo zverejnené Oznámenie o vyhlásení výsledkov verejného obstarávania, z ktorého vyplynulo, že žalovaný v 1. rade verejné obstarávanie na danú zákazku zrušil z dôvodu, že sa mali zmeniť okolnosti, za ktorých k vyhláseniu došlo - vypuknutie pandémie COVID-19 a ktoré mali spôsobiť, že sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od žalovaného v 1. rade požadovať, aby v pôvodnom verejnom obstarávaní pokračoval. Následne dňa 29.12.2020 žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade cestou priameho rokovacieho konania dve zmluvy - Zmluvu o doprave a Zmluvu o ochrane investícií. Žalovaný v 1. rade mimoriadnu udalosť, ktorú má na mysli ust. § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní označil ako pandémiu COVID-19 a jeho následky na trh (pokles tržieb, pokles ubehnutých kilometrov, resp. prepravovaných osôb...). Z toho dôvodu podľa žalovaného v 1. rade nastala časová tieseň, do ktorej sa žalovaný v 1. rade dostal, túto tieseň si pritom nezavinil sám. Preto bolo podľa neho potrebné pristúpiť k dočasnej úprave služieb vo verejnom záujme, ktorá mala túto mimoriadnu udalosť sanovať. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že podmienky § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní naplnené neboli, pretože nemožno povedať, že situácia na trhu v dôsledku pandémie COVID-19 je mimoriadnou udalosťou a že časová tieseň, do ktorej sa žalovaný v 1. rade dostal nebola vyvolaná touto situáciou, resp. nie je daná príčinná súvislosť medzi mimoriadnou udalosťou, na ktorú sa žalovaný v 1. rade odvoláva a vzniknutou časovou tiesňou. Podmienky určenia neplatnosti napadnutých zmlúv bude súd skúmať až po riadne vykonanom dokazovaní, avšak momentálne je súd názoru, že možno konštatovať, že základné podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana sa javia byť vo veci dané. Podľa súdu v danej veci môže prichádzať do úvahy ďalšia otázka, ktorú môže súd v konaní vo veci samej riešiť, a to ponechanie napadnutých zmlúv v platnosti z dôvodu všeobecného záujmu § v zmysle § 181 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní. Ak by súd dospel k takémuto záveru, žalobu by musel zamietnuť hoci by bolo konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní, pretože by bol daný vyšší princíp, ktorým je všeobecný záujem. Predmetom tejto zákazky je zabezpečenie dopravy v regióne Trnava. Hoci žalobca uvádza, že na konanie iniciované Úradom pre verejné obstarávanie podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní je aplikácia týchto ustanovení vylúčená, teda v tomto konaní nie je súd oprávnený ponechať napadnutú zmluvu v platnosti z dôvodu všeobecného záujmu, je súd toho názoru, že eurokomformný výklad ustanovení a účinnej k 31.03.2022 môže pripúšťať aj iný pohľad na vec.

