Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-2-2017.pdf
PDF · 138.86 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Weisovou, v spore žalobcu: L. V., bytom P. XXXX/X, R., zastúpený: PROSMAN & PAVLOVIČ, advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 689,93 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 689,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 689,93 eur od 20.12.2016 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 683,93 eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh zdôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100053253. Žalobca v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, žalovaný ako dodávateľ služby, ktorý konaná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 960,- eur, s úrokom 70,02 %, s RPMN - 65,86%, priemerná RPMN za úver 47,29%, počet mesačných splátok 42, celková čiastka splatná spotrebiteľom 2 160,48 eur, poskytnutá čiastka revolvingu v sume 506,17 eur s úrokom 76,21% p.a., celková čiastka revolvingu splatná spotrebiteľom - 1 234,56 eur. Žalobca uviedol, že zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenia splátok na istinu, úrok, a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobca pravidelne, mesačne od 14.04.2013, splácal sumu vo výške 51,44 eur, vždy ku 14. dňu v mesiaca. Žalobca riadne plnil svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, tak že žalovanému zaplatil celkovo sumu vo výške 2 160,48 eur. Žalobca v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere uhradil všetky záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy predčasným splatením úveru. Žalovaný žalobcovi z dôvodu predčasného splatenia úveru, celkovej výške 2 160,48 eur, uhradil preplatok na úroku vo výške 510,55 eur. Žalobca uviedol, že absencia zákonných náležitostí spotrebiteľských úverov nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorú v rozpore s právnymi predpismi a to absencia úrokovej sadzby z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby vo výške 70,02%, absencia RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN, absencia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absencia doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti.
Okrem vyššie uvedeného vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného zmluva obsahuje ďalšie nedostatky ako neplatnosť dojednania o revolvingu, neplatnosť Dohody o poskytovaní služieb, zanedbanie informačnej povinnosti žalovaného.
3. Súd vydal v zmysle žaloby platobný rozkaz č.k. 23Csp/2/2017-21 zo dňa 25.01.2017, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor zo dňa 23.02.2017 v ktorom uviedol, že žalovaný nemá k žalobcovi žiadny záväzok, popiera skutkové dôvody a právne dôvody, na základe ktorých žalobca tvrdí, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, že voči žalobcovi nemá akýkoľvek nárok. Žalovaný uviedol, že žalobca neuvádza pravdivé informácie ako napríklad, že si žalovaný nedoplnil svoju informačnú povinnosť a poukázal na skutočnosť, že na uzavretú zmluvu o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a podporne len ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva bola uzavretá v roku 2013. Úprava podľa Obchodného zákonníka reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky s tým spojené, ak je dohodnutý úrok vyšší než určuje zákon. Preto je úroková sadzba platná. Podľa žalovaného zmluvné dojednania na zadnej strane, prílohy tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, čiže v zmluve je uvedený i termín konečnej splatnosti, ktorý je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva obsahuje i výšku splátky a to v sume 51,44 eur, termín splatnosti splátky, a počet splátok 42. Žalovaný taktiež uviedol, že uzavretie revolvingovej zmluvy je platné, žalobca spochybňuje vlastný prejav vôle a že poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v prípade nezáujmu má klient možnosť požiadať o storno revolvingu. Žalovaný taktiež popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa dohody o poskytnutí služby. Dohoda o poskytovaní služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená.
