Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/23/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Moniky Géciovej, v spore žalobkyne H.. E. Z., K.. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., H. XX, t.č. bytom Y. Š., R. XXX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., H. XX, zastúpenému JUDr. Alexandrom Farkašovským, bytom v Košiciach, Bernolákova 12, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 27.10.2017 č.k. 41C/ 34/2007-34 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania je žaloba o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, na LV č. XXXX kat.územie O., byt č. X, V. J. bytového domu č. súp. XXX na parcele č. XXXX, na H. N..Č.. XX v Košiciach, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2432/100000 z celku a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2 v podiele 2432/100000 z celku, zapísané na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor na LV č. XXXXX kat.územie O. (ďalej iba sporné nehnuteľností) patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Ľ.K. Z., K.. Z., nar. XX.X.XXXX C. H.. E. Z. rod. O., nar. XX.XX.XXXX.

2. Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zakázal žalovanému, aby predal, daroval, zamenil, založil a inak scudzil sporné nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania o určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté vo veci samej.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie podľa ustanovení § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2 písm.c/ a d/ Civilného sporového poriadku (CSP). Uviedol, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za opodstatnený. Z tvrdení žalobkyne, ako aj z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené a zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 21P 86/2017 mal súd za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, pretože právne postavenie žalobkyne vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam je neisté. Nehnuteľnosti nadobudli žalobkyňa so žalovaným za trvania manželstva najmä z finančných prostriedkov poskytnutých bankou na základe hypotekárneho úveru, ktorý splácajú zo spoločných finančných prostriedkov. Žalobkyňa však nie je v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako spoluvlastníčka sporných nehnuteľností a ako jediný vlastník je zapísaný žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/1.

Keďže ešte len prebieha rozvodové konanie medzi sporovými stranami a nie je s určitosťou možné predpokladať, kedy bude skončené, nie je možné ani vopred predpokladať, kedy zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) na základe právoplatného rozsudku. V rámci konania o vyporiadanie BSM by sa otázka, či nehnuteľnosti patria do BSM, riešila ako otázka predbežná. Keďže takéto konanie ešte nie je začaté, a ani začaté byť nemôže, pretože BSM nezaniklo, má súd prvej inštancie za to, že návrh vo veci samej je opodstatnený, pretože žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení a na nariadení neodkladného opatrenia. Existuje tu obava, že žalovaný by nehnuteľnosti mohol scudziť predajom, darovaním alebo iným spôsobom. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie na základe skutočnosti, že dňa 25.7.2017 na základe kúpnej zmluvy predal žalovaný bez vedomia žalobkyne svojmu otcovi Ľ.Í. Z., nar. X.X.XXXX nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, a to D.Á., ktorá tiež patrila do BSM sporových strán. Súd sa teda stotožnil s tvrdením žalobkyne, že vzhľadom na doterajšie správanie sa žalovaného môže tento v budúcnosti nakladať podobným spôsobom aj s ich ďalším spoločným majetkom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nie je zapísaná na liste vlastníctva ako spoluvlastníčka sporných nehnuteľností, nepotrebuje žalovaný jej súhlas na scudzenie nehnuteľností a mohol by tak urobiť kedykoľvek bez jej vedomia, pričom za nehnuteľnosť splácajú hypotekárny úver obaja manželia zo spoločných prostriedkov. Aj keď sa hypotekárny úver vo výške 330,-eur mesačne spláca z účtu žalovaného, ide o spoločné prostriedky patriace do BSM a preto aj v prípade, keby došlo k scudzeniu nehnuteľností žalovaným, bola by žalobkyňa ukrátená o svoj majetok, na ktorý má rovnaký nárok ako žalovaný, pretože sporná nehnuteľnosť bola nadobudnutá počas trvania manželstva a patrí do BSM. Otázka vyporiadania nehnuteľností sa bude riešiť až po zániku BSM. Keďže žalobkyňa dostatočne osvedčila nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vyhovel súd návrhu na neodkladné opatrenie. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej.

4. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil alebo ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalovaný nesúhlasí s odôvodnením uznesenia prvostupňového súdu, ktoré považuje za nesprávne a arbitrárne. Je toho názoru, že neexistuje relevantný dôvod na základe ktorého by mu malo byť zakázané, aby predal, daroval, zamenil, založil a inak scudzil predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdí, že je výlučným vlastníkom bytu č. X na X.J. bytového domu č.súp. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.6.2010. Kúpna cena 72.000,-eur bola zaplatená formou hypotekárneho úveru, získaného v Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 90% kúpnej ceny a zvyšok bol zaplatený v hotovosti. Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne, že zvyšok kúpnej ceny bol zaplatený zo spoločných prostriedkov. Tvrdí, že zvyšok finančných prostriedkov mu poskytol jeho otec Ľubomír Lipka v hotovosti v sume 7.200,-eur. Kúpnu cenu splácal a spláca žalovaný z výlučných finančných prostriedkov na základe darov otca. Ide o platby vo výške 500,-eur a v súčasnosti vo výške 340,-eur. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný bez jej vedomia previedol kúpnou zmluvou z 25.7.2017 vlastnícke právo k radovej garáži súp.č. XXX na jeho otca. Žalovaný tvrdí, že tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože preukázateľne po kúpe bytu bola potrebná jeho kompletná rekonštrukcia, na ktorú mu žalovanému poskytol pôžičku jeho otec v sume 18.000,-eur. O tejto pôžičke má žalobkyňa vedomosť, pretože túto si musel otec žalovaného požičať, resp. vziať úver v Slovenskej sporiteľni a.s.. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila nárok, prípadne obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, na základe ktorého bolo vydané neodkladné opatrenie. Súd nezvážil rozhodné okolností nevyhnutné pre vydanie neodkladného opatrenia, pričom vychádzal z domnelých a neosvedčených informácií.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie o neodkladnom opatrení ako vecne správne. Je toho názoru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú dané. Súd prvej inštancie jednoznačne zistil, že sporné nehnuteľností boli kúpené do vlastníctva počas trvania manželstva. Medzi stranami nie je sporné, že kúpna cena bola vo výške 72.000,-eur a bola zaplatená z hypotekárneho úveru od Slovenskej sporiteľne a.s. do výšky 90% kúpnej ceny. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že 10% z kúpnej ceny bol zaplatený z výlučných finančných prostriedkov žalovaného, resp. jeho otca. Suma 7.200,-eur bola zaplatená v hotovosti, z čoho 4.200,-eur boli finančné prostriedky

