Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cpr-23-2020.pdf
PDF · 121.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: JUDr. E. M., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX P. pri H., právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, o zaplatenie 1.759,98 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.9.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 15.730,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody z nevyúčtovaných chýbajúcich pokutových blokov a sumu vo výške 1.759,98 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.8.2019 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nekonaním žalovaného ako nadriadenej osoby a náhradu trov konania. Súd nárok vo výške 15.730,- eur s prísl. zamietol rozsudkom sp. zn. 21Cpr/16/2019 zo dňa 10.9.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2020. Nárok vo výške 1.759,98 eur vylúčil na samostatné konanie. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.759,98 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.8.2019 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj nárok na náhradu škody vo výške 1.759,98 eur, ako aj škodu uplatnenú v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 21Cpr/16/2019, odôvodnil tým, že žalovaný v trestnom konaní bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 41T/6/2018 - 205 zo dňa 26.2.2018 v spojení s rozsudkom Krajského rozsudku Prešov č.k. 6To/22/2018 zo dňa 20.6.2018 uznaný vinným zo spáchania zločinu sprenevery podľa Trestného zákona. Uvedeným rozsudkom súd žalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 91.910,- eur. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal súd žalobcu na civilný proces. Celková škoda spôsobená protiprávnym konaním žalovaného bola prvotne po kontrole Úradu kontroly sekcie a inšpekčnej služby MV SR zistená vo výške 110.870,- eur tak, ako je to konštatované v úradnom zázname č.p.: SKIS-KO-OVKS-KE-17/2017-K zo dňa 22.3.2017. V trestnom konaní bolo aj zistené, že v prípade policajta H. O. išlo o celkovú škodu vo výške 1.750,- eur, kde 500,- eur z toho predstavovala škoda vzniknutá stratou pokutových blokov a 1.250,- eur bola škoda spôsobená stratou finančnej hotovosti. Išlo o škodu, ktorá vznikla v mesiaci september 2013. V tomto prípade však ku škode nebol založený žiaden škodový spis a škoda nebola oficiálne riešená formou náhrady škody, ani odpisom škody. Žalovaný ako priamo nadriadený zodpovedá za vzniknutú škodu svojím nekonaním, ktorým bola daná nemožnosť žiadania náhrady škody od P. O., keďže dňom 9.9.2015 uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba od vedomosti o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (teda od dátumu
9.9.2013, ako je uvedené v disciplinárnom rozkaze č. 4 zo dňa 3.10.2013), ako aj dňom 5.9.2016 uplynula 3-ročná objektívna premlčacia doba odo dňa jej vzniku (teda odo dňa 5.9.2013, kedy došlo k strate) podľa § 256 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., ako aj § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Nekonaním zodpovednej osoby bolo spôsobené, že do objemu finančných prostriedkov správcu MV SR sa nedostali finančné prostriedky z vymáhania náhrady škody spôsobenej stratou finančnej hotovosti, pokutových blokov a služobného puzdra policajtom P. O..
3. Žalovaný vo svojej procesnej obrane uviedol, že má za to, že škodu tak, ako definuje žalobca, nespôsobil a nie je daná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a žalovanou škodou. Poukázal, že samotný disciplinárny rozkaz preukazuje, že nadriadení vedeli o tom, kto škodu spôsobil a v akej výške. Zároveň poukázal na skutočnosť, že KR PZ dňa 18.6.2019 pod č. KRPZ-PO-VOZ-XX-XXX/ XXXX odpísalo škodu vo výške 1.759,98 eur, ktorú spôsobil ppráp. Bc. H. O.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z uvedeného vyplýva, že škoda bola odpísaná ešte predtým, ako bola podaná žaloba. Vzhľadom na konštatované listinné dôkazy nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu o tom, kedy sa mal dozvedieť o škode spôsobenej ppráp. Bc. H. O.. V tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania, namietal pasívnu vecnú legitimáciu. Konštatoval, že nie sú preukázané jednotlivé predpoklady na všeobecnú zodpovednosť policajta na náhradu škody v zmysle ust. § 160 ods. 2 zák. č. 75/1998 Z. z., najmä, že porušil povinnosť. Žalovaný nebol osobou, ktorá mala vymáhať náhradu škody za služobný úrad. Táto povinnosť mu nevyplýva.