4. Žalobca sa podaním zo dňa 19.05.2017 vyjadril k odporu žalovaného tak, že žalovaný pred uzatvorením zmluvy žalobcovi - spotrebiteľovi, neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom v zmysle § 4 Zákona o spotrebiteľských úverov vo forme formulára Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením zmluvy, pretože obsahom zásielky doručenej zo strany súdu bol odpor a súhrnné informácie o novoposkytnutých úveroch veriteľmi, nie však žalovaným spomínaný dôkaz potvrdzujúci tvrdenia žalovaného o informačnej povinnosti. Taktiež žalobca uviedol, že údaje obsiahnuté v zmluve sa nezhodujú s údajmi uvedenými v úkone spojenom s akceptáciou návrhu žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je preukázané, že žalovaný akceptoval návrh žalobcu na uzavretie zmluvy právny m úkonom obsahujúcim zmenu o údaji RPMN, v dôsledku čoho tento návrh nebol zo strany žalovaného nikdy prijatý a zmluva nikdy nebola uzatvorená. Taktiež tvrdenia žalovaného o použití Obchodného zákonníka na výšku úverovej sadzby považuje žalobca za účelové, nakoľko aplikácia ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa ako aj zásady prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa vylúčená. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca od žalovaného z dôvodu zaúčtovania poplatku za uzatvorenie zmluvy obdržal reálne zmluvu v sume 851,86 eur a nie žalovaným uvádzaným 960,- eur. Preto skutočná výška RPMN pre úver vyplývajúci zo Zmluvy je pri uplatnení správneho výpočtu na úrovni 87,25% ( namiesto žalovaným v zmluve uvádzaných 65,86%). Žalobca je toho názoru, že zákonodarca pri údaji o termíne konečnej splatnosti požaduje, aby tento bol určený presným dátumom, taktiež, že žalovaný zaslal žalobcovi písomnosti obsahujúce termín konečnej splatnosti dodatočne po podpise samotnej zmluvy. V zmluve nie je uvedený taktiež spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Žalobca sa vyjadril, že jeho plnenie vo výške sumy 108,14 eur v prospech žalovaného a prijatie tohto plnenia žalovaným predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Čo sa týka námietky premlčania nároku žalobcu, žalobca plnil na základe bezúročnej a bezpoplatkovej zmluvy a neplatnej dohody o poskytnutí služby peňažné plnenie, pričom dňa 07.07.2015 jednorazovou mimoriadnou splátkou dobromyseľne uhradil všetky údajne vzniknuté záväzky zo zmluvy. Nakoľko žalovaný nepristúpil a riešenie predmetnej veci mimosúdnou cestou, bola uplatnená pohľadávka žalobcu na tamojšom sude žalobným návrhom zo dňa 12.01.2017.
5. Žalovaný sa podaním zo dňa 16.06.2017 vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.05.2017, tak že žalovaný zotrváva na svojich argumentoch, taktiež popiera tvrdenia, že uzavretie revolvingového úveru je neplatné na základe skutočností uvedených vyššie.
6. Podľa § 297 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
7. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 07.12.2017, na ktoré sa bez ospravedlnenia žalovaný nedostavil. Súd preto podľa § 181 ods.1 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného.
9. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.
10. Podľa § 181 ods. 2 CSP o úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
11. Podľa čl. 8 CSP strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Na pojednávaní dňa 12.02.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa 20.02.2013 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v celkovej výške úveru 960,- eur s úrokom 70,02% s ročnou percentuálnou mierou 65,86, počet splátok 42, pričom mesačná splátka bola vo výške 51,44 eur. Žalobca pravidelne každý 14. deň splácal. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje termín uvedenia konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné náležitosti, adresa veriteľa na podanie sťažnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné náležitosti, absencia úrokovej sadzby z dôvodu jej neprimeranej výšky, pretože je v rozpore s dobrými mravmi, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V rámci tejto zmluvy bola taktiež uzatvorená dohoda o poskytnutí služby, za ktorú sa samostatne zaplatilo. Žalobca 19. splátkou začal plniť nad rámec. Dňa 15.12.2016 bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 14 dní, ale k vydaniu bezdôvodného obohatenia neprišlo.
13. Nakoľko strany sporu nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd na pojednávaní dňa 12.02.2018 podľa § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil tento rozsudok.
14. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 20.02.2013, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, úverová zmluva - predsporová výzva zo dňa 05.12.2016,oznámenie o vrátení alikvotnej časti úroku vo výške 510,55 eur, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, a zistil nasledovný skutkový stav:
15. Žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalobca ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 20.02.2013 v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8100053253 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej pri jej podpise poskytol žalovaný žalobcovi bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 960,- eur za celkový úrok vo výške 70,02% z istiny úveru a žalobca sa zaviazal žalovanému uhradiť istinu úveru v sume 960,- eur a to v 42 mesačných splátkach v sume 51,44 eur. Žalobca riadne plnil svoje záväzky, žalovanému zaplatil celkovo sumu 2 160,48 eur v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere. Žalovaný žalobcovi z dôvodu predčasného splatenia úveru, v celkovej výške 2 160,48 eur uhradil preplatok na úroku vo výške 510,55 eur. Žalobca doručil podanie zo dňa 05.12.2015,ktorým vyzval žalovaného na vrátenie preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia.
