Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr. Frederiky Zozuľákovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa Ing. W. C., nar. XX.X.XXXX trvale bytom J. C. č. X. t.č. N. F. č. X J. zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou advokátkou so sídlom na ulici Bajzovej č. 2 Košice a manželky T. C. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej na C.. X J. zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom so sídlom Pollova č. 32 Košice za účasti maloletej N. C. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode manželstva o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2021 č.k. -928 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 6.10.2021 č.k. -1098 a opravným uznesením zo dňa 24.11.2021 č.k. -1108 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením v napadnutých výrokoch I. a II. tak, že z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletej N. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 300 Eur mesačne od 1.3.2019 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné v sume 3.550 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej N. C. sumou 170 Eur mesačne od 1.3.2019 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že dlžné výživné za obdobie od 1.3.2019 do 30.6.2021 neurčil. Zároveň schválil dohodu rodičov o úprave styku, keď vyslovil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý nepárny týždeň v čase od piatku od 15.15 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny týždeň v utorok alebo vo štvrtok od 14.30 hod. do nasledujúceho dňa do 8.00 hod. s tým, že otec oznámi matke dva dni vopred, ktorý deň v pracovnom týždni sa jeho styk bude realizovať v závislosti od jeho pracovného času. Počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 19.00 hod., od 1.8. od 9.00 hod. do 14.8. do 19.00 hod., počas vianočných prázdnin od 23.12. od 19.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., nepárny rok od 30.12. od 19.00 hod. do 7.1. do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin párny rok od nedele od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka maloleté dieťa v stanovený deň a hodinu pripraví, odovzdá otcovi a otec na tom istom mieste v deň a hodinu maloleté dieťa vráti, výnimkou je utorok a štvrtok v priebehu týždňa. Taktiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Následne dopĺňacím rozsudkom doplnil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie tak, že matka odovzdá maloleté dieťa v stanovený deň a hodinu otcovi v mieste jej bydliska a na rovnakom mieste v stanovený deň a hodinu otec dieťa matke aj odovzdá s výnimkou párneho kalendárneho týždňa, kedy otec prevezme v stanovený deň a hodinu maloleté dieťa pred školským zariadením, ktoré maloletá navštevuje a v stanovený deň a hodinu maloletú do školského zariadenia odovzdá. Po návrhu na vydanie opravného uznesenia v

priebehu odvolacieho konania opravil výrok III. napadnutého rozsudku tak, že schválil dohodu rodičov o úprave styku v znení, podľa ktorého otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý kalendárny nepárny týždeň v čase od piatku od 15.15 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny týždeň v utorok alebo štvrtok od 14.30 hod. do nasledujúceho dňa do 8.00 hod. s tým, že otec oznámi matke dva dni vopred, ktorý deň v pracovnom týždni sa jeho styk bude realizovať v závislosti od jeho pracovného času. Počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 19.00 hod., od 1.8. od 9.00 hod. do 14.8. do 19.00 hod., počas vianočných prázdnin v párny rok v čase od 23.12. od 19.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., nepárny rok od 30.12. od 19.00 hod. do 7.1. do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v nepárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin párny rok od nedele od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka maloleté dieťa v stanovený deň a hodinu dieťa pripraví, odovzdá otcovi a otec na tom istom mieste v deň a hodinu maloleté dieťa vráti. Výnimkou je utorok a štvrtok v priebehu týždňa.

