Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-45-2017.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ulica 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484 (R-040-900-0048/2016-020), zastúpená Ing. Petrom Kaufmanom, riaditeľom Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, so sídlom V. Clementisa 24/A, Trnava, proti žalovanému: C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. gen. M. XXXX/XX, M., občan SR, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., so sídlom Ulica biskupa Királya 6, Komárno, IČO: 47 251 395, o zaplatenie 3 566,- Eur takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 566,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 10.7.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3566 Eur na tom základe, že žalovaný bol uznaný vinným na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. 3T/148/2016 zo dňa 16.2.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.2017 a poškodenej R. M. spôsobil poškodenie zdravia. Poistencovi žalobcu boli vyplatené dávky nemocenského poistenia formou nemocenského za obdobie od 21.12.2015 do 23.10.2016 vo výške 3566 Eur.
2. Žalovaný uviedol, že sa necíti byť pasívne legitimovaným, pretože motorové vozidlo, s ktorým bol účastníkom dopravnej nehody malo zákonné poistenie, vlastníkom vozidla v čase dopravnej nehody on nebol. Vlastník motorového vozidla oznámil poisťovni riadne a včas poistnú udalosť a za spôsobenú škodu je povinná plniť poisťovňa podľa § 795 až 799 Občianskeho zákonníka.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s trestným spisom Okresného súdu Nové Zámky č. 3T/148/2016, potvrdením o výške vyplatených dávok, výzvou na dobrovoľné plnenie, oznámením poškodeného po uplatnení si nároku u Slovenskej kancelárii poisťovateľov, hlásením škodovej udalosti a ostatnými listinami a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:
4. Dňa 11.12.2015 došlo k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktoré spáchal žalovaný a spôsobil poškodenej R. M. poškodenie vnútorného postranného väzu ľavého kolena a poškodenie predného krížneho väzu ľavého kolena, s dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako 6 týždňov, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený dňa 16.2.2017.
5. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
6. Žalovaný žiadal vypočuť svedkyňu M. Q., ktorá pomáhala poškodenej si uplatniť bolestné a aby uviedla akým spôsobom si poškodená uplatnila svoje nároky. Taktiež žiadal vypočuť P. V., aby uviedol, na aké účely poskytol vozidlo firme Energymontage a predložil zmluvu o súhlase s používaním motorového vozidla. Tento navrhnutý dôkaz súd nevykonal, pretože výpovede týchto svedkov by k žiadnym skutočnostiam potrebným na rozhodnutie neviedla, zároveň súd aj poukazuje na hospodárnosť konania.
7. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
8. Žalovaný svoju obranu postavil na § 795 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tu súd poukazuje na to, že tieto ustanovenia sú vyjadrením vzájomného záväzkového vzťahu na základe ktorého má poisťovateľ právo na poistné a poistený (v zmysle § 797 ods. 1 OZ) má za splnenia ďalších predpokladov právo na poistné plnenie. Poistná ochrana teda zabezpečuje právo na plnenie poisťovateľa. Čo sa považuje za poistné plnenie, vyplýva vždy zo samotného zmluvného dojednania ( a všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy). Obsah poistného plnenia je teda závislý na druhu poistenia a charakteru poistnej udalosti. Tu však súd poznamenáva, že poisteným nebol žalovaný, ale P. V.-B&K, Čalovec 32, IČO: 41257243. Predložil fotokópiu návrhu Astra poisťovňa na uzavretie poistnej zmluvy, bez všeobecných podmienok a podpisu. Taktiež predložil fotokópiu oznámenia poškodeného o uplatnení si nároku na náhradu škody u Slovenskej kancelárii poisťovateľov zo dňa 4.10.2016. Tieto listiny však nárok žalovaného z vyššie uvedených ustanovení nedokazujú.
9. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zo 4. septembra 2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Podľa § 5 ods. 1 ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, 3 f) vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, nemocenských dávok, dávok nemocenského zabezpečenia, úrazových dávok, dávok úrazového zabezpečenia, dôchodkových dávok, dávok výsluhového zabezpečenia a dôchodkov starobného dôchodkového
sporenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, 1. ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu, 2. vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená podľa § 2 e) poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. S poukazom na vyššie uvedené poisteným bol P. V.-B&K, Čalovec 32, IČO: 41257243 a nie žalovaný.
10. Podľa § 238 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
11. V danom spore mal súd z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu preukázané, že došlo k spáchaniu prečinu ublíženia na zdraví, ktorý spôsobil žalovaný. V danom prípade súd mal za to, že žalovaný poistený nebol, bol len vodičom motorového vozidla, ktoré mu nepatrilo a preto na jeho osobu nie je možné hľadieť ako na osobu poisteného s poukazom na vyššie uvedené. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených žalobcom za obdobie od 11.12.2015 do 23.10.2016 vyplýva, že poškodenej R. M. bolo vyplatené 3566 Eur s tým, že podporné obdobie a končilo 17.9.2016, PN trvala do 23.10.2016 bez nároku na nemocenské dávky. Z princípu, na ktorom je postavený Civilný sporový poriadok súd ustálil, že žalobca svoje skutkové tvrdenie preukázal. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bol žalobca v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.