16. Zo zmluvy nevyplývali údaje žalovaného o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave a taktiež ani údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže výška splátka bola uvedená bez špecifikácie, aká časť splátky tvorí splátku istiny, úrokov a iných poplatkov.
17. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
18. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
20. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
23. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
24. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
25. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
26. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
27. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
31. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
32. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
33. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
34. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
35. Podľa § 25g zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.33b).
36. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
37. Podľa § 25f ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené do 31. marca 2015 sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015.
38. Podľa § 25d zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014.
39. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
40. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
41. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
42. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
43. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
44. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
45. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
46. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
47. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
48. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
49. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia, keďže za spotrebiteľský úver sa podľa tohto zákona považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov aj vo forme úveru.
50. Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a spotrebiteľským úverom a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa, ďalej príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené nielen Smernici rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalobcu ako spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky. Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah by bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
51. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme dňa 20.02.2013 podľa ustanovení obchodného zákonníka obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka patria určenie zmluvných strán, určenie úverového limitu, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnutí prostriedky a zaplatiť úroky. Konsenzus v týchto podstatných častiach zmluvy o úvere je nevyhnutný na to, aby zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vznikla. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných náležitostí, nemožno hovoriť o vzniku takejto úverovej zmluvy.
52. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
53. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.).
54. Súd považuje ustanovenie o ročnej úrokovej sadzbe pri úvere so splatnosťou 42 mesiacov vo výške 70,02% za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v rozpore s dobrými mravmi. Úver je síce odplatný právny úkon, ale výška úrokov sadzby nie je ponechaná na ľubovôli veriteľa. Je nesporné, že odplata za úver, ktorá predstavuje 70,02% ročný úrok zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov. Súd je toho názoru, že ustanovenie zmluvy v časti dojednania týkajúceho sa ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,02% odporuje zákonu a pravidlám dobrých mravov a z uvedeného dôvodu ide o dojednania neplatné.
55. Zmluva o spotrebiteľskom úvere ako osobitná forma zmluvy o úvere, resp. zmluva o úvere so spotrebiteľským charakterom, musí obsahovať aj ďalšie obsahové náležitosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), avšak ich neobsiahnutie v zmluve, resp. disenz zmluvných strán týkajúci sa týchto častí,
nemá za následok neuzavretie (nevzniknutie) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo jej neplatnosť, ale spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe takejto „neúplnej“ alebo „nesprávnej“ zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené sa zmluva a úver na jej základe poskytnutá považuje v zmysle ustanovenia 9 ods.2 v spojení s ustanovením § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úverov za bezúročný a bezpoplatkový čo v konečnom dôsledku znamená, že v prípade absencie takejto náležitosti sa môže veriteľ domáhať len zaplatenia nesplatenej istiny poskytnutého úveru od dlžníka, prípade iných nárokov, ktoré nemožno subsumovať pod úroky alebo poplatky (čo je napr. zmluvná pokuta).
56. Jednou z náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, je údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). S odkazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.06.2014, sp. zn. 6Co/523/2014 súd zhodne konštatuje, že účelu úpravy spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termín splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek, teda k istine, ako aj úrokom a tiež k poplatkov. Uvedený účel potom nespĺňa zmluva, ktorá neobsahuje aj vyčíslenie výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov. Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel spotrebiteľského práva, a to zvýšenú pozornosť venovanú ochrane spotrebiteľa, ktorý by takto nemal byť zavádzaný ani pri problematických údajoch o poskytovanom úvere.
57. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala údaj predpokladaný § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže predmetná zmluva obsiahla len údaj o celkovej splátke bez konkretizácie, koľko v rámci splátky plní žalobca ako dlžník na istinu úveru, úroky úveru, prípadne iné splátky, čoho dôsledkom bolo, že žalovaným poskytnutý úver žalovanej bolo potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež zmluva neobsahovala ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods.2 písm f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Absencia i tejto zákonnej náležitosti tak spôsobuje, že v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, je poskytnutý úver z takejto Zmluvy bezúročný a bez poplatkov. 58. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným obsahovala aj dohodu o poskytnutí služby obsiahnutú v bode 8 tejto zmluvy, spočívajúcu v možnosti žalobcu odložiť maximálne tri splátky úveru, pričom poplatok za predmetnú možnosť žalobcu si žalovaný odrátal od výšky schváleného úveru, a teda žalobca zaplatil za túto ponúkanú službu už v čase poskytnutia úveru, čo znamenalo, že žalobcovi nebol poskytnutý úver vo výške, ktorý žiadal a ktorý mu bol schválený, keďže z výšky schváleného úveru v sume 960,- eur jej žalovaný vyplatil úver len v sume 851,86 eur (rozdiel predstavuje poplatok za možnosť odloženia splátok v sume 108,14 eur).
59. Uvedené poplatky za služby, ktoré žalobca ako dlžník/spotrebiteľ vôbec nevyužil sa môžu javiť ako skryté poplatky za poskytnutý úver, resp. revolvingový úver, ktoré mali byť zarátané medzi náklady za poskytnutý úver a už vôbec nemali byť súčasťou celkovej výšky poskytnutého úveru. Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. definujúce pojem spotrebiteľský úver, ktorým treba rozumieť len dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, žalovaný začlenením poplatku za „možné odloženie splátok úveru“ do istiny úveru, konal v rozpore s týmto ustanovením zákona, keďže v sume predmetného poplatku nepredstavovala poskytnuté peňažné prostriedky v rámci úveru, tak ako bolo v zmluve pri žiadanej a schválenej výške úveru uvedené. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2013, sp. zn. 6Sžo 21/2013 vyplývalo, že súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie pôžičky, pretože uvedený poplatok, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak veriteľ do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, išlo o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Rovnaké konštatovanie vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna 29.05.2013, sp. zn. 6Sžo 39/2012, podľa ktorého pokiaľ do celkovej výšky spotrebiteľského úveru
veriteľ zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky, postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru.
60. Vzhľadom na to, že žalovaný v konečnom dôsledku neposkytol žalobcovi úver v požadovanej a schválenej výške, t.j. v sume 960,- eur, ale len v sume 851,86 eur, uviedol v zmluve nesprávne údaje o úroku a hlavne o RPMN. Totižto pri poskytnutých peňažných prostriedkoch (úvere) v sume 851,86 eur v rámci hlavného úveru a 42 mesačných splátkach po 51,44 eur, údaj o RPMN hodnotu až 87,25% (oproti dohodnutej 65,86%). To znamená, že započítanie poplatkov za „možnosť odloženia splátok úveru a revolvingového úver“ do výšky týchto úverov, viedlo k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bol nesprávne uvedený údaj o RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. rovnako za následok, že žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky, teda úver, treba považovať za bezúročný a bezpoplatkov.