2. Svoje rozhodnutie založil v podstate na zistení, že pôvodne sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva a zverenia maloletej N. do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného v sume 150 Eur mesačne a úpravy styku s maloletou. Vo veci súd rozhodol prvotne dňa 7.1.2019 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, pre čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne s tým, že upravil aj styk otca s maloletou. Vzhľadom k odvolaniam zo strany navrhovateľa a manželky vo vzťahu k výživnému a úprave styku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť len vo výroku o rozvode manželstva dňa 1.3.2019 a vo zvyšnej časti po odvolacom prieskume v konaní krajský súd rozsudkom zo dňa 18.11.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a úprave styku a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vec právne posúdil podľa ustanovenia , , , , a , , , a , a , , , , , , , a , a o rodine a výrok o trovách konania ustanovením Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že matka v prejednávanom prípade prezentovala rozsah odôvodnených potrieb maloletej zjavne nevybočujúcich z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku s prihliadnutím na jej vek a s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca matky, ako aj ich výdavky považoval za primerané výživné v sume 170 Eur mesačne vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, osobnej starostlivosti matky o maloletú, ako aj z toho, že maloleté dieťa je vo veku 8 rokov a zohľadnil, že matka i otec sú zamestnaní, pričom príjem oboch rodičov je v zásade rovnaký a matkou predložené doklady ohľadne výdavkov na maloleté dieťa vo vzťahu k stravnému, bývaniu, oblečeniu, zabezpečeniu školských pomôcok či záujmovej činnosti zodpovedajú odôvodneným potrebám detí v rovnakom veku na rovnakom stupni školskej dochádzky a pokiaľ nie sú v určitom prípade zvýšené v dôsledku finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné podľa zákona ani osobitne dokazovať. Z pripojených listinných dôkazov mal za to, že nezistil zvýšené mimoriadne výdavky matky odôvodňujúce vyššiu výšku výživného, ako je suma 170 Eur a vzhľadom k tomu, že otec platil zvýšené výživné od 1.3.2019 do 30.6.2021, kedy spolu zaplatil 4.850 Eur ako sumy pozostávajúcej zo sumy 2.000 Eur od marca 2019 do novembra 2019 8 x 250 Eur a zo sumy 2.850 Eur 19 mesiacov po 150 Eur, nevznikol mu žiadny dlh na výživnom.

3. Proti výrokom o určení výživného a o dlhu na výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie manželka

- matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Vytýkala súdu prvej inštancie nesprávne ustálenie majetkových, príjmových pomerov na strane oboch rodičov maloletej N., ani nesprávne vyhodnotenie jej skutočných potrieb. Poukázala na to, že otec už v roku 2018 v čase podania návrhu na rozvod manželstva žiadal určiť výživné vo výške 150 Eur mesačne a na súdnom pojednávaní 7.1.2019 uviedol, že si sám znížil výživné na sumu 100 Eur mesačne. Preto z rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné zistiť, na základe čoho otec dieťaťa posúdil, že výživné, ktoré si sám určil v dobe od 1.3.2018 do 31.1.2019 a od 1.1.2020, je primerané jeho možnostiam a schopnostiam a pokrýva odôvodnené potreby dieťaťa, keď jeho priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 1.000 až 1.300 Eur. Poukázala na príjmy a výdavky otca dieťaťa za obdobie od januára 2019 až do apríla 2021 a príjmy a predložené výdavky matky a dieťaťa za obdobie od januára 2019 do apríla 2021, ktoré sú jasným dôkazom, aké finančné prostriedky zostávajú otcovi dieťaťa každý mesiac a na základe týchto dôkazov je jednoznačne preukázané, že otec dieťaťa bol schopný a má možnosti platiť vyššie výživné, ako si sám určil. Zdôraznila znenie ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine a poukázala na to, že otec dieťaťa sa ani jediný raz neopýtal a ani sa nezaujímal o výdavky na jeho dieťa a sám si určil výšku výživného. Otec klamal, ak tvrdil, že matke