4. Vykonaným dokazovaním, listinnými dôkazmi a to najmä: rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 41T/6/2018, rozsudok Krajského súdu Prešov č. k 6To 22/2018-234, úradný záznam o skutočnostiach zistených vykonávaním operatívnej kontroly zo dňa 22.3.2017, uznesenie o začatí trestného stíhania voči žalovanému, znalecký posudok č. 1/2017, žiadosť Ministerstva pre KR PZ zo dňa 13.12.2016, disciplinárny rozkaz p. O., listina žalobcu - žiadosť o súčinnosť, úradný záznam KR PZ PO z 13.9.2018, žiadosť žalobcu o vyčíslenie škody z 5.3.2019, úradný záznam KR PZ z 22.2.2019, odpis škody z 18.6.2019 KR PZ, vyjadrenie Mgr. H., vyjadrenie žalovaného doručené OR PZ 18.2.2019, vyjadrenie ku škode KR PZ PO, kniha evidencie mimoriadnych udalostí, vyjadrenie Mgr. H. z 10.7.2019, vyjadrenie p. G. z 7.7.2019, výzva na zaplatenie škody, odpoveď právneho zástupcu ku škode, žiadosť Ministerstva vnútra o vykonanie lustrácie žalovaného, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:
5. Z výzvy žalobcu žalovanému zo dňa 6.8.2019 vyplýva, že vyzval žalovaného písomnou výzvou č.p.: KRPZ-PO-R - PR k náhrade škody vo výške 1.759,98 eur, spôsobenej na chýbajúcich pokutových blokoch za obdobie r. 2010 až 2017 s tým, že lehota na plnenie bola stanovená 15 dní odo dňa doručenia písomnosti a výzva bola prevzatá dňa 13.8.2019. Lehota na plnenie žalovanému tak uplynula dňa 28.8.2019. Žalovaný neuznal uplatnený nárok.
6. Z výpovede žalobcu vyplýva zistenie, že Kniha škôd je vedená na ekonomickom oddelení a Kniha mimoriadnych udalostí, do ktorej žalovaný urobil zápis, je vedená na útvare a táto kniha nie je určená na zápis škody, ale na mimoriadne udalosti, akými sú havárie, služobné úrazy a pod. Podľa jeho názoru.
7. Z výpovede žalovaného vyplýva, že P. O. oznámil stratu pokutových blokov, puzdra, ktoré mu nahlásil a po tomto zistení mu dal ešte pár minút, či tieto veci nenájde v skrinke, v aute. Následne prišiel za ním, oznámil, že nenašiel tieto veci a teda ich stratil. Oficiálne to nahlásil a uvedenú skutočnosť oznámil svojim nadriadeným a začal zhromažďovať všetky skutočnosti, ktoré mu zákon ukladal. Vypočul svedkov, určil čas, v akom rozmedzí sa daný skutok stal a uviedol škodu spočívajúcu v strate pokutových blokov a v hotovosti. Uvedené pripravil a túto skutočnosť uviedol do Knihy mimoriadnych udalostí a na polícii to bola vedená kniha ako kniha „pre všetko“, kde boli aj škody, úrazy, dopravné nehody, čo sa dá overiť spätne. Uviedol, že mal povinnosť to zapísať do tejto knihy. Škodová komisia na OR PZ mala povinnosť dvakrát za rok alebo jedenkrát za rok minimálne, vykonať kontrolu Knihy mimoriadnych udalostí a oni túto knihu volali Kniha škôd. Pokiaľ by to nezapísal do tejto knihy, bol by potrestaný. Škodová komisia zriadená na OR PZ podľa jeho názoru svojou nečinnosťou a prehliadaním povinností mohla odhaliť túto skutočnosť, že sa na ich vnútornom oddelení nevymáha. Uviedol, že podal aj Návrh na vymáhanie škody na vnútornom oddelení OR PZ, len nevedel uviesť, či to bolo mailom, alebo či to odniesol fyzicky pracovníčke na stôl. Návrh na vymáhanie škody by bol identický ako návrh na disciplinárne potrestanie P. O., len z disciplinárneho rozkazu vyňal príslušný paragraf a prekopíroval to do Návrhu na vymáhanie škôd. Skutkový stav bol napísaný v disciplinárnom rozkaze, tam bolo napísané všetko a tento skutkový stav sa prekopíroval aj do listiny Návrhu na riešenie škodovej udalosti. V niektorých prípadoch stačil