6. Súd ďalej uviedol, že podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je však hlavne potreba bezodkladného a okamžitého zásahu súdu, bez ktorého by práva žalobcu boli bezprostredne ohrozené. V danej veci súd z rozhodnutia žalobcu zo dňa 28.07.2021 č. 1410-6000/2020-OD/7 zistil, že dňa 02.03.2021 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade listom začatie konania o preskúmanie úkonov žalovaného v 1. rade po uzavretí zmluvy z vlastného podnetu žalobcu. Žalobca tak konštatoval, že dňom 02.03.2021 začalo konanie o preskúmanie úkonov žalovaného v 1. rade po uzavretí Zmluvy. Výkon dohľadu teda samotný žalobca začal v dobe, kedy už k plneniu z napadnutej zmluvy dochádzalo dva mesiace. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený až dňa 29.12.2021. Súd je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočný prostriedok právnej ochrany dotknutých práv, ktorý má nastúpiť v situácii, kedy bezprostredne hrozí nenapraviteľná ujma a túto hrozbu je potrebné odvrátiť do času, kedy budú s konečnou platnosťou usporiadané pomery strán práve právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. V prípade, ak mal žalobca za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán z dôvodu, aby neprebehlo plnenie zo zmluvy, disponoval na tento účel možnosťou domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, resp. podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy a neodkladné opatrenie už skôr ako posledný deň prekluzívnej jednoročnej lehoty na podanie žaloby v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní (Zmluvy boli podpísané dňa 29.12.2020, žaloba spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola súdu doručená dňa 29.12.2021). Žalobca najneskôr v rozhodnutí zo dňa 28.07.2021 č. 1410-6000/2020-OD/7 konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, teda najneskôr od tohto času mohol pristúpiť k domáhaniu sa okamžitého zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, keby bola potreba bezodkladnej úpravy pomerov daná. Z uvedeného nemožno konštatovať, že by bola vo veci splnená podmienka podľa , a to existencia bezodkladnej potreby upraviť pomery strán.

7. Súd poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vždy potrebné zohľadňovať aj kritérium jeho primeranosti. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada žalobca okrem iného, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa plnenia Zmluvy o doprave, ktorej predmetom bolo zabezpečenie autobusovej dopravy v rámci regiónu Trnava. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzil len na konštatovanie, že nariadením neodkladného opatrenia nebude neprimerane zasiahnuté do práv tretích osôb, a že žalovaný v 1. rade ako skúsený verejný obstarávateľ má znášať negatívne, predvídateľné následky jeho protiprávneho postupu. Nijak však žalobca neodôvodnil a teda ani neosvedčil, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude neprimerane zasiahnuté do práv tretích osôb, teda nielen do práv žalovaných. Tak ako nemôžu „finančno - právne záujmy“ žalovaných prevyšovať princíp spravodlivosti a ochrany hospodárskej súťaže, tak nemôže ochrana hospodárskej súťaže bez komplexného zhodnotenia veci prevyšovať nad odôvodnenými každodennými potrebami skupiny obyvateľstva.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil bezodkladnú potrebu upraviť pomerov strán a primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia.

9. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa , nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa , nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobca má za to, že Okresný súd Malacky nie je príslušný preskúmavať rozhodnutie Rady úradu, nakoľko nie je správnym súdom. Nie je vylúčené, že súd ako predbežnú otázku bude posudzovať aj otázku porušenia zákona o verejnom obstarávaní, avšak nie je dôvodné, aby toto posudzovanie odporovalo ustálenej rozhodovacej praxi úradu toľkokrát potvrdenej práve Krajským súdom v Bratislave v správnom súdnictve. Žalobca preto apeluje na princíp právnej istoty a zdôrazňuje, že súd nie je oprávnený sa pri svojom posudzovaní veci úplne vymknúť zo stanovených línií opakovane aj správnym súdom v obdobných veciach potvrdených ako správnych. Samozrejme, ani túto parolu nemožno vykladať účelovo a bezbreho - zásadne platí požiadavka, aby orgány verejnej moci rozhodovali o rovnakých otázkach zásadne rovnako. Preto je žiaduce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na to kompetentných orgánov, a len ako ultima ratio prikročil v odôvodnených prípadoch ku korekcii záverov iných kompetentných orgánov.