poslal primeranú výšku ako príspevok inej sumy na školské potreby a pomôcky, ktoré dieťa potrebuje, keďže neprispel žiadnou sumou nielen na školské potreby, pomôcky, ale ani na odev, obuv, krúžky a školský klub v školskom roku 2020 - 2021. Všetky potreby dieťaťa zabezpečovala výlučne sama a spochybnila aj správnosť záverov súdu uvedených v bode 9., 11., 12. a 13. napadnutého rozsudku, keďže tam uvádzané údaje sú neaktuálne a zodpovedajú reálne nákladom a potrebám, resp. príjmovým pomerom rodičov v roku 2018. Súd prvej inštancie sa riadne neoboznámil a nepreskúmal ani ňou predložené výdavky za obdobie od 1.3.2019 do 30.4.2020, ktoré súdu riadne doložila s tým, že podľa jej výpočtov na jedného rodiča v roku 2019 predstavovali výdavky 205,09 Eur, v roku 2020 229,67 Eur a v roku 2021 vo výške 188,29 Eur. Zároveň zdôraznila, že majetkové pomery otca a matky na základe predložených príjmov a výdavkov za obdobie od januára 2019 do apríla 2021 jednoznačne poukazujú na to, že majetkové pomery otca dieťaťa sú dvakrát vyššie ako majetkové pomery matky, a aké finančné prostriedky po odpočítaní výdavkov zostanú matke dieťaťa, a aké finančné prostriedky ostanú otcovi dieťaťa. Sudca len skonštatoval, že príjmy oboch rodičov sú rovnaké, nezaoberal sa však celkovými výdavkami, ktoré ku dňu jeho rozhodovania dňa 16.6. ani neboli preukazované pred súdom a dôsledne nepostupoval podľa úpravy danej mu zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach. Poukázala aj na to, že na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o vyporiadanie BSM vedené pod sp.zn. a na základe skončeného konania vedeného pod sp.zn. sa matka stala výlučnou členkou Územného bytového družstva G. a jedinou nájomkyňou bytu na C. ulici č. X v J. s tým, že bude povinná vyplatiť otcovi dieťaťa členský podiel, z čoho vyplýva, že bude nútená si vziať úver, ktorý ju výrazným spôsobom zaťaží vo vzťahu k oprávneným výdavkom maloletej dcéry N.. Spochybnila aj otcom predložené čestné prehlásenie zo dňa 10.8.2020, podľa ktorého prispieva na bývanie u svojej matky sumou 150 Eur mesačne, keďže otec o tom nepredložil žiadny relevantný doklad. Naviac z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu na adrese N. F., J. sú užívateľmi bytu a platiteľmi platieb spojených s užívaním bytu K. C. a K. C., teda otec tam býva na čierno a z jeho strany nie sú uhrádzané žiadne zálohové platby. Spochybnila aj všeobecný charakter odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 26., 27., 28. a 34., ktoré sú tak všeobecné, že sú až nepreskúmateľné. Zároveň vo svojom odvolaní žiadala opraviť výrok III. rozsudku týkajúci sa dohody o úprave styku, ktorá sa následne realizovala na pojednávaní dňa 16.6., na pojednávaní 6.10.2021 dopĺňacím rozsudkom a po opakovanej žiadosti o vydanie opravného uznesenia na č.l. 1105 spisu opravným uznesením č.k. -1108. Vyššie uvedené odvolacie dôvody podoprela listinnými dôkazmi žurnalizovanými v spise na č.l. 971 - 1084 spisu.

4. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník žiadal v odvolacom konaní rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na narastajúce odôvodnené potreby maloletej, vek maloletej, majetkové a príjmové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov v najlepšom záujme maloletej.