aj Návrh na personálny rozkaz, aby si vnútorné oddelenie OR PZ zaevidovalo škodový spis a zápis do škodovej knihy, lebo tam bolo všetko popísané, ako skutkový stav, kedy, výška škody a okolnosti. Poukázal aj na vedomosť o tejto udalosti všetkých nadriadených v hierarchii na OR PZ s poukazom na disciplinárny rozkaz, že o škode vedeli ako riaditeľ, tak aj okresný riaditeľ, v tom čase asi p. J. a takisto vnútorné oddelenie, príslušné pracovníčky, ktoré mali škodu zaevidovať, vymáhať a konať ďalej. Uviedol, že to nemôžu hádzať iba na neho, na jednu osobu. Nemal dôvod postupovať inak, ako postupoval a škodu nespôsobil. V čase jeho zápisu do Knihy mimoriadnych udalostí bola známa suma, ktorú stratil P. O. a strata pokutových blokov. Dodatočne sa zisťovala cena strateného puzdra. Bol starším referentom pre riadenie referentov na oddelení výkonu služby a jeho nadriadeným, bol vedúci oddelenia výkonu služby p. H.. Nad nimi oboma bol nadriadený p. A. a nad p. A. okresný riaditeľ asi p. J.. Cez všetky nadriadené zložky návrh disciplinárneho rozkazu prešiel. K nadriadenej funkcii p. H. uviedol, že v rámci ODI nadriadený s personálnou právomocou bol len p. A. ako riaditeľ. On bol podriadený p. H.. P. H. bol jeho vedúci, ktorý jeho písomnosti a návrhy musel prechádzať ako bezprostredne nadriadený a on to mal postúpiť ďalej riaditeľovi ODI.
8. Z disciplinárneho rozkazu vydaného dňa 3. októbra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2013, vyplýva, že stržm. H. O. bol disciplinárnym rozkazom riaditeľa ODI OR PZ Prešov uložené dňa 3.10.2013 disciplinárne opatrenie „Zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca“. Z odôvodnenia vyplýva, že na základe oznámenia vedúcemu oddelenia výkonu služby ODI OR PZ Prešov dňa 9.9.2013, týkajúceho sa straty služobného puzdra, v ktorom boli potvrdenia o zadržaní VP, OEV, Teč, zväzok č. AA 330751 - AA 330800, blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, zväzok č. 173000801
- 17000850 pokutových blokov A 408087 - A 408100, C 199776 - C 199800 v hodnote 500,- eur a finančnej hotovosti 1.250,- eur, pričom následnou kontrolou bolo zistené, že vznikol celkový schodok 1.750,- eur. Ku strate horeuvedených administratívnych vecí, pokutových blokov a finančnej hotovosti došlo pravdepodobne dňa 5.9.2013 v priebehu výkonu služby. K zisteným skutočnostiam sa písomne vyjadril a svoje konanie oľutoval, čím porušil povinnosť podľa § 159 ods. zák. NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a povinnosť podľa § 164 ods. 1 cit. zákona. Týmto svojím konaním sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 cit. zákona. Riaditeľ ODI v Prešove, OR PZ v Prešove sa o spáchaní skutku dozvedel dňa 9.9.2013. Disciplinárny rozkaz podpísal riaditeľ ODI pplk. JUDr. H. A.. Uvedený rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2013.