11. Namieta, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobca preto zdôrazňuje, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až s podaním návrhu na určenie neplatnosti zmluvy nevylučuje existenciu potreby aktuálne a bezodkladne upraviť pomery strán sporu. T. j. nie je relevantné, či už v čase vydania neprávoplatného rozhodnutia úradu č. k. 1410-6000/2020-OD/7 dňa 28. 7. 2021 existovala potreba upraviť pomery žalovaných, pokiaľ táto bezodkladná potreba pretrváva aj v čase rozhodovania o návrhu žalobcu. Vytýka súdu, že sa vôbec nezaoberal otázkou existencie aktuálnej potreby úpravy pomerov žalovaných, výlučne konštatoval, čo podľa neho mohol žalobca spraviť v minulosti. Z uznesenia nevyplýva, prečo podľa názoru súdu v čase rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia absentovala potreba upraviť pomery medzi žalovanými, nakoľko skutočnosť, či žalobca v minulosti nepristúpil k podaniu návrhu, resp. tento nepodal už skôr neodôvodňuje, či bezodkladná potreba trvala aj v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Žalobca má za to, že uznesenie trpí vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a rovnako tak preukazuje absenciu spojitosti skutkového stavu s následnými závermi súdu.

13. Žalobca poukazuje na to, že úprava podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní je národnou právnou úpravou, ktorú revízne smernice nevyžadujú. V danom ustanovení sa neodráža princíp právnej istoty, ale

princíp legality smerujúci k tomu, aby mal štátny orgán možnosť docieliť neplatnosť zmluvy, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom. Ide teda o ochranu verejného záujmu s cieľom odstrániť protiprávny stav a obnoviť zákonnosť. Podanie určovacej žaloby plní predovšetkým reštitučnú funkciu, ktorá môže byť v spojitosti s vydaním neodkladného opatrenia doplnená aj o preventívnu funkciu.

14. Namieta, že súd nevzal do úvahy ani tú skutočnosť, že zmluva o doprave bola žalovaným 1 uzatvorená na dobu 3 rokov. Dĺžka trvania zmlúv, ktoré boli výsledkom priameho rokovacieho konania (Zmluva na ochranu investícii dokonca na obdobie 10 rokov), je zjavne v rozpore s účelom inštitútu priameho rokovacieho konania. Nejaví sa ako primeraným predpokladať, že na uzatvorenie novej zmluvy na zabezpečenie dopravy bude potrebný čas cca 39 mesiacov (od 24. 9. 2020, kedy došlo k zrušeniu pôvodného verejného obstarávania až do skončenia platnosti Zmluvy o doprave). Uvedené nevyplýva ani z pasívneho postoja samotného žalovaného 1, ktorý doposiaľ nové verejné obstarávanie nevyhlásil. Sám žalovaný 1 postupuje v rozpore s vlastným vyjadrením uvedeným v odôvodnení priameho rokovacieho konania. Na základe týchto skutočností je podľa názoru žalobcu potrebné vnímať následky postupu žalovaného 1 aj vo vzťahu k tomu všeobecnému záujmu, akým je ochrana hospodárskej súťaže. Možno preto dôvodne predpokladať, že skutočnou vôľou žalovaného 1 nebolo zabránenie nezabezpečenia dopravy pre región Trnava, ale naopak, bolo ňou priame zadanie zákazky konkrétnemu hospodárskemu subjektu ignorujúc postupy verejného obstarávania, čím úplne obmedzil hospodársku súťaž.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie zmení tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, resp. uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Žalovaný v 1. rade sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.03.2022. Predovšetkým uviedol, že z ustanovenia § 180 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva povinnosť žalobcu podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy v prípade ak pri výkone dohľadu zistí, že zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Z ustanovenia § 180 zákona o verejnom obstarávaní však nevyplýva ani povinnosť a ani právo žalobcu podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by znamenal prerušenie plnenia z napadnutej zmluvy. Takéto právo alebo povinnosť žalobcovi nevyplýva ani zo žiadneho iného právneho predpisu, (ďalej len „“) nevynímajúc. Právo podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa by žalobcovi vo všeobecnosti vyplývalo vtedy, ak by sa daná vec týkala súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, a žalobca by vystupoval ako subjekt právneho vzťahu v rovnakom postavení ako žalovaní. V danom prípade však žalobca zjavne vystupuje v postavení štátneho orgánu ako vykonávateľa štátnej moci. Z uvedeného vyplýva nielen to, že žalobca nie je oprávnený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale tiež to, že na úkon, ktorý žalobca označil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa ako taký nevzťahuje, keďže nejde o súkromnoprávnu vec, v ktorej by žalobca vystupoval v rovnocennom postavení ako žalovaní. Zároveň, zo žiadneho iného zákona nevyplýva, že by súd mal právomoc predmetnú vec prejednať a rozhodnúť. Je nesporné, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je svojvoľným konaním žalobcu porušujúcim , nemajúcim právny základ v žiadnom právnom predpise.