získané pri príležitosti uzavretia manželstva ako finančné dary. Zvyšok doplatil otec žalovaného z jeho finančných prostriedkov. Potvrdzuje, že v lete roku 2010 po kúpe bytu prebiehala jeho rekonštrukcia, na ktorú boli použité jednak finančné prostriedky v sume 18.000,-eur z úveru, ktorý vybral otec žalovaného a jednak z úveru 7.000,-eur, ktoré vybral jej otec od Poštovej banky a.s.. Hypotekárny úver bol splácaný počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov v splátkach, pričom zrážky boli vykonávané zo mzdy žalovaného a žalobkyňa uhrádzala iné výdavky. Po zvýšení hodnoty bytu jeho rekonštrukciou došlo k refinancovaniu hypotekárneho úveru a vyňatiu garáže č.súp. XXX spod záložného práva. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa je spolu so žalovaným spoludlžníčkou na úveroch v rozsahu celého dlhu. Nehnuteľnosti sú formálne zapísané len na žalovaného aj napriek tomu, že boli nadobudnuté za trvania manželstva a splácané zo spoločných finančných prostriedkov, pričom manželstvo stále právne trvá. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v júni 2017 a žalovaný bezprostredne po jej odchode previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo ku garáži na svojho otca a z tohto konania je zrejmé, že sa začal zbavovať spoločného majetku a hrozí, že aj v budúcnosti sa podobným spôsobom zbaví bytu aj napriek tomu, že patrí do BSM. Žalobkyňa ešte k veci uvádza, že rekonštrukcia garáže bola vykonaná zo spoločných finančných prostriedkov sporových strán.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že boli splnené procesné podmienky prípustnosti odvolacieho konania, teda že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol daný dôvod podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 . K odvolacím námietkami žalovaného a vo všeobecnosti k povahe inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza následovné:

9. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorý slúži na okamžitú úpravu narušených alebo ohrozených právnych vzťahov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je voľnou úvahou posúdiť a vyhodnotiť potrebu bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán. V prejednávanej veci bol podaný návrh na neodkladné opatrenie po začatí konania, pretože žalobkyňa okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj žalobu vo veci samej. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd posudzoval existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania napadnutého uznesenia.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že sporné nehnuteľností, konkrétne byt č. X na X.J. na H. N.. Č.. XX v F. (správne označenie bytu č. X vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX na čl. 8 a 9 spisu), ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc.č. XXXX, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Je pritom nepochybné, že ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností je v katastri nehnuteľností uvedený žalovaný.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy predložené v konaní, ktorými žalobkyňa osvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd v zásade nevykonáva dokazovanie a splnenie resp. osvedčenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia vykonáva tým spôsobom, že spravdepodobňuje tvrdenia sporových strán za použitia predložených listín. Odvolací súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že 90% finančných prostriedkov na

kúpu bytu bolo získaných financovaním prostredníctvom peňažného ústavu, a to hypotekárnym úverom poskytnutým Slovenskou sporiteľňou a.s.. Z listín, ktoré žalobkyňa predložila je nesporné, že obaja manželia sú spoločnými dlžníkmi úveru, ktorým bol byt v prevážnej miere financovaný. V tomto štádiu konania je rovnako zrejmé, že financovanie splátkového úveru je vykonávané zo mzdy žalovaného, pričom finančné prostriedky tvoriace mzdu sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 .

13. Odvolací súd ďalej konštatuje, že vychádzajúc z priority bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako formy vlastníctva, do ktorého manželia za trvania manželstva nadobúdajú veci a práva, je možné konštatovať osvedčenie obavy, že žalobkyňa môže byť dotknutá a poškodená na svojich právach v prípade možného scudzenia nehnuteľností, ktorá môže patriť do BSM sporových strán. Právna otázka posúdenia vlastníckeho režimu sporných nehnuteľnosti bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. V tomto štádiu konania však zákaz scudziť nehnuteľnosť, ktorý bol uložený neodkladným opatrením je primeraným obmedzením vlastníckeho práva, ktoré formálne svedčí žalovanému.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací potvrdil uznesenie o neodkladnom opatrení ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP..

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej žalovaný je povinný nahradiť jej trovy, ktoré jej v odvolacom konaní vznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.