9. Z vyjadrenia ppráp. Bc. H. O. vyplýva, že „pri nástupe do práce mi bolo predložené vedúcim mýtneho oddelenia PZ Prešov KDI KR PZ Prešov mjr. Mgr. S. M. list, ktorý som podpísal a prevzal. V liste bolo, aby som sa vyjadril ku skutku, ktorý sa stal pred 5 rokmi“.
10. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, Centra podpory Prešov, oddelenie materiálno-technického zabezpečenia ) vyplynulo zo žiadosti o vyčíslenie škody, že v prípade komodity spotrebného charakteru, ktorá bola daná do používania a zaúčtovaná do spotreby, sa výška škody rovná reálnej hodnote komodity stanovenej ku dňu, ku ktorému sa má výška škody určiť. Reálna hodnota služobného puzdra je 9,98 eur s DPH, t.j. výška vzniknutej škody je 9,98 eur s DPH.
11. Z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 18.6.2019 vyplynulo, že došlo k odpisu škody týkajúcej sa škody spočívajúcej vo finančnej škode - schodok na finančnej hotovosti, pokutových blokoch a strate puzdra vo výške 1.759,98 eur, ktorá bola evidovaná pod č. 1870161, ktorá vznikla správcovi štátneho majetku Ministerstvu vnútra SR v súvislosti s činnosťou KR PZ v Prešove z dôvodu straty finančnej hotovosti s vybraných pokutových blokov vo výške 1.250,- eur, osobou ppráp. Bc. O., ako aj stratou pokutových blokov vo výške 500,- eur a stratou služobného puzdra vo výške 9,98 eur. Išlo o škodu spôsobenú dňa 5.9.2013, konaním ppráp. Bc. O., v tom čase zaradeného do funkcie referent oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v Prešove.
12. Z vyjadrenia mjr. Mgr. R. H. zo dňa 11.2.2019 ku vzniknutej škode pri strate zverených predmetov ppráp. Bc. O., súd zistil, že od 1.7.2010 bol menovaný do funkcie vedúceho oddelenia dopravných nehôd na ODI, ktoré ako samostatné oddelenie bolo funkčné do 31.12.2010. Dňom 1.10.2011 bolo toto oddelenie spojené s oddelením výkonu služby na ODI v Prešove a od tohto dátumu takto oddelene funguje až doteraz. Uvedeným dňom 1.1.2011 bol ustanovený do funkcie vedúceho oddelenia a vtedajšej hodnosti kpt. JUDr. E. M., dovtedy vedúci tohto oddelenia bol ustanovený do funkcie staršieho referenta pre riadenie referentov. Bol vedúcim na tomto oddelení do 31.3.2015. K oznámeniu straty zverených
predmetov, t.j. pokutových blokov, ako aj finančnej hotovosti P. O. uviedol, že tento neoznamoval žiadnu takúto stratu. Počas doby, kedy bol vedúcim uvedeného oddelenia, Knihu cenností a ďalších potvrdení a blokov si pre referentov OVS ODI (t.j. hliadkarov), kde bol O. zaradený, viedol JUDr. M. sám - viacmenej to bolo pokračovanie spôsobu vedenia týchto kníh aj po spojení vyššie uvedených oddelení v rámci ODI v Prešove. Uviedol, že bol ppráp. O., ako aj ďalším 14 referentom OVS ODI v Prešove bezprostredne nadriadený, ale z jeho pohľadu to formálna rovina a skutočne o tejto konkrétnej škode sa dozvedel až pri prvom liste od škodovej komisie OR PZ, ktorá začala riešiť nejaký finančný schodok - rozdiel po skončení vyšetrovania M., ohľadom finančnej hotovosti a pokutových blokov. Nevedel uviesť, kto podával podnet na disciplinárne konanie P. O.. Nevedel taktiež uviesť, kto bol priamo zodpovedný za spracovanie podkladov k predmetnej veci.