17. Podľa žalovaného v 1. rade nie je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce snaží argumentovať, že je v postavení ochrancu hospodárskej súťaže, ktorú žalovaní narušili, alebo, že nariadenie neodkladného opatrenia je jediným spôsobom, aby žaloba žalobcu o určenie neplatnosti zmlúv nebola zmarená. Táto argumentácia však nepoukazuje na existenciu takého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, aký musí medzi stranami sporu existovať pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Existencia potreby neodkladne upraviť pomery nemôže v danom prípade existovať, pretože neexistuje nárok žalobcu, ktorému by sa neodkladným opatrením mala poskytnúť dočasná ochrana. Za takýto nárok žalobcu v žiadnom prípade nie je možné považovať nárok, aby sa nezmaril účel žaloby. Vo svojej podstate musí ísť o skutočné subjektívne právo žalobcu podľa hmotného práva, a nie o právo štátneho orgánu, aby sa nezmaril účel žaloby. Uložením požadovaného zdržania sa plnenia podľa Zmluvy o službách, sa objektívne nedosiahne ochrana, ktorej sa žalobca domáha. Vo svojej podstate sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia preto, lebo sa domnieva, že je potrebné poskytnúť ochranu

hospodárskej súťaži. V tejto súvislosti je potrebné opäť zopakovať, že platí, že ochrana sa má poskytnúť skutočnému konkrétnemu subjektívnemu právu žalobcu vyplývajúcemu z hmotného práva. Ochrana nariadením neodkladného opatrenia nemá smerovať k ochrane všeobecného záujmu, ktorým je ochrana hospodárskej súťaže, ktorá jednak nemá v danom prípade konkrétnych adresátov a navyše, ani nie je záujmom resp. nárokom, ktorý by patril žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade dňa 15.7.2021 uverejnil predbežné oznámenie vo vestníku verejného obstarávania ako aj vo vestníku Európskej únie o tom, že plánuje vyhlásiť nové verejné obstarávanie na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme v regióne Trnava. Od tohto času plynie jednoročná lehota na vyhlásenie verejného obstarávania. Skôr ako 15.7.2022 žalovaný v 1. rade ako verejný obstarávateľ nemôže pristúpiť k vyhláseniu verejného obstarávania. Tvrdenie žalobcu o tom, že nariadenie neodkladného opatrenia prinúti žalovaného v 1. rade vyhlásiť nové verejné obstarávanie je preto nesprávne. Žalovaný v 1. rade môže verejné obstarávanie vyhlásiť najskôr dňa 15.7.2022.