6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s ustanovením a dospel k záveru, že súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom už riadne zistil skutkový stav veci, ale tento nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že výživné vo výške 170 Eur mesačne pre maloletú N. zodpovedá jej odôvodneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam rodičov.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou matky, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej N. vyššou sumou, ktorú ustálil na 300 Eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec v roku 2019 pracoval s čistou priemernou mesačnou mzdou 1.127 Eur, v roku 2020 1.210 Eur a podobný príjem dosahoval aj v prvých mesiacoch v roku 2021. Po zaplatení výživného matkou v navrhovanom rozsahu 300 Eur mesačne a nevyhnutných výdavkov na bývanie podľa čestného prehlásenia vo výške 150 Eur mesačne (aj keď ho otec riadne nezdokladoval), otcovi ostalo 677 Eur mesačne v roku 2019 a 760 Eur mesačne v roku 2020, ktoré nesporne postačujú na uspokojovanie jeho deklarovaných potrieb v rozsahu 581 Eur mesačne (podľa č.l. 354 spisu). Pre porovnanie matka má s maloletou pri určenom výživnom 300 Eur mesačne k dispozícii sumu 1.539 Eur (príjem 1.214 Eur, 25 Eur prídavok na dieťa a 300 Eur výživné), pričom po zaplatení výdavkov na bývanie v preukázanej výške 250 Eur jej ostane 1.280 Eur mesačne, čo predstavuje na jedného člena domácnosti 644 Eur mesačne. Je teda zrejmé, že maloletá bude mať na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb aj po zvýšení rozsahu určeného výživného odvolacím súdom na 300 Eur mesačne nižšiu sumu, ako má k dispozícii otec sám. Až takto určené výživné možno považovať za súladné so zásadou, že dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň, ako jeho rodič.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletá je ešte na rozdiel od otca vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, kedy sú nároky na rôzne potreby s tým súvisiace omnoho vyššie, ako potreby otca, ktoré sú už stabilizované. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatria len výdavky na stravu, hygienu a cestovné, ale aj výdavky na školu, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, poplatky, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním ich vzdelania, rozvojom ich záujmov a potrieb, kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením všetkých odôvodnených potrieb maloletej nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto o ich výške nemá pochybnosti ani odvolací súd a nepovažoval ich za potrebné dokazovať. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov tak pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletej nevyvážene a dovolil skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou matky, že výživné v rozsahu 170 Eur mesačne by v tomto prípade bolo v rozpore s právom maloletej na rovnakú životnú úroveň, ako má otec a znamenalo by neúmerne posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a faktický rast maloletej na matku, ktorá sa pritom o maloletú osobne stará, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd preto poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie ostatných dobrovoľných výdavkov a vlastných potrieb. Záverom odvolací súd uvádza, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18.11.2019 č.k. -282, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom od otca pre maloletú, nie je zrejmé, že by výživné v pôvodne určenom rozsahu 250 Eur mesačne odvolací súd považoval za neprimerané, ako sa domnieval

otec na pojednávaní pred vyhlásením napadnutého výroku o výživnom. Dôvody zrušenia napadnutého rozsudku odvolacím súdom sa práve týkali jeho nedostatočného odôvodnenia a nedostatočného zistenia rozhodujúcich podkladov pre rozhodnutie o výživnom, a nedošlo v ňom k vyjadreniu žiadneho právneho názoru na rozsah určeného výživného. Vzhľadom k tomu, že ďalšia časť odvolania matky vo vzťahu k úprave styku bola posúdená ako návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku, resp. opravného uznesenia a v tejto časti boli nedostatky výroku napadnutého rozhodnutia zhojené vydaním týchto rozhodnutí, tieto už neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok o výživnom podľa tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku odvolacieho súdu.

16. Vzhľadom k tejto zmene bolo potom potrebné zaoberať sa aj vznikom eventuálneho dlhu na výživnom. Za obdobie, kedy bolo určené výživné (od právoplatnosti výroku o rozvod manželstva do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie) mal otec zaplatiť 8.400 Eur (300 Eur x 28 mesiacov) od 1.3.2019 do 30.6.2021, keďže zaplatil matke 4.850 Eur (250 Eur mesačne od marca 2019 do novembra 2019 a 150 Eur mesačne od decembra 2019 do júna 2021), vznikol mu tak dlh na výživnom v sume 3.550 Eur, ktorý ho odvolací súd zaviazal zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nezistil žiadne osobitné dôvody na priznanie výhody splátok. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že otec sa na možnosť určenia výživného na výšku 300 Eur mesačne mohol a mal pripraviť už minimálne od roku 2018, kedy matka žiadala priznať ešte vyššie výživné a odkladať si časť svojich príjmov práve na tento účel. Matka maloletej pritom nebola zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať neustále sa zvyšujúce potreby maloletej N. v momente, ako vznikali, prípadne si vedenie domácnosti prispôsobila tak, aby ich úhradu zvládla. Súdom upravená splatnosť výživného spĺňa účel výživného, pre ktoré má slúžiť na úhradu potrieb dieťaťa práve vtedy, keď ich najviac potrebuje s tým, že pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením ( ), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).