13. Z vyjadrenia pplk. H. A. - vyplýva, že zastával funkciu riaditeľa ODI OR PZ v Prešove. Uviedol, že v tejto línii vedúcim oddelenia výkonu služby bol Mgr. R. H., ktorý kontroloval a riadil činnosť oddelenia výkonu služby, ktorý bol nadriadený JUDr. M. - staršiemu referentovi pre riadenie referentov. Práve tento bol v tom čase priamym nadriadeným P. O.. Danú vec nahlásil P. O. JUDr. M. s poukazom na platný pokyn riaditeľa KR PZ v Prešove č. 2/2010 zo dňa 28.5.2010 o postupe nadriadených v oblasti riešenia škôd. V zmysle čl. 3 uvedeného pokynu bol každý, kto zistil vznik škody, povinný toto oznámiť svojmu priamemu nadriadenému, t.j. JUDr. M., v tom čase spadal do podriadenosti Mgr. H.. Či tak urobil, resp. neurobil, či ho nadriadený Mgr. H. skontroloval, či mu vydal nejaké pokyny, o tom vedomosť nemá. Od 30.8. do 30.9.2013 bol pre úraz práceneschopný a následne ešte 2 týždne čerpal pracovnú rehabilitáciu. V čase straty jednoznačne bol PN a hlásenie o strate neprevzal, nešetril vec, ani nezaobstarával šetrenie k disciplinárnemu konaniu. Disciplinárne konanie muselo byť ukončené do mesiaca, odkedy sa ktorýkoľvek z nadriadených o udalosti dozvedel (5.9.). Uvedené - PN sa vzťahuje aj na obdobie 14 dní pre zápis do Knihy škôd, t.j. do 20.9.2013. Za uvedené bol jednoznačne v tom čase zodpovedný JUDr. M., ako priamy nadriadený P. O. a vedúci oddelenia výkonu služby Mgr. R. H., vedúci oddelenia výkonu služby ako priamym nadriadeným a tento mu bol daný na podpis ako nadriadenému s príslušnou disciplinárnou právomocou. Na otázku, akým spôsobom sa riešili škody na útvare ODI OR PZ počas jeho pôsobenia ako riaditeľa, či boli ku škodám zavedené nejaké osobitné spisy, alebo sa škody riešili v rámci disciplinárneho konania a akým spôsobom a kto ho informoval o škode spôsobenej P. O., uviedol, že z čias pôsobenia na ODI sa vyjadriť nemôže, nakoľko konkrétne veci, ich riešenia, sa nachádzajú v príslušných materiáloch na ODI v Prešove. Uviedol, že disciplinárny rozkaz voči P. O. vydal, ale k technickému spracovaniu ako spísaniu rozkazu a konaniu sa vyjadriť nevedel, keďže konanie neviedol, ani nemal k nemu žiadne písomnosti. Pre riešenie škôd bol vydaný a platný pokyn č. 2/2010 riaditeľa KR PZ. Uviedol, že v priamej podriadenosti policajta, ktorý škodu spôsobil, nemal. Uviedol, že samotné riešenie spadalo do kompetencie priameho nadriadeného JUDr. M., ktorý sa zodpovedal a spadal pod kontrolnú činnosť vedúceho oddelenia výkonu Mgr. H..
14. Z Knihy evidencie mimoriadnych udalostí drobných pracovných úrazov, iných úrazov, ako pracovných úrazov, nebezpečných udalostí, chorôb z povolania a ohrození chorôb z povolania na OR PZ v Prešove) vyplýva, že dňa 9.9.2013 bol urobený zápis: „Dňa 9.9.2013 stržm. H. O. nahlásil vedúcemu OVS ODI Prešov, kpt. Mgr. R. H. stratu služobnej kapsy, v ktorej mal potvrdenia o zadržaní VP, OEV, TEČ, blokov na pokutu nezaplatením na mieste, pokutové bloky na pokutu zaplatením na mieste a finančnou hotovosťou za predané bloky v celkovej hodnote 1.750,- eur, po prehľadaní všetkých priestorov na ODI Prešov a taktiež v mieste trvalého bydliska.