18. K samotnému odvolaniu uviedol, že v odvolaní žalobcu sa nachádza viacero tvrdení (ak nie drvivá väčšina) a argumentácia žalobcu, ktorá s podstatou veci, ktorú bude odvolací súd prejednávať a o ktorej rozhodovať, nijako nesúvisí. V časti I. odvolania žalobca uvádza, že Okresný súd Malacky nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie Rady úradu, nakoľko nie je správnym súdom. K tomu uvádza určitú argumentáciu. Žalobca, akoby si neuvedomil, že podanie, do ktorého túto argumentáciu uviedol, je odvolaním proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podstatou veci, ku ktorej má odvolanie smerovať je to, či sú alebo nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenie a teda či súd prvej inštancie rozhodol správne. Odvolacie konanie sa posudzovania neplatnosti zmlúv a tým súvisiacej tvrdenej kauzálnej nepríslušnosti Okresného súdu Malacky netýka. Vzhľadom na to, že žalobca vo svojom podaní pravdepodobne s cieľom vyvolať zdanie, že žalovaný v 1. rade definitívne porušil zákon o verejnom obstarávaní zamlčal mimoriadne dôležitú skutočnosť. Žalobca v žalobe o určenie neplatnosti zmlúv pomerne rozsiahlym spôsobom uvádza tvrdenia o tom, že žalovaný v 1. rade porušil zákon o verejnom obstarávaní. Uvedené porušenia Žalobca konštatoval vo svojich rozhodnutiach - rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 1410-6000/2021- OD/7 zo dňa 28. 7. 2021 a druhostupňové rozhodnutie Rady úradu pre verejné obstarávanie č. 9928-9000/2021 zo dňa 29.10. Žalovaný v 1. rade je presvedčený o tom, že konal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní keď uzavrel Zmluvu o službách vo verejnom záujme v priamom rokovacom konaní podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a že rozhodnutia Žalobcu o tom, že žalovaný v 1. rade porušil zákon sú nezákonné. Žalovaný v 1. rade preto podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorá je prejednávaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

19. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

20. Žalovaný v 2. rade sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 18.03.2022. Ako podstatnú skutočnosť uviedol, že žalovaný v 1. rade podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalobcu č. 9928-9000/2021 zo dňa 29.10.2021. Súvisiace súdne konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Má za to, že už len samotné podanie všeobecnej správnej žaloby relativizuje osvedčenie žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca stavia celú žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia iba na vlastnom administratívnom rozhodnutí, ktoré aktuálne podlieha súdnemu prieskumu. Zároveň sa domnieva, že obsah všeobecnej správnej žaloby relativizuje aj zistenia žalobcu. Skúmanie intenzity domnelých porušení pravidiel verejného obstarávania (zistení žalobcu) bude pritom na účely určenia (ne)platnosti Zmluvy o službách vo verejnom záujme a Zmluvy o ochrane investícií predmetom ďalšieho konania, a to vo veci samej.

21. V súvislosti s výhradami žalobcu k rozhodnutiu uviedol, že žalobca do istej miery zamieňa posudzovanie zákonnosti jeho administratívnych rozhodnutí zo strany civilného súdu s dôkaznou hodnotou predmetných administratívnych rozhodnutí na účely nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj s právom (de iure i povinnosťou) civilného súdu vysporiadať sa so zisteniami žalobcu v odôvodnení rozhodnutia. Je toho názoru, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím nezasiahol do kompetencie správneho súdu, a teda v rozhodnutí neposudzuje zákonnosť administratívnych rozhodnutí žalobcu. Dokonca súd prvej inštancie v rozhodnutí neposudzuje ani merito problému, ale správne zameriava svoju pozornosť len na tie skutočnosti, ktoré súvisia s (ne)nariadením neodkladného opatrenia. Poukázal

na to, že nariadenie neodkladného opatrenia by znamenalo nielen hospodárske škody pre jednotlivcov, ale aj pre ekonomiku Slovenskej republiky. Popri hospodárskych škodách by však bolo nariadením neodkladného opatrenia priamo dotknuté napr. aj základné právo na vzdelanie a základné právo na zdravotnú starostlivosť, ktorých podmienky výkonu sú previazané s potrebou udržateľnej verejnej dopravy. Bez verejnej dopravy by totiž tieto základné práva mali iba deklaratórny charakter a nebolo by možné ich efektívne a účinne vykonávať. Už len v kontexte uvedených skutočností bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odsúdený na zamietnutie, pričom súd prvej inštancie sa nemusel zaoberať ani ďalšími argumentmi žalobcu k dôvodnosti nariadenia predmetného neodkladného opatrenia.