61. Súd má za to, že v rámci žiadaného a schváleného revolvingového úveru nedošlo medzi stranami sporu ani ku konsenzu ohľadom výšky RPMN ako jednej z požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z Žalobca ako žiadateľ o úver v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadal úver spolu so sumou úrokov a poplatkov 2 160,48 eur, z toho mu bude poskytnutá čiastka 960,- eur, RPMN je 70,02%. V bode 6 žiadosti s poznámkou „nevyplňuje“ už poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 65,86%. Keďže rozdiel RPMN je pri navrhovanej výške 70,02% a schválenej 65,86%, tak to znamená iný návrh zo strany žalovaného a možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode v časti RPMN. Návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ), pričom podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Je nesporné, že nedošlo k dohode o tzv. RPMN medzi žalobcom a žalovanou. Potom úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
62. Ako už súd vyššie konštatoval, žalovaným poskytnutý úver žalobcovi na základe medzi nimi uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Na základe uvedeného možno konštatovať, že predmetom záväzkového vzťahu vzniknutého touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere, bolo zo strany žalobcu ako dlžníka vrátenie žalovaným poskytnutého úveru, a to len vo výške jeho istiny. Skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ prijal od žalobcu ako dlžníka plnenie nad rámec jeho záväzku, teda že prijal peňažné prostriedky od žalovaného nad rámec sumy 851,86 eura,(reálna sumu, ktorú dostal žalobca) t.j. celkovo sumu 802,45 eur, a to bez existencie právneho dôvodu, predstavuje podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie - majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalovaný podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný žalobcovi vydať. Avšak žalobca v žalobe žiadal z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 689,93 eur, nakoľko obohatenie sumy podľa žalobcu predstavovalo rozdiel medzi peňažnou čiastkou, ktorá ale nebola reálne poskytnutá v sume 960 eur, sumou, ktorú žalobca reálne zaplatil v sume 2 160,48 eur a sumou, ktorá bola vrátená z dôvodu predčasného splatenia ako alikvotná časť úroku vo výške 510,55 eur, t.j suma v výške 689,93 eur. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 689,93 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi.
63. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
64. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
65. Čo sa týka námietky premlčania žalovaného súd má za to, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu a objektívnu. Pre počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby trojročnej je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo. Strany sporu uzatvorili
dňa 20.02.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8100053253, pričom žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový úver vo výške 960,- eur (reálne 851,86 eur) a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému celkové náklady a celková čiastka, ktorú bol povinný zaplatiť žalovanému v zmysle zmluvy, úver plus celkové náklady, predstavujú sumu 2 160,48 eur. V zmysle zmluvy mal žalobca splácať uvedený úver v 42 týždenných splátkach po 51,44 eur.
66. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, a nie deň, kedy došlo k právnej skutočnosti, na základe ktorej bolo v neskoršom období bezdôvodné obohatenie získané. Žalobca v spore tvrdil, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenia tým, že prijímal od neho plnenia na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov za poskytnutie úveru v splátkach, ktoré boli poukazované po dátume 20.02.2013 (dátum uzavretia zmluvy), nemohla objektívna premlčacia doba na vydanie takéhoto získaného bezdôvodného obohatenia začať plynúť skôr, než odporca fakticky bezdôvodné obohatenie získal, teda skôr, než jednotlivé splátky od žalobcu prijal. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalobca zaplatil celú dlžnú sumu v sume 2 160,48 eur a to predčasným splatením úveru dňa 07.07.2015. Z toho vyplýva, že žalovaný sa dňa 07.07.2015 prijatím plnenia zo strany žalobcu obohatil o sumu v celkovej výške 689,93 eur. V zmysle § 107 ods.2 OZ začala plynúť objektívna premlčacia doba dňom prijatia bezdôvodného obohatenia, v danom prípade dňa 07.07.2015, a subjektívna premlčacia doba odo dňa, kedy právny zástupca informoval žalobcu o tom, že zmluva nie v súlade s právnou úpravou a to dňom prevzatia právneho zastúpenia žalobcu dňa 14.12.2016. Žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 12.01.2017. Avšak v danom prípade bolo aj rozhodnutiami iných súdov preukázané, že obdobných porušení spotrebiteľských práv a dodávateľských povinností bolo zo strany žalovaného väčšie množstvo, a teda nešlo len o jedno individuálne pochybenie, ale o úmyselné konanie žalovaného spočívajúceho v bezdôvodnom obohatení, nereflektujúce rozhodnutia súdov a povinnosti ukladané mu zákonmi, napríklad v zámernom neuvádzaní správnych údajov o RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom úvere,, preto od začatia prijatia bezdôvodného obohatenia začala plynúť 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vznesenú námietku zaujatosti považuje za nedôvodnú.
67. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
68. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
69. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
70. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
71. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 dodnes vo výške 0,00%, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 20.12.2016 bola 5,00% ročne.
72. Podľa § 255 ods. 1 CSP. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
74. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.