15. Z vyjadrenia Q. G. k peňažnej škode vo výške 1.759,98 eur zo dňa 7.7.2019 vyplýva, že uviedla, že s odstupom času si na detaily nepamätá, ale s určitosťou môže povedať, že pokyn na spracovanie takého rozkazu jej nedal nik a rozkaz nespracovala, nepísala ani odpisom z ručne písaného papiera, ani diktovaním. Za riaditeľa pplk. JUDr. A. nikdy disciplinárne rozkazy nepísala, pplk. JUDr. A. takéto rozkazy spracovával sám. Keďže v tom čase pplk. JUDr. A. bol dlhodobo na PN a v neprítomnosti riaditeľa ODI ho zastupoval za OVS konkrétne vo veciach referentov - hliadkarov JUDr. M. a tým predpokladala, že daný rozkaz jej predložil JUDr. M.. Ona len dotlačila spracovateľskú tabuľku, ktorú podpísala a následne odoslala na personálne oddelenie.
16. Na základe skutkového stavu súd prijal uvedenú právnu úpravu:
17. Podľa § 159 ods. 1 č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru služobný úrad je povinný zabezpečovať policajtom také podmienky, aby mohli riadne vykonávať štátnu službu bez
ohrozenia zdravia a majetku; ak policajt oznámi zistené nedostatky, je služobný úrad povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
18. Podľa § 160 ods. 1, 2 cit. zákona, policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je a) vznik škody, b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d) zavinenie, e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.
19. Podľa § 166 ods. 1, 2 cit. zákona, policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
20. Podľa § 167 ods. 1, 2 cit. zákona, ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je policajt povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.
21. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona, disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
22. Podľa § 60 ods. 1 cit. zákona, rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.
23. Podľa § 256 ods. 1, 3 cit. zák., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov. Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
24. Podľa čl. 3 pokynu č. 2/2010 každý, kto zistí vznik škody, je povinný bezodkladne to oznámiť priamemu nadriadenému, ktorý spracuje návrh na zápis do knihy škôd a predloží ho na podpis nadriadenému, ktorý tento najneskôr do 14 dní odo dňa vzniku alebo zistenia zašle do Knihy škôd na ekonomický odbor krajského riaditeľstva evidujúceho pohľadávky. Podľa čl. 7 tohto pokynu, konanie o náhrade škody spôsobenej Policajnému zboru je povinný začať príslušný nadriadený a to bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní odo dňa, kedy sa o vzniku škody dozvedel. Podľa čl. 17 ods. 1 nariadenia č. 78/2005 (druhá veta), v Knihe škôd sú evidované aj škody, ktoré boli okamžite uhradené, alebo boli riešené uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia č. 78/2005, nadriadený s personálnou pôsobnosťou zasiela návrh na zápis do Knihy škôd útvaru príslušného služobného úradu evidujúcemu pohľadávky a príslušnej škodovej komisii, ak je zriadená, najneskôr do 14 dní odo dňa vzniku škody.
Podľa čl. 19 písm. b) bod 1 tohto nariadenia, pri okamžitom zaplatení náhrady škody a pri škode odčinenej po dohode uvedením do pôvodného stavu sa vykoná odpis škody s odvolaním sa na príslušnú položku účtovnej alebo materiálovej evidencie.