22. Žalovaný v 2. rade sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pričom zdôvodnenie jeho návrhu je všeobecné, bez toho, aby z neho vyplývalo akým konkrétnym spôsobom a akým rozsahom dochádza k ohrozeniu verejného záujmu na ochrane hospodárskej súťaže. Žalobca sa pritom pridržiava iba jeho vlastných administratívnych rozhodnutí, vo vzťahu ku ktorým zamlčiava prebiehajúci prieskum ich zákonnosti v rámci správneho súdnictva. Má za to, že z argumentácie obsiahnutej v tomto vyjadrení vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia nepochybne nie je dôvodné. Verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže nie je prevyšujúci ostatné verejné záujmy a vždy je potrebné individualizovať, ktorý záujem prevláda. Nariadenie neodkladného opatrenia by bez pochýb ohrozilo verejný záujem na zabezpečení dopravnej obslužnosti regiónu Trnava, ktorá je realizovaná prostredníctvom sporných zmlúv. Nariadenie neodkladného opatrenia by znamenalo okamžité prerušenie prímestskej dopravy, čo by malo podstatný dopad na práva a právom chránené záujmy nielen žalovaných, ale aj tretích osôb. Prerušenie dopravy hoc len na jeden deň by znamenalo aj hospodárske škody nielen pre jednotlivcov, ale aj pre ekonomiku Slovenskej republiky. Zmysluplnosť nariadenia neodkladného opatrenia popiera aj možnosť (de facto nutnosť) žalovaného v 1. rade pristúpiť po nariadení neodkladného opatrenia k bezodkladnému zadaniu verejnej zákazky (na dočasné zabezpečenie dopravnej obslužnosti dotknutého regiónu) žalovanému v 2. rade, na ktorého je žalovaný v 1. rade v tomto čase pre jeho technické, personálne a ekonomické kapacity odkázaný v súvislosti s akcieschopnosťou a udržateľnosťou verejnej osobnej prímestskej dopravy. Iracionalitu nariadenia neodkladného opatrenia podčiarkuje aj deklarácia žalovaného v 2. rade (bod 35 tohto vyjadrenia), že v takom prípade by trval na uzatvorení takých zmluvných vzťahov so žalovaným v 1. rade, resp. takých zárukách žalovaného v 1. rade, ktoré by čo do účelu kopírovali sporné zmluvy. Tým by sa však zlegalizoval do budúcnosti žalobcom vnímaný protiprávny stav, ktorého existenciu popiera, a neprispelo by to ani k žalobcom sledovanému bezodkladnému vyhláseniu verejného obstarávania súťažným postupom, ktorého zahájenie v súlade s článkom 7 ods. 2 Nariadenia 1370/2007 žalovaný v 1. rade transparentne oznámil dopravcom naprieč Európskym hospodárskym priestorom. Je pritom nepochybné, že zverejnenie predbežného oznámenia mohlo vyvolať legitímne očakávania účastníkov trhu, medzi ktoré patrí aj to, že súčasťou súťažných podmienok bude prevzatie vozidlového parku obstaraného žalovaným v 2. rade, ktorého rozsah a podmienky prevzatia sú zrejmé zo sporných zmlúv, ktoré sú verejne dostupné. Popretie potreby nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné interpretovať v súlade eurokonformným výkladom národných noriem, ktorý umožňuje civilnému súdu nechať v platnosti i také zmluvy, ktoré sú výsledkom postupu nesúladného s pravidlami verejného obstarávania, ak bola dodržaná náležitá transparentnosť alebo prevyšujú dôvody všeobecného záujmu. Tento správny právny záver, ktorý formuluje súd prvej inštancie, je potrebné vykladať aj v kontexte Zákona 395/2021, ktorým zákonodarca bez akýchkoľvek pochybností vyjadril, že princíp dobromyseľnosti nadobudnutých práv a princíp práva patria bdelým, ktoré sú súčasťou princípu právneho štátu, ako aj dôvody všeobecného záujmu prevyšujú záujem na určení neplatnosti akejkoľvek zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania, a to aj v prípade, ak pri jej uzatvorení boli porušené pravidlá verejného obstarávania. Uvedené pritom v kontexte predmetu Zmluvy o službách vo verejnom záujme oslabuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorému žalobca neosvedčil neexistenciu prevyšujúcich dôvodov všeobecného záujmu.

23. Na základe uvedeného žiada odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného v 1. a 2. rade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

25. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

28. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku). Podľa súdnej judikatúry neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha proti žalovaným, aby súd určil neplatnosť Zmluvy o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na území dopravného regiónu Trnava č 07241/2020/ODO-SvVZ ARR TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 29.12.2020 a aby súd určil neplatnosť Zmluvy o ochrane investícií č. 07241/2020/ODO-OI ATT TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2 rade. Spolu so žalobou sa žalobca domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na území dopravného regiónu Trnava číslo 07241/2020/ODO-SvVZ ARR TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a Zmluvy o ochrane investícií č. 07241/2020/ODO - OI ARR TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 29.12.2020, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti predmetných zmlúv. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca pri odôvodnení potreby nariadenia neodkladného opatrenia odkazoval na rozhodnutie Rady úradu č. 9928-9000/2021 zo dňa 19.10.2021 (ďalej iba Rozhodnutie Rady), kde Rada úradu konštatovala, že žalovaný v 1. rade pri zadávaní zákazky porušil § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a neoprávnene použil postup priameho rokovacieho konania a zákazku zadal priamo žalovanému v 2. rade. Právoplatným rozhodnutím Rady úradu je pritom podľa súdu splnená len podmienka podania žaloby podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní, a to, že úrad zistil pri výkone dohľadu porušenie zákona o verejnom obstarávaní, samotná povinnosť žalobcu podať žalobu pri zistení porušenia zákona o verejnom obstarávaní neodôvodňuje automaticky potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. V rámci odvolacieho konania odvolací súd z písomných vyjadrení žalovaných zistil, že žalovaný v 1. rade podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalobcu č. 9928-9000/2021 zo dňa 29.102021, súdne konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

30. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že závery súdu v uznesení pôsobia abstraktne a tendenčne, na základe čoho je podľa názoru žalobcu uznesenie nepreskúmateľné a nesprávne po vecnej aj právnej stránke. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v súlade s konštatuje správnosť záverov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti reagujúc na odvolacie námietky uvádza nasledovné dôvody.

31. V časti I odvolania namieta žalobca, že Okresný súd Malacky nie je správnym súdom a teda nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov, a teda ani Rozhodnutie Rady. Reaguje tak na odôvodnenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého: „...v súčasnosti je na strane žalobcu jeho vlastné právoplatné rozhodnutie, ktorého závery a dopad na verejné obstarávanie budú preskúmavané súdom vo veci samej...“ Odvolací súd uvádza, že rozsah, v akom bude súd prvej inštancie „preskúmavať“ Rozhodnutie Rady nie je predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia a súd prvej inštancie týmto iba uviedol, že dokazovanie sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva a závery právoplatného rozhodnutia žalobcu a dopad na verejné obstarávanie budú predmetom konania vo veci samej. Ako konštatoval súd prvej inštancie, žalobca na osvedčenie nároku predložil Rozhodnutie Rady, ale až v konaní vo veci samej súd vyrieši otázku porušenia zákona a rozhodne o určovacej žalobe. Zároveň bude potrebné zohľadniť aj prebiehajúce správne konanie, t.j. že žalovaný v 1. rade sa domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalobcu. Odvolací súd však zdôrazňuje, že to, do akej miery bude vychádzať súd prvej inštancie z Rozhodnutia Rady v konaní vo veci samej, nemá vplyv na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce, že žalobca nárok osvedčuje Rozhodnutím Rady, pričom samotná povinnosť žalobcu podať žalobu pri zistení porušení zákona o verejnom obstarávaní (§ 180) automaticky neodôvodňuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. Inými slovami, aj keby súd prvej inštancie Rozhodnutie Rady žiadnym spôsobom nepreskúmaval, neznamená to, že sú bez ďalšieho splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej nemožno podmienku bezodkladnej úpravy považovať za nesplnenú iba z dôvodu, že navrhovateľ sa nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočný prostriedok právnej ochrany, ktorý je na mieste vtedy, keď bezprostredne hrozí nenapraviteľná ujma a túto hrozbu je potrebné odvrátiť do času, kedy budú s konečnou platnosťou usporiadané pomery strán práve právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že nebola splnená ani podmienka bezodkladného okamžitého zásahu súdu, keďže žalobca mohol podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy a neodkladné opatrenie už skôr ako posledný deň prekluzívnej jednoročnej lehoty na podanie žaloby v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní. Ak teda žalobca nepodal návrh bezodkladne, nemožno hovoriť o potrebe upraviť pomery, ani o plnení preventívnej funkcie neodkladného opatrenia.

33. Odvolací súd nesúhlasí so žalobcom, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou skutkového stavu a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukazuje v prvom rade na základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, medzi ktoré patria osvedčenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia ako aj proporcionalita zásahu do právneho vzťahu žalovaných. Po vyhodnotení skutkového stavu (ods. 14 napadnutého uznesenia) dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia osvedčená nebola.

34. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa výkladu ust. § 180 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej sa v tomto ustanovení odráža princíp legality a nie právnej istoty, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka sa týka konania vo veci samej, keďže súd prvej inštancie v odseku 14 napadnutého rozhodnutia naznačuje možný výklad tohto ustanovenia s tým, že dôvody neplatnosti napadnutých zmlúv budú posudzované až v konaní vo veci samej. Podstatné je, že povinnosť žalobcu podať určovaciu žalobu v záujme ochrany verejného záujmu automaticky neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Z úvahy súdu prvej inštancie nad možným výkladom § 180 v konaní vo veci samej možno dospieť k záveru, že samotný nárok nie je dostatočne osvedčený a vyžaduje dokazovanie v konaní vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu teda nebola osvedčená dôvodnosť, ani potreba bezodkladnej úpravy (ako vyplýva z odseku 16 napadnutého rozhodnutia).

35. Pokiaľ ide o podmienku primeranosti, resp. proporcionality, odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnuté uznesenie nezdôvodňuje údajnú neprimeranosť zásahu v porovnaní s intenzitou porušenia práva, ktoré žalobca deklaroval. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalobca jednoznačne nedeklaroval, v záujme akého nároku žalobcu malo byť neodkladné opatrenie nariadené, t.j. aké právo malo byť chránené. Žalobca ako štátny orgán, ktorému zo zákona vyplýva povinnosť podať žalobu vo veci samej ak pri výkone dohľadu zistí, že zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, argumentoval zmarením účelu žaloby vo veci samej, ochranou verejného záujmu ako aj ochranou hospodárskej súťaže. Ak z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uzavrieme, že chráneným právom mal byť verejný záujem, potom je potrebné uviesť, že právo žalobcu nemôže prevyšovať ostatné verejné záujmy a je potrebné individualizovať, ktorý záujem prevláda. Neodkladné opatrenie spočívajúce v prerušení dopravy by bolo neprimeraným zásahom v porovnaní s tým, čo má neodkladné opatrenie chrániť. Nariadenie neodkladného opatrenia by znamenalo okamžité prerušenie prímestskej dopravy, čo by malo podstatný dopad na práva a právom chránené záujmy nielen žalovaných, ale aj tretích osôb.

36. Na záver odvolací súd uvádza, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, preto nebolo povinnosťou odvolacieho súdu reagovať na argumentáciu žalovaných týkajúcu sa prevažne konania vo veci samej.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( a ).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).