25. Prioritne sa súd zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania, žalovaným. Relevanciu pre posúdenie jej dôvodnosti má ustanovenie § 256 vyššie citovaného zákona, podľa ktorého sa premlčujú peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov, lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
26. Žalobca nepovažoval za dôvodnú vznesenú námietku. Podľa jeho názoru dňa 5.9.2016 uplynula 3- ročná objektívna premlčacia doba pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej policajtom P. O. (táto plynula odo dňa 5.9.2013, kedy došlo k strate). Od 5.9.2016 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba pre uplatnenie práva na náhradu škody od nadriadeného, ktorý zapríčinil nekonaním jej premlčanie, čiže táto plynie do dátumu 5.9.2019. Konanie, resp. nekonanie žalovaného ako nadriadeného po prešetrení veci vykazuje znaky úmyselného konania, preto je aj táto škoda považovaná za škodu spôsobenú úmyselne a preto sa premlčuje až za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti (5.9.2016 - premlčanie vymoženia vo vzťahu k P. O.), z ktorej škoda vznikla. Úmyselné konanie žalovaného spočívalo aj v tom, že ako nadriadený vykonal zápis škody (straty hotovosti a pokutových blokov P. O.) do Knihy mimoriadnych udalostí, nepripravil však v čase neprítomnosti riaditeľa ODI OR PZ v Prešove oficiálny zápis do Knihy škôd vedenej na odd. účtovníctva už Centra podpory Prešov, ani túto skutočnosť v čase jeho neprítomnosti preukázateľne neoznámil na vnútorné oddelenie OR PZ v Prešove k založeniu.
27. Súd vychádzajúc z vykonaných dôkazov považuje daný nárok za premlčaný. Žalobca odôvodňuje začiatok plynutia objektívnej doby pre uplatnenie daného práva od 5.9.2016, teda až po márnom uplynutí premlčacej doby, vo vzťahu k inému policajtovi O., ktorý škodu spôsobil a bol za ňu zodpovedný a bol povinný ju nahradiť žalobcovi. Neuplatnenie svojho práva voči zodpovednému subjektu žalobca odôvodňuje tým, že nepripravil žalovaný ako nadriadený resp. nevykonal zápis do Knihy škôd vedenej na oddelení účtovníctva a ani ju preukázateľne neoznámil na vnútorne oddelenie OR PZ v Prešove k založeniu škodového spisu.
28. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že v danej veci začala plynúť premlčacia doba od 5.9.2016. Z vykonaného dokazovania vyplýva vedomosť žalobcu ako poškodeného, že ku škode došlo, v akej výške a kto za ňu zodpovedá. Poškodený nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy a jej rozsahu natoľko, že mohol svoj nárok uplatniť riadne a včas. Za rozhodný dôkaz o danej vedomosti na strane žalobcu možno považovať Disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove OR PZ v Prešove zo dňa 3.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2013. Podľa citovaného listinného dôkazu bol stržm. H. O. disciplinárne potrestaný za spáchanie skutku vo vzťahu k strate služobného puzdra, blokov na pokutu a finančnej hotovosti vo výške 1.250,- eur. Svojím konaním porušil povinnosť podľa § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Z obsahu disciplinárneho rozkazu tiež vyplýva, že riaditeľ dopravného inšpektorátu sa o skutku, jeho spáchaní dozvedel dňa 9.9.2013. Disciplinárny rozkaz, ako to vyplýva z Pokynov pre manipuláciu (čl. 97 a súdneho spisu), bol odovzdaný Okresnému riaditeľstvu PZ v Prešove a vlastnému útvaru. Schválil ho riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu pplk. H. A.. Poškodený vedel, že za škodu zodpovedá strmž. H. O. a v akom rozsahu. Od okamihu právoplatnosti daného disciplinárneho rozkazu začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Žalobca svoje právo neuplatnil v subjektívnej dobe, ktorá mu uplynula dňom 16. 10. 2015, hoci právo neuplatnil žalobca v subjektívnej premlčacej dobe, hoci tak urobiť mohol.
29. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že neuplatnenie svojho práva voči zodpovednému subjektu odôvodňuje tým, že žalovaný ako nadriadený nevykonal zápis do Knihy škôd a ani ju neoznámil na vnútorne oddelenie OR PZ v Prešove k založeniu škodového spisu. Teda, že dané konanie spôsobilo počiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému, až po márnom uplynutí lehoty pre subjekt, ktorý škodu spôsobil. Dané skutočnosti by boli rozhodné v prípade, ak by žalobca o škode nemal žiadnu vedomosť, práve v dôsledku konania žalovaného, ktorý ako nadriadený subjektu, ktorý priamo škodu spôsobil by bol nečinný. Jeho konanie však preukazuje jeho Oznámenie o vzniku škody a realizáciu potrebných úkonov k jej zisteniu. Žalobca považuje za úmyselné jeho konanie, pokiaľ nevykonal zápis
do Knihy škôd a neoznámil to na vnútorne oddelenie OR PZ v Prešove. Danú okolnosť nepovažuje súd za natoľko rozhodnú pre prijatie úmyslu a teda pre vznik novej premlčacej doby na uplatnenie daného nároku. Sám žalobca tvrdil a nespochybňuje, že žalovaný pripravil disciplinárny rozkaz, ktorým bol menovaný policajt potrestaný a ktorý bol nadriadeným riaditeľom ODI OR PZ v Prešove podpísaný až po návrate z práceneschopnosti. Z daného rozkazu boli známe všetky rozhodné okolnosti pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi. Navyše z výpovede svedka ppl. A. vyplynulo, že nadriadeným škodcovi bol aj Mgr. H., ktorému oznámil vznik škody ako to vyplýva z jeho výpovede.
30. Žalovaný ako nadriadený policajtovi, ktorý škodu spôsobil, priamo prípravou disciplinárneho návrhu, zápisom do Knihy mimoriadnych udalostí, konal v súlade so svojimi služobnými povinnosťami, dôkazom čoho bolo disciplinárne potrestanie podriadeného policajta. O škode spôsobenej jeho podriadeným oboznámil nadriadeného pplk. A.. Nevykonanie zápisu do Knihy škôd za existencie disciplinárneho rozkazu voči zodpovednému policajtovi O., ktorý pripravil žalovaný a oznámil vznik škody nadriadenému, nie je možné považovať za konanie, ktoré znamená porušenie jeho povinnosti, pri plnení výkonu štátnej služby a pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, ktoré by spôsobilo vznik škody tvrdené žalobcom. Vychádzajúc z ustanovenia § 160 zákona č. 73/1998 Z. z., nie sú naplnené ani predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu. Predpokladmi je vznik škody, porušenie povinností pri výkone štátnej služby, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, zavinenie a právny vzťah policajta k služobnému úradu.
31. Z vyššie uvedeného súd prijal názor, že nebolo potrebné odročovať pojednávanie za účelom ďalšieho vykonávania navrhnutých dôkazov. Pretože právnym posúdením súd dospel k záveru premlčaniu práva žalobcu a skutkovým zistením spočívajúcim v krokoch žalovaného (spracovanie disciplinárneho rozkazu jeho predloženie nadriadenému a zápis do Knihy mimoriadnych udalostí), že žalovaný nekonal protiprávne (ako prvý predpoklad pre uplatnenie škody). Pre prijatie právneho názoru nebolo potrebné ďalšie dokazovanie a súd ho považoval za nadbytočné a neúčelné.
32. Na záver súd uvádza, že účelom premlčania je stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu svojich subjektívnych práv a čeliť tomu, aby zodpovedné subjekty neboli ohľadne svojich práv vystavené po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdu. Tým inštitút premlčania bráni v súlade s požiadavkou právnej istoty existencii dlhotrvajúcich subjektívnych práv a im zodpovedajúcim povinnostiam, ktoré sú vždy spojené, pokiaľ ide hlavne o dokazovanie spojené s určitou spornosťou. Povinnému subjektu je poskytnutá námietka premlčania ako účinná možnosť ochrany pred negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv (porovnaj Uznesenie ÚS ČR zo dňa 4.7.2002, sp. zn. III. ÚS 21/2002).
33. Každý subjekt a navyše subjekt, akým je žalobca, musí pristupovať s odbornou starostlivosťou k výkonu svojho práva riadne a aj včas.
34. Súd žalobu žalobcu zamietol, považujúc vznesenú námietku premlčania žalovaným za dôvodnú.